Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/1045/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515218148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515218148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843 proti odporcovi: A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. K. Z. XXX/X,
XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 310,55 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 111,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne:
- zo sumy 22,90 eur od 18.10.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 22,95 eur od 19.11.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 22,95 eur od 19.12.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 42,75 eur od 19.01.2013 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 310,55 eur s prísl.
a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi.
Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako
poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom
zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať

službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania
zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal,
v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté
služby nezaplatil včas, čím sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr v sume 111,55 eur
na základe toho mu bola vyúčtovaná aj zmluvná pokuta vo výške 638,80 eur, z ktorej si navrhovateľ
uplatňuje len sumu 199 eur.

Odporca si prevzal návrh s poučením dňa 10.02.2016 vo veci sa písomne vyjadril podaním doručeným
súdu dňa 22.02.2016, v ktorom uviedol, že vzhľadom na výšku žalovanej sumy žiada o splátky, nakoľko
je nezamestnaný, vedený na úrade práce, na základe dohody zarobí 60-100 eur, pričom sa stará o tri
maloleté deti a snaží sa nájsť si prácu.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o pripojení a dodatkom k
nej, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami a penalizačnou faktúrou a ostatným spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi konania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak

v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 30.06.2016.

Právny predchodca navrhovateľa. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a
nasledujúcich Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zo dňa 17.06.2011. Na základe
uzavretej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby. Právny

predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal odporcovi poskytnúť program služieb Magio Sat, zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú a účastník sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby právneho
predchodcu navrhovateľa (najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby) a zotrvať v zmluvnom vzťahu
s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 26 mesiacov. Zároveň sa odporca v zmluve a v jej
dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na

základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať
zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka. Odporca si svoj záväzok nesplnil riadne
a včas, keď právnym predchodcom navrhovateľa vyúčtované faktúry neuhradil. Právny predchodca
navrhovateľa odporcovi vyúčtoval tieto faktúry:
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 22,95 eur

- Č. XXXXXXXXXX na sumu 22,95 eur,
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 22,95 eur,
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 42,75 eur.

Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné

posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 52 a nasledujúcich, podľa Zákona č.610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:

- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,
- podmienky na používanie rádiových zariadení,
- štátnu reguláciu elektronických zariadení,
- štátnu reguláciu elektronických komunikácií,
- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických

komunikačných služieb,
- ochranu týchto sietí a služieb,
- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
- oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam,
- ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona
č. 610/2003 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže
dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jejvyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službupodľazmluvyopripojeníapodľatarify;akotopovahaslužbyumožňuje,ažnazákladepredloženia

dokladov o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti

Z ustanovenia § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53a 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa

a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb
v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich
dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb a dodržiavať záväzky uvedené v
zmluve resp. v dodatku k nej, čo podľa tvrdenia navrhovateľa odporca nesplnil, preto ho súd zaviazal
na zaplatenie sumy 111,55 eur.

Právny predchodca navrhovateľa následne faktúrou za zúčtovacie obdobie od 01.01.2013- 31.01.2013
č. faktúry XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.02.2013 fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu 638,38 eur, z
ktorej si v tomto konaní uplatnil len sumu 199 eur. Z faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných
povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať
náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí
byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre
zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu
v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné. Zmluvnú

pokutu možno podľa dikcie občianskeho zákonníka dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo špecifikovaný spôsob jej určenia.Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností
(aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej
výške,podmienkyurčitostiprávnehoúkonunespĺňa.Zmluvaopripojení,ktorejsúčasťousúajvšeobecné

obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená
formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou
pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre
svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej
povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj

rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009,
41Cob/267/2008 a ďalších. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. 7C/16/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/132/2011 bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za
neplatnú.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie
uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení
povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou,
pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmluve o pripojení je síce stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa odporca zaviazal
uhradiť navrhovateľovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, avšak

odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si
navrhovateľ uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho,
aby odporca mal možnosť ovplyvniť jej výšku, pričom vôbec nepredložil dôkaz o tom, akého porušenia
zmluvnýchpodmienoksaodporcadopustil,ktoréviedliktomu,žemumuselvystaviťpenalizačnúfaktúru,
pričom výška zmluvnej pokuty ani nezahŕňa situáciu, že odporca určitý čas po podpise zmluvy využíva

telekomunikačné služby navrhovateľa a riadne za ne uhrádza peňažné prostriedky tak, ako mu ich
priebežne navrhovateľ vyúčtuje, v zmysle tejto zmluvy je tak odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
za čo i len jeden deň omeškania. V tomto prípade odporca sa dostal prvýkrát do omeškania s platbou
faktúry až 14 mesiacov po podpise zmluvy, a zmluvná pokuta mu bola vyfakturovaná až o viac ako 20
mesiacov po podpise zmluvy, pričom jej výška nezohľadňuje časový úsek trvania zmluvy, počas ktorého

odporca riadne dodržiaval platobnú disciplínu.

Navrhovateľ fakturoval odporcovi uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 199 eur, faktúrou, na ktorej nie
je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola odporcovi táto zmluvná pokuta fakturovaná
a navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k takému porušeniu zmluvných

podmienok, ktoré viedli k odpojeniu zariadení z prevádzky resp. presne nešpecifikoval k akému
porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany odporcu, ktoré by malo za následok fakturovanie
zmluvnej pokuty. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že od
tejto zmluvy odstúpil a vznikol mu tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená v zmluve o poskytovaní služby a nájme
KZ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute,
ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania,
nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty, a výrazne
tak oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý nemá ani najmenšiu možnosť

ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v
civilnom procese. Navyše odporcovi bola vyúčtovaná magio sat pokuta vo výške 199 eur, čo je aj zjavne
neprimerané k výške dlhu za poskytnuté telekomunikačné služby (t.j. v tomto prípade 111,55 eur), čo je v
rozpore s dobrými mravmi, keď vzhľadom na nejasnosť zmluvných podmienok, by si mohol navrhovateľ
účtovať zmluvnú pokutu za čo i len jeden deň omeškania s plnením záväzku odporcu, pričom k prvému

porušeniu zmluvných podmienok zo strany odporcu došlo o viac ako 14 mesiacov po podpise zmluvy.

Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej
úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konaniadodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,
bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie
je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú

všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo
zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa

dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale
aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle
(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu

platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy
a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich“.

V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo
dňa 15.03.2012, kde uviedol: „Je potrebné k tomu dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná

za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejme že žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón). Súdna kontrola
štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore
s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie.

Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za tohto stavu sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, že dojednanie
o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým z pohľadu
časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť

s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca však
tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a odvolací súd jeho
tvrdenia považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jasne preukázané, že
žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená
a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť. Pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v

nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti. Z týchto podstatných dôvodov
odvolací súd správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery
vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy.“

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie

zmluvnej pokuty nie je dôvodný nakoľko sa dopustil využitia takých zmluvných podmienok a postupov pri
určovaní výšky zmluvnej pokuty, ktoré boli aj vyššie zmienenou judikatúrou vyhlásené za neprijateľné,
a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 eur zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z

omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,75%.Faktúry odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, keďže z uplatňovanej istiny v sume 310,55 eur mu bolo
priznaných 111,55 eur. Úspešnejší odporca nežiadal priznať trovy konania, a preto súd rozhodol tak, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.