Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709203862
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6709203862.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. L. č.XX, O.,
zastúpeného JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, so sídlom Zvolen, Buzulucká 3, korešpondenčná
adresaMedziHrušky14,Lieskovec,protižalovanémuK.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.O.X.č.XXX/XX,
Q., zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 7, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so

sídlom Bratislava, Štefanovičova č.4, o zaplatenie 963,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/136/2009-275, zo dňa 07. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie návrhu na začatie konania n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného na povinnosť nahradiť žalobcovi
škodu vo výške 703,- eur spolu so 4,25% úrokom z omeškania ročne od 20. 08. 2008 do zaplatenia, ako
aj nahradiť žalobcovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a priamych trov vo výške 92,-
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 814,41 eur spolu 906,41 eur. V odôvodnení uviedol, že dňa
26. 06. 2008 zavinením žalovaného, teda porušením jeho právnej povinnosti, bola spôsobená dopravná
nehoda, pri ktorej vznikla žalobcovi majetková ujma na osobnom motorovom vozidle značky Seat Ibiza

vyčíslená v peniazoch znalcom poisťovne KOOPERATIVA, a. s., kalkulačným listom č. 9513083690
na sumu 84 982,80 Sk. Vzhľadom na charakter škody, označenej poisťovňou ako totálna; a vyjadrenia
poisťovne zo dňa 16. 07. 2008 bolo žalobcovi poskytnuté poistné plnenie do výšky 30 045,- Sk. Nárok
do výšky 55 945,- Sk bol posúdený ako hodnota zvyškov náhradných dielov.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalcom bola ustálená všeobecná hodnota vozidla

pred poškodením na sumu 2 447,- eur, vedľajší účastník vychádzal zo sumy 1 857,- eur, teda o 590,-
eur nižšej než stanovil znalec. Znalec ohodnotil cenu zvyškov na sumu 350,- eur, vedľajší účastník
na sumu 859,69 eur. Rozsudok právne odôvodnil poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 427 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na vykonané dokazovanie, mal súd za to, že žaloba je dôvodná. Pri určení
výšky vzniknutej škody vychádzal zo znaleckého posudku znalca S.. L. Q., ktorý vypočítal všeobecnú
hodnotu vozidla na 2 447,- eur, určil hodnotu zvyškov vraku na sumu 350,- eur, kde náhrada škody -

poistné plnenie predstavovalo rozdiel uvedených súm, a to 2 097,- eur. Poisťovňa plnila žalobcovi
škoduvovýške997,31eur,takženedoplatokpredstavovalsumu1099,69eur.Priurčenívýškyskutočnej
škody na vozidle znalcom na čiastku 1 980,- eur, po zohľadnení poskytnutej náhrady škody 997,31 eur
predstavovala tak výška nedoplatku vzniknutej škody v sume 982,69 eur (ako rozdiel sumy 1 980,- eur
mínus 997,31 eur). Vzhľadom na výsledky dokazovania mohol žalobca upraviť výšku žalovanej sumy
na čiastku 982,69 eur, toto však odmietol s tým, že zotrváva na výške žalovanej sumy 703,- eur. Súd na

základe uvedeného potom žalobe ako dôvodnej a opodstatnenej vyhovel.Úrok z omeškania priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 20. 08.
2008, pričom vychádzal z toho, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody listom zo dňa 11. 08.
2008, kde o prevzatí tohto listu svedčí aj písomná reakcia na predžalobnú upomienku zo dňa 27. 09.

2008. Pokiaľ žalobca v liste neurčil žalovanému lehotu na plnenie, dotknutá osoba bola povinná plniť
bez meškania hneď po tom, ako mu výzva od oprávneného bola doručená. Zásielka bolo doručovaná
z pošty na území Slovenskej republiky a je potom veľmi pravdepodobné, že povinnosť plniť žalovaným
nastala dňa 20. 08. 2008 tak, ako to požaduje žalobca. Námietku premlčania zo strany
žalovaného vyhodnotil ako účelovú a bez opodstatnenia, kedy žalovaný tvrdil, že v zákonnej dvojročnej

lehote mu nebola doručená právne relevantná listina, z ktorej by zistil, aká výška škody bola spôsobená,
a ktorú by mohol namietať. Súd tento názor považoval za bezvýznamný, pretože ak by bola výška škody
sporná, súd je povinný túto ustáliť. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 149
ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p., kde žalobcovi ako v spore úspešnému priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie okresného súdu

zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, ako aj priznať žalovanému trovy konania. V odvolaní
namietol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, kde uviedol, že medzi účastníkmi je nesporné to,
že žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý zavinil vznik dopravnej nehody nárok na náhradu škody, ktorá
vznikla poškodením motorového vozidla žalobcu pri dopravnej nehode ku ktorej došlo dňa 26. 06. 2008.
Nesporné je aj to, že žalobca uplatnil tento nárok voči poisťovateľovi žalovaného, t. j. proti spoločnosti

KOOPERATIVA poisťovňa, ktorá z povinného zmluvného vzťahu žalovaného, vysporiadala tento nárok
sumou 30 045,- Sk/997,31 eur dňa 15. 07. 2008. Žalovaný poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák.
č. 381/2001 Z. z. podľa ktorého má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Podľa §
15 citovaného Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený

uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca svoj nárok jednak nepreukázal, ako aj z dôvodu,
že žaloba mala byť podaná voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, ktorá v konaní vystupuje ako
vedľajší účastník. Nie je prípustné, aby jeden jediný nárok na náhradu škody za poškodenie veci alebo
akýkoľvek iný samostatný nárok, žalobca uplatňoval tak, že časť samostatného nároku uplatní voči

jednému a druhú časť nároku samostatne zase v častiach alebo v celku voči ďalším subjektom, ktorý
mu za škodu zodpovedajú alebo sú z iného dôvodu za škodcu povinný škodu uhradiť. K otázke
preukázania uplatneného nároku namietal, že žalobca riadne nepreukázal nárok na náhradu škody
za poškodené motorové vozidlo, ktorej sa domáha v tomto konaní. Žalobca ako poškodený požiadal
poisťovateľa žalovaného, ktorý v konaní vystupoval ako vedľajší účastník o vyplatenie škody, ktorá mu

vznikla na motorovom vozidle, pričom konkrétnu výšku nepovažoval, a ani neuviedol to, či motorové
vozidlo odpredal alebo, či vozidlo opravoval, pričom tieto údaje sú rozhodujúce a sú nevyhnutným
podkladom pre výpočet škody, ktorá žalobcovi vznikla. Poukázal tiež na rozdiel uplatňovanej škody
v predžalobnej upomienke a v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súd došiel k nesprávnemu
právnemu záveru, pokiaľ bolo zistené znaleckým posudkom vypracovaným na podnet súdu, že náklady

na opravu nepresiahli časovú cenu, súd sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal, pričom nezobral do
úvahy to, že žalovaný nemal čo žalobcovi uhradiť, keď sám žalobca ešte aj dlhé roky po podaní žaloby
nevedel a nemal ujasnené, aká škoda a v akej výške mu vznikla, a nemal ujasnené ani to, či sa má
domáhať náhrady škody vo výške nákladov na opravu vozidla alebo, či ide o totálnu škodu. Žalovaný
namietol aj priznanie úroku z omeškania, jednak s poukazom na nepreukázanie, aká škoda a kedy

vznikla žalobcovi a ako sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením, keď sám žalobca nevedel
ustáliť škodu ako aj namietol, že súd pochybil, keď priznal žalobcovi úrok z omeškania od 20.
08. 2008, hoci v tom čase žalovaný v omeškaní nemohol byť, lebo škoda bola dodatočne upravovaná.
Žalovaný v odvolaní tiež namietol priznanie trov konania prvostupňovým súdom, keď do úvahy nebola
vzatá skutočnosť v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom, kedy v takomto prípade nemožno hovoriť o

plnom úspechu žalobcu.

Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného z 28. 01. 2014 uviedol, že ešte koncom novembra 2013
došlo k úhrade istiny, jej príslušenstva, ako aj trov konania v súlade s petitom napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd listom zo dňa 10. 09. 2015 vyzval žalobcu (právnu
zástupkyňu žalobcu), aby sa vyjadrila, či naďalej trvá na podanom návrhu, vzhľadom k realizovanej
úhrade na základe rozsudku prvostupňového súdu, ako to vyplýva z jej vyjadrenia z 28. 01. 2014.Krajskému súdu dňa 19. 10. 2015 bolo doručené späťvzatie návrhu žalobcom zo dňa 14. 10. 2015 podľa
§ 96 ods. 1 O. s. p.

Žalovaný v podaní zo dňa 10. 11. 2015 nesúhlasil so späťvzatím návrhu.

Podľa § 208 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s.
p.), ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak

druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.

Ak žalobca vezme späť návrh v celom rozsahu v priebehu odvolacieho konania, koná odvolací súd
podľaust.§208O.s.p.Účinnosťdispozičnéhoúkonuspäťvzatianávrhu(žaloby)všakvtakomtoprípade
v celom rozsahu závisí od súhlasu druhého účastníka konania (žalovaného). Odvolací súd pripustí

späťvzatie žaloby len vtedy, ak došlo k procesne účinnému úkonu o späťvzatí, ako aj (kumulatívne)
procesne účinnému udeleniu súhlasu žalovaným. Ak však tieto dva predpoklady nie sú splnené, (k
späťvzatiu žaloby žalobcom došlo, ale žalovaný so späťvzatím nesúhlasil) odvolaciemu súdu nezostáva
iná možnosť, než späťvzatie nepripustiť a pokračovať v konaní tak, ako keby k späťvzatiu žaloby
žalobcom nebolo došlo.

Nakoľko žalobca návrh na začatie konania vzal späť, v odvolacom konaní podaním zo dňa
14. 10. 2015, ale žalovaný so späťvzatím návrhu nesúhlasil (podaním zo dňa 10. 11.
2015), odvolací súd späťvzatie nepripustil v súlade s § 208 O. s. p.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, následne prejednal vec v medziach daných ust. § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p.

Žalovaný v odvolaní tvrdil okrem iného, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom (odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v nadväznosti na § 221 ods. 1
písm. f/ O. s. p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napríklad právo na

doplnenie podania, zúčastnenia sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvolené zástupcu. Povahu
odňatia konať pred súdom môže mať aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
týkajúce sa objasnenia dôležitých skutkových okolností a s tým súvisiacich právnych záverov. Podľa
názoru odvolacieho súdu rozsudok prvostupňového súdu nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z

ust. § 157 ods. 2 O. s. p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená, ale právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkým dôvodmi a argumentmi procesných strán. Postačujúcim
je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

Žalovaný v odvolaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Poukazoval na to, že okresný súd sa
nevysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného voči ktorému nárok zanikol tým, že žalobca
tento uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi, ktorý nárok žalobcu ešte pred podaním žaloby vysporiadal,
čím zanikla možnosť žalobcovi uplatniť ten istý nárok voči žalovanému. V tejto súvislosti poukázal naust. § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa čoho náhradu škody
si uplatnil žalobca priamo voči poisťovateľovi, ktorý tento jeho nárok aj vysporiadal, pričom zo strany

žalobcu výška škody nebola špecifikovaná a jej výpočet bol ponechaný na poisťovateľa.

V tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné, pretože napriek tomu, že žalovaný
namietal počas konania svoju pasívnu legitimáciu (už na pojednávaní dňa 25. 11. 2010, ako aj
na pojednávaní dňa 07. 02. 2011) okresný súd sa touto skutočnosťou v rozsudku nezaoberal. V

rozsudku síce poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne úpravy zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov (§427Občianskehozákonníka)avšakbez
vzťahu k uplatnenej náhrade škody žalobcu ako poškodeného priamo voči poisťovateľovi v zmysle zák.
č. 381/2001 Z. z. V ďalšom konaní sa okresný súd bude musieť zaoberať námietkou žalovaného ohľadne
nedostatku pasívnej legitimácie s poukazom na nárok žalobcu priamo voči poistiteľovi v zmysle zák. č.
381/2001 Z. z., pričom do úvahy musí zobrať aj právne závery vyplývajúce z ust. § 823 Občianskeho

zákonníka.

Čo sa týka preukázania žalobcom uplatneného nároku, žalobca ako osoba disponujúca žalobou, je
povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to tak, aby jeho
nárok uplatnený žalobou (čo do základu i čo do výšky) preukázaný, súdom preskúmateľný.

Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že pre vyčíslenie žalobou uplatneného nároku žalobcu ako
škodyvyvolanejosobitnoupovahouprevádzkydopravnýchprostriedkov,bolopotrebnéustanoviťznalca.
Pokiaľ žalobca nesúhlasil s vyčíslením škody poisťovateľom a výškou plnenia, samozrejme mal možnosť
sa domáhať svojho nároku súdnou cestou a v súdnom konaní dokazovať skutočnú výšku škody na

poškodenom motorovom vozidle. Okresnému súdu nie je možné vyčítať, že pri určovaní skutočnej škody
vychádzal zo Znaleckého posudku 66/2011 vypracovaného znalcom Ing. L. Q., ustanoveným v súdnom
konaní. Pokiaľ znalec vo svojom znaleckom posudku, ako to vyplýva z jeho záveru, určil všeobecnú
hodnotu vozidla tesne pred poškodením vrátane 19% DPH na sumu 2 447,- eur, hodnotu motorového
vozidla po škodovej udalosti (v zmysle Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 66/2011) vo výške 350,-

eur a výšku skutočnej škody na motorovom vozidle (Seat Ibiza 6K, ev. č. ZV-451-AA), aj ako náklady
na opravu v sume 1 980,- eur vrátane DPH, potom žalobcov nárok vo výške nedoplatku vzniknutej
škody poodpočítanísumyplnenejpoisťovňouvovýške997,31eur,predstavujesumu982,69eur.Pokiaľ
uvedené hodnoty uvádzané žalobcom pred znaleckým posudkom v rámci súdneho konania, sú odlišné
od hodnôt zistených znaleckým dokazovaním, okresný súd správne postupoval, keď do úvahy zobral

závery vyplývajúce zo znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný spochybňuje, či išlo o totálnu škodu, a či
žalobca motorové vozidlo odpredal alebo opravoval, ide len o teoretické pochybnosti, pretože v priebehu
súdneho konania nikdy nebolo spochybnené (a už aj samotná žaloba žalobcu bola tak postavená), že v
prípade škody na motorovom vozidle išlo o totálnu škodu. Je potrebné poukázať na to, že pokiaľ by sa
mala uplatniť fikcia predostretá žalovaným, že od všeobecnej hodnoty motorového vozidla sa odpočíta

hodnota jeho zvyškov, v takomto prípade by samotná škoda bola ešte vyššia, pretože od všeobecnej
hodnoty vozidla 2 447,- eur, pokiaľ by sa odpočítala hodnota zvyškov vraku 350,- eur, poistné plnenie by
malo predstavovať sumu 2 097,- eur a po odpočítaní sumy plnenej poisťovňou vo výške 997,31 eur by
nedoplatok predstavoval až 1 099,69 eur. Žalobca sa svojho nároku domáhal však len vo výške 703,-
eur, čo je suma nižšia pri použití ktoréhokoľvek spôsobu výpočtu škody. V tomto rozsahu (preukázanie

uplatneného nároku) sa odvolací súd nestotožňuje s odvolaním žalovaného, že okresný súd na základe
nesprávnych skutkových zistení došiel k nesprávnemu právnemu záveru.

Odvolací súd sa však stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že zo strany žalobcu (prenesené aj
do rozhodnutia okresného súdu) nebolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s plnením od 20. 08.

2008. V tomto kontexte však nie je dôležité, či žalobca preukázal pri uplatnení si škody voči žalovanému
jejvýšku,pokiaľzákladnárokuboluplatnenýavýškauplatnenávsúdnomkonaníapriznanávrozhodnutí
súdu, neprevýšila pôvodne uplatnenú výšku škody žalobcom voči žalovanému. Konečná výška škody
bola ustálená znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom, uplatnená výška škody a priznaná
súdnym rozhodnutím, pokiaľ neprevyšuje náhradu škody požadovanú žalobcom voči žalovanému pred

začatímsúdnehokonania, nemôžeovplyvňovaťdôvodnosťnároku. Otáznyjealečas,odkedysa mohol
dlžník dostať do omeškania. Okresný súd nemôže založiť svoje rozhodnutie na „pravdepodobnosti“,
že k omeškaniu s plnením peňažného dlhu došlo určitým dňom (20. 08. 2008) medzi výzvou žalobcu
žalovanému listom zo dňa 11. 08. 2008 a reakciou na predžalobnú upomienku žalovaným zo dňa 27. 09.2008. Okresný súd musí na základe preukázateľných a preskúmateľných dôkazov stanoviť, kedy nastal
prvý deň s omeškaním peňažného dlhu. Ani z reakcie na predžalobnú upomienku žalovaným zo dňa
27. 09. 2008 prostredníctvom jeho právneho zástupcu (advokátky JUDr. Evy Borovskej) nevyplýva, kedy

žalovaný obdržal predžalobnú upomienku - list zo dňa 11. 08. 2008. V tomto rozsahu je preto rozsudok
okresného súdu nepreskúmateľný.

Rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, preto
okresný súd v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o náhrade trov v novom rozhodnutí o veci. Náhradu

trov konania zváži s prihliadnutím na úspech toho ktorého účastníka v konaní, pričom zároveň rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania.

Aj keď v odvolacom konaní späťvzatie návrhu na začatie konania žalobcom pripustené nebolo,
neznamená to popretie práva žalobcu na späťvzatie konania v prvostupňovom konaní podľa § 96 ods.
1 O. s. p. Okresný súd (pokiaľ nedôjde k novému späťzvatiu návrhu na začatie konania žalobcom

pred prvostupňovým súdom) sa bude musieť v novom rozhodnutí vysporiadať aj s otázkou úhrady istiny
príslušenstva, ako aj trov konania vedľajším účastníkom (poisťovňou) vo výške priznanej zrušeným
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/136/2009 - 275 zo dňa 07. 10. 2013.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.