Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 29, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113208224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred samosudkyňou

JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center,
Kčervenémudvoru3269/25a,13000Praha3,IČO26429705Českárepublika,zastúpenáadvokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 81109 Bratislava, IČO 36 864 421, proti
žalovanému G. T., bytom D. XXX, o zaplatenie zmenkového príslušenstva 157,55 eur a zmenkovej
odmeny 1,47 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie zmenkového príslušenstva 157,55 eur a zmenkovej odmeny 1,47 eur sa z a m
i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený Návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na príslušnom
tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nar. č. 861/2007). Žalobca sa
uvedeným návrhom domáha voči žalovanému zaplatenia zmenkového príslušenstva spolu vo výške
157,55 eur a zmenkovej odmeny 1,47 eur ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 12.12.2008 na zmenkovú sumu

442,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 19.5.2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Žalovaný doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 442,13 Eur a na úroky 71,71 eur, teda spolu 513,84 eur.
Preto žiada podaným návrhom zaviazať žalovaného len na zaplatenie zmenkového príslušenstva spolu
vo výške 157,55 eur, zmenkovej odmeny 1,47 eur a náhradu trov konania.
Súdny poplatok vo výške 16,50 eur žalobca uhradil na výzvu súdu dňa 2.5.2013.
V rozsudku Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD) sp.zn. C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká

sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie odporcu (ručiteľa zo zmenky) ako spotrebiteľa. Ak teda ESD skúmal
z úradnej moci, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o
skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka. Takisto podľa rozhodnutia ESD z
16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií
obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o

právnom a skutkovom stave. Takisto v písomných pripomienkach Európskej komisie (ďalej len EK)
predsedovi a členom Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.2.2014 vo veci C-558/2013, ktorej predmetom bol
návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, podaný rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove, EK v bode 17. poukazuje na to, že Smernica 87/102/EHS síce nezakazujepoužívanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva,
že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru EK je potrebné pojem

“vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na čl. 14
uvedenejsmernice,ktorázakazujeznížiťštandardochranyspotrebiteľa.Vhodnouochranouspotrebiteľa
v zmysle čl. 9 smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako
vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych
súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. V bode 19. EK uvádza, že rešpektovanie

abstraktného charakteru zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadol na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal,
či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky a takisto nemožnosť spotrebiteľa robiť voči majiteľovi
zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi,
ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver(bod 18.), by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho
dvora. Súdny dvor totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré

prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá (Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espanol
de Crédito, bod 55), čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Podľa názoru EK je zrejmé, že
ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom
režimejetotižnemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,abysaspotrebiteľdomoholochranysvojich
práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok
(bod20.Pripomienok).ZáveromEKnavrhlaESDposkytnúťnapredloženúprejudiciálnuotázkuodpoveď

v znení: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a články 4,9, a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa
majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je úprava dotknutá vo
veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v

zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú
povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.“
Keďže v danej veci by rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky bolo neprijateľné vo svetle
judikatúry Súdneho dvora (ako uvádza EK vyššie), súd za účelom, aby nedošlo k drastickému zníženiu

právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi ani k porušeniu zásady efektivity, vyzval žalobcu na
doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára a prehľadu platieb realizovaných
dlžníkom, keďže z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o., v prospech ktorého bola žalovaným zmenka vystavená a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného
prijal,vykonávasvojučinnosťprevažneposkytovanímspotrebiteľskýchúverovatentojetaktiežvedenýv

registri veriteľov a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národná banka Slovenska) ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Z dôvodu, že žalobca súdu nepredložil žiadnu zo žiadaných listín,
súd si ex offo vyhotovil pripojil exekučný spis tun. súdu sp.zn. 60Er/2335/2010. V ktorom sa nachádza
kópia zmluvy o úvere č. 3880089.
Dňa 16.7.2013 bola súdu doručená odpoveď žalovaného na žalobcom uplatnenú pohľadávku, že

uvedenú pohľadávku neakceptuje, že má uhradené za 333 eur 770 eur, nežiada nariadiť ústne
pojednávanie ani náhradu trov konania a zároveň vo svojej odpovedi tlačiva C bod 5/ označil kolónku,
že si uplatňuje protipohľadávku. Zároveň súdu doručil rôzne písomné doklady s originálmi poštových
ústrižkov s vyznačením VS 3780001, teda doklady o úhrade na inú zmluvu, než je zmluva súvisiaca s
predmetným konaním. Takisto doručil Tlačivo A - Žiadosť o vykonanie dôkazu podľa čl. 4 nariadenia

Rady (ES) č. 1206/2001 z 28.mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní
dôkazov v občianskych a obchodných veciach.
Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obchodného registra,
plnomocenstvom, vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným dňa12.12.2008, písomným vyjadrením
žalobcu zo dňa 14.6.2013,prehľadom platieb na zmenku č. 3880089, písomným vyjadrením žalovaného

zo dňa 16.7.2013, písomnými dokladmi a poštovými ústrižkami doručenými žalovaným, zmluvou o
úvere č. 3880089 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodol súd vo veci Rozsudkom č.k.
36CbZm/145/2013-75 zo dňa 12.8.2013 tak, že žalobu zamietol poukazom na to, že právo na vyplnenie
blankozmenky nevzniklo v dôsledku absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, poukazom na neplatnosťdohody o vyplnení blankozmenky, nemožnosť pôvodného veriteľa takúto zmenku vôbec prijať podľa § 4
ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., poukázal na rozpor zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom a rozhodol
o náhrade trov konania.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal vykonanie iných než
účastníkmi navrhnutých dôkazov súdom, prekvapivosť rozhodnutia, porušenie poučovacej povinnosti,
nerešpektovanie abstraktného charakteru zmenky súdom, porušenie zásady kontradiktórnosti a
poukázal na Rozsudok NS ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2002 a Rozsudok NS SR z
22.10.2008 sp.zn. 5Obo/3/2008.

O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd Uznesením č.k. 8CoZm/10/2013-98 zo dňa 16.9.2014 tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu chybného
procesného postupu súdu prvého stupňa.
Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu v danej veci (§ 226 O.s.p.) súd
prípisom zo dňa 18.11.2014 oznámil obom účastníkom konania, ako sa súdu predbežne javí právne
posúdenie veci, oboznámil účastníkov s tým, že si ex offo vyhotovil kópiu zmluvy o úvere č. 3880089

z 12.12.2008 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré boli následne založené do
predmetného súdneho spisu, tieto im doručil a poskytol im lehotu na vyjadrenie sa k predbežnému
právnemu posúdeniu a k pripojeným listinám. Zároveň ich osobitne poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
ako prílohu doručil i poučenie.
Dňa 8.12.2014 bola súdu doručená Odpoveď žalobcu, v ktorej uvádza, že uvedený postup súdu je mimo

režimu Nariadenia č. 861/2007, účastníci dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli poukazujúc na
§ 120 O.s.p. podľa ktorého súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Takisto poukazoval na to, že predmetom konania je výlučne zmenka,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a teda nie je možné ju spájať
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Zároveň poukázal na Rozsudok NS

ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, v ktorom je konštatovaná samostatnosť a oddelenosť
zmenkového záväzku od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku, jeho neakcesorickosť
ako aj nezávislosť zabezpečovacej zmenky na existencii zabezpečenej pohľadávky ako aj na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 vydané v skutkovo a
právne zhodnej veci navrhovateľa, v ktorom boli potvrdené závery žalobcu.

Žalovaný nedoručil súdu žiadnu odpoveď.
V zmyle čl. 3 Nar. č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a

obchodných veciach (tzv. Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko..
Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a) Nar.
č. 861/2007okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.
Keďžepodľačl.19Nar.č.861/2007sapredmetnékonanieriadislovenskýmprocesnýmprávom,žalobca

podal svoj návrh na miestne príslušnom súde podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).
Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné predtým, ako súd pristúpil k aplikácii práva na daný spor,
určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Vzhľadom k tomu, že na záväzky vyplývajúce
zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Rím. I. (čl. 1 bod 2 písm. d/ Nariadenia Rím I.), súd určil

rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1 (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca so žalovanou
zvolili rozhodujúce právo) zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len ZMPSP) tak, že danú vec je potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (predchodca žalobcu a žalovaná pri
uzatváraní zmluvy o úvere- uzatvorenej podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení

zmenkou postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali iný
ako slovenský právny poriadok).
Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nar. č. 861/2007 je dané konanie písomné, pričom žalobca ani
žalovaný netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie v právnej veci nenariadil a
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Súd vykonal

dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obchodného registra, plnomocenstvom,
vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným dňa12.12.2008, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
14.6.2013,prehľadom platieb na zmenku č. 3880089, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
16.7.2013, písomnými dokladmi a poštovými ústrižkami doručenými žalovaným, zmluvou o úvere č.3880089 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru (z exekučného spisu 60Er/2335/2010) a zistil
tento skutkový stav:
Dňa 12.12.2008 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova

25, Bratislava (ďalej len POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 3880089,
podľa ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 398,33 Eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzal),
ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť zvýšený o poplatok 201,16 eur (podľa bodu 13 VPPU predstavuje
tretina poplatku dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), teda spolu sa zaviazal vrátiť

599,49 eur v 7 mesačných splátkach po 85,64 eur počnúc dňom 14.1.2009. V bode 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPU) je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný
ako vystaviteľ zmenky vystavil v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie
peňažného záväzku vyplývajúceho z uvedenej úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite podľa bodu 4 VPPU a dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný
celý dlh v zmysle bodu 4 VPPU.
Zo zmenky vystavenej žalovaným Mariánom Huňom (označeným rodným číslom) v Dubnici nad Váhom
dňa 12.12.2008 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bez protestu, súd zistil, že na zmenke je
vyznačená zmenková suma 13319,60 Sk (zhodne so slovným vyjadrením zmenkovej sumy), zmenkový

úrok 0,25% denne od 19. mája 2009, splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, splatná pri
predložení (vistazmenka) s doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Na zmenke
sa nachádza číslo zmluvy 3880089. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu.
Z prehľadu platieb na zmenku č. 3880089 doručeného žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil 513,84

eur v 6 platbách po 85,64 eur.
Ohľadne zmluvy/zmenky č. 3880089 žalovaný nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal svoje
tvrdenie, že uhradil 770 eur.
Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho
zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len ZZŠ), zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnejinšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len z.č. 258/2001 Z.z.), Obchodného
zákonníka.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 9 a 14 bod. 1 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, kde sú práva
veriteľa na základe úverovej zmluvy prevedené na tretiu osobu, spotrebiteľ má byť oprávnený uviesť
proti tejto osobe čokoľvek na svoju obhajobu, čo mal k dispozícii proti pôvodnému veriteľovi, vrátanevyrovnania účtov, kde horeuvedené je vo vzťahujúcom sa členskom štáte povolené. Členské štáty
zabezpečia, že úverové zmluvy neznižujú, na škodu spotrebiteľa, ustanovenia vnútroštátnych právnych
predpisov, ktoré vyplývajú alebo sú v zhode s touto smernicou.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/,l/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 25 ods. 1,2,5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12,
14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver. Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.
decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa čl. XII. Z.č. 129/2010 Z.z, čl. I ustanovenie § 17 ods. 3 (v súvislosti s poskytovaním

spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom),
nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Podľa § 2 písm. a/, b/ z.č. 258/2001 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný

spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom

záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za
iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,
a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.
Podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ustanovenia čl. I. § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ to

neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente
(§§ 11 až 20),sročnosti (§§ 33 až 37),platení (§§ 38 až 42),postihu pre neplatenie (§§
43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo
sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú

zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.
Podľa § 34 ods. 1,2 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť. Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na

platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.
Podľa § 5 ods. 1,2,3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mierutreba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 48 ods. 1 bod 2 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti.

Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, pôvodne vystavenej
vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. 3880089 (číslo zmluvy
sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 12.12.2008, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku
599,49 eur v siedmich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach po 85,64 eur. V prvom rade súd
považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,

je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Uvedená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané
v § 52 a nasl. OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela.
Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ s.r.o. (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu sa
v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá aj právna úprava zák. č. 258/2001
Z.z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu zmluvy) a to napriek tomu, že veriteľ v takejto zmluve
zaznačil kolónku účelu úveru - na výkon zamestnania. Z úradnej činnosti sú súdu predmetné zmluvy
uvedeného veriteľa známe ( a to v počte niekoľko desiatok) a preto má súd dôvod pochybovať o

skutočnom účele poskytnutia úveru (keďže v každej takejto zmluve pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ,
je uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania). Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv
platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, potom súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania (v danom prípade) ťaží toho, kto
takúto výnimku tvrdí (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23.2.2010, sp.zn. 10CoE/5/2010-46). Keďže

účel vyznačený v zmluve (na výkon zamestnania) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že
uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania,
podnikania). Súd má pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru najmä z toho dôvodu, že
v dnešnej dobe nie je výnimkou, ale skôr pravidlom osôb poskytujúcich úvery/pôžičky, presviedčať,
navádzať alebo inak pôsobiť na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel

na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie
je pravdivý (čo je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
praktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje

za neprijateľnú voči spotrebiteľovi), aby tak vylúčili aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch na
ten-ktorý prípad. V tejto súvislosti súd poukazuje aj nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 4CoE/206/2012 zo dňa 28.6.2013, v ktorom odvolací súd (kde ako oprávnený vystupovala
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinný fyzická osoba - podnikateľ, kde v zmluve o úvere bol v
kolónke účel úveru vyznačený účel na podnikanie) okrem iného uvádza: Účel poskytnutých peňažných

prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len

všeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V tejto súvislosti
súd takisto dáva do pozornosti aj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I.ÚS 1930/11 z 10.1.2012, v ktorom
vyslovil: „Porušení práva na spravedlivý proces představuje taková interpretace ustanovení na ochranu

spotřebitele,atoivevztazíchpodřízenýchrežimuobch.zákonníku,kterávedekodmítnutíjejichaplikace
na vztahy, v nichž vystupuje fyzická osoba, jež má podnikatelské oprávnění, avšak v těchto vztazích se
jjako podnikatel nechová“.
Súdjetaktiežnázoru,ževdanomprípadesanejednápojmovoozmluvuoúverepodľa§497OBZ,keďže
zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané

a prevzaté pri podpise zmluvy (teda sa jedná o zmluvu o pôžičke). Preto zámer zosnovateľa zmluvy
uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim „absolútneho obchodu“
podľa § 261 ods. 3 OBZ je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť nijaké ustanovenia chrániace
spotrebiteľa, či už v zákone o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskomzákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M
Cdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka (v danom prípade čl. 20 VPPU).

Bez ohľadu na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.. V danom prípade je
taktiež nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. (§ 2 písm. a/,b/, §
3 ods. 1,2). Zo samotnej úverovej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanému

úver vo výške 398,33 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 201,16
eur (z ktorého podľa bodu 13. VPPU predstavuje úrok 1/3 poplatku, t.j. 67,05 eur a zvyšné 2/3 náklady
za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou, t.j. 134,10 eur). Žalovaný síce vo
svojej odpovedi tvrdí, že splatil 770 eur, túto skutočnosť však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, teda
nepredložil žiadne relevantné doklady o úhrade dlhu vo výške 770 eur (poštové ústrižky, resp. doklady
o vklade v hotovosti na účet veriteľa resp. o bezhotovostnom prevode na účet veriteľa a pod.). Preto

súd vychádza z tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu 513,84 eur (teda 128% reálne
poskytnutej finančnej čiastky).
Po preskúmaní celej zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru,
že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
apovinnosťamizmluvnýchstránatonajmäalenielenvustanoveniachozabezpečovacíchprostriedkoch

(zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a
vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva
obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr.
zmluvnápokuta331Eurbezohľadunavýškuposkytnutéhoúveruapod.asaméprávaavýhodyveriteľa.

Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy (ktorá pozostáva
len z jedného listu, v ktorom sa do predtlačených rámčekov dopĺňajú len údaje týkajúce sa identifikácie
dlžník, výška úveru s poplatkom a dĺžka splácania+suma splátok) spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou (nie je zrejmé, že by s uzatvorením a spracovaním zmluvy o jednom liste boli spojené

tak vysoké administratívne náklady), výška ktorého predstavuje 34% z celého objemu úveru, sa celá
zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor
slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Ztohodôvodunemohložalobcovi,resp.spoločnostiPOHOTOVOSŤ

s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa
čl. 17 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej
vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv.
Záverom súd poukazuje, že pri konštatovaní neplatnosti úverovej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov
a teda nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Súd je takisto toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z toho dôvodu,
že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 17 VPPU - jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatná.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.

4 písm. k/ OZ, teda podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (0,25% úrok denne) ako sankciu spojenú s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ, nakoľko
zabezpečovacím prostriedkom, akým je v danom prípade zmenka, preniesol povinnosť niesť dôkazné
bremeno na spotrebiteľa (vidˇ čl. I § 17 ZZŠ). Preto ani vzhľadom na uvedené nevzniklo pôvodnému

remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a preto ani žalobca nie je oprávnený sa domáhať
akéhokoľvek plnenia na základe predloženej zmenky. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.2.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky
uvedenou vo VPPU zmlúv o úvere remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že táto dohoda
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák., ktorá stavia

spotrebiteľa (žalovaného) do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Predsmetná dohoda je súčasťou VPPU, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej
sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky.Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola
táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za
bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v

spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Z úradnej činnosti súdu je takisto známe, že pôvodný remitent sa v prvom rade snažil domôcť
svojho práva voči žalovanému cestou exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, o ktorom tunajší
exekučný súd rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol, keď zistil,
že predložený rozhodcovský rozsudok je nulitný z dôvodu, že tento bol vydaný na základe neplatnej

rozhodcovskejdoložky.Následne,keďpôvodnýremitentzistil,žecestouexekúcienazákladeneplatných
rozhodcovských rozsudkov sa výkonu práva nedomôže, indosoval zmenku na žalobcu v danej veci,
čím zbavil žalovaného možnosti vznášať proti dotknutej zmenke kauzálne námietky. Tieto skutočnosti
tak vzbudzujú dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu
nedošlo k výkonu práva, ale práve naopak, k jeho zneužitiu. Vo všeobecnej rovine sa za zneužitie práva
považuje situácia, kedy niekto vykonáva svoje subjektívne právo k neodôvodnenej újme niekoho iného

alebo spoločnosti. V predmetnom prípade previedla spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosáciou vyplnenú
“blankozmenku“ na žalobcu, čím bol žalovaný zbavený možnosti vznášať proti dotknutej zmenke
kauzálne námietky. Pritom pri zjednanom úroku 91,25% ročne zmenkovej sumy má práve vznášanie
kauzálnych námietok pre žalovaného celkom zásadný význam. Z hľadiska práva tak konanie pôvodného
remitenta a následne žalobcu vyvoláva paradoxnú situáciu, kedy určité chovanie je na strane jednej

právom aprobované a na strane druhej sa s právom dostáva do rozporu. Záver, že určité chovanie je
zároveň dovolené a nedovolené nemôže obstáť, takže uznanie nedovolenosti zneužitia práva vyžaduje
odstránenie zmieneného paradoxu. Jedná sa však o paradox len zdánlivý. Zo zásady lex specialis
derogat generali v tomto prípade vyplýva, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané
právom. Ak právna norma určité chovanie dovoľuje a iná ho za predpokladu, že je vo vyššieuvedenom

zmysle zneužívané, zakazuje, je takéto chovanie v skutočnosti nie výkonom práva, ale protiprávnym
úkonom, čím pojem zneužitie práva prestáva byť paradoxný (zrov. Knapp, V.: Teorie práva, C.H.Beck,
Praha 1995, s. 184-185). Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím, tak súd nemôže poskytnúť ochranu,
nakoľko by to bolo v rozpore nielen s § 3 Obč. zák. ale i čl. 46 Ústavy SR. Súd nemôže prihliadať vzniku
takej “právnej“ praxe, v ktorej dôsledku dochádza k využitiu, resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v

neprospech jednej zo zmluvných strán.
Súd zároveň poukazuje, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
následnejnemožnostivznikuprávanavyplnenieblankozmenky,resp.kzneužitiuvýkonupráva, plnenie,
ktorého sa žalobca domáha voči žalovanému, by nemohol priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo
stav, že žalovaný by na svoj úver poskytnutý vo výške 398,33 eur bol povinný uhradiť spolu 672,86 eur

(t.j. 169% poskytnutého úveru). Vydanie takéhoto nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte
prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako
hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým
právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to nielen v prípadoch, kde vystupuje spotrebiteľ) musí
byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon

spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013, sp.zn. IV. ÚS 1241/12, v ktorom vyslovil:
„Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje
zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa
od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku

ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a
výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom
aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad“). Súd takisto poukazuje i na
nález Ústavného súdu ČR I US 199/11, v ktorom o.i. ku kritériu zjavnej nespravodlivosti uvádza, že
považuje za neakceptovatelné, aby se prípadnej súdnej ochrany dostávalo subjektom, ktoré evidentne

poškodzujúprávasvojichklientov.Ustanoveniazmlúvalebozmluvnýchpodmienok,ktorésúformulárovo
predtlačenéaneumožňujújednoznačneslabšejstraneichmodifikáciu,vsebeskýtajúmožnostvyvolania
nepriaznivých následkov na strane klienta, kedy nebude dotknutá iba jeho sféra právna, ale hlavne
sféra osobná. Postupy, kedy klientom sú vnucované zmluvné ujednania v podobe zabezpečenia
blankozmenkou (v danom príp. čl. 17 VPPU), zmluvnou pokutou vo výške 30% alebo 45% dlžnej čiastky

za omeškanie s platbou splátok( v danom prípade je napr. podľa čl.6 VPPU určená fixná zmluvná pokuta
vo výške 312 eur, v čl. 7 vo výške 331 eur bez ohľadu na to, že výška poskytnutého úveru je necelých 400
eur),čizmluvnoupokutouvovýške5-násobkudlžnjčiastkyzahrubéporušeniezmluvyalebopodmienok,
je nutné považovať za neprijateľné a uvedené ujednania označiť za neplatné pre jednoznačný rozpor sdobrými mravmi. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to, že klient takého subjektu zmluvu podpísal a
to dokonca ani v situácii, keby v zmluvných podmienkach bolo obsiahnuté ujednanie, že klientovi sa takto
stanovenej zmlubvnej pokuty alebo zabezpečenia blankozmenkou nejaví za neprimerané či odporujúce

dobrým mravom. Bežný klient úverovej spoločnosti totiž nemôže v prípade krátkodobého úveru dopredu
očakávať, ba ani predpokladať, že celková splatená čiastka bude niekoľkonásobne prevyšovať požičanú
sumu. Tento predpoklad nemožno ani spravodlivo požadovať. Z týchto dôvodov by na ochranu týchto
veriteľov nemala byť poskytovaná súdna ochrana a to ani v exekučnom konaní, pretože ochrana takto
nadobudnutých práv stojí celkom mimo účel civilního procesu, resp. mimo základný hodnotový rámec

práva jako normativního systému.
Záveromsasúdzaoberalnaviacajsamotnouzmenkou(hociprávonajejvyplnenieaninevzniklo) azistil,
že zmenku s vyznačením astronomického úroku 0,25% denne, veriteľ podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z.
nemohol v žiadnom prípade prijať. Uvedené ustanovenie zákona, ktoré stanovuje, že zmenková suma
v čase vyplnenia je max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je možné obísť tým, že veriteľ vyplní

zmenkovú sumu tak, že táto s príslušenstvom tvorí max. 30% poskytnutého úveru, pričom zároveň
príjme zmenku s takým príslušenstvom, ktoré je v demokratickom právnom štáte neakceptovateľné (tj. s
úrokom 91,25% ročne). Európska komisia dokonca v jednom zo znepokojujúcich listov vláde Slovenskej
republikynamargotakvysokéhoúrokuvyjadrujepochybnosti,žesotvabyútvarykomisieuverilitomu,že
by bol niekto schopný považovať poplatky v takýchto rozmeroch za platné. Tak vysoký úrok znamená pre

dlžníka takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa preto nemožno považovať
za konanie v súlade s § 4 ods-. 6 z.č. 258/2001 Z.z. ale jednoznačne ide o konanie, ktorým sa snažil
veriteľ obísť zákon a teda takúto zmenku nebol oprávnený prijať. Konanie, ktorým veriteľ prijal zmenku
s takto vystaveným neuveriteľným úrokom nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda ktoré by malo požívať právnu ochranu. Keďže

remitent vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a to dlhodobo, musí
mu byť zrejmé, že tak drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci, u ktorých akékoľvek násobky
dlhu spôsobované neprimeranými sankciami vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. Skutočnosť,
že remitent vybral aj pri úveroch poskytovaných sociálne slabým jedincom taký druh zmenky, pri ktorom
je možné sumu navyšovať o ďalší úrok (teda vistazmenky) v spojení s výškou úroku 91,25% ročne

a následným prijatím takejto zmenky v rozpore so zákonom, nasvedčuje tomu, že takéto konanie od
počiatku vzniku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nebolo vykonávané zo strany veriteľa
v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a teda nie je možné od súdu očakávať, že takémuto
konaniu poskytne právnu ochranu.
Vzhľadom k tomu, že remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, nevzniklo mu z takejto zmenky ani

právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie
právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky
s úspechom domáhať na dlžníkovi - žalovanom - žiadného plnenia a právnej ochrany.
Súd ďalej poukazuje na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom. Podľa čl. I
§ 48 ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6% ročne. Pokiaľ mal oprávnený zo

zmenky na mysli úrokovú doložku podľa čl. I § 5 ZZŠ, (ktorá je u vistazmeniek možná), muselo by to
byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je prísne formálna a teda nemôže
pripúšťať rôzne dohady/úvahy o tom, čo sa má daným údajom na zmenke na mysli. Preto ak uvedený
úrok označil ako „zmenkový úrok“ , jedná sa o zmenkový úrok upravený v čl. I § 48, ktorého výška je
v rozpore so zákonom.

Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25% denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5,
musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok
počítaťanidokedy(pričomvžalobežiadapriznaťtietoúrokydozaplatenia).Ajkeďvzmenkovomzákone
nie je výslovne uvedené dokedy je možné požadovať úroky vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl.
I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že úroky uvedené na zmenke (podľa čl. I § 5) je možné požadovať

iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je
nahradený záväzkom postižným, potom je možné požadovať už zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48
v zákonnej výške. Prijatím opačného názoru, teda že po splatnosti zmenky možno požadovať úroky
uvedenénazmenkovejlistineakoajzmenkovéúroky,byzmenkyobsahujúceúrokovúdoložku bolizcela
bezdôvodne privilegované oproti ostatným zmenkám, pretože by oprávnený zo zmenky mohol žiadať

viac, než umožňuje ust. čl. I § 48 ( vidˇ Rozsudok Vrchního soudu v Olomouci sp.zn. 4Cmo 214/2002).
Záverom súd konštatuje, že vyššie uvedená obrana žalobcu poukázaním na rozhodnutie NS ČR
sp.zn. 25 Cdo 1839/2000 z 22.8.2002, nie je relevantná a táto pred súdom neobstojí, keďže sa
jedná o rozhodnutie vydané ešte pred vstupom Českej republiky do EÚ (t.j. pred 1.5.2004), tedakeď ČR ešte nebola viazaná právom EÚ. Takisto súd poukazuje, že podľa § 120 ods. 1 posledná
veta O.s.p. súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd vykonal aj iné dôkazy ako navrhli účastníci (a to

listinné dôkazy oboznámením s obsahom vyššie uvedenej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru), nakoľko ich vykonanie súd považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, aby
bola zachovaná vhodná ochrana spotrebiteľa tak, ako to predpokladá a stanovuje úniové právo
(keďže súd je povinný dodržiavať zásadu aplikačnej prednosti všetkých úniových noriem bez ohľadu
na ich právnu silu pred akoukoľvek vnútroštátnou normou). Takisto súd poukazuje, že oznámením

predbežného právneho posúdenia veci a vykonaním poučenia písomnou formou nevybočuje z režimu
Nariadenia č. 861/2007 a to s poukazom na čl. 12 ods. 2 (v prípade potreby súd alebo tribunál informuje
strany o procesnoprávnych otázkach) a čl. 19 (pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie) tohto Nariadenia. Súd taktiež poukazuje, že nie je viazaný rozhodnutím Krajského súdu
vydaným v inej právnej veci a keďže nezdieľa názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, rozhodol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúddospelkjednoznačnémuzáveru,žežalobežalobcu
nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Takisto súd poukazuje, že žalovaný sice vo svojej odpovedi - tlačivo C bod 5 vyznačil kolónku,

že si uplatňuje protipohľadávku a predložil tlačivo A z úplne iného nariadenia, v ktorom uvádza,
že žiada od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. nahradiť újmu vo výške 900 eur, v skutočnosti však
protipohľadávku neuplatnil, keďže jeho nárok nesmeruje proti žalobcovi ale proti tretej osobe, ktorá
jednak nie je účastníkom predmetného konania a zároveň by v takomto spore chýbal cezhraničný
prvok (teda daný nárok by ani nebolo možné riešiť v rámci európskeho konania s nízkou hodnotou

sporu). Žalovanému však nič nebráni, aby sa domáhal svojho nároku voči spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. podaním samostatného návrhu podľa vnútroštátnych procesných noriem - Občianskeho súdneho
poriadku. Vzhľadom k tomu, že v rámci európskeho konania je možné uplatniť prootipohľadávku, ktorá
v uplatnená v tomto prípade (z vyššie uvedeného dôvodu )nebola, súd o žiadnej protipohľadávke ani
nerozhodoval.

Pokiaľ ide o trovy konania, je nutné konštatovať, že žalovaný by mal podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. právo na účelne vynaložené trovy konania. Tieto mu však priznané
neboli, nakoľko právo na ich náhradu neuplatnil ani žiadne nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín

písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnejpríslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)