Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205215
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205215.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
povinnému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, M. P. XXX, XXX XX E., štátny občan SR, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod

sp. zn. EX 2711/15, o vymoženie 890,22,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/167/2015-20 zo dňa 05. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/167/2015-20 zo dňa 05. novembra 2015 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že dňa 21.04.2015 doručil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-5152 zo dňa 27.10.2014. Právny
vzťahmedziprávnympredchodcomoprávnenéhoapovinnýmvznikoldňa16.01.2008nazákladezmluvy

o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Túto zmluvu posúdil okresný súd ako
zmluvu spotrebiteľskú, a to najmä s ohľadom na predmet činnosti právneho predchodcu oprávneného
ako bankového subjektu. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť všeobecných obchodných podmienok
právneho predchodcu oprávneného (bod 17.5). Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je zmluva formulárového typu a povinný nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská doložka pritom znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky súd vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej
veci bola založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na

odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,rozhodnutieokresnéhosúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,ažemubola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú

doložku.Vprípade,žeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súdalebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd
je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach
(ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok má pre

účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť bez
účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny predchodca
uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil,

že oprávnený, ako právny nástupca Q.Q. W., a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia čl. VIII. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok,
Q.Q. W., a.s. postupovala v súlade s ust. §93 b) zákona o bankách. Namietal aj nesprávnu aplikáciu
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie §153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj

v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu
oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému
možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Záver o
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno opierať o Smernicu č. 93/13/EHS, pretože tento normatívny
právny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy

normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne individuálny. Exekučný súd porušil právnu
istotu a legitímne očakávania aj tým, že mal iný právny názor ako majú iné súdy toho istého stupňa.
Exekučné súdy totiž v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Namietal
aj skutočnosť, že povinný je pred exekučným súdom neprimerane zvýhodňovaný na základe jeho
postavenia. Na základe uvedeného žiadal, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak,

že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne dňa 21.04.2015 podal na okresnom súde súdny exekútor žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-5152 zo dňa
27.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v
Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Q.Q. W., a.s. so

sídlom v W. a povinným.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho

základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (21.04.2009)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny

vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo
potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto

smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského

právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom

je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53os.2Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je
možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje zanekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto
podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom
prípade je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok Q.Q. W., a.s. pre
depozitné produkty, pričom je konkretizovaná v bode 17.5. V rozhodcovskej doložke je uvedené,

že ak klient alebo oprávnený držiteľ karty nesúhlasí s riešením sporu prostredníctvom Stáleho
rozhodcovského súdu Asociácie bánk, musí byť predmetné ustanovenie vopred vylúčené. Takéto
ustanovenie v rozhodcovskej doložke je v neprospech slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa, ktorý mohol
toto ustanovenie o rozhodcovskej doložke ľahko prehliadnuť, pretože všeobecné obchodné podmienky
sú napísané malým písmom na niekoľkých stranách.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do bodu
17.5 všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre depozitné produkty, ako
súčasti formulárovej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z uvedeného
vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva

na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je
v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05.04.1993.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom pri uzatváraní zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa

odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia
vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi

dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

Na námietku porušenia právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a
právne obdobným veciam poverenie vydávajú aj zamietajú, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný
právnym názorom iných senátov, resp. inými názormi krajských súdov. Súdy rôzne skutočnosti

posudzujú jednotlivo, preto odvolací súd aj túto námietku odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s

právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znakynulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.