Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom K
Červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, P.O.BOX: Nagano Office Center, Česká republika, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému C. T., bytom R., M. U.
XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou C.. U. D., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu E., o zaplatenie 1.964,05 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 26.8.2015 č. k. 1C/66/2013-102 jednohlasne takto rozhodol

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok zrušuje

a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluvu o úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným je potrebné hodnotiť ako zmluvu absolútne neplatnú. Túto zmluvu vyhodnotil ako
zmluvu spotrebiteľskú s tým, že je zrejmé, že zmluva, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 1.000,-
eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 662,- eur, čo predstavuje 66,2 % z požičanej
sumy. Zmluva je koncipovaná tak, že neobyčajne hrubým spôsobom narúša rovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a

vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečené, práve naopak. So zreteľom
na túto situáciu sa celá zmluva, jej obsah i účel prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná rovnako ako celá úverová zmluva.
Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy nemala byť vôbec vyplnená ani následne
indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti súd
prihliada ex offo. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje
konkrétny záväzkový vzťah, a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný skúmať kauzu, a to napriek zneniu zákona
č. 191/1950 Zb.. Neplatnosť dohody znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou
pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V danom prípade teda nedošlo k platnému vzniku
zmenkového záväzkového vzťahu. Ak aj teda zmenka vyplnená bola, nie je možné na základe nejúspešne domáhať sa akýchkoľvek práv. Žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe
bolo vyhovené. V podanom odvolaní uvádza, že účastníci konania dokazovanie vo veci úverovou
zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa § 120 O.s.p., dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdenýchúčastníkmiavykonávalentiedôkazy,ktoréúčastnícinavrhli.Žalobcapredložilsúduakodôkaz

o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zákonom č.
191/1950 Zb.. Dokázal tak jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto
neexistuje okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie o
veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo zhmotného dokazovania. V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z

uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6
Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením.

Konanie súdu prvého stupňa je preto neprijateľné v právnom štáte a predstavuje výrazný zásah do práva
na spravodlivý súdny proces. Súd za nesporné ďalej považoval to, že žalovaný so spoločnosťou D.
s.r.o., uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a žalovaný uzavrel zmluvu o
úvere ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci

sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť
k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, toto je nepochybne postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
Žalobca ďalej zdôrazňuje, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový

súdaplikácioupríslušnýchustanoveníozmenkesavôbecnezaoberalaignorovalpredmetsporu.Jesíce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba proti vôli žalovaného
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil

poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p.. Porušil ustanovenia o vykonávanie jednotlivých
dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Pokiaľ ide o zmenkový
úrok, žalobca zdôrazňuje, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Žalovaný mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku je 0,25 % denne a s

touto sadzbou zmenkového úroku súhlasil. V okolnostiach rozhodnutia prvostupňového súdu poukazuje
žalobca na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Na podporu svojich tvrdí
poukazuje žalobca aj na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k tejto problematike. V zmysle
týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. Súd prvého stupňa rozhodnutie o nariadení

pojednávania vo veci nevydal a nedoručil ho stranám podľa § 45 a nasledujúcich O.s.p..

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcu dôvodné nie je.

V priebehu odvolacieho konania žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2015 vzal späť sčasti
žalobný návrh, konkrétne žalobca vzal späť žalobu, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v tomto
konaní ďalej len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti.Vzhľadom na takto realizovaný dispozičný úkon zo strany žalobcu odvolací súd podľa § 208 O.s.p.
rozhodol o pripustení späťvzatia časti návrhu na začatie konania o zaplatenie zmenkového úroku vo

výške 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Pokiaľ ide o vec samú, nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo

zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007.
Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie
vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného
tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu

tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem,
že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť
oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale
nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov
potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v

záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z
Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je
zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to
považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za
predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie,
čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení §

120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie
súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

V zmluve o úvere zo dňa 10.9.2009 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Z iných konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce

činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich
obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Preto záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.

258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je

abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné

vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky

vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva

možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.
Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny

majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému

zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne

informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie. V
tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto
je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.