Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014201490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. a z členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci
navrhovateľky J. R., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 21. októbra 2014, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 26Sd/334/2014-26 zo dňa 16. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/334/2014-26
zo dňa 16. júla 2015 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra
2014, ktorým bola podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný
dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky
Rožňava nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia odporkyne
i konania, ktoré mu predchádzalo vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami
posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou
navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo

vydané v súlade so zákonom.

Uviedol, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade
potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich
posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a
objektivizovanýmizdravotnýmiťažkosťaminavrhovateľky,posudkovýmiazákonnýmikritériamiavrámci
možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery

posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia z nich vychádzal.S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že správny orgán postupoval správne, keď za účelom
rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje

poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z
posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený
aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich
prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela

odporkyňa k správnemu zisteniu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré s ohľadom na jeho
stupeň správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a
priznaný pokles jej pracovnej schopnosti v hornej polovici možného percentuálneho rozpätia v súlade
s posudkovými a zákonnými kritériami odôvodnila objektívne zistenou funkčnou poruchou. Správne
nezohľadnila pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, pretože ani jedno z nich nedosahovalo taký
stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Vysoký krvný tlak v uvedenom štádiu predpokladá

15-25 % pokles pracovnej schopnosti, objektívne zistená axonálna neuropatia dolných končatín je len
incipientná, normálny psychiatrický nález navýšenie poklesu jej pracovnej schopnosti neodôvodňuje.

Mal za to, že na základe vyššie uvedeného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich
vplyvu na jej pracovnú schopnosť odporkyňa správne konštatovala, že jej invalidita nevznikla, pretože jej

pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného
správne vyvodila, že jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože táto dávka dôchodkového
poistenia sa odvíja od invalidity poistenca. Správne preto napadnutým rozhodnutím rozhodla, keď
žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako
vydané v súlade so zákonom potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom podrobne opísala svoj
zlý zdravotný stav a k odvolaniu doložila aj lekárske správy.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľky vyjadrila tak, že rozsudok krajského súdu navrhla

potvrdiť. Uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené.
Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia
je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely
správneho, ako aj súdneho konania.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených
v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia
spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa

poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci
dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky
uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto považuje za
nedôvodné.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav

bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal a jednomyseľne dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovejstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk <.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
27. júla 2016 (§156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a

zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac
o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka požiadala dňa 25. septembra 2014 o priznanie
invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár

pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky
označil bolesti chrbta pri degeneratívnych zmenách a osteoporóze, zaradené pod kapitolu XV -
Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o
sociálnom poistení. Podľa posudkového lekára zdravotnému stavu navrhovateľky zodpovedala v čase
posudzovania miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Pridružené ochorenia a to neurotickú depresívnu poruchu a esenciálnu hypertenziu
nepovažoval za posudkovo významné. Žiadosť navrhovateľky bola z tohto dôvodu zamietnutá
preskúmavaným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2014.

V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne

bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 08.01.2015, a následne dňa 11.02.2015 posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove. Posudkoví lekári po zhodnotení
obsahu opravného prostriedku nezistili dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť opakovane určili na 30 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV,

oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Pretožesúdnemôžesámposudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladompre
stanoveniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnakoako
odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím

navšetkyokolnosti,najmäajsprihliadnutímnanámietkyžiadateľaoinvalidnýdôchodok.Oobjektívnosti,
odbornejúrovniaúplnostizáverovposudkovposudkovýchorgánov,ktorébolivzásadezhodné,odvolací
súd nemal dôvod pochybovať. Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu
vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku je
zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu

prislúchajúcejmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Pretoženavrhovateľkavodvolaní
neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila
v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčovalinému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, nebol dôvod spochybniť závery lekárskych
vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.

Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho
konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá
jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom
platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom
administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto

konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v
konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. l O.s.p.), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, posudkami posudkového lekára
Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava a posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie,

pracovisko Prešov. Z postupu krajského súdu je zrejmé, že počas preskúmavania rozhodnutia
správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané dostatočné dokazovanie, krajský súd sa námietkami
navrhovateľky dôsledne zaoberal, dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v
lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľka udávala.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žiada sa však poznamenať, že preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o
invalidný dôchodok nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o priznanie invalidného
dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v
budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske
správy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval

odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.