Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811210317
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811210317.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
sosídlomBratislava,Ul.29.augustač.8-10,IČO:30807484,pobočkaPrievidza,Maticeslovenskej10,
proti povinnému: OBYFO, s. r. o., naposledy so sídlom Prievidza, Dúbravská 937/17, IČO: 44 363 397, t.
č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 622,60 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. septembra 2015, č. k. 16Er/2005/2011 - 18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi trovy exekúcie vo výške
44,27 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení
exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol,
že z výpisu z obchodného registra povinného mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín
č. k. 29CbR/32/2011 - 77 zo dňa 30.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014 súd zrušil

bez likvidácie povinného - spoločnosť OBYFO, s.r.o., IČO: 44 363 397, so sídlom Dúbravská 937/17,
Prievidza, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 20648/R a
táto spoločnosť bola dňa 01.07.2014 ex offo vymazaná z obchodného registra, pričom nemá právneho
nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za
to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie. K uvedenému konštatovaniu súd prvej inštancie dospel na základe ustanovenia

§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo
na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd prvej
inštancie vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku
povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 200 ods. 2, § 203
ods. 2 a § 196 Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v platnom znení. Súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov exekúcie v celej
uplatnenej výške 44,27 Eur, nakoľko ich vynaloženie mal súd prvej inštancie preukázané. S poukazom
na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie k náhrade nevyhnutných trov
exekúcie zaviazal oprávneného.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhuna vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného
výmazom z obchodného registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie

je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS
377/08 a sp. zn. IV. ÚS 27/08. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd posudzujúc odvolanie oprávneného podľa jeho obsahu v
súlade s § 124 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“)
mal za to, že oprávnený podaným odvolaním namieta obidva výroky vydaného uznesenia súdu prvej
inštancie. V intenciách § 379, § 380 ods. 1, 2 a § 381 C.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť a vo výroku o náhrade trov exekúcie je odvolanie oprávneného potrebné
podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietnuť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie
zo dňa 07.06.2011, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi dňa 23.06.2011,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 622,60 Eur, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. 700-1010182811-
GC04/11 zo dňa 28. februára 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.04.2011.

Súd prvej inštancie dňa 06.07.2011 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie proti povinnému o vymoženie istiny 622,60 Eur a trov exekúcie.

11. Následne súd prvej inštancie na podnet povereného súdneho exekútora napadnutým uznesením
predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

12. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného
súdu Trenčín č. k. 29CbR/32/2011-77 zo dňa 30.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27.05.2014, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť OBYFO, s.r.o., so sídlom Dúbravská 937/17, Prievidza,

IČO 44 363 397 (povinného) zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro,
vložke číslo 20648/R. Povinný bol následne dňa 01.07.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s ustálenou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastaveniaexekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však

musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená,
že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd

Trenčín uznesením č. k. 29CbR/32/2011-77 zo dňa 30.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27.05.2014, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia
žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

14.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievovýrokuozastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

15. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

16. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

17. V zmysle § 355 ods. 2 C.s.p. je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

18. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Na základe citovaných ustanovení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 C.s.p.,
odvolací súd dospel k názoru, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného
poriadku je odvolanie prípustné, pokiaľ je výslovne v tomto zákone ustanovené, že odvolanie je

prípustné. Uvedené pravidlo napokon platilo aj v zmysle pôvodnej právnej úpravy stanovenej v
ustanovení § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p).

20. Odvolací súd následne konštatuje, že z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3
Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §

57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra
2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie
po 31. októbri 2013, konkrétne podaním podaným osobne na Okresnom súde Prievidza dňa 02.10.2015,
preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať už právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013.

21.Vzhľadomktomu,žeExekučnýporiadokvzneníod1.novembra2013možnosťpodaťodvolanieproti
výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného
poriadku, výslovne neustanovuje (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 C.s.p.),
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

22. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje v tejto časti proti
výrokurozhodnutiasúduprvejinštancie,protiktorémuodvolaniepodľazákonaniejeprípustné.Odvolací
súd na základe uvedeného odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie uznesenia súdu
prvej inštancie podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).