Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Ing. Anna Přikrylová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614204871
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614204871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej:
S., o zaplatenie sumy 335,37 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 61,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 12,30 Eur od 18.05.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 24,25 Eur od 18.06.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50%
ročne zo sumy 12,30 Eur od 18.07.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50%

ročne zo sumy 12,30 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50%
ročne zo sumy 0,72 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doučenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia

sumy 335,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 12,30 Eur od 18.05.2011
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 27,75 Eur od 18.06.2011
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 12,30 Eur od 18.07.2011
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 12,30 Eur od 18.08.2011 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 270,72 Eur od 18.09.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty. Žalobu
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova

10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej, ktorá sa zaviazala riadne
odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej
faktúry č. 8726886799 na sumu 12,30 Eur so splatnosťou 17.05.2011, č. 6727900944 na sumu 27,75
Eur so splatnosťou 17.06.2011, č. 4728906884 na sumu 12,30 Eur so splatnosťou 17.07.2011, č.
8729910222 na sumu 12,30 Eur so splatnosťou 17.08.2011, č. 4730912550 na sumu 270,72 Eur so
splatnosťou 17.09.2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže

žalovaná riadne a včas nesplácala poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu, dostala sa do
omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania. K uplatnenej
zmluvnej pokute žalobca zdôraznil, že žalovaná nedodržala určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo
zmluvy resp. dodatku, a to predovšetkým povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby a povinnosťzotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v
prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti. Tak
ako to vyplýva z názoru Krajského súdu v Prešove, č. k. 9Co/31/2012 - 157 zo dňa 19.03.2013, je dané

právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok je aj v prípade, že dodávateľovi vznikne škoda v podstatne
nižšej výške, ako je zmluvná pokuta. Súd teda môže označiť dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za
neprijateľnélenvtedy,akvýškazmluvnejpokutyneprimeranepresahujeplnenie,ktoréspotrebiteľdostal.
Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku
nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci ju súd na vyjadrenie k žalobe vyzval.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 15.07.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení zo dňa 23.02.2010 č. 9902961047,
zmluvou o pripojení zo dňa 23.02.2010 č. 9902961051, s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa
23.02.2010 č. 9902961053, špecifikáciou pre službu Magio internet security, faktúrou č. 8726886799
na sumu 12,30 Eur so splatnosťou 17.05.2011, č. 6727900944 na sumu 27,75 Eur so splatnosťou

17.06.2011, č. 4728906884 na sumu 12,30 Eur so splatnosťou 17.07.2011, č. 8729910222 na sumu
12,30 Eur so splatnosťou 17.08.2011, č. 4730912550 na sumu 270,72 Eur, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavreli dňa 23.02.2010 zmluvu o pripojení č.
XXXXXXXXXX, podľa ktorej bola žalovanej poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX
s mesačným programom služieb VRI Solo - vysokorýchlostný internet Solo. Predmetom tejto zmluvy o
pripojení bola aj kúpa modemu DSL Wifi Router. Zmluvná pokuta v článku 5 za porušenie zmluvného
záväzku doby viazanosti pri kúpe modemu bola v tejto zmluve o pripojení uvedená v sume 50,- Eur. V

zmluve o pripojení zo dňa 23.02.2010 č. 9902961051 sa právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ
zaviazal poskytovať pre žalovanú zriadiť a poskytovať službu v programe Smart mini. Zároveň bolo v
obochzmluváchdohodnuté,žeprávnypredchodcažalobcusazaväzujezriadiť,pripojiťposkytovaťalebo
sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených v týchto zmluvách a žalovaná sa
zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej tarify. Zároveň sa žalovaná

v zmluvách o pripojení zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti týchto zmlúv nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,
na základe ktorého by právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej
alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. V prípade
porušenia tejto povinnosti (podľa zmluvy o pripojení č. 9902961051) sa žalovaná zaviazala uhradiť

zmluvnú pokutu v sume 220,- Eur. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu faktúrami za
obdobie od 01.04.2011 do 31.07.2011 vyfakturoval žalovanej sumu 64,65 Eur ako mesačné poplatky za
internet. Vo faktúre č. 6727900944 splatnej dňa 17.06.2011 na sumu 27,75 bola zaúčtovaná aj zmluvná
pokuta za nedodržanie doby splatnosti v sume 3,50 Eur. Keďže žalovaná uvedené faktúry neuhradila,
právny predchodca žalobcu si uplatnil u žalovanej faktúrou č. 4730912550 splatnou dňa 17.09.2011

zmluvnú pokutu v sume 220,- Eur,- Eur (pokuta za Magio internet solo) a zmluvnú pokutu 50,- Eur (za
WiFi router) a sumu 0,72 Eur ako odpis elektronickej faktúry. Celkový dlh žalobcu teda predstavoval
sumu 335,37 Eur ako poplatky za internet, upomienky a zmluvnú pokutu.

7. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovaniaa cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

8.Podľa§42ods.1písm.a)zákonač.610/2003Z.z.,podnikmáprávonazaplateniecenyzaposkytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

9. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

10. Podľa § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013),

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
Zmluvy o pripojení spolu s dodatkom dňa 23.02.2010. Žalovaná porušila dohodnuté podmienky, pretože

nezaplatila faktúry za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretej Zmluvy, pričom tieto služby
riadne využívala. Žalovaná v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona
č. 610/2003 Z. z., bola povinná vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi
na základe faktúr vo výške 61,87 Eur. Preto súd žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 61,87 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby.

21. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil jej súd
aj povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania z priznanej časti istiny, a to s ohľadom na vznik omeškania s
úhradou jednotlivých faktúr, ktorými boli žalovanej vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby (deň
nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, s ktorých úhradou je žalovaná v omeškaní) vo výške 9,25

% a 9,50 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 1,25 % ročne (1,25% + 8 % ),
resp. 1,5 % ( 1,5%+8%) v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr.

22. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 3,50 Eur (z faktúry za obdobie od 01.05.2011 do 31.05.2011) a v sume 270,- Eur (z faktúry
za obdobie od 01.08.2011 do 31.08.2011). Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v
danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde
na jednej strane vystupuje žalobca ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet

jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ - nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje
Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť
zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť
od ostatných náležitostí zmluvy.

23. Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

24.Podľa§3ods.3Zákonač.250/2007Z.z., každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

26. Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Zmluvná pokuta upravená v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, je upravená ako zabezpečovací
inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o
dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je
to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu
vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ

určí výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v zmluve o pripojení a tiež odkazom
na Všeobecné podmienky, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná
zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a to napriek prezentovanému názoru žalobcu, podľa ktorého nepostačujena konštatovanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne
individuálne dojednaná, vedie k tomu, že navrhovateľ ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie,

pretože do predformulovaných textov zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zo
strany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Žalobca do tohto textu
zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod 2.
kde sú rôzne možnosti porušenia povinností. Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako vágne,
zvlášť pokiaľ žalobca sám určí aj výšku zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom informoval

spotrebiteľa o tom, ako dospel k stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

28. Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné vysvetľovať
ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho
nárokov a znevýhodňuje spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho
nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri
uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko
koncipované v zmluve o pripojení, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy by sa musel minimálne oboznámiť
nielen so zmluvou, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je
zrejmé, či skutočne s týmito podmienkami žalovaný aj oboznámil. Oboznámenie s VOP bolo totiž do

zmluvy zahrnuté a stráca sa v texte ďalších podmienok zmluvy. Netreba opomenúť skutočnosť, že aj
keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo by to nič na znení
pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa a to je prejav nerovnováhy
práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu. Samotná dĺžka viazanosti
spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v bode č. 1 zmluvy o pripojení v spojení s bodom 2 zmluvy o

pripojení je textovo napojená na vypojenie SIM karty z prevádzky, na právo zrušenia zmluvy odstúpením
od zmluvy, na vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností porušenia
povinností sa bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia povinností zo
Zmluvy. Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytuje
zľavy zo služieb alebo poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v

rámci svojej obchodnej politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie
konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti
dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou
hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o
zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne obsiahnutá

na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

29. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto
ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému
používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako
neprijateľná zmluvná podmienka.

30. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a
teda neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu súd po zhodnotení
vykonaného dokazovania, žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty spolu v sume 273,50 Eur spolu
s úrokom z omeškania, zamietol ako nedôvodnú. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté

aj rozsudkami Okresného súdu Košice II. 36C/198/2012 zo dňa 04.12.2012, 36C/180/2012 zo dňa
04.12.2012 a 36C/276/2012 zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.33.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 335,37 Eur, úspešný bol v časti 61,87 Eur, čo predstavuje 18%. Žalovaná mala úspech 82%.
Keďže žalobca mal úspech len čiastočný (v časti menšej ako polovica) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo
strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.