Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215214514
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215214514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobcu:EOS

KSISlovensko,s.r.o.,Bratislava,Pajštúnska5,IČO35724803,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: P. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XXX,
o zaplatenie 2.502,67 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 785,48 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
392,74 eur od 23.08.2012 do zaplatenia a zo sumy 392,74 eur od 23.09.2012 do zaplatenia v splátkach
po 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 07.08.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.502,67
eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti ZSE Energia,
a. s., Bratislava, vedená voči žalovanému. Nárok odôvodnil tým, že žalovanému právny predchodca
žalobcu poskytol dodávky elektriny. Žalovaný mal platiť za dodávky riadne a včas ceny. Právny

predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumy 538,97 eur so splatnosťou k 16.05.2012; 392,74 eur
so splatnosťou k 22.05.2012; 392,74 eur so splatnosťou k 22.06.2012; 392,74 eur so splatnosťou k
22.07.2012; 392,74 eur so splatnosťou k 22.08.2012 a 392,74 eur so splatnosťou k 22.09.2012. Nárok
na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a nasl. Obč. zák.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 02.02.2016, k žalobe sa nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu (ZSE Energia, a. s., Bratislava, Čulenova 6, IČO 36 677 281) dodával
žalovanému elektrinu, spotrebované množstvo vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7140613044 sumou
2.065,63 eur za obdobie od 09.04.2011 do 05.04.2012 so splatnosťou k 16.05.2012, zároveň pre
nasledovné účtovné obdobie predmetnou faktúrou určil mesačné zálohové platby vo výške 392,74
eur mesačne (11 mesiacov) so splatnosťou k 22. dňu mesiaca od mája 2012 do marca 2013. V

zmysle Všeobecných obchodných podmienok bol žalovanému skutočný odber účtovaný ročne, pričom
priebežne mal hradiť preddavkové platby, určené podľa predpokladanej dodávky.

Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2014 pohľadávky voči
žalovanému z jednotlivých faktúr (aj preddavkové platby) postúpil na žalobcu.

Žalovaný vypovedal, že na danom odbernom mieste bývalo sedem osôb, vrátane maloletých detí, výšku
vyúčtovanej sumy dali aj prešetriť a skontrolovať elektromer. V súčasnosti je bez práce, evidovaný na
úrade práce.

Podľa § 30 ods. 2 zák. 656/2004 Z. z. o energetike (od 01.09.2012 nahradený zákonom č. 251/2012 Z.

z. o energetike) odberateľ elektriny v domácnosti je povinný a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu, b) udržiavať odberné elektrické
zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná
pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť
meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi
účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od

01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

K nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravuje § 494 OZ. Žalovaný nárok žalobcu
nesporoval, neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie

preddavkov za uvádzané obdobie. Žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu
služby. Zároveň je tu daný aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený žalobcom v súlade so zákonom) z
priznanej čiastky, keďže žalovaný sa s platením preukázateľne dostal do omeškania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho

k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania
podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.

V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy citované
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú
prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne v celom rozsahu. V zmysle citovaných ustanovení je nárok sčasti
premlčaný,atonanárokochsplatnýchpreddňom07.08.2012,žalobcasiprávonazaplateniedotknutých
čiastok mohol prvýkrát uplatniť deň po ich splatnosti splátok, a teda vtedy došlo k možnosti výkonu

tohto práva, a začala plynúť premlčacia lehota. Premlčacia lehota uplynula po troch rokoch, žaloba bola
podaná po uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe uvedeného žalobu v uvedenej časti zamietol. Vo
zvyšku (na platbách splatných v auguste a v septembri 2012) súd žalobe vyhovel, zároveň z priznanej
sumy súd priznal aj nárok na úrok z omeškania.Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa
plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Súd povolil žalovanému splátky, ich výšku určil s prihliadnutím na výšku priznaného nároku tak, aby boli

v možnostiach žalovaného, ale aby zároveň neznevýhodňovali žalobcu na jeho právach.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.,žalovanýakovoväčšomrozsahuúspešnejšia
strana sporu má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy si však k náhrade neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)