Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010069
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316010069.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej , v trestnej veci proti obžalovanému K. J., pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo
dňa 1.6.2016, sp. zn. 1T/10/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného K. J., nar. XX.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnéhosúdubolobžalovanýK.J.uznanýzavinnéhozozločinuporušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 25.08.2015 v čase približne o 13.50 hod. v H., nezisteným spôsobom, bez súhlasu vlastníka vošiel

do rodinného domu so súpisným číslom X, ktorého vlastníkom je jeho otec V. J., kde zotrval až do
príchodu hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove, napriek tomu, že mu už dňa
13.4.2014 bol na tejto adrese zrušený trvalý pobyt a dňa 24.8.2015 bol vyzvaný, aby sa na predmetnej
adrese už nezdržiaval.
Za to súd obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahuznovuprejednalarozhodol. Vdôvodochodvolaniapoukázalpredovšetkýmnato,ževýsledkami
vykonaného dokazovania mu nebolo preukázané, že by sa v dome svojho otca zdržiaval neoprávnene,

pričom okresný súd dôkazy vykonané v predmetnej trestnej veci vyhodnotil účelovo , jednostranne
v jeho neprospech a zdôraznil, že z výpovedí jeho otca V. J. nie je jednoznačne a bez pochybností
preukázané, či mal alebo nemal oprávnenie do nehnuteľnosti vstupovať a zdržiavať sa tam, a to aj
napriek tej skutočnosti, že na adrese rodinného domu nemal vedený trvalý pobyt. Jeho otec v jeho
výpovedi uviedol, že deň pred incidentom spolu pozerali televízor, zdržiaval sa s jeho súhlasom v dome a
v dome aj prespal, pričom z domu odchádzal a následne do domu prichádzal dôvodne a v domnienke, že

tam zotrvať môže. V súvislosti s tým poukázal na to, že jeho otec sa na hlavnom pojednávaní rozplakal a
vyslovil sa, že nemal záujem na tom, aby jeho syn dostal taký vysoký trest. V ďalšej časti odôvodnenia
poukázal na to, že v prípravnom konaní sa k samotnému skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval.
Rovnako z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní jednoznačne svedčí jeho priznanie sa ku skutku ,
pričom zdôrazňuje, že jeho vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným bolo plne podmienené tým, že má a mal
zato, že v dome otca sa zdržiaval opodstatnene a s jeho súhlasom , pretože i konanie samotného otca

k tomu nasvedčovalo. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd mal zohľadniť poľahčujúcu okolnosť vzmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa ku skutku priznal a čin oľutoval. I v tomto smere preto považuje
rozsudok okresného súdu za nezákonný pokiaľ ide o samotné uloženie trestu.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť , nakoľko

rozsudok okresného súdu považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Tr. por. a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich
vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a to prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušným ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá a preto krajský súd v podrobnostiach na vyššie uvedené dôkazy len poukazuje.

Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného poškodeného
a to otca obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný keď začal fetovať ,
už si s ním nevedel dať rady, nedal si povedať , a to čo robil sa nedalo už vydržať. Potom synovi zrušil
trvalý pobyt , ktorý mal u neho a túto skutočnosť mu aj povedal. Okrem toho mu povedal, že keď nebude
fetovať a robiť zle, môže s ním bývať , ale potom už ho vykázal z domu a viackrát mu aj povedal, že si

neželá, aby tam chodil. V kritický deň , keď rozbil skrine už mu pretiekol pohár a preto zavolal na neho
policajtov. Posielal ho aj do liečebne , ale neurobil to. Potreboval asi takúto facku od života. Bol by rád,
keby sa domov vrátil ale iba vtedy, ak nebude sfetovaný. Z výpovede poškodeného je teda nepochybné,
že tento o zámeroch a o prianiach svojho otca jednoznačne musel vedieť, a bol aj uzrozumený s tým,
že v prípade, že sa nebude správať požadovaným spôsobom, jeho spoločnosť otec v byte nestrpí , čo

sa aj udialo v konečnom dôsledku v kritickom dni. Neobstojí obrana v tom smere, že sa mohol takto
domnievať, pretože bol jasne zo strany otca upozornený na to, že má tam zrušený pobyt a môže sa tam
vrátiť len vtedy, keď nebude fetovať a nebude robiť zle. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné
poukázať i na samotné správanie sa obžalovaného, kedy za správanie vo vzťahu k svojmu otcovi bol i
priestupkovo prejednávaný. Bol tiež prejednávaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. písm. c/ Tr. zák. a to trestným rozkazom Okresného súdu
v Galante pod sp. zn. 0T/145/2015 zo dňa 5.7.2015 právoplatného dňa 5.7.2015, kde mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok,
ktorého prečinu sa dopustil práve voči svojej matke. Už i z tejto skutočnosti je teda zrejmé, že správanie
sa obžalovaného je neakceptovateľné , opakované vo vzťahu k svojim rodičom, a preto v tomto smere

krajský súd obrane obžalovaného neuveril. Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného preukazujú a v tomto smere preto krajský súd poukazuje
na správne a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku.
Rovnako krajský súd neakceptoval námietku obžalovaného v tom smere, že okresný súd pri ukladaní
trestu nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a neprihliadol na to, že spáchanie

trestného činu doznal a oľutoval, pričom je potrebné zdôrazniť, že takéto vyjadrenia obžalovaného súd
neopodstatnené už i zo samotného obsahu svojho odvolania ako i z prednesu na verejnom zasadnutí ,
kde svoju vinu jednoznačným spôsobom spochybňoval. Za takéhoto stavu jeho tvrdenia o tom, že sa
k trestnej veci priznal sú neakceptovateľné.
K samotnému trestu je potrebné uviesť, že okresný súd nepochybil ani pri úvahách o druhu a výmere

trestu a obžalovanému uložil trest v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., keď v dostatočnej miere
zvážil všetky rozhodujúce okolnosti jednak charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, kde pri prevahe priťažujúcich okolností správne postupoval, keď
zvýšil spodnú hranicu základnej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v danom prípade predstavuje trestnúsadzbu od 4 rokov 8 mesiacov do 8 rokov , pričom v tomto rozpätí uložil obžalovanému trest odňatia
slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, ktorý trest podľa názoru krajského súdu
je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.

Rovnako správne okresný súd postupoval, aj keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10-tich rokoch obžalovaný nebol vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie

obžalovaného K. J. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

NapadnutýmrozsudkomokresnéhosúdubolobžalovanýK.J.uznanýzavinnéhozozločinuporušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 25.08.2015 v čase približne o 13.50 hod. v H., nezisteným spôsobom, bez súhlasu vlastníka vošiel
do rodinného domu so súpisným číslom X, ktorého vlastníkom je jeho otec V. J., kde zotrval až do
príchodu hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove, napriek tomu, že mu už dňa
13.4.2014 bol na tejto adrese zrušený trvalý pobyt a dňa 24.8.2015 bol vyzvaný, aby sa na predmetnej
adrese už nezdržiaval.

Za to súd obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu

a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahuznovuprejednalarozhodol. Vdôvodochodvolaniapoukázalpredovšetkýmnato,ževýsledkami
vykonaného dokazovania mu nebolo preukázané, že by sa v dome svojho otca zdržiaval neoprávnene,
pričom okresný súd dôkazy vykonané v predmetnej trestnej veci vyhodnotil účelovo , jednostranne
v jeho neprospech a zdôraznil, že z výpovedí jeho otca V. J. nie je jednoznačne a bez pochybností

preukázané, či mal alebo nemal oprávnenie do nehnuteľnosti vstupovať a zdržiavať sa tam, a to aj
napriek tej skutočnosti, že na adrese rodinného domu nemal vedený trvalý pobyt. Jeho otec v jeho
výpovedi uviedol, že deň pred incidentom spolu pozerali televízor, zdržiaval sa s jeho súhlasom v dome a
v dome aj prespal, pričom z domu odchádzal a následne do domu prichádzal dôvodne a v domnienke, že
tam zotrvať môže. V súvislosti s tým poukázal na to, že jeho otec sa na hlavnom pojednávaní rozplakal a

vyslovil sa, že nemal záujem na tom, aby jeho syn dostal taký vysoký trest. V ďalšej časti odôvodnenia
poukázal na to, že v prípravnom konaní sa k samotnému skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval.
Rovnako z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní jednoznačne svedčí jeho priznanie sa ku skutku ,
pričom zdôrazňuje, že jeho vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným bolo plne podmienené tým, že má a mal
zato, že v dome otca sa zdržiaval opodstatnene a s jeho súhlasom , pretože i konanie samotného otca

k tomu nasvedčovalo. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd mal zohľadniť poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa ku skutku priznal a čin oľutoval. I v tomto smere preto považuje
rozsudok okresného súdu za nezákonný pokiaľ ide o samotné uloženie trestu.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť , nakoľko
rozsudok okresného súdu považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Tr. por. a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich
vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a to prvostupňovým rozsudkom.Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušným ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá a preto krajský súd v podrobnostiach na vyššie uvedené dôkazy len poukazuje.

Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného poškodeného
a to otca obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný keď začal fetovať ,
už si s ním nevedel dať rady, nedal si povedať , a to čo robil sa nedalo už vydržať. Potom synovi zrušil
trvalý pobyt , ktorý mal u neho a túto skutočnosť mu aj povedal. Okrem toho mu povedal, že keď nebude
fetovať a robiť zle, môže s ním bývať , ale potom už ho vykázal z domu a viackrát mu aj povedal, že si
neželá, aby tam chodil. V kritický deň , keď rozbil skrine už mu pretiekol pohár a preto zavolal na neho

policajtov. Posielal ho aj do liečebne , ale neurobil to. Potreboval asi takúto facku od života. Bol by rád,
keby sa domov vrátil ale iba vtedy, ak nebude sfetovaný. Z výpovede poškodeného je teda nepochybné,
že tento o zámeroch a o prianiach svojho otca jednoznačne musel vedieť, a bol aj uzrozumený s tým,
že v prípade, že sa nebude správať požadovaným spôsobom, jeho spoločnosť otec v byte nestrpí , čo
sa aj udialo v konečnom dôsledku v kritickom dni. Neobstojí obrana v tom smere, že sa mohol takto

domnievať, pretože bol jasne zo strany otca upozornený na to, že má tam zrušený pobyt a môže sa tam
vrátiť len vtedy, keď nebude fetovať a nebude robiť zle. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné
poukázať i na samotné správanie sa obžalovaného, kedy za správanie vo vzťahu k svojmu otcovi bol i
priestupkovo prejednávaný. Bol tiež prejednávaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. písm. c/ Tr. zák. a to trestným rozkazom Okresného súdu

v Galante pod sp. zn. 0T/145/2015 zo dňa 5.7.2015 právoplatného dňa 5.7.2015, kde mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok,
ktorého prečinu sa dopustil práve voči svojej matke. Už i z tejto skutočnosti je teda zrejmé, že správanie
sa obžalovaného je neakceptovateľné , opakované vo vzťahu k svojim rodičom, a preto v tomto smere
krajský súd obrane obžalovaného neuveril. Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného preukazujú a v tomto smere preto krajský súd poukazuje
na správne a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku.
Rovnako krajský súd neakceptoval námietku obžalovaného v tom smere, že okresný súd pri ukladaní
trestu nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a neprihliadol na to, že spáchanie
trestného činu doznal a oľutoval, pričom je potrebné zdôrazniť, že takéto vyjadrenia obžalovaného súd

neopodstatnené už i zo samotného obsahu svojho odvolania ako i z prednesu na verejnom zasadnutí ,
kde svoju vinu jednoznačným spôsobom spochybňoval. Za takéhoto stavu jeho tvrdenia o tom, že sa
k trestnej veci priznal sú neakceptovateľné.
K samotnému trestu je potrebné uviesť, že okresný súd nepochybil ani pri úvahách o druhu a výmere
trestu a obžalovanému uložil trest v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., keď v dostatočnej miere

zvážil všetky rozhodujúce okolnosti jednak charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, kde pri prevahe priťažujúcich okolností správne postupoval, keď
zvýšil spodnú hranicu základnej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v danom prípade predstavuje trestnú
sadzbu od 4 rokov 8 mesiacov do 8 rokov , pričom v tomto rozpätí uložil obžalovanému trest odňatia
slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, ktorý trest podľa názoru krajského súdu

je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.

Rovnako správne okresný súd postupoval, aj keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10-tich rokoch obžalovaný nebol vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného K. J. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.