Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205304
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614205304.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária KUHAJDA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, proti odporkyni: I. G., bytom
S. XXXX, o zaplatenie sumy 543,12 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/188/2014-37 zo dňa 13. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti odporkyne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 164,62 eur spolu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 164,62
eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 14.8.2011 uzavretá zmluva o pripojení ako i
rámcová zmluva o poskytovaní osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných
služieb. Nadväzne, nakoľko odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby,
priznal navrhovateľovi vyčíslenú cenu nezaplatených služieb v celkovej hodnote 164,62 eur. Zároveň z

dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného záväzku navrhovateľovi prisúdil aj príslušný úrok
z omeškania v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc
dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.
Ako nedôvodnú prvostupňový súd zamietol (zvyšnú) časť návrhu, predstavujúcu uplatnenie zmluvnej
pokuty. V danej spojitosti konštatoval, že dojednania o zmluvnej pokute sú nejasné, resp. neurčité a
preto neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z predložených listinných dôkazov, ani pomocou výkladových

pravidiel, nebolo totiž možné zistiť, na základe ktorého z alternatívnych spôsobov výpočtu zmluvnej
pokuty obsiahnutých v čl.3 rámcovej zmluvy došlo k výpočtu zmluvnej pokuty v predmetnom prípade.
O trovách konania rozhodol súd I. stupňa s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že procesne
úspešnejšej odporkyni (úspech v spore 69,69 %, neúspech 30,31 %.) náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si táto žiadne neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že odporkyňa riadne a včas neuhrádzala (už) splatné faktúry, preto
jeho právny predchodca odstúpil od Zmluvy o pripojení písomným podaním zo dňa 18.11.2011. Nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty odvolateľ odvodzuje z článku 5 bod 5.2 Rámcovej zmluvy, na základe
ktorého bola aj vystavená faktúra č. 1028338195 na čiastku 382 eur. V zmysle uvedeného článku vznikol
navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa vzorca Q = 330 eur + (2 x (D x M x 0,235)),

pričom D predstavuje zostávajúcu dobu platnosti zmluvy (uzatvárala na dobu určitú a to 6 mesiacov)
v zmysle článku 4.1 a/ alebo 4.2 Rámcovej zmluvy, M znamená minimálny obrat v zmysle článku 2.2Rámcovej zmluvy, t.j. 30 eur s DPH a Q je zmluvná pokuta. Dodal, že omeškanie odporkyne viac ako 30
dní s uhrádzaním ceny za poskytnuté služby predstavuje podstatné porušenie zmluvy v zmysle článku
3 bod 3.1 písm. c/ Rámcovej zmluvy.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá
veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom

v § 212 ods. 1 O.s.p. (z dôvodu čoho nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
nenapadnutej časti o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 164,62 eur spolu s priznaným
úrokom z omeškania) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

Hoci odvolateľ formálne vymedzil rozsah svojho odvolania na celý rozsudok prvostupňového súdu,
t.j. vrátane výroku o čiastočnom priznaní istiny s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorému (výroku)
absentuje na jeho strane subjektívna legitimácia na podanie odvolania (z dôvodu procesného úspechu
navrhovateľa v tejto časti), podľa obsahu podania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) - jeho jednotlivých tvrdení
posúdil odvolací súd predmetné odvolanie ako podané len nie voči zamietajúcemu výroku.

Zásadné skutočnosti - t.j. ktorá z viacerých, do úvahy prichádzajúcich eventualít zmluvnej pokuty je
základom pre uplatnenie tohto zabezpečovacieho inštitútu v okolnostiach daného prípadu a nadväzne
metodika výpočtu zmluvnej pokuty - prezentované odvolateľom v jeho opravnom prostriedku vykazujú
charakter skutočností/tvrdení nových, ktorých neprípustnosť predostretia až v štádiu odvolacieho

konania vyplýva z úpravy § 205a ods. 1 O.s.p. Predmetná norma predstavuje realizáciu neúplného
apelačného systému, (na rozdiel od úplného apelačného systému, v ktorom sa bez obmedzenia
pripúšťajú tzv. nóva), ktorého zavedenie v sporovom/kontradiktórnom súdnom konaní je motivované
snahou zvýšiť zodpovednosť účastníkov konania a viesť ich k tomu, aby všetky zásadné skutočnosti a
dôkazy boli uvedené/navrhnuté v konaní pred súdom I. stupňa. Logickým predpokladom (§ 205a ods.

1 písm. c/ O.s.p.) takéhoto postupu (nepripustenia nových skutočností predložených až v odvolacom
konaní) je však riadne poučenie účastníka konania (súdom I. stupňa) o povinnosti predložiť/označiť
všetky dôkazy/skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, resp. do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Z obsahu spisu však vyplýva, že navrhovateľ/odvolateľ nebol v priebehu celého konania opísaným/

kvalifikovaným spôsobom poučený. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že prvostupňový súd
rozhodoval bez nariadenia pojednávania (§ 115a O.s.p.). V prípade takéhoto procesného postupu - ako
explicitne vyplýva z ust. § 120 ods. 4 veta prvá O.s,p. - je totiž namieste predmetné poučenie poskytnúť
účastníkom konania v písomnej podobe.
Dôsledkom uvedenej nedôslednosti v postupe okresného súdu je nevyhnutnosť prihliadať na

odvolateľom predostreté skutočnosti, na základe čoho už aktuálne záver (inak logicky odôvodnený)
prvostupňového súdu o nedostatočnom/neurčitom skutkovom vymedzení nároku na zmluvnú pokutu
neobstojí.

Úlohou súdu I. stupňa v ďalšom postupe preto bude posúdiť dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty v

kontexte skutkových tvrdení doplnených v podanom odvolaní.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné