Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 22, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612205127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612205127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: BL Telecom

debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti
žalovanému: F., o zaplatenie sumy 47,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 47,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47,80 Eur od

12.06.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu
žalovanému, ktorý sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. V prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu sa žalovaný zaviazal uhradiť
zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu dňa 22.05.2009 vystavil žalovanému faktúru na sumu
47,80 Eur so splatnosťou 11.06.2009, ktorej predmetom bola zmluvná pokuta. Ku dňu postúpenia

pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže žalovaný riadne a včas nezaplatil za
poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu
a žalobca si faktúrou uplatnil zmluvnú pokutu spolu so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti
faktúry.

2. O žalobe rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 16Ro/680/2012-11 zo dňa 13.08.2012. Proti
platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odôvodnený odpor. V rámci podaného odporu

žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí, nakoľko považuje nárok žalobcu za premlčaný.
3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §

219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 07.07.2016.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení zo dňa 23.01.2008, faktúrou
zo dňa 22.05.2009 znejúcou na sumu 47,80 Eur, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile

Slovensko, a.s., ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu s žalovaným uzavreli dňa 22.05.2009 zmluvu o pripojení,
podľa ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta s mesačným programom poskytovania mobilných
telefónnych služieb - Relax 60. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za používanie služieb podľa cenovej

tarify poskytovateľa služieb. Zmluvné strany sa dohodli na poskytovaní služieb v zvolenom programe s
dobou viazanosti 12 mesiacov. V zmluve je uvedená zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností
v sume 1.440,- Sk (47,80 Eur).

7. Právny predchodca žalobcu faktúrou zo dňa 22.05.2009 splatnou dňa 11.06.2009 vyfakturoval
žalovanému za obdobie od 22.04.2009 do 21.05.2009 sumu 47,80 Eur za porušenie povinnosti

žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM
karta vypojená z prevádzky. Celkový dlh žalovaného teda predstavoval sumu 47,80 Eur ako zmluvnú
pokutu.

8. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

9.Podľa§42ods.1písm.a)zákonač.610/2003Z.z.,podnikmáprávonazaplateniecenyzaposkytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

10. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.
11. Podľa § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak

účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
21. Žalobca v žalobe uvádza, že jeho právny predchodca žalovanému poskytoval služby na základe
Zmluvyopripojení,žežalovanýnesplnilsvojuzmluvnúpovinnosťacenuposkytnutýchslužiebneuhradil.
Predmetom žalobného návrhu je zaplatenie zmluvnej pokuty. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo

k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala
dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb žalovaným došlo v celom rozsahu za účinnosti
predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 610/2003 Z.z.), preto súd na právny vzťah žalobcu a
žalovaného aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
účinné od 01.01.2008. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení

súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez
oprávnenia na podnikanie.

22. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností dojednal právny predchodca žalobcu
a žalovaný zmluvnú pokutu. Žalobca neuviedol, kedy a ktorú cenu poskytovaných služieb neuhradil

žalovaný riadne a včas. Z dokazovania však nijako nevyplynulo žiadne konkrétne porušenie zmluvných
povinností, že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas, avšak i keby žalobca
dokazoval a preukázal porušenie zmluvných podmienok, tento nárok nemožno žalobcovi priznať,
nakoľko po právnom posúdení predloženého dodatku k zmluve je nutné konštatovať, že zmluvná
pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby nespôsobila značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná
s ohľadom na zásadu primeranosti.

23. Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a
dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
žespotrebiteľobsahzmluvy,atedaidojednanieozmluvnejpokutepodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával a ani vo
vystavenej faktúre nie je uvedené konkrétne zmluvné dojednanie, za porušenie ktorého by si mal právny
predchodca žalobcu zmluvnú pokutu uplatniť.

24. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,

teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty
vo výške 47,80 Eur považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom
nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu,

obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené

súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s
prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti
alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná

pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

25. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s
poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí

cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy
aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
toto ukončenie ani nemusí nastať. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty

najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, počas trvania zmluvy.
Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v
tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

26. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd

uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za nedôvodnú a spôsobujúcu
značnú disproporciu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy v neprospech účastníka na
strane spotrebiteľa.

27. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, že uplatnená pohľadávka je cenou za

poskytované služby, nepreukázal, že žalovaný porušil konkrétne zmluvné povinnosti, z ktorých by
vyplynulo uplatnenie zmluvnej pokuty a tiež nepreukázal, že zmluvná pokuta uvedená v dodatku bola
so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,

ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn.
5Obo/52/2010) Súd s ohľadom na vyššie uvedené žalobu ako skutkovo nepreukázanú v celom rozsahu
zamietol.28. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Aj z toho dôvodu súd po vykonanom
dokazovaní, žalobu v celom rozsahu spolu s úrokom z omeškania, zamietol ako nedôvodnú. Obdobným

spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného súdu Košice II. 36C/198/2012 zo dňa
04.12.2012, 36C/180/2012 zo dňa 04.12.2012 a 36C/276/2012 zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli
zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z
dôvodu jej neprijateľnosti.

29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vovecibolplneúspešnýžalovaný,ktorému

vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a
ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).