Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/38/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407202636
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1407202636.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci navrhovateľov v X.

K.: A.. O. O.X., X.. XX.X.XXXX C. X. K.: A.. U. O., X.. XX.XX.XXXX, S. L. R. X, L. obaja zastúpení JUDr.
Ľudovítom Földesom, advokátom, AK, Domašská 11, Bratislava proti odporcom v 1. rade: HABITAT,
spol. s r.o., Saratovská 4, Bratislava, IČO: 35713429, 2. rade: A.. V. W., X.. X.X.XXXX, L. P.S. X, L. C.
X. K.: H. H., X.. X.X.XXXX, L. W. U.. X, R., K. všetci zastúpení JUDr. Evou Bellovou, advokátkou, AK
Mliečno 511, Šamorín o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade dňa 1.12.2005
a kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade dňa X.X.XXXX o prevode

nehnuteľnosti v katastrálnom území G. - 3 - izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí
obytného domu na R. N. Č.. X Y. L., súpisné č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX s podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, sú neplatné.

Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2007 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhali určenia, že kúpna zmluva, na základe ktorej odporca v 1. rade previedol 3 - izbový

byt č. XX na XX. poschodí obytného domu na R. N.. Č.. X v Bratislave do vlastníctva odporcu v 2. rade
a ktorej vklad do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie G. na Katastrálnom
úrade v Bratislave, Správa katastra Bratislava IV bol povolený pod Y.-XXX/XX B. G. X.X.XXXX je
neplatná. Návrh odôvodnili tým, že rozhodnutím o pridelení podnikového bytu č. j. L. zo dňa XX.X.XXXX
bol navrhovateľovi v 1. rade jeho vtedajším zamestnávateľom Pozemné stavby k. p. pridelený vyššie
špecifikovaný byt ako podnikový. Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bola spísaná G.
X.X.XXXX a na základe týchto skutočností im vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi, ktoré

sa v súlade s ustanovením § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 zmenilo na
spoločný nájom. Na základe rozhodnutia MVS - SR č. 222-43/1992 zo dňa 19.1.1992 bol STAVING,
š.p. zrušený, od 1.2.1992 bol zaradený do likvidácie, pričom likvidátor v súlade s ustanovením § 47b
zák. č. 92/1991 Zb. v znení zák. č. 92/1992 Zb. predal v rámci verejnej dražby dňa 20.10.1992 celý
obytný dom pozostávajúci zo 71 bytových jednotiek vrátane predmetného bytu, ktorý obývali a mali
v nájme a pozemku JUDr. Ľ. M. za 2.980.000,- Sk. Po nadobudnutí účinnosti zák. č. 182/1993 Z. z.
aj s ďalšími nájomníkmi podávali žiadosti o odkúpenie bytov, avšak byty im prevedené do vlastníctva

vlastníkmi v súlade s § 16 ods. 1. zák. č. 182/1993 Z. z. ako fyzickým osobám - nájomcom doteraz
neboli. Listom zo dňa 20.5.1997 a dňa 3.7.1997 oznámil nový vlastník bytového domu navrhovateľovi v
1. rade, že s účinnosťou od 1.5.1997 vytvoril na správu domu odporcu v 1. rade. Podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, kat. územie Dúbravka je vlastníkom predmetného bytu odporca v 1. rade, pričomako titul nadobudnutia vlastníctva je uvedený Zakladateľská listina o založení spoločnosti s ručením
obmedzeným podľa vkladu Y. - XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a Zámenná zmluva Y. XXXX/XX zo dňa
XX.X.XXXX. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odporca v 1. rade má

v základnom imaní len peňažné vklady a žiadny nepeňažný vklad - nehnuteľnosť nebola a nie je v
základnej imanii spoločnosti vložená. JUDr. Ľ. M., ktorý nadobudol v dražbe vlastníctvo k obytnému
bloku so XX bytovými jednotkami na R. N. Č.. X Y. L., vrátane ich bytu v nájme, bol spoločníkom odporcu
v 1. rade od 1.4.1997 do 20.5.1997 a to jediným, teda sám spoločnosť založil ale taktiež nevložil žiadny
nepeňažný vklad (nehnuteľnosť) do základného imania odporcu v 1. rade a ani nie uvedený obytný

blok. Na podporu uvedenej skutočnosti svedčí aj znalecký posudok č. 91/1998, v ktorom je uvedené, že
vlastníkom je JUDr. Ľ. M. - fyzická osoba v podiele 1/1 a nie odporca v 2. rade. Nakoľko im odporca v 1.
rade odmietal odpredať byt za cenu a podmienok určených zák. č. 182/1993 Z. z., podali dňa 6.12.2004
na tunajší súd žalobu na určenie povinnosti odporcovi v 1. rade odpredať im predmetný byt, pričom
konanie sa vedie pod sp. zn. 9C 316/2004 a doteraz vo veci nebolo rozhodnuté. Z výpisu listu vlastníctva
č. XXXX sa dozvedeli, že vlastníkom predmetného bytu, ktorý majú oni v nájme od 4.9.1987 je odporca

v 2. rade, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva, vklad Y. - XXX/XX zo dňa X.X.XXXX.
Už samotné údajné nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu v 1. rade k predmetnému bytu titulom
nadobudnutia - Zakladateľská listina o založení spoločnosti s ručením obmedzením a Zámennej zmluvy
je právnym úkonom, ktorý je „ Contra legem“, konkrétne svojim obsahom a účelom odporuje zák. č.
182/1993 Z. z., ako taký je protizákonný a absolútne neplatný právny úkon a to od začiatku a z tohto

absolútne neplatného právneho úkonu nemohli vzniknúť žiadne práva a ani povinnosti. Je relevantné
z právneho hľadiska aj to, že tieto právne úkony sa uskutočnili za účinnosti zák. č. 182/1993 Z. z., v
rozpore s jeho ustanoveniami, keď tento zákon obmedzoval vlastnícke právo vlastníkov bytov, či štátu,
obcí, právnických osôb s účasťou štátu, alebo obcí, fyzických osôb, ktoré nadobudli vlastníctvo k bytom
v súlade so zák. č. 92/1991 Zb. Konkrétne ich vlastnícke právo bolo obmedzované ohľadne možností

prevodu v ustanovení § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. a to, že byt ktorého nájomcom je fyzická osoba
môže vlastník bytu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, pričom citované ustanovenie je účinné
od 1.9.1993. Nakoľko JUDr. Ľ. M. nemohol previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu za účinnosti
zák. č. 182/1993 Z. z. len na navrhovateľov v 1. a 2. rade v súlade so zákonom, nemohol toto vlastníctvo
nadobudnúť odporca v 1. rade. V zmysle právnej zásady vlastnícke právo môže previesť len vlastník

a nikto nemôže previesť viac práv na iného než sám má a preto nemohol nenadobudnuté vlastnícke
právo cestou kúpnej zmluvy odporca v 1. rade previesť na ďalšiu fyzickú osobu, na odporcu v 2. rade,
teda nemohol odporca v 2. rade ako konateľ odporcu v 1. rade sám sebe predať na základe kúpnej
zmluvy ako fyzickej osoby predmetný byt, pretože aj tento právny úkon je „ Contra legem“ a ako taký
je absolútne neplatný od začiatku. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný brať zreteľ

z moci úradnej a nie je možné to prehliadnuť.

Odporcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 27.4.2007
prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že návrh nie je úplný a neobsahuje údaje v zmysle §
79 ods. 1 O.s.p. Bytový dom na R. N. Č.. X Y. L., v ktorom sa nachádza aj predmetný byt bol

odkúpený v roku 1992, teda pred existenciou zák. č. 182/1993 Z. z. do súkromného vlastníctva
JUDr. M., ktorý ako vydražiteľ tohto obytného domu spísal notárskou zápisnicou zo dňa 20.2.1997
Zakladateľskú listinu a ako jediný zakladateľ založil obchodnú spoločnosť HABITAT s.r.o. V súlade s
čl. IV Zakladateľskej listiny vložil do základného imania nehnuteľnosť - vyššie uvedený obytný dom.
Odporca v 1. rade má k dispozícii list vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde je zapísaný ako

vlastník predmetného obytného domu. Predpokladajú, že JUDr. Ľ. M. má list vlastníctva aj k skoršieho
dátumu ktorý preukazuje, že uvedená nehnuteľnosť bola vlastníctvom odporcu v 1. rade už od marca,
apríla 1997. Disponovanie prvého vlastníka JUDr. M. s predmetnou nehnuteľnosťou nebolo obmedzené
§ 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z., nakoľko nebol osobou, ktorá v zmysle uvedeného ustanovenia mala
obmedzenia pri prevode vlastníctva. Pri prvom prevode tohto bytu a pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti

išlo o speňaženie majetku štátneho podniku, ktorý bol v likvidácii. Pri tomto predaji sa síce použil § 47b
uvedeného zákona a do doby prijatia osobitného zákona sa na postup pri verejných dražbách použili
primerane ustanovenia zák. č. 427/1992 Zb. Z toho vyplýva, že predmetný byt nikdy nebol prevedený z
majetku štátu na inú osobu, tzv. „veľkou privatizáciou“. V tomto prípade išlo o likvidáciu a speňažovanie
majetku štátneho podniku v likvidácii, pričom postup predaja bol určený týmto zákonom. Poukázali aj na

judikáty Najvyššieho súdu SR (2Cdo 28/2005, 3Cdo 80/2002, R88/2004). Dôvodom neplatnosti kúpnej
zmluvy o predaji bytu podľa zák. č. 182/1993 Z. z. nemôžu byť preto okolností vyplývajúce zo zák.
č. 92/1991 Zb. Podľa ich názoru sa nevzťahujú na predmetný byt, ktorý bol prevedený na základe
napadnutej kúpnej zmluvy žiadne obmedzujúce ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z., napr. § 29 ods. 5, §17 ods. 3 ako aj iné ustanovenia, ktoré by obmedzovali terajšieho vlastníka, že je povinný predať byt len
nájomcovi a za cenu stanovenú uvedeným zákonom. Je to z dôvodu, že byt nadobudol pôvodný vlastník
JUDr. M. pred účinnosťou zákona č. 182/1993 Z. z. a nie na základe zákona o tzv. veľkej privatizácii a

nie je to ani subjekt uvedený v § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. a preto nemá ani povinnosť odpredať
byt nájomcovi. Odporca v 1. rade ponúkal navrhovateľom v 1. a 2. rade byt na odpredaj za tržnú cenu, o
čo oni nemali záujem. Navrhovatelia v 1. a 2. rade opierajú svoj návrh o ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č.
182/1993 Z. z. Absolútne chápaný „ príkaz“ prvej vety uvedeného ustanovenia ako povinnosť vlastníka
odpredať byt výlučne jeho nájomcovi, na druhej strane daná slobodná vôľa nájomcu byt neodkúpiť, je

obmedzením jeho vlastníckych práv, porušením rovnakého postavenia, ktoré je v rozpore s Občianskym
zákonníkom a aj s Ústavou SR. Nie je povinnosťou vlastníka predať byt za cenu podľa zák. č. 182/1993
Z. z. a ani nie je povinný predať byt vôbec. Na základe vyššie uvedených skutočností sú toho názoru,
že napadnutá kúpna zmluva je platný právny úkon a z tohto dôvodu návrh navrhli zamietnuť.

Uznesením č. k. 16C/38/2007 - 121 zo dňa 12.11.2010, právoplatným dňa 7.12.2010, súd pripustil do

konania na strane odporcu ako ďalšieho účastníka odporcu v 3. rade.
Uznesením č. k. 16C /38/2007 - 123 zo dňa 20.1.2011, právoplatným dňa 7.2.2011, súd pripustil zmenu
návrhu spočívajúcu v jeho rozšírení o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 2. rade a
odporcom v 3. rade o prevode nehnuteľnosti v katastrálnom území G. - 3 izbového bytu č. XX na XX.
poschodí na R. N. Č.. X v Bratislave, súpisné č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX s podielom na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX, zapísanej na LV č.
XXXX, ktorej vklad bol povolený pod Y.-XXXXX/XX dňa XX.X.XXXX je neplatná.

Odporca v 3. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.11.2011 k návrhu uviedol, že
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nadobudol v dobrej viere od predchádzajúceho právoplatného

vlastníka - odporcu v 2. rade kúpnou zmluvou. K skutočnostiam, ktoré sa udiali s predmetom sporu
do času nadobudnutia jeho vlastníctva, sa vyjadriť nevedel, nakoľko v tom čase nebol účastníkom
žiadneho konania ani právnych úkonov, týkajúcich sa prevodu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 16C/38/2007 - 165 zo dňa 22.3.2011 návrh o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade G. X.XX.XXXX
a kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade uzavretej dňa X.X.XXXX
o prevode nehnuteľnosti v katastrálnom území G. - 3- izbového bytu č. XX, na XX. poschodí obytného
domu na R. v Bratislave, súpisné č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 5885/292191, zapísanej na LV č. XXXX zamietol

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a zároveň rozhodol, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania 520,87 eura k
rukám právnej zástupkyne odporcov v 1. a 2. rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti zamietajúcej časti a odporcov v

1. a 2.rade proti náhrade trov konania, uznesením č. k. 6Co/14/2011 - 185 zo dňa 28.6.2011 uvedený
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení o. i. uviedol, že
súd prvého stupňa bude vychádzať z toho, že navrhovateľ v 1. rade má naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenípodľa§80písm.c)O.s.p.abudepretotrebapovecnejstránkepreskúmaťplatnosť
predmetných kúpnych zmlúv.

Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie a rozhodol
rozsudkom č. k. 16C/38/2007 - 331 dňa 4.9.2012 tak, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade o určenie
neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uvedenému rozsudku,
uznesením č. k. 6Co/468/2012 - 362 zo dňa 20.6.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení o. i. uviedol, že súd prvého stupňa bude musieť v prvom rade posúdiť, či
majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a v

tomto ohľade vziať do úvahy, že navrhovateľom nemôže byť ľahostajné, kto je vlastníkom predmetného
bytu, ktorého sú nájomcami.Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie a rozhodol
rozsudkom č. k. 16C/38/2007 - 387 dňa 27.11.2013 tak, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade o určenie
neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uvedenému rozsudku,
uznesením č. k. 6Co/19/2014 - 417 zo dňa 19.1.2015 v spojení s uznesením č. k. 6Co/19/2014 - 423 zo
dňa 30.3.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Na základe vykonaného dokazovania (pred vyhlásením rozsudkov zo dňa 22.3.2011, dňa 4.9.2012 a
dňa 27.11.2013 a po vrátení veci odvolacím súdom) mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Rozhodnutím o pridelení podnikového bytu č. L. B. G. XX.X.XXXX bol navrhovateľovi v 1. rade pridelený
3- izbový byt č. XX nachádzajúci sa v Bratislave na R. N. Č.. X na XX poschodí, ktorého vlastníkom bol

Staving, k.p. Bratislava. Zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa X.X.XXXX bol uvedený
byt odovzdaný do užívania navrhovateľovi v 1. rade. Dražobnou vyhláškou zo dňa 28.9.1992 Staving,
š.p. v likvidácii oznámil, že za účelom speňaženia majetku podniku zrušeného rozhodnutím MVS SR č.
222-43/1992 zo dňa 19.1.1992 sa uskutoční v súlade s ustanovením § 47b zák. č. 92/1991 Zb. v znení
zák.č.92/1992Zb.dňa20.10.1992II.koloverejnejdražbyobytnéhobloku13/bR.X,L.,71bj.Vobytnom

bloku sa nachádza aj predmetný byt, ktorý je v nájme navrhovateľov v 1. a 2. rade. Potvrdením o predaji
zo dňa 16.11.1992 dražobná komisia Staving, š.p. v likvidácii potvrdila, že v II. kole verejnej dražby sa
stal JUDr. Ľ. M. vlastníkom nehnuteľnosti - vyššie špecifikovaného obytného domu. Dňa 20.2.1997 bola
na notárskom úrade spísaná Notárska zápisnica N27/97, Nz27/97 o založení spoločností HABITAT spol.
s r.o. so sídlom v Bratislave na Saratovskej č. 4. Jediným spoločníkom - zakladateľom sa stal E.. Ľ. M..

Základné imanie spoločnosti bolo 20.000.000,- Sk a tvoril ho nepeňažný vklad spoločníka - nehnuteľnosť
vyššie uvedený obytný dom na R. v Bratislave. Z výpisu z obchodného registra zo dňa 21.5.1997 a
oznámenia o zmenách v obchodnom registri zo dňa 21.5.1997 súd zistil, že konateľom odporcu v 1.
rade sa stal odporca v 2. rade. Jediným spoločníkom odporcu v 1. rade sa stala V.S.O.P. - Výroba.
Sprostredkovanie. Obchod. Poradenstvo. s.r.o. so sídlom v Bratislave na Z.. Kúpnou zmluvou zo dňa

X.XX.XXXX odporca v 1. rade ako predávajúci predal odporcovi v 2. rade ako kupujúcemu nehnuteľnosť
- predmetný byt za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.450.000,- Sk. Vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 6.6.2006 pod č. Y. - XXX/XX. Kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2008 odporca v 2. rade
ako predávajúci predal odporcovi v 3. rade ako kupujúcemu nehnuteľnosť - vyššie špecifikovaný byt
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.480.000,- Sk. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa

XX.X.XXXX pod č. Y. - XXXXX/XX.

Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 6Co/19/2014 - 417 zo dňa 19.1.2015 v spojení s uznesením
č. k. 6Co/19/2014 - 423 zo dňa 30.3.2015, ktorým zrušil rozsudok tunajšieho súdu v odôvodnení
uviedol k naliehavému právnemu záujmu, že je síce pravda, že ani prípadne vyhovenie návrhu o

určenie neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv nebude mať za následok zmenu právneho postavenia
navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí budú aj naďalej nájomcami sporného bytu s tým, že v prípade
vyhovenia návrhu bude vlastníkom predmetného bytu odporca v 1. rade ( tunajší súd v rozsudku zo dňa
27.11.2013 o. i. uviedol, že samotné vyslovenie neplatnosti oboch kúpnych zmlúv by právne postavenie
navrhovateľov v 1. a 2. rade nijako neovplyvnilo, keď ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti

by bol aj naďalej v katastri nehnuteľností vedený odporca v 1. rade, ktorý bol takto vedený už pred
uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX. Navrhovatelia v 1. a 2. rade zostanú aj naďalej nájomcami
predmetného bytu a otázka, či je vlastník povinný previesť byt do ich vlastníctva podľa ustanovení zák.
č. 182/1993 Z. z. (o čo sa navrhovatelia v 1. a 2. rade snažia) sa tým nevyrieši a oni vlastnícke právo k
predmetnému bytu nezískajú. Aj keby súd návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade vyhovel a určil neplatnosť

kúpnych zmlúv, museli by vyvolať na uplatnenie nimi tvrdeného nároku na prevod vlastníckeho práva
k bytu podľa zák. č. 182/1993 Z. z. ďalšie konanie a predmetné konanie o určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv by nepredišlo ďalšiemu konaniu. Predmetný návrh tak nevytvorí základ pre vyriešenie vzťahov
medzi účastníkmi definitívne). Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu treba vziať do
úvahy, že ak zostane vlastníkom bytu odporca v 3. rade, resp. odporca v 2. rade, na rozdiel od odporcu

v 1. rade im nebude nič brániť v tom, aby tento byt previedli na inú osobu. Odporcovia v 2. a 3. rade nie
sú vlastníkmi predmetného domu a preto sa na nich na rozdiel od odporcu v 1. rade § 16 ods. 1 zák.
č. 182/1993 Z. z. nevzťahuje. Vzhľadom na to tu existuje naliehavý právny záujem navrhovateľov v 1.
a 2. rade na požadovanom určení (§ 80 písm. c) O.s.p.).Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Bratislave, tak ako je uvedené vyššie, uviedol, že navrhovatelia v
1. a 2. rade majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, súd sa zaoberal vecne platnosťou,

resp. neplatnosťou predmetných kúpnych zmlúv.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a to najmä Rozhodnutím
o pridelení podnikového bytu zo dňa XX.X.XXXX, Zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu,
Dražobnou vyhláškou zo dňa 28.9.1992, Potvrdením o predaji zo dňa 16.11.1992, odpoveďou odporcu
v 1. rade zo dňa 28.12.1999, oznamom o zmenách vo vlastnícko-nájomných vzťahoch zo dňa
3.7.1997, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX C. X.X.XXXX, Notárskou
zápisnicou N 27/97, Nz 27/97, Zámennou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, Kúpnymi zmluvami zo dňa

X.XX.XXXX C. G. X.X.XXXX, vyúčtovaním nákladov a služieb za užívanie bytu za roky 2005 až 2007,
listom odporcu v 1. rade zo dňa 20.11.2003, listom navrhovateľa v 1. rade zo dňa 27.11.2003 a nakoľko
je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru,
že kúpne zmluvy zo dňa X.XX.XXXX C. B. G. X.X.XXXX sú neplatné z nasledovných dôvodov:

Bytový dom, v ktorom sa nachádza vyššie špecifikovaný predmetný byt, ktorého nájomcami sú
navrhovatelia v 1. a 2. rade bol vložený do základného imania odporcu v 1. rade na základe
zakladateľskej listiny zo dňa XX.X.XXXX. Týmto JUDr. Ľ.Š. M. neporušil ustanovenie § 29 ods. 5
zák. č. 182/1993 Zb. z., nakoľko sa na neho nevzťahovalo zákonne obmedzenie previesť vlastníctvo
domu len do vlastníctva štátu vrátané Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s

účasťou štátu, alebo obce, alebo s účasťou Fondu národného majetku SR z dôvodu, že nebol žiadnym
vlastníkom domu na ktorých sa uvedené obmedzenie vzťahovalo a to vymenovaných v § 18 ods. 1 cit.
zákona. Taktiež nešlo ani o byt v dome, ktorý nadobudol podľa osobitného predpisu a to zák. č. 92/1991
Zb. Predmetný bytový dom, v ktorom sa nachádza byt navrhovateľov v 1. a 2. rade, bol pôvodne vo
vlastníctve štátu a to spoločnosti Staving, š.p. v likvidácii. JUDr. Ľ. M. tento obytný dom nadobudol vo

verejnej dražbe dňa 20.11.1992 v rámci likvidácie majetku zrušeného štátneho podniku a ako fyzická
osoba sa stal jeho vlastníkom. Likvidácia štátnych podnikov, ktorej účelom bolo vyporiadať majetkové
pomery zrušených štátnych podnikov bola upravená v ustanoveniach § 27a až § 27e Hospodárskeho
zákonníka, ktorý bol zrušený dňom 1.1.1992 a nahradený Obchodným zákonníkom, ktorý v § 761 ods.
3 stanovil, že na likvidáciu štátnych podnikov sa použije ustanovenie § 71 ods. 3 až 6 a § 75 ods.

2 a 3 Obch. zák. Následne bola prijatá osobitná právna úprava zák. č. 92/1992 Zb., ktorý nadobudol
účinnosť od 28.2.1992 a v ustanovení § 47b doplnila právnu úpravu likvidácie štátnych podnikov o
spôsob speňaženia majetku likvidátorom predajom veci na verejnej dražbe, na postup pri ktorej sa do
doby prijatia osobitného zákona mali použiť ustanovenia zák. č. 427/1990 Zb. Právna úprava týkajúca
sa likvidácie zrušených štátnych podnikov neznamená, že majetok zrušeného štátneho podniku získaný

predajom na verejnej dražbe je treba považovať za majetok nadobudnutý do vlastníctva podľa zák. č.
92/1991 Zb. Tento zákon, na ktorý aj odkazuje zák. č. 182/1993 Z. z., upravuje prevod majetku štátu na
základe privatizačných projektov a teda obmedzenia prevodov vlastníctva dané zák. č. 182/1993 Z. z.
sa vzťahujú na prípady nadobudnutia obytného domu na základe veľkej privatizácie a nie na prípady ich
získania predajom majetku zrušeného štátneho podniku likvidátorom na verejnej dražbe, k čomu došlo

v danom prípade. JUDr. Ľ. M. nenadobudol obytný dom na základe privatizačného projektu podľa zák.
č. 92/1991 Zb. a preto nemohla byť jeho ďalšia dispozícia jeho vlastníctvom k tomuto domu získanom
ním predajom na verejnej dražbe obmedzená podľa § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Zb. JUDr. Ľ. M. pri
prevode obytného domu vkladom do základného imania odporcu v 1. rade neporušil citovaný zákon.
Taktiež neporušil ani ust. § 29 ods. 7 cit. zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 1.6.1998, t. j. už po vklade

obytného domu do základného imania odporcu v 1. rade, nakoľko tak ako je uvedené vyššie, nešlo o
dom, ktorý JUDr. Ľ. M. nadobudol vo veľkej privatizácii podľa zák. č. 92/1991 Zb. V čase, keď bol obytný
dom vložený do základného imania odporcu v 1. rade, nebol ani jeden z bytov v tomto dome prevedený
dovlastníctvainéhosubjektu.Navrhovateliav1.a2.radeaninepreukázaliexistenciuvlastníckehopráva
Slovenského zväzu spotrebných družstiev Bratislava k jednému z bytov v predmetnom bytovom dome

pred vkladom tohto obytného domu do základného imania odporcu v 1. rade. Účastníkom predmetného
konania JUDr. Ľ. M. nie je a taktiež predmetom tohto konania nebolo rozhodovanie o platnosti, resp.
neplatnosti právneho úkonu - a to vkladu nehnuteľností - predmetného obytného domu do základného
imania odporcu v 1. rade. Doteraz o tomto právnom úkone rozhodnuté nebolo a teda má sa za to, žeprevod obytného domu do základného imania odporcu v 1. rade je platný. JUDr. M. nevznikla povinnosť
previesť predmetný byt do vlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade podľa § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. ani
podľa § 29a, § 29a ods. 2 uvedeného zákona. Pokiaľ by sa JUDr. M. rozhodol predmetný byt, ktorý sa

nachádza v dome, ktorého bol vlastníkom predať, mohol by ho podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.
z. predať iba navrhovateľom v 1. a 2. rade. Odporca v 1. rade spolu s JUDr. M. využili medzeru zákona
na to, aby mohli disponovať s predmetným domom a bytmi, ktoré sa v ňom nachádzajú. JUDr. M. bol
spolu s odporcom v 2. rade spoločníkmi a konateľmi odporcu v 1. rade. V súčasnosti je odporca v 2.
rade jediným konateľom odporcu v 1. rade a okrem neho je spoločníkom odporcu v 1. rade spoločnosť

V.S.O.P., s.r.o., v ktorej je odporca v 2. rade jediným spoločníkom a konateľom. Odporca v 1. rade a
faktickyajodporcav2.radesastali100%vlastníkompredmetnéhodomu.Totosvojepostavenieodporca
v 2. rade finančne zhodnocuje tak, že byty v dome je ochotný predať nájomcom za trhové ceny a nie za
ceny podľa § 18 zák. č. 182/1993 Z. z.. Nájomcovia bytov v predmetnom bytovom dome sa tak dostali do
mimoriadne nevýhodnej situácie. JUDr. M. nič nebránilo v tom, aby predmetný dom vložil do základného
imania odporcu v 1. rade, pretože sa nejednalo o dispozíciu s bytom navrhovateľom v 1. a 2. rade, ale s

celým domom. Odporca v 1. rade keďže sa stal vlastníkom bytového domu, tak ho zaťažuje povinnosť
vyplývajúca z § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., teda povinnosť byt nájomcami, ktorého sú navrhovatelia
v 1. a 2. rade previesť iba do ich vlastníctva. Ak sa odporca v 1. rade rozhodol previesť predmetný byt na
inú osobu touto osobou mohli byť výlučne navrhovatelia v 1. a 2. rade ako nájomcovia tohto bytu. Kúpna
zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. a 2. rade dňa 1.12.2005 je teda v rozpore s § 16 ods. 1 zák. č.

182/1993 Z. z. a preto je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák. Z tohto dôvodu
nie je platná ani kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami v 2. a 3. rade zo dňa X.X.XXXX, pretože
nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám, t. j. ak odporca v 2. rade platne nenadobudol
vlastnícke právo k predmetnému bytu nemohol ani platne tento byt predať odporcovi v 3. rade.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 151 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne,

v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.