Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714207962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol. s r. o.,
so sídlom v Nitre, Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou
advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, IČO: 42 254 396, proti žalovanému: Ing. S. I., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - K. XX, prechodne bytom R. - O., R. XX, v konaní o zaplatenie
201,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k.
10C/136/2014-451 zo dňa 3. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol ako i vo výroku o trovách konania

p o t v r d z u j e.

Vo výroku, odvolaním nenapadnutom, ktorým súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 129,414
Eur s úrokom z omeškania, ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 129,414 €
spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 112,70 € od 09. 09. 2014 do zaplatenia, vo zvyšku

uplatneného nároku žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Nároky žalobcu a jeho predchodcov sa totiž premlčovali v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč.
zák. a žaloba bola na súd podaná 11. 06. 2014, takýmito premlčanými nárokmi sú nároky na poplatky,
ktoré sa stali zročné od 22. 04. 2010 do 31. 05. 2011. Žalobcovi bolo teda možné priznať len nárok
na poplatky za vedenie osobného účtu, ktoré boli zročné od 30. 06. 2011 do 21. 05. 2013, teda 23
poplatkov po 4,90 €, čo spolu predstavuje sumu 112,70 €. Celkovo súd žalobcovi priznal len nárok na

zaplatenie sumy 129,414 €, ktorá pozostáva zo súm 112,70 € titulom nepremlčanej istiny, zo sumy 9,52
€ priznanej titulom 26,40 % úroku ročne titulom nepovoleného prečerpania, zo sumy 7,19 € priznanej
titulom zákonného úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky, teda do 08. 09. 2014 od 31. 05. 2013
a zo sumy 0,004 € titulom riadneho kreditného úroku za obdobie od 23. 05. 2013 do 26. 09. 2013. Vo
zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol, tak pokiaľ ide o uplatňovanú istinu ako aj
pokiaľ ide o úroky z omeškania požadované od 09. 09. 2014, teda odo dňa nasledujúceho po postúpení
pohľadávky na žalobcu, nad sadzbu 5 % ročne. Nároky žalobcu na zaplatenie istiny a úrokov nachádzajú

právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák. a opierajú sa o ustanovenia platnej zmluvy uzavretej
žalovaným so Slovenskou sporiteľňou a.s. vrátane všetkých jej súčastí.Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zmeniť a priznať mu uplatnený nárok s tým, že odporcovi súd uloží povinnosť nahradiť
mu trovy konania. Poukázal na to, že daný právny vzťah mal byť posudzovaný podľa noriem

Obchodného zákonníka a premlčacia doba mala byť teda 4 roky. Novela, ktorou bolo zavedené ust. §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorá zaviedla povinnosť použiť na spotrebiteľské vzťahy prednostne
ustanovenia Občianskeho zákonníka) nadobudla účinnosť 13. júna 2014 a žalobný návrh bol doručený
dňa 11.6.2014.

K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol ako i vo výroku o trovách
konania podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ostal rozsudok

nedotknutý.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský vzťah, a preto aplikoval
na premlčanie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva
názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime,
tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej
konkrétnej situácii) výhodnejšie. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-

právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý
rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 19.6.2013, vydané pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).
V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
V danom prípade mal aj odvolací súd za to, že na premlčanie sa vzťahujú normy občianskeho práva,
ktoré ustanovujú premlčaciu dobu v trvaní troch rokov, a to v zmysle uvádzané rozhodnutia NS SR.
Vzhľadom na uvedené preto rozhodnutie v napadnutej časti, ako vecne správne, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. jej mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.