Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220833
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113220833.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu : E. C., nar. X.X.XXXX,
bytom V. XXX, proti žalovanému: K. life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO:
31690904, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. so sídlom Užhorodská
21, Košice ( korešpondenčná adresa Brezová 10, 040 01 Košice), za účasti intervienta na strane
žalobcu ( predtým vedľajšieho účastníka): Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom Košice,
Škultétyho 3, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č.k. 11C/183/2013-172 ( pred opravou 166) zo dňa 26.2.2014 a proti uzneseniu č.k. 11C/183/2013-158
zo dňa 3.2.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie č.k. 11C/183/2013-158 zo dňa 03.02.2014.

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením č.k. 11C/183/2013-158 zo dňa 3.2.2014 súd 1.inštancie pripustil, aby sa

konania proti žalobcovi ako vedľajší účastník zúčastnilo Občianské združenie Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO : 42 249 708.

2.Svoje rozhodnutie súd 1.inštancie právne odôvodnil ust. § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho
poriadku ( ďalej O.s.p.) účinného do 30.6.2016 a ust. § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Zároveň
ust. § 25 ods. 1,2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3.Uviedol, že písomným podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 15.7.2013 občianske
združeneOchranaspotrebiteľomavlastníkovbytov(pôvodnePrávneslužbyspotrebiteľomavlastníkom
bytov), so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice- Staré mesto, IČO: 42 249 708, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu súdu oznámil vstup do konania na strane žalobcu podľa §93 ods. 2 O.s.p. Dňa
22.7.2013 vyzval súd žalobcu, aby predložil v lehote 10 dní súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania. Žalobca podaním zo dňa 29.7.2013, doručeným súdu 31.7.2013, udelil súhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka, a to občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov ( pôvodne

Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov ), so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré
mesto, IČO : 42 249 708. Predpokladom účasti občianskeho združenia, predmetom činnosti ktorého je
ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v konaní ako vedľajšieho účastníka vyhládzajúc z
výslovného znenia ust.§ 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 a sledovaného účelu tohto vedľajšiehoúčastníctva bolo, aby konanie vo svojom predmete poskytovalo priestor na ochranu spotrebiteľského
práva bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov
a bez ohľadu na to, či spotrebiteľ vystupuje na strane navrhovateľa alebo odporcu. Pokiaľ zákon

umožňuje občianskemu združeniu, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, zúčastniť sa konania a dáva mu rovnaké práva a povinnosti ako má účastník konania, tak
nevyhnutne predpokladá aj to, že vstupom do konania získa prístup k informáciám vyplývajúcim z
obsahu spisu, čo logicky vylučuje, aby účasťou v konaní mohlo dôjsť k porušeniu noriem chrániacich
telekomunikačné tajomstvo alebo osobné údaje. Ani kritérium účelnosti samo o sebe nemôže byť

dôvodom pre nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania, súd ho zohľadňuje až v súvislosti
s rozhodovaním o trovách konania. Súd 1.inštancie zároveň zdôraznil, že pripustil účasť vedľajšieho
účastníka aj z dôvodu, že žalobca ako účastník konania na strane ktorého by mal vedľajší účastník
vystupovať, udelil výslovný súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

4.Proti tomuto uzneseniu však podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205

ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p. účinného do 30.6.2016. Namietal, že súd bral zreteľ len na
súhlas žalobcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a vôbec nebral do úvahy ďalšie námietky
žalobného týkajúce sa spôsobilosti a prípustnosti predmetného občianskeho združenia vystupovať
ako vedľajší účastník v tomto konaní. Samotný súhlas účastníka konania neopodstatňuje záver o
prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, pričom uvedené rovnako vyplýva i zo znenia ust. § 93 ods.

2 O.s.p. účinného do 30.6.2016. Vedľajší účastník musí byť spôsobilý a to samostatne chrániť práva
podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný poukázal na
to, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a po právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku postavenie žalobcu nadobudlo novú kvalitu, pričom súd sa s touto námietkou
žalovaného vôbec nezaoberá a teda ani nevyporiadal. Rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné,

teda v rozpore s právnymi predpismi, ako aj oprávnenými záujmami účastníkov v tejto veci. Nesprávne
určenieúčastníkovkonaniamôžebyťdôvodomzmätočnostirozhodnutiavovecisamej,resp.vyvdanom
prípade mohlo viesť k porušeniu základných práv účastníkov konania zakotvených v článku 19 Ústavy
Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §167 ods. 2 O.s.p.
účinným do 30.06.2016. Aj rozhodnutie o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania musí

mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo aj právne odôvodnené. Musí byť konzistentné a
jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane.
Žalovaný má za to, že súd 1.stupňa vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázal na svoju
argumentáciu uvedenú vo vyjadrení zo dňa 28.1.2014, s ktorou sa súd nezaoberal a nevyporiadal.

Odbornosť a spôsobilosť právnickej osoby, ktorá má vystupovať ako ochranca spotrebiteľských práv
je jej definičným znakom a teda len v prípade, ak je združenie skutočne spôsobilé chrániť práva
spotrebiteľa, je spôsobilý subjektom podľa ust. §93 ods.2 O.s.p. účinného do 30.6.2016. Podľa názoru
žalovaného predmetom tohto konania nie je spotrebiteľský spor, keďže jeho premetom je len prieskum
toho, či nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu,

teda zákona č. 244/2002 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn IIIÚS
23/2013 z 16.01.2013. Rozhodcovský rozsudok nie je hmotnoprávnym úkonom a je celkom vzdialený od
inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského súdu. Preto
žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5.K odvolaniu žalovaného proti uzneseniu a k námietke vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa
vyjadril žalovaný vo svojom vyjadrení k veci samej.

6.Rozsudkom č.k. 11C/183/2013 zo dňa 26.2.2014 súd 1.inštancie rozhodol tak, že zamieta návrh
žalovaného na prerušenie konania. Ďalším výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu

Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 3C/335/2012 zo dňa 19.1.2012. Posledným výrokom
vyslovil, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

7.Svoje rozhodnutie súd 1.inštancie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,4,5
Občianskeho zákonníka a ust. § 40 ods1 a § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Výrok o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania odôvodnil právne ust. § 109 ods.2 písm. c) O.s.p. účinným do 30.6.2016.
V dôvodoch rozsudku konštatoval, že je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a násl. OZ. Základom tohto sporu bolo posúdenie,
či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálnedojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v §53 ods. OZ. Individuálne dojednanie v zmysle neho
je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už
vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol

meniť ich obsah. Žalovaný správne uviedol, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, čo vyplýva priamo
zo zákona ( §788 ods. 3 OZ). Preto aj v prípade, ak by žalobca nepodpísal sporné osobitné zmluvne
dojednania, stále by platili VPP, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v čl. XV. Spomínané VPP
totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať na čo správne poukázal
žalovaný, zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania

individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi teda žalovanom tak , ako to jasne vyplýva z § 53
ods.3 OZ, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne
dohodnuté , opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno
neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára. Žalovaný ako jediný
dôkaz označil „ Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ zo dňa 28.12.2009 podpísaný žalobcom.
Ten je opäť v predtlačenom formulári ( okrem následných koloniek týkajúcich sa predmetu poistenia a

poistného ). V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konaniavzmyslezákonač.244/2002Z.z.aVPPpoisťovneplatnýchod21.5.2007.Uvedenávetajevšak
absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi o
rozhodcovskom konaní, navyšenie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia a nie v zmysle

aktuálnych VPP ( v danom prípade platných od 1.1.2009), ale skorších VPP- platných od 21.5.2007.
Navyše z výpovede žalobcu a svedkyne Kataríny Vrábľovej, ale aj zo spomínaných listinných dôkazov
predstavujúcich výpovede svedkýň ako sprostredkovateliek poistenia v iných súdnych sporoch jasne
vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo. Napriek snahe žalovaného spochybniť
aktuálnu právnu úpravu, konkrétne § 53 ods.4 písm. r) OZ, jeho závery sú právne irelevantné. Dané

zákonné ustanovenie je platné a v zmysle neho spornú rozhodcovskú doložku je potrebné považovať
za neprijateľnú podmienku. Žalovaný preukazoval individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky aj
dodatkom č. 2k VPP (č.l. 147). V ňom v bode 7 sa uvádza, že XVII. časť VPP sa dopĺňa o odsek 11b/,
ktorý znie: „ Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.5.2007 a pokiaľ právnemu režimu podľa XV.
časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní pristúpil,

má právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP“. Uvedený
dodatok je zo dňa 15.12.2008, neobsahuje žiadne podpisy účastníkov. Za pozornosť stojí, že nebol
predložený ani Arbitrážnemu súdu, keďže sa nenachádza v jeho spise, ktorý súd má k dispozícií. Javí
sa, že si ho zhotovil žalovaný bez toho, aby ho predložil žalobcovi po vyše roku od uzavretia poistnej
zmluvy,zrejmevsnahe vyvodiťzáveroindividuálnomdojednanírozhodcovskejdoložky. Rozhodcovská

zmluva, za ktorú sa považuje aj rozhodcovská doložka, však musí mať písomnú formu, inak je neplatná
a musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami ( § 4 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z.z.). Rozhodne teda spomínaný žalovaným vyrobený dokument nemožno považovať za rozhodcovskú
doložku, prípadne jej dodatok a je bez právnej relevancie. Navyše podľa súdu aj v prípade, ak by
žalobca podpísal spomínaný dodatok, nič by to nemenilo na závere o tom, že rozhodcovská doložka

nebola individuálne vyjednaná, o čom sa súd zmienil vyššie a je právne irelevantná aj vzhľadom na to,
že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je zo zákona neplatná ( § 53 ods 5 OZ).
Ide o jej absolútnu neplatnosť zo zákona s účinkami ex tunc. Odstúpiť pritom možno len od platného
právneho úkonu.

8.Súd 1.inštancie ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR III. US 562/12 zo dňa
24.10.2013, i I. US 199/11. Zároveň si osvojil právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR
v rozhodnutiach 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 6Cdo/3/13, 6ECdo/7/13 a teda súd prvého stupňa
nesúhlasil so závermi rozhodnutí, na ktoré poukázal žalovaný a ktoré prijali súdy nižšieho stupňa.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/11, na ktoré poukázal žalovaný neobsahuje jednoznačný

právny záver, ale vytýka súdom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí. Nález Ústavného súdu SR,
o ktorý taktiež žalovaný sa opieral sa týka procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov
v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti. Spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú
možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako
spotrebiteľ bol informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitútu, o jeho rozdieloch v porovnaní

so súdnym konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Opäť je potrebné zdôrazniť, že
princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí 6MCdo
9/12.Vykonané dôkazy - výpoveď žalobcu a svedkyne Vrábľovej a listinné dôkazy obsahujúce výpovedesvedkýň - sprostredkovateliek poistenia v iných súdnych sporoch vylučujú poskytnutie týchto informácii.
Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva
pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. S

poukazom na rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý je súdu a nepochybne aj žalovanému
známy z iných súdnych sporov (napr. 11C/424/2012) možno dospieť k záveru o poškodení procesných
práv spotrebiteľa, pretože jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu. Možno
poukázať napr. na zásadu písomnosti rozhodcovského konania; na to, že spotrebiteľ má síce možnosť
žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36,- Eur, navyše musí platiť aj paušál na správne

náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84,- do 6.000,- Eur); na podanie odporu voči
rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota; fikcia o doručení rozsudku
platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiava na adrese doručovania; v prípade procesných úkonov
je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku (v tomto prípade
podmienkou na podanie odporu je zaplatenie 72,- Eur); nie je upravené oslobodenie od poplatku v
dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod.

9.Súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku
v čl. XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach v ods. 3 je
neprijateľná a teda neplatná a preto žalobe vyhovel. Zároveň tým bol daný aj zákonný dôvod prerušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalšími uplatnenými

dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku sa súd nepovažoval za potrebné zaoberať, pretože bolo
by to nadbytočné. Rozhodujúci bol pre rozhodnutie uznaný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c/ s
dôsledkom záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, keďže ďalšie dva dôvody uplatnené
v žalobe takýto dôsledok nemajú (§ 43 citovaného zákona).Celkové správanie sa žalovaného voči
poistníkompočnúczakomponovanímspornéhočlánkudoobjemovorozsiahlychVPPtýkajúcehosačiuž

rozhodcovskej doložky alebo čl. XVII. zakladajúceho právo na vymáhanie vrátenia provízií vyplatených
sprostredkovateľovi poistenia od poistníka „skrytého“ opäť v rozsiahlych záverečných ustanoveniach,
neinformovaní poistníka o dôsledkoch zániku poistenia v súvislosti s daným článkom a uplatnením
príslušnej pohľadávky, ale rovno doručenie rozhodcovského rozsudku možno hodnotiť ako správanie
v hrubom rozpore s pravidlami morálky. Pre súd je nepochopiteľné aj to, že žalovaný uplatňuje voči

žalobcovi vrátenie provízie za sprostredkovanie poistenia, hoci sprostredkovateľ poistenia tieto provízie
vrátil, ako to uviedla vo svojej výpovedi svedkyňa Katarína Vrábľová. Takýto postup je v hrubom rozpore
s pravidlami morálky. Rozhodne sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného o tom, že zákonný dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku musí byť uvedený už v žalobnom petite, zo žiadneho právneho
predpisu takýto záver nevyplýva. Podobne bezvýznamná je aj skutočnosť, že žalobca nepodal odpor

voči rozhodcovskému rozsudku. Žalovaný by si mal uvedomiť, že namieta sa neplatnosť rozhodcovskej
doložky, ktorá spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a teda nezáväznosť (ničotnosť)
jeho rozhodcovského rozsudku. Bolo by nezmyslené vyžadovať od žalobcu, aby voči takémuto paktu
mal podávať odpor, navyše zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva povinnosť pred podaním
žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku využiť opravné prostriedky voči nemu.

10.Rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania odôvodnil súd 1.inštancie
tým, že je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. US499/2012
z 10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil k tomuto svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných

nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie
znamenalo zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať
všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne
sporným problémom - otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy ani nezaoberal. Súd zároveň zdôraznil,
že ten istý právny záver ako bol prijatý v spomínanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/2012 o

neplatnosti rozhodcovskej doložky bol vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr.
6Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013 alebo 6MCdo 7/2013 zo dňa 26.6.2013. Preto návrh žalovaného na
prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Navyše však v tejto súvislosti súd 1.inštancie upozornil na
ďalší nález Ústavného súdu SR I. US 38/13-50 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že nedošlo k
porušeniuústavnéhoprávažalovanej(sťažovateľky),ktorávsťažnostiargumentovalaajužspomínaným

nálezomII.US499/2012.VnálezeI.US38/2013ÚstavnýsúdpoukázalnazvláštnypostupsenátuII.US,
ktorý krátko pred tým 28.2.2013 vo veci II. US 160/13 v obdobných 4 sťažnostiach tej istej sťažovateľky
nevyhovel a napriek tomu, ako aj mnohým ďalším nálezom s tým istým záverom, (ktoré sú citované v
odôvodnení) nepredložil plénu US pre účely zjednotenia právnych názorov a preto sporné rozhodnutiemožno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu
SR.

11.Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1.inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Náhrada trov konania
v zmysle tohto ustanovenia prináleží úspešnému žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Náhradu trov
konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. si však uplatnil len žalobca, trovy však nevyčíslil a zo spisu
nevyplýva, že by mu vznikli nejaké trovy súvisiace s týmto konaním. Keďže vedľajší účastník tento návrh
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nemohol priznať.

12.Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne svoje odvolanie odôvodnil ust.§ 205
ods.2písm.a/,b/,c/,d/,e/,f/O.s.púčinnýmdo30.6.2016.Žalovanýnesúhlasísoskutkovými,čiprávnymi
závermisúdu1.inštancie.Tietonemajúoporuvskutkovomstaveanavyšesúdporušilprocesnépredpisy
týkajúce sa dokazovania, čím porušil rovnosť účastníkov a procesné práva žalovaného. Pokiaľ súd vo
veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov.

Žalovaný zároveň zdôraznil, že súd vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská
doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, na dôkaz čoho pripustil viaceré listinné dôkazy.
Súd 1. inštancie sa v napadnutom rozsudku s otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej
doložky, v tomto konkrétnom prípade nevysporiadal správne a jeho právne závery nie sú v súlade so
zákonmi Slovenskej republiky a nemajú oporu v skutkovom stave. Záver súdu 1.inštancie, že „ak sú

zmluvnépodmienkyužvoprednapísanévpredtlačenomformulári,potomťažkomožnodospieťkzáveru,
že by sa mohol meniť ich obsah“ je úplne nepodložený. Je úplne jedno, ktorá zmluvná strana navrhuje
podmienku a či je táto podmienka na formulári alebo nie. Podstatné je či ju môže spotrebiteľ ovplyvniť. Aj
z predtlačeného formuláru je zrejmé, že žalobca podmienku ovplyvniť mohol a to tak, že by jednoducho
osobitné zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku nepodpísal. Nie je pravdou tvrdenie

súdu na strane 9 odôvodnenia, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, lebo inú možnosť nemal.
Je nevyhnutné uviesť, že v tomto prípade podmienkou bola rozhodcovská doložka uvedená a oboma
zmluvnými stranami písomne dohodnutá v osobitných zmluvných dojednaniach č.01/2007 k poistnej
zmluve č. 4444900037. Táto podmienka je uvedená na piatich riadkoch textu pod ktorým je miesto na
potvrdenie prejavu vôle oboch zmluvných strán, t.j. pre podpisy oboch zmluvných strán, ktoré sú tam aj

podpísané. Túto podmienku mohol žalobca odmietnuť, t.j. ju nepodpísať na mieste na tom vyhradenom,
alebo ju podpísať na mieste na to vyhradenom. Tu je jednoznačne daná možnosť ovplyvnenia tejto
podmienky. Aj keď následne, aj keď túto podmienku žalobca už prijal, mohol ju dodatočne opätovne
odmietnuť v súlade s Dodatkom č. 2 k VPP. Súd 1.inštancie ohľadom Dodatku prezentoval nesprávne
právne závery, nakoľko dodatkom č. 2 dal žalovaný klientom možnosť už raz individuálne dojednanú

podmienku - rozhodcovskú doložku - opätovne ovplyvniť tak, že ju vylúčia vo vzťahu so žalovaným.
Žalobca teda mohol dvakrát túto podmienku ovplyvniť - neprijať a to prvýkrát hneď po podpise poistnej
zmluvy, keď ju vôbec nemusel podpísať a druhýkrát dodatočne ju mohol odmietnuť, aj keď už ju predtým
prijal. Je irelevantné, či bola táto podmienka pripravená vopred a na formulári. Žalobca nevykonal
absolútne žiaden úkon, ktorý by svedčil o jeho vôli podmienku neakceptovať, či ju vylúčiť. Naopak

písomne prejavil svoju vôľu smerujúcu k uzavretiu rozhodcovskej doložky a to podpisom osobitných
zmluvných dojednaní a zároveň aj písomne prejavil v zázname o požiadavkách a potrebách klienta,
že nič iné nechcel dojednať, ani vylúčiť a už ani vysvetliť. Žalovaný neviazal uzavretie poistenia na
podpis rozhodcovskej doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia.
Žalobca bol v čase uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaný o tom čo obnáša mimosúdne

riešenie sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. a to zo strany sprostredkovateľa poistenia postupom
podľa zákona č. 340/2005 Z.z o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí Záznam o požiadavkách a
potrebách klienta podpísaný žalobcom a sprostredkovateľom poistenia. Vo veci konajúci súd zjavne
úplne nesprávne vykladal tento listinný dôkaz, ktorý najmä obsahoval v súlade s ust.§ 10 ods.13 zákona
č. 340/2005 Z.z. písomné poučenie klienta. Okrem iného aj o osobitných predpisoch upravujúcich

mimosúdne vyrovnanie sporov a konkrétne využitie inštitútu rozhodcovského konania v zmysle zákona
č. 244/2002 Z.z. Zákon platný a účinný v čase uzatvárania poistnej zmluvy bol dodržaný. Aj keď sa
jedná o formulár, je aj z jeho obsahu zrejmé, že bol menený a dopĺňaný a to práve v závislosti od
požiadaviek a potrieb klienta. Klient bol poučený v rozsahu uvedenom v tomto zázname a zároveň, že
obsah tohto záznamu je v súlade so skutočným priebehom predzmluvných jednaní o poistnom produkte

a v súlade s jeho požiadavkami a potrebami. Nič iné nežiada vysvetliť ani doplniť. Žalobcu nikto žiadnym
spôsobom nenútil, aby čokoľvek podpísal a už vôbec nie, aby to nebolo v súlade s jeho skutočnou
vôľou a takýto dôkaz konania ani vykonaný nebol. Žalobca v ním vymienenom časovom odstupe od
oboznámenia sa s ním vybraným poistením nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasil so znenímrozhodcovskej doložky. Žalovaný zároveň poukázal na znenie ust.§ 35 ods.2 Občianskeho zákonníka
s tým, že podmienkou preto, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým,
čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu.

Nemožno ním prejav vôle doplňovať. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012
sp.zn. 3Cdo/81/2011. Konštatoval, že konštantná civilná judikatúra vychádza z názoru, že záver o
obsahu a teda najmä o určitosti alebo zrozumiteľnosti právneho úkonu musí predchádzať jeho výklad za
použitia interpretačných pravidiel podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právny význam má nielen
to, že sa niekto na listine podpíše, ale aj to, kde na listine je podpis umiestnený. Z uvedeného jasne

vyplýva, že Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobcu, ktorý deklaroval prevzatie
VPP a predzmluvných jednaní o poistnom produkte a v súlade s jeho požiadavkami a potrebami. Nič
iné nežiada vysvetliť ani doplniť. Žalobcu nikto žiadnym spôsobom nenútil, aby čokoľvek podpísal a
už vôbec nie, aby to nebolo v súlade s jeho skutočnou vôľou a takýto dôkaz konania ani vykonaný
nebol. Žalobca v ním vymienenom časovom odstupe od oboznámenia sa s ním vybraným poistením
nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasil so znením rozhodcovskej doložky. Žalovaný zároveň

poukázal na znenie ust.§ 35 ods.2 Občianskeho zákonníka s tým, že podmienkou preto, aby mohol
prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.
Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu. Nemožno ním prejav vôle doplňovať. Zároveň
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012 sp.zn. 3Cdo/81/2011. Zároveň konštatoval,
že konštantná civilná judikatúra vychádza z názoru, že záver o obsahu a teda najmä o určitosti alebo

zrozumiteľnosti právneho úkonu musí predchádzať jeho výklad za použitia interpretačných pravidiel
podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právny význam má nielen to, že saniekto na listine podpíše,
ale aj to, kde na listine je podpis umiestnený. Z uvedeného jasne vyplýva, že Osobitné zmluvné
dojednania umiestnené pod podpisom žalobcu, ktorý deklaroval prevzatie VPP a ktorým sa listina VPP
priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou, či pokračovaním všeobecných poistných

podmienok žalovaného. V okolnostiach prípadu bola poistná zmluva uzavretá už pripojením podpisu
žalobcu pod návrh na uzavretie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia
vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva podpisy mali konštitutívny charakter.
Súčasťou poistnej zmluvy v zmysle § 788 ods.3 Občianskeho zákonníka sú aj VPP a na to, aby sa stali jej
súčasťou ich nebolo potrebné osobitne podpisovať. Podpis žalobcu pod VPP má úplne inú funkciu než

konštitutívne potvrdzovať uzavretie poistnej zmluvy. Individuálnosť dojednania je alebo nie je výsledkom
konkrétneho konania dvoch fyzických osôb. Keďže sa žalovaný osobne procesu uzatvárania zmluvy
nezúčastnil, nemohol ani vo vzťahu k žalobcovi pochybiť, iba sám žalobca v čase uzatvárania poistenia
osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, t.j.
Osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať. Ako vyplýva zo Záznamu vyhotoveného pred

uzavretímpoistenia,žalobcabolosobitneupozornenýnazákonč.244/2002Z.z.,akoajnačasťXV.VPP.
Obdobné poistné zmluvy v tejto dobe ponúkalo na plne liberalizovanom poistnom trhu SR 26 poisťovni.
Preto nie je možné tvrdiť, že by žalobca bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve so
žalovaným. Po vyhotovení Záznamu došlo v žalobcom určenom čase k vyhotoveniu návrhu poistnej
zmluvy, ktorá bola zo strany žalobcu a zo strany spotrebiteľa poistenia riadne podpísaná. Prečítanie vety

nad podpisom žalobcu trvá asi 6 sekúnd. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza
dojednávania Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné
zmluvné dojednanie gramaticky i logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedná o súčasť VPP, teda že
sa nejedná vôbec o súčasť niečoho, ale o osobitnú entitu. Zároveň poukázal na Smernicu o nekalých
obchodných praktikách 2005/2009/ES, ktorá je základom aj pripravovanej novely Zákona o ochrane

spotrebiteľa. Žalovaný zároveň uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal test primeranosti podmienky
ako je vyžadovaný v Smernici 93/13/EHS a následne v C-237/02 Freiburger Komunalbauten, resp. C-
453/10 Pereničová, či C-76/10 Korčkovská. Následne žalovaný namietal, že v dôsledku využitia dohody
o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo k zníženiu predpokladaných tzv.
gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej

výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto skutočnosti. Rozhodnutia Najvyššieho súdu sú
rozhodnutiami procesnými v exekučných veciach, kde ani nebolo vykonávané dokazovanie, pričom aj
Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 10.07.2013 II. ÚS 499/2012 vyslovil, že takýmto postupom
súdov, resp. postupom Najvyššieho súdu SR boli porušené základné práva a slobody žalovaného.

13.Súd zamietol návrh na prerušenie konania podaný žalovaným, pričom na str. 11 dôvodil, že
predložený nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 499/2012 z 10.07.2013 sa týka iba procesných
nedostatkov o postupu všeobecných súdov, a preto tu nie je dôvod na prerušenie konania. Postup a
závery súdu sú tak v rozpore. Z toho dôvodu je napadnutý rozsudok aj nepreskúmateľný a arbitrárny ato nielen vo vzťahu k výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, ale aj vo vzťahu k výroku o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ sa týka ustanovenia rozhodcu, tak ani tu nedošlo k žiadnemu
porušeniu rovnosti ako to tvrdí súd. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že kreácia

rozhodcovského súdu sama o sebe ani nemôže spôsobiť nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán a už vôbec nie rovnováhu hrubú. Je úplne jednoznačné, že pri využívaní práva voľby
rozhodcu bude mať toto práva, napríklad len jedná strana, čo je logické. Veď napríklad dlžník nikdy
nebude mať záujem na kreácií súdu, ktorý by mohol uložiť nejakú povinnosť. Podmienky kreácie
rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu sú plne v súlade so zákonom a predsa niečo, čo je v súlade so

zákonom nemôže byť porušením rovnosti, a teda porušením zákona. Pokiaľ sa týka tvrdení o akomsi
porušení morálky zo strany žalovaného, tak predmetom tohto konania nie je skúmanie nárokov vo
veci samej a toto nebolo ani predmetom dokazovania, či vyjadrení zo strany žalovaného. Javí sa zo
strany súdu ako nefér a zaujaté vyjadrovať sa k tejto otázke a uvádzať to v odôvodnení rozsudku, kde
predmetom rozhodovania nie je vec samá.

14.Zároveň žalovaný namietal, že z obsahu zápisnice z vykonaných pojednávaní dňa
26.02.2014 a 29.01.2014 vyplýva, že súd opomenul svoju procesnú povinnosť podľa ust.§ 118 ods.2
O.s.p účinného do 30.6.2016. To malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na právnu pomoc žalovaným
a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Súd totiž neuviedol ktoré skutkové tvrdenia
ostali sporné a teda z postupu súdu žalovaný nemohol vytušiť, že súd zastáva ohľadom týchto

skutkovýchtvrdenínázoryakésúprezentovanévpísomnomvyhotovenírozsudku,atedažesúdnebude
vychádzať z písomných listinných dôkazov. Rovnako na pojednávaní dňa 26.02.2014 vykonal dôkazy,
ku ktorým sa žalovaný nemal možnosť vyjadriť a teda mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Súd vychádzal i z listinných dôkazov a to zo zápisnice z pojednávania vo veci 11C/120/2013 zo dňa
25.10.2013, v ktorej je obsiahnutá výpoveď svedkyne Y. G., ako aj zápisnice z pojednávania zo dňa

15.10.2013 sp.zn. 16C/127/2013, kde vypovedala svedkyňa H. L., ktoré mal vykonať na pojednávaní
dňa 26.02.2014. Právny zástupca žalobcu sa 26.02.2014 zúčastnil pojednávania na Okresnom súde
Prešov sp.zn. 16C/433/2012, ktoré sa začalo o 13,00 hod., pričom odôvodnene predpokladal, že toto sa
ukončí do 14,00 hod., a preto sa bude môcť zúčastniť pojednávania vo veci 11C/183/2013, na ktorom
bol plánovaný výsluch svedkyne F. Y., pretože aj pojednávanie zo dňa 29.01.2014 bolo odročené za

účelom vykonania výsluchu tejto svedkyne. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom informovaný o tom,
že budú v konaní vykonané aj iné dôkazy, aby sa k týmto, resp. k ich vykonaniu mohol vyjadriť
v súlade so zásadou kontradiktórnosti procesu. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by niektorý
z účastníkov navrhol vykonanie dôkazu prečítaním zápisníc z iných pojednávaní. Žalovaný je toho
názoru, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu nebola daná

možnosť vyjadriť sa k dôkazom vykonaným na pojednávaní dňa 26.02.2014, pričom tam boli vykonané
také dôkazy - zápisnice z iných konaní, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol. Zápisnica o výsluchu
svedka v inom konaní je stále dôkazom - svedeckou výpoveďou a nie listinným dôkazom, pretože súd
tieto dôkazy ani nemohol vykonať takým spôsobom, t.j. prečítaním zápisníc Devätnáste odôvodnenie
Smernice 93/13/EHS stanovuje výnimku pre jednu zo spotrebiteľských zmlúv a to poistnú zmluvu.

UvedenávýnimkasavrámciimplementácieSmernicedovnútroštátnehoprávanepremietla.Súdnapriek
hore uvedenej skutočnosti a to neúplnej implementácií 19.odstavca Smernice 93/13/EHS do právneho
poriadku SR, ktorý sa týka práve poistnej zmluvy túto právnu normu na poistnú zmluvu neaplikoval.
Rozhodcovská doložka v dôsledku priameho účinku Smernice by nemala podliehať posudzovaniu z
hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko je to v rozpore so zámerom a znením Smernice.

Súd neaplikoval právnu normu, ktorá sa v dôsledku nesprávnej implementácie do právneho poriadku
SR na prejednaný prípad priamo v horizontálnych vzťahov medzi účastníkmi konania vzťahuje, a
preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Rovnako sa nevysporiadal s nesprávnou transpozíciou
Smernice 93/13/EHSdo Občianskeho zákonníka a to konkrétne znenie ust.§ 53 ods.4 písm.r/, kde
znenie uvedenej Smernice bolo zaťažené hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto Smernice do

slovenského jazyka.

15.Žalovaný ďalej namietal, že samotný žalobný návrh má aj ďalšiu vadu a to konkrétne vadu v petite.
Návrh je neúplný a nesprávny z hľadiska § 40 v spojení s § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. Dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhoduje, či sa vec vracia rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie alebo či vec prejedná všeobecný súd. Právne záväzný je výrok súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia nenapráva vady výroku. Žalobca formuloval petit žaloby tak, že dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako aj samotný súd v petite výroku, v ktorom zrušil
rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázalžalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo 60/2011. Žalobcom podaná žaloba a z nej
vychádzajúci petit napadnutého rozsudku v časti o zrušení rozhodcovského rozsudku neodstraňuje stav
právnej neistoty ale naopak ho vytvára, pričom účelom súdneho rozhodnutia je práve vytvorenie stavu

právnej istoty a odstránenie neistoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Aj pre uvedené je potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd vo veci rozhodol napriek
tomu, že ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o okruhu účastníkov konania. Žalovaný podal odvolanie
voči uzneseniu č.k. 11C/183/2013-158 zo dňa 03.02.2014, o ktorom odvolaní nebolo do dňa podania
odvolania rozhodnuté. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V prípade úspechu si žalovaný uplatnil
trovy na súde 1.inštancie a trovy odvolacieho konania.

16.K odvolaniu žalovaného a to tak voči rozsudku, ako aj voči uzneseniu sa vyjadril (vedľajší účastník) na
stranežalobcu.Uviedol,ževedľajšíúčastníkmalrovnaképrávaapovinnostíakoúčastníkkonania.Koná
však iba sám za seba. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z25.01.2012 sp.zn. 6Cdo/174/2011

i uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.11.2012 sp.zn.14Co/415/2012, z ktorého vyplýva, že
sa v prípade vstupu intervienta ( vedľajšieho účastníka) podľa § 93 ods.2 O.s.p účinného do 30.6.2016,
súhlas účastníka, na strane ktorého vystupuje sa nevyžaduje. Žalobca má možnosť vyjadriť sa, či
súhlasí, resp. nesúhlasí s jeho vstupom do konania a to písomne alebo priamo na súdnom pojednávaní.
Združenie vstúpilo do konania na podnet žalobcu. Disponuje jeho súhlasom so spracovaním osobných

údajov. K tvrdeniam žalovaného o tom, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, intervient (vedľajší účastník)
uviedol, že označená právna vec je typickým spotrebiteľským sporom. Zároveň poukázal na to, že
odňatím možnosti intervienta (vedľajšieho účastníka) dať sa v konaní pred súdom zastúpiť by došlo
k odňatiu základného procesného práva na zastupovanie advokátom.. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 09.08.2012 sp.zn. 15Co/169/2012. Za podstatné

považoval dodať, že žalovaný ako spoločnosť so silným ekonomickým zázemím žaluje v konaní pred
rozhodcovským súdom spotrebiteľov, svojich bývalých poistencov a to aj napriek tomu, že Krajský súd v
Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn.19Co/352/2009 potvrdil uznesenie súdu 1.inštancie o nariadení
predbežného opatrenia, ktorým uložil žalovanému zdržať sa postupu podľa zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2012. Žalovaný nerešpektuje

právoplatné súdne rozhodnutie. V arbitrážnom konaní aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu
naďalej žaluje stovky svojich spotrebiteľov. Tí sú následne nútení pod hrozbou exekúcie na majetok
brániť sa v konaní pred súdmi. Preto sa obrátili na združenia, a preto aj združenia, ktorých cieľom je
ochrana kolektívnych práv dokonaní vstupujú a kvalifikovane bránia spotrebiteľov. Čo sa týka otázky
prerušenia konania, (vedľajší účastník) na strane žalobcu poukázal na to, že konanie, na ktoré žalovaný

poukazuje sa týka procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov. Čo sa týka rozhodcovskej
doložky, intervient (vedľajší účastník) na strane žalobcu uviedol, že táto nebola individuálne dojednaná
priamo vo VPP časť XV.„rozhodcovské konanie“ je v niekoľkých bodoch opísané, že sám žalovaný
kreuje arbitrážny súd a že žalobca je povinný podrobiť sa arbitráži. Zároveň poukázal aj na časť XVII.
„záverečné ustanovenie“ bod 2 je zrejmé, že VPP sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Z bodu

7 rovnako vyplýva, že spory sa budú riešiť pred arbitrážnym súdom, čo vyplýva zo zásad dohodnutých v
týchto všeobecných podmienkach. Zo samotného žalobného návrhu žalovaného na arbitrážne konanie
na strane 2,posledný odsek vyplýva, že VPP sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. To znamená,
že žalobca by nemal podpísať nielen „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve“, ale ani
„Všeobecné poistné podmienky“, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy, ani samotnú

poistnú zmluvu. Len tak by sa v skutočnosti vyhol arbitrážnemu konaniu. Rozhodcovské doložky, ktoré
sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy sú neplatné. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia
o tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že intervent
(vedľajší účastník) navrhuje rozsudok potvrdiť.

17.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 19.8.2014, ide o
rozhodnutie sp.zn. 5Co/93/2014,5Co/94/2014.

18.Na dovolanie žalovaného proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.
6Cdo/197/2015 zo dňa 30.11.2015 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

19.Odvolací súd zistil, že v preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejme, že odvolanie žalovanej
proti rozsudku bolo doručené žalobcovi i intervientovi ( vedľajšiemu účastníkovi), tento sa k
odvolaniu písomne vyjadril na čl. 197 až 200 spisu, no jeho vyjadrenie hoci obsahovalo skutkovú iprávnu argumentáciu, nebolo žalovanej doručené. Dovolací súd preto konštatoval porušenie práva
na spravodlivé konanie, vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní, ktorého
dôsledkomboloodňatiemožnostikonaťpredsúdomžalovanémuvzmysle§237písm.f)O.s.p.účinného

do 30.6.2016.

20.Po zrušení veci Najvyšším súdom SR, odvolací súd doručil žalobcovi i žalovanému spolu s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/197/2015 i vyjadrenie intervienta ( vedľajšieho
účastníka ) z 3.4.2014. Žalobca ani žalovaný sa k tomuto vyjadreniu nevyjadrili.

21.Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu 1.inštancie i uznesenie č.k.
11C/183/2013 - 158 zo dňa 3.2.2014 v zmysle zásad uvedených v ust. § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.) spolu s konaním im predchádzalo, bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.08.2016 a zistil, že odvolanie
žalovaného, tak proti rozsudku, ako aj uzneseniu nie je dôvodné.

22.Podľa ust.§ 93 ods.2,3 O.s.p. účinného do 30.6.2016 , ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.

23.Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejedaní vecí, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

24.Podľa ust.§ 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa

ust.§ 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia s tým, že
poukazuje na článok 47 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Je nepochybné, že nielen žalobca, ale aj každý ďalší
účastník súdneho konania mohol využiť svoje ústavné právo a to za podmienok bližšie špecifikovaných
Občianskym súdnym poriadkom. Z ust.§ 8 O.s.p účinného do 30.6.2016. vyplýva, že účastníci majú
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a v zmysle ust.§ 24 O.s.p účinného do 30.6.2016.
vyplýva, že účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupom ktorého si zvolí. V zmysle ust.§ 25

ods.1 O.s.p účinného do 30.6.2016. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj intervienta (vedľajšieho
účastníka) nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by takéto právo intervient (vedľajší účastník) nemal. Intervient
(vedľajší účastník) mal v konaní do 30.06.2016 podľa názoru odvolacieho súdu právo na zastúpenie

a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť prečo by takéto právo intervientovi (vedľajšiemu
účastníkovi), ktorý mal rovnaké postavenie, ako iný účastník konania nemalo byť priznané.

26.V tejto súvislosti odvolací súd aplikoval ust. § 470 C.s.p. a preto neprihliadol na argumentáciu
žalovaného, že účelom ust. § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 nie je aby intervienti ( vedľajší

účastníci) vstupovali do konania navonok za účelom ochrany spotrebiteľa a následne sa nechali
zastúpiť advokátom. Žalovaný je tiež zastúpený advokátom. Preto nemôže získať v konaní výhodnejšie
postavenie ako iný účastník. Do 30.06.2016 nemohol obstáť argument žalovaného, že vedľajší účastník
je združením založený za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie mal právo v konaní tohto
spotrebiteľa zastupovať.

27.Žalovaný zároveň v dôvodoch odvolania proti uzneseniu spochybňuje, že vo veci ide o spotrebiteľský
vzťah. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu 1.inštancie, že je nepochybné, že poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust.§ 52 a nasl.Občianskeho zákonníka. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj poistná zmluva, pričom spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je
ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Nezáleží na tom, že dodávateľ v konkrétnej veci tak robí prostredníctvom
sprostredkovateľa na základe inej zmluvy. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy
nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či
spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.Súd 1.inštancie rozhodol správne, keď pripustil, aby

sa konania popri žalobcovi ako intervient (vedľajší účastník) zúčastnilo Občianske združenie Ochrana
spotrebiteľom a vlastníkov bytov so sídlom Škultétyho 3, Košice - staré mesto. Preto odvolací súd
uznesenie podľa ust.§ 387 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd k tejto otázke považuje za
potrebné poznamenať, že žalobca podaním zo dňa 29.07.2013, doručeným súdu dňa 31.07.2013 udelil
dokonca súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

28.Nesprávny skutkový záver súdu 1.inštancie by bol spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak by súd
pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. § 191 C.s.p. ( predtým § 132 až
135 O.s.p. účinný do 30.6.2016) aj teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.
Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie
iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo aplikácia správneho právneho predpisu, ale
jeho nesprávny výklad.

29.Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku, i uznesenia a

vyporiadania sa s jeho námietkami, ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR rešpektuje právo účastníka
na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako jeden z aspektov práva na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Ústavného súdu z práva
na spravodlivé súdne konania vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

30.Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. v súčasnosti ide o
ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia však nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument žalovaného v konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
alebo zostali sporné. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať

podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé
všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS
78/05, II.ÚS 76/07).

31.Predkladateľ novej právnej úpravy uviedol, že súd je povinný dôklade zdôvodniť odklon od svojho

predošlého rozhodnutia v obdobnej veci od ustálenej, či publikovanej judikatúry rozhodnutí vyšších
súdov alebo od názorov právnej vedy ,najmä ak nimi argumentujú strany. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rovnakú rozhodovaciu prax v obdobných veciach tak Krajského súdu v Prešove ako aj
iných krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

32.Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že právo žalovaného na riadne
odôvodnenie či už uznesenia súdu 1.inštancie alebo rozsudku, ktoré sú preskúmavané v odvolacom
konaní porušené nebolo. Odôvodnenie rozsudku i uznesenia obsahuje nielen vysvetlenie skutkových
zistení a záverov, ku ktorým dospel súd 1.inštancie ,ale tiež primerané právne posúdenie týchto záverov.
Súd 1.inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil

skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu1.inštancie, ktoré zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odôvodnenie rozsudku
súdu, ale i uznesenia súdu majú podklad v zistení skutkového stavu.

33.Strany sporu dňa 30.10.2007 uzavreli poistnú zmluvu pod č. 4444900037 týkajúcu
sa životného poistenia žalobcu, ktoré malo trvať od 31.10.2007 do 31.10.2027. Žalovaný konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia ktorým bola
Katarína Vrábľová. Žalobca bol spotrebiteľom, teda fyzickou osobou. Vo veci, tak ako odvolací súdkonštatoval vyššie, ide o spotrebiteľský vzťah. K zániku poistenia došlo dňa 30.04.2009 pre neplatenie
poistného, tak ako to vyplýva z obsahu spisu súdu, ale aj zo spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn.
3C/335/2012. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj VPP v počte 12 strán napísaných drobným písmom, ktoré

podpísal aj žalobca dňa 30.10.2007.

34.Podľa ust.§ 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

35.Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods.
4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie
takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda

charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s
takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a

Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi

zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej
doložky rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších

predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom
konaní. V prejednávanej právnej veci v zmysle článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré
sú súčasťou predmetnej poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory
a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v

znení neskorších predpisov. Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie
dojednávané Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s., je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia
a v rámci nich osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode II. formulujú vôľu účastníkov v
prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle
časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako

rozhodcovskú doložku. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že takýmto spôsobom sa
zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné
túto rešpektovať.

36. I Odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo 1/2012, 6
Cdo 3/2013) ktorá sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného
dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a
konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Súd 1.inštancie správne konštatuje, že zmluvná

podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v článku XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných
dojednaniach v odseku 3 je neprijateľná, a teda neplatná. Správne súd 1.inštancie žalobe vyhovel. I
odvolací súd sa stotožňuje s tým, že bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa ust.§ 40 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá i záversúdu,žeďalšímiuplatnenýmidôvodmizrušeniarozhodcovskéhorozsudkunebolopotrebnésazaoberať,
pretože by to bolo nadbytočné. Rozhodujúci bol pre rozhodnutie uznaný dôvod podľa ust.§ 40 písm.c/ s
dôsledkom záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, keďže ďalšie dva dôvody uplatnené

žalobou takýto dôsledok nemajú (§ 43 zákona č. 244/2002 Z.z.). K odvolacej námietke žalovaného,
že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a súd 1.inštanice nesprávne vyložil záznam o
požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 28.12.2009 podpísaný žalobcom, odvolací súd uvádza, že ide
o predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie sprostredkovania poistenia
sprostredkovateľompoisteniaavjejrámciinformáciu,ženamimosúdnevyrovnaniemožnovyužiťinštitút

rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných
poistných podmienok platných od 21.05.2007. Možno prisvedčiť súdu, že je absolútne bezvýznamná
pre tento spor, nepreukazuje, že by boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní.
Upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia, ale
zo sprostredkovania poistenia a nie v zmysle aktuálnych VPP, v danom prípade platných od 01.01.2009,
ale skorších VPP platných od 21.05.2007.

37.Správne súd 1.inštancie v danom prípade poukázal aj na výpoveď žalobcu a svedkyne Kataríny
Vrábľovej, z ktorých vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo. K odvolacej
námietke žalovaného, že v danom prípade bolo potrebné vykonať test primeranosti a že došlo k zníženiu
gama nákladov, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na uznaný dôvod podľa ust.§ 40 ods.1 písm.c/

zákona č. 244/2002 Z.z. čo do nedostatku právomoci rozhodcovského súdu týmito námietkami sa
odvolací súd nezaoberal.

38.K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom z jeho
strany, lebo súd vykonal dokazovanie oboznámením svedeckých výpovedí sprostredkovateľov v iných

konaniach a žalovaný nebol prítomný na pojednávaní, odvolací súd poukazuje jednak na ust.§ 122
ods.1 O.s.p účinného do 30.6.2016 a zároveň na ust. § 188 C.s.p. s tým, že dokazovanie vykonáva
súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ust.§ 125 O.s.p účinného do 30.6.2016 a § 187 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a

vyjadrenia orgánov fyzických aj právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je
spôsob vykonania
dôkazov predpísaný, určí ho súd. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že tieto listinné
dôkazy neboli rozhodujúce pre záver, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo. Súd prvého
stupňa tieto spomína iba popri výpovedi svedkyne Kataríny Vrábľovej a výpovedi žalobcu.

39.Z ust. § 295 C.s.p. dokonca vyplýva, že v sporoch s ochranou slabšej strany, teda aj spotrebiteľských
sporoch , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz, teda tu ma súd sám
dôkaznú iniciatívu. Ide o uplatnenie tzv. vyšetrovacieho princípu.

40.K odvolacej námietke žalovaného o nerešpektovaní ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. účinného do
30.6.2016 súdom 1.inštancie odvolací súd uvádza že vzhľadom k žalovanému, ktorý sa pojednávania
na súde 1.inštancie nezúčastnil nemôže mať skutočnosť, že súd 1.inštanice v zápisnici nepoznamenal,
prípadne vôbec nerealizoval v konaní ust.§ 118 ods.2 O.s.p. žiaden právny význam.

41.Odvolací súd má za to, že rozsudok je dostatočne preskúmateľný, jeho odôvodnenie zodpovedá
požiadavkám uvedeným v ust.§ 220 ods.2 C.s.p. Súd 1.inštancie sa vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení rozsudku dostatočne
vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s

poukazom na právne závery, ktoré prijal.

42.Neprítomnosť žalobcu, prípadne to, že nevedel, že budú prečítané na pojednávaní záznamy
o svedeckých výpovediach iných sprostredkovateľov vo veciach prejednávaných v iných senátoch
Okresného súdu Prešov nepovažuje odvolací súd za postup odnímajúci žalovanému možnosť konať

pred súdom. Odvolací súd poukazuje znova na skutočnosť, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané patrí vždy výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods.1O.s.p. a 185
ods.1 C.s.p.).43.Súd 1.inštancie správne rozhodol i čo do zamietnutia návrhu na prerušenie konania. Z ust. § 109
ods. písm c) O.s.p. účinného do 30.6. 2016 vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa ust. §164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné
opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

44. Odvolací súd zhodne s názorom súdu 1.inštancie je toho názoru, že nie sú splnené zákonné

podmienky na prerušenie konania. Predložený Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 499/2012 z
10.07.2013, ktorý žalovaný pripojil k svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov
postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo
zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd sa s problémom, ktorý je predmetom
daného sporu, teda otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy nezaoberal.

45.Súdprvejinštanciesprávnepostupovalpokiaľžalobenazrušenierozhodcovskéhorozsudkuvyhovel.

46.Správne rozhodol i o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu 1.inštancie podľa ust. §
387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil stým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

47.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 252 C.s.p. Neúspešný žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania na ktorých
náhradu však nemá pre neúspech v konaní právo. Úspešný žalobca ani intervient na jeho strane si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. Preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov odvolacieho konania právo.

48.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).