Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711209363
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8711209363.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, K., o vymoženie
522 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
10Er/325/2011-21 zo dňa 17.08.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie č. k. 10Er/325/2011-21 zo dňa 17.08.2015 v jeho napadnutej časti, t.j. okrem
výrokov III. a IV.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 10Er/325/2011-21 zo dňa 17.08.2015 súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie
samostatným uznesením. Odmietol podanie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, keďže
jeho oznámením z 15.08.2011 nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 2 písm. a), b); č. 250/2007 Z. z., §§ 52 ods. 1, 2; 53

ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.
zn. SR 15395/10 z 25.02.2011, ktorý je vo veci exekučným titulom, je v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán, a tým je neplatnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
nakoľko je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v rozpore so Smernicou Rady 93/13/
EHS. Rozhodcovská doložka nebola ani osobitne dojednaná. Rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu, a preto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)rozhodcovského rozsudku.

Preto súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V podanom odvolaní
oprávnený namietol, že súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, nakoľko súd, ktorý na základe
informácií zistil, že podmienka má nekalú povahu, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov

konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento
účel ustanovujú vnútroštátne procesné predpisy. Zároveň exekučný súd neumožnil účastníkom viesťkontradiktórne konanie a činnosťou exekučného súdu nastalo neakceptovateľné porušenie práv
oprávneného. Ak exekučný súd už vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je možné
v následných fázach exekúcie posudzovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy či doložky. Poukázal na

charakter Zákona o rozhodcovskom konaní, kedy by exekučný súd mohol pristúpiť k zastaveniu konania
o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na podklade predchádzajúceho rozhodnutia súdu v
zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd porušil aj právo na spravodlivý proces, keď nevytýčil vo
veciústnepojednávanie.Týmboliporušenéústavnéprávaoprávneného.Zároveňexekučnýsúdnapriek
konštatácii, že rozhodcovské konanie je pre povinného ako spotrebiteľa nevýhodné, nevykonával

dokazovanie v tomto smere. Exekučný súd rozhodol aj v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež oprávnený
nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Poukázal na oprávnenosť
svojich nárokov, ktoré sú v súlade so slovenským právnym poriadkom a vzhľadom na vyššie uvedené
okolnosti navrhoval napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
nové konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného proti uzneseniu nie je dôvodné.

K odvolaniu oprávneného odvolací súd konštatuje:

Súd prvého stupňa v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

K dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil,
odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v

medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný nepripustiť vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Na
základe takéhoto titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému. Chýba mu totiž dôležitá vlastnosť, a
to jej materiálna vykonateľnosť.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný

skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.

Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom
štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS

545/2010-15.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Pokiaľ je rozhodcovská doložka súčasťou len Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nie je

možné tvrdiť, že je dojednaná individuálne a že nie je podmienkou poskytnutia úveru, keďže to vyplýva
už len zo samotného názvu „podmienky poskytnutia úveru“.Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade nebola
rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, v dôsledku ktorej nebola platne založená právomoc
rozhodcovskéhosúdu.Nímvydanýrozhodcovskýrozsudokpretonemôžebyťvykonateľnýmexekučným

titulom (a to bez ohľadu na charakter účastníkov konania), a preto prvostupňový súd správne exekúciu
zastavil.

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej
doložkytým,žesijuspotrebiteľosobitnenevyjednalapoukázalnajejsplynutiesostatnýmištandardnými

podmienkami.

S takýmto záverom prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

K jednotlivým odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd naviac uvádza, že nebolo povinnosťou
exekučného súdu oznámiť účastníkom konania to, že ex offo exekučný súd zistil určité skutočnosti.

Z exekučného poriadku, ktorý je procesným predpisom upravujúcim exekučné konanie, nepochybne
vyplýva to, že exekučný súd v každom štádiu konania skúma či nie sú dôvody pre zastavenie exekúcie
a v prípade, že by to bol exekučný súd zistil už v čase vydania poverenia, ani v tomto prípade by nebola
daná povinnosť oznamovať účastníkom konania, že exekučný súd má za to, že nie je dôvod vydať
poverenie.

Nie je možné vyžadovať od súdu, aby oznámil účastníkom, že exekúciu nie je možné vykonávať
v ktoromkoľvek štádiu konania. Týmto konaním exekučného súdu nebola porušená zásada
kontradiktórnosti v konaní. Nie je pravdou to, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekúcie
len na návrh jedného z účastníkov konania, a to v zmysle vyššie uvedených dôvodov, ktoré absolútne

vyvracajú námietky a tvrdenia oprávneného. Taktiež nebol dôvod obligatórne nariaďovať pojednávanie
v tejto veci, vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa je pojednávanie nariadené len v prípade rozhodovania podľa § 57
ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku, čo nepredstavuje dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade.
Samotné rozhodnutie exekučného súdu v žiadnom prípade nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi,

pokiaľ exekučný súd ako už bolo vyššie uvedené postupoval v zmysle exekučného poriadku, ako aj
platnej judikatúry, na ktorú správne poukázal.

K ďalším odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že judikatúra súdov vrátane
Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú
rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Preto odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne exekučný súd v zmysle výroku III. napadnutého uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.