Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212810
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114212810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr.
Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa: J., zastúpeného O. proti
odporcovi:A.,ozaplatenie348,25Eurspríslušenstvom,naodvolanieodporcuprotirozsudkuOkresného
súdu Trenčín zo dňa 03. decembra 2015, č.k. 18C/240/2014-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 03.12.2015, č.k. 18C/240/2014-56 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 348,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 348,25
Eur od 13.01.2013 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 20,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 302,81 Eur prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom

dňa 31.08.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol odporcovi úver vo výške 350 Eur za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pričom odporca
sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 13 mesačných splátkach, z ktorých výška prvých troch splátok
bola dohodnutá v sume 1,75 Eur a výška ostatných 10 splátok bola dohodnutá v sume
47,78 Eur. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 27.06.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že
ku dňu 12.01.2013 bol zosplatnený záväzok z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere v celkovej výške

620,55 Eur. Okresný súd konštatoval, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, uplatnený nárok nie je premlčaný,
pričom uplatnený nárok predstavuje len poskytnutú istinu, keďže navrhovateľ na základe
predmetnej zmluvy poskytol odporcovi úver vo výške 350 Eur, pričom odporca uhradil navrhovateľovi
celkovo len sumu 1,75 Eur, čo vyplynulo najmä z tvrdení navrhovateľa. Okresný súd ďalej v odôvodnení
rozsudku uviedol, že odporca sa síce bránil tvrdeniami, že svoj dlh voči navrhovateľovi splácal asi v
troch po sebe idúcich mesiacoch po 50 Eur, avšak tieto svoje tvrdenia súdu nijako nepreukázal,
teda odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach. Vzhľadom k

tomu, že odporca neuhradil navrhovateľovi hodnotu celého úveru (istiny), uložil mu okresný súd zaplatiť
navrhovateľovi zvyšnú časť istiny vo výške 348,25 Eur, ako aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3
ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uviedol v ňom, že bol vo veľmi krízovej finančnej

situácii, potreboval zaplatiť výživné, a ak niekto na stôl položil 350 Eur, bol vtedy ochotný podpísať
všetko. Úrok vo výške 45,60 % a 18 % ako odmenu, teda spolu 63,60 %, považuje za úžeru. Zároveň
uviedol, že dopĺňa dôkazný materiál, a to splátkový kalendár J. a pýta sa, prečo J. Z. nemá žiadneinformácie o tomto splátkovom kalendári. Na výzvu súdu odporca svoje odvolanie doplnil tvrdením, že
časť dlžnej sumy už zaplatil, čo J. nemá evidované a jeho ako osobu chceli poškodiť o sumu minimálne
100 Eur. V decembri 2013 bol uňho obchodný zástupca S., ktorý pravdepodobne spolupracuje s J. Z.,

ten od neho zobral 50 Eur, ale bez podpisu. Odporca preto chce, aby sa suma znova prerátala
podľa splátkového kalendára. K odvolaniu odporca priložil listinu označenú ako „Splátkový kalendár“ k
zmluve o úvere č. XXXXXXXXX.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je pravdou, že dohodnutý úrok bol vo

výške 63,60 %, odporca zámerne sčítal priemernú hodnotu RPMN a servisného poplatku.
Nie je pravdou ani tvrdenie o spolupráci navrhovateľa a S.Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odporca v odvolaní uvádzal v zásade dve odvolacie námietky, a to, že výšku úroku 63,60 % považuje za
úžernícku, a že zaplatil navrhovateľovi viac než priznal navrhovateľ, čo odporca preukazuje splátkovým
kalendárom priloženým k odvolaniu. K výške úroku krajský súd uvádza, že rozsudkom okresného súdu
bol priznaný nárok navrhovateľa len vo výške poskytnutej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov,
preto je argument úžerníckymi úrokmi ako odvolací dôvod bezpredmetný.

Pokiaľ odporca v odvolaní uviedol, že zaplatil navrhovateľovi viac než 1,75 Eur, ktoré mal ako úhradu
vedenú vo svojej evidencii navrhovateľ, k tomuto tvrdeniu odporca predložil odvolaciemu súdu listinu
označenú ako „Splátkový kalendár“ k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. V tejto listine je uvedená
zaplatená suma 1,75 Eur na úver dňa 31.08. (rok nie je uvedený) a súčasne dňa 31.08.

vybraná čiastka 47,78 Eur započítaná na „domáci servis“ a dňa 11.11. ďalšia vybraná čiastka 50 Eur
na „domáci servis“. Pri všetkých troch uvedených sumách sú podpisy, pravdepodobne tej istej osoby.
Bez ďalšieho dokazovania (najmä k tomu, kto podpísal údajné odporcove úhrady vedené v tomto
splátkovom kalendári, či mala táto osoba oprávnenie na inkasovanie splátok v mene navrhovateľa, čo
znamená „domáci servis“) nie je možné jednoznačne uzavrieť, že táto listina preukazuje splátky odporcu

navrhovateľovi vo výške 1,75 Eur + 47,78 Eur + 50 Eur, započítateľné na predmetný spotrebiteľský
úver. Takéto dokazovanie však považoval krajský súd v danom prípade za nadbytočné, keďže uvedenú
listinu odporca predložil až v odvolacom konaní, pričom neboli splnené podmienky na predkladanie
nových skutočností alebo dôkazov v odvolacom konaní podľa § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.).

Preskúmaním súdneho spisu krajský súd zistil, že v danej veci bol odporcovi platobný rozkaz z
27.08.2014 doručený dňa 22.01.2015 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby
v U.. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca včas odpor, v ktorom uviedol, že zaplatil
splátky v troch po sebe nasledujúcich mesiacoch, doma má o tom doklad, preto žiada o odklad

platobného rozkazu, lebo zatiaľ je vo väzbe, doma býva sám a nikto mu tieto písomnosti nemôže zaslať
ako dôkazový materiál. Lustráciou v evidencii ZVJS bolo zistené, že odporca bol ku dňu 13.08.2015
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Následne mu bolo dňa 02.11.2015 doručené predvolanie
na pojednávanie vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Túto zásielku prevzala na pošte Trenčín
1 splnomocnenkyňa odporcu. Na pojednávaní dňa 03.12.2015 sa odporca nezúčastnil, svoju neúčasť

neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v
obmedzenom rozsahu. Účastník konania zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy askutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v konaní pred súdom prvého stupňa. Takéto dôkazy
a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Naopak, dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu
byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým,

že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, najmä
na to, že ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.). Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností
alebo dôkazov bez viny účastníka konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v
procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, kedy účastník konania nemohol

skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pretože o nich nevedel, resp. ich nemal k dispozícii
a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo 4/2007 zo dňa 20.03.2008).

Krajský súd v tomto smere konštatuje, že vo vzťahu k dôkazu predloženému odporcom ako príloha
k odvolaniu („splátkový kalendár“) nie je možné dospieť k záveru, že by ho odporca bez svojej viny

nemohol predložiť pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Odporca bol aktívny len v prvom štádiu
konania, keď podal odpor proti platobnému rozkazu. V tomto odpore odporca uviedol, že doma má
doklad preukazujúci, že zaplatil navrhovateľovi tri splátky, a keďže odporca bol vo výkone trestu a tento
doklad mal doma, žiadal na účely predloženia tohto dôkazu o odloženie rozhodovania (v odpore proti
platobnému rozkazu uviedol, že žiada o odklad platobného rozkazu, čo však procesne možné nie je;

podaním odporu bol však platobný rozkaz zrušený a súd nariadil pojednávanie). Nešlo teda o dôkaz, o
ktorom odporca počas konania na súde prvého stupňa nevedel, iba ho v čase, keď podával odpor proti
platobnému rozkazu, nemohol predložiť. Súd prvého stupňa túto žiadosť odporcu o odklad rozhodovania
akceptoval a nariadil pojednávanie na termín 03.12.2015, kedy už bol odporca prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody (prepustený bol dňa 13.08.2015), avšak odporca nevyvinul žiadnu aktivitu na

predloženie ním označeného dôkazu. Napriek tomu, že bol v predvolaní na pojednávanie, ktoré mu bolo
doručené dňa 02.11.2015, poučený o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., dôkaz
o svojich platbách súdu nepredložil a na pojednávaní sa nezúčastnil, pričom sa neospravedlnil
ani nežiadal z vážnych dôvodov o odročenie pojednávania.

Aj keby krajský súd považoval vyjadrenie odporcu v odpore proti platobnému rozkazu, že má doma
doklad o zaplatení troch splátok, za dôkazný návrh, povinnosťou účastníka konania, ktorý má k dispozícii
dôkaz o svojom tvrdení, je takýto dôkaz nielen označiť, ale aj predložiť, ak mu v tom nebránia vážne
dôvody (o takých by musel účastník informovať súd). Odporca bol takto poučený o dôkaznej povinnosti
(o povinnosti nielen označiť, ale aj predložiť dôkazy), avšak bol v konaní pred súdom prvého stupňa

pasívny, na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil súdu prvého stupňa žiaden dôkaz, hoci z
jeho vlastného vyjadrenia v odpore proti platobnému rozkazu vyplýva, že ho mal k dispozícii a po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mu nič nebránilo tento dôkaz súdu prvého stupňa predložiť.
Odporca sa napokon nezúčastnil na pojednávaní, na ktorom ho súd mohol vyzvať na predloženie
dôkazu, prípadne, ak by uviedol vážne dôvody, ktoré mu bránili tento dôkaz predložiť, mohol súd

pojednávanie na tento účel odročiť. V dôsledku tejto pasivity odporcu krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd správne konštatoval, že odporca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a neboli
splnené predpoklady podľa § 205a ods. 1 O.s.p. pre prípustnosť nového dôkazu predloženého až v
odvolacom konaní.
Krajský súd ešte uvádza, že predvolanie na pojednávanie, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

bolo na pošte Trenčín 1 dňa 02.11.2015 doručené nie priamo odporcovi, ale osobe splnomocnenej
na preberanie zásielok adresovaných odporcovi. Pošta Trenčín 1 na výzvu krajského súdu
zaslala súdu fotokópiu žiadosti odporcu o doplnkové a dispozičné služby, z ktorej vyplýva, že odporca
dňa 28.10.2015 na pošte Trenčín 1 spísal splnomocnenie na preberanie jemu adresovaných zásielok,
vrátane zásielok s doplnkovou službou „do vlastných rúk“, splnomocnenou osobou:

W. K.. Platnosť splnomocnenia bola neobmedzená. Krajský súd si je vedomý uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 36/2008, podľa ktorého je v zásade procesne správne len
doručenie zástupcovi účastníka konania splnomocnenému podľa ustanovení O.s.p.; uvedené uznesenie
sa však týkalo doručenia platobného rozkazu, pri ktorom náhradné doručenie bolo zo zákona vylúčené
(§ 173 ods. 1 O.s.p.). Zhodne s inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.

3Obdo/56/2010, 3Obdo/28/2016) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 363/2011) však
krajský súd uvádza, že pokiaľ fyzická osoba splnomocnila na preberanie poštových zásielok
vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca, súdy a orgány verejnej správy by tento
prejav vôle mali rešpektovať. Ak adresát zásielky riadne splnomocnil na jej prevzatie inú osobu (pričomza riadne splnomocnenie treba považovať aj splnomocnenie spísané na pošte v súlade s Poštovým
poriadkom), považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta.
Splnomocniteľ si pri udelení splnomocnenia na preberanie zásielok určených do vlastných rúk musí byť

vedomý následkov spojených s právnymi účinkami ich riadneho doručenia, tak ako keby tieto zásielky
prevzal osobne.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto
mu krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .