Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202549
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415202549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci v právnej veci navrhovateľa D. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, W. nad U., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,ozaplatenie2804,18eursprísl.,naodvolanieodporcu
proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C/98/2015 - 66 zo dňa 05. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2804,18 eur
s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 09.03.2015 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 16
Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. 603700815
zo dňa 10.11.2011 je neprijateľná, p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 129,60 eur
na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 804,18

eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 09.03.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Druhým výrokom súd konanie do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 2 804,18 eur počítaný od 09.03.2014 do 08.03.2015 zastavil. Tretím výrokom súd vyslovil, že
zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach úveru k Zmluve o úvere č. 603700815 zo
dňa 10.11.2011 v bode 16: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára
podľa § 269 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“ je neprijateľná. Štvrtým výrokom súd

odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 676,54 eur k rukám jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v návrhu
uplatňovaný nárok navrhovateľ vyvodil zo Zmluvy o úvere uzatvorenej s odporcom dňa 10.11.2011, na
základe ktorej odporca (ako veriteľ - dodávateľ) poskytol navrhovateľovi (ako dlžníkovi - spotrebiteľovi)
finančné prostriedky v sume 2000,00 eur s tým, že mal veriteľovi túto sumu vrátiť zvýšenú o 1924,00

eur (o poplatok), a to postupe v mesačných splátkach po 327,00 eur počnúc od 15.12.2011. Predloženú
Zmluvu o úvere súd posúdil podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
zmluvu spotrebiteľskú, resp. o spotrebiteľskom úvere, ktorá síce spĺňa podmienku písomnej formy,
nakoľko však neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musíobsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový (§ 11 ods. 1 písm. a/). Navrhovateľ zaplatil
odporcovi spolu sumu 4 804,18 eur, hoci mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi iba 2000,00

eur, t.j. istinu úveru. Plnenie presahujúce túto sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na
úkor navrhovateľa vo výške 2 804,18 eur. Preto súd podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
zaviazal odporcu vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v uvedenom rozsahu. Súd priznal
navrhovateľovi aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 09.03.2015, t.j. od prvého dňa nasledujúceho po dni,

dokedy mal v zmysle písomnej výzvy navrhovateľa doručenej odporcovi odporca finančné prostriedky
odporcovizaplatiť.Nakoľkoideospotrebiteľskýprávnyvzťah,súdjepovinnývtakomtoprípadeaplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka a dojednanie účastníkov o aplikácii Obchodného zákonníka je
neplatné, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výrok II. rozsudku o čiastočnom zastavení
konania zohľadňuje skutočnosť, že navrhovateľ v tejto časti zobral návrh späť a navrhol konanie
zastaviť (§ 96 O. s. p. ). V danej veci nie je prekážka veci už právoplatne rozhodnutej (res iudicata),

pretože okresný súd mal za preukázané, že právomoc rozhodcovského súdu, ktorý pred časom vydal
rozhodcovský rozsudok v danej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone (neplatnej
rozhodcovskej doložke), ide o nulitný právny akt.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. , zásady úspechu účastníkov vo veci.

Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania, trov jeho právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku, ktorým súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdom priznanú sumu spolu s úrokom z omeškania, voči
výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia

úverukZmluveoúverezodňa10.11.2011zaneplatnúavočivýrokuotrováchkonania.Navrholrozsudok
okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Namietal voči záverom súdu, že v danom prípade by malo ísť o spotrebiteľskú zmluvu, že zmluvný vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami Občianskeho a nie Obchodného

zákonníka, pretože zmluvné strany sa môžu dohodnúť, ktorým z týchto právnych predpisov sa budú
ich zmluvné vzťahy v budúcnosti riadiť. Odporca nesúhlasí s názorom súdu, že dohoda účastníkov
o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná podmienka, nakoľko i súdna prax zhodne určila
použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov o vydanie bezdôvodného
obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je

založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom.

Rozhodnutie súdu nie je preskúmateľné, pretože súd sa riadne nevysporiadal s charakterom danej
Zmluvy o úvere a podľa názoru odporcu zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného

obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere.

Proti výške trov právneho zastúpenia navrhovateľa namieta, že súdom priznaný nárok náhrady za cestu
na pojednávanie dňa 05.08.2015 a s tým súvisiaca náhrada za stratu času na presun advokáta z Košíc
do Žiaru nad Hronom a späť (400 minút), nepredstavuje účelne vynaložené náklady na uplatňovanie

a bránenie práva.

Navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 129,60 eur.

Neobstojí námietka odporcu, že súd nesprávne posúdil predmetný úverový vzťah. Ide o spotrebiteľskú
zmluvu upravenú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a osobitným zákonom č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch. Na základe absencie obligatórnych náležitostí v tejto zmluve je táto zmluva
zo zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Potom
v rozsahu sumy zaplatenej navrhovateľom odporcovi nad rámec poskytnutej istiny úveru došlo k

bezdôvodnému obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdvovecisprávnerozhodol. Náležitezistil
skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonnými
požiadavkami na riadne odôvodnenie rozsudku súdu (§ 157 ods. 2 O. s. p. ). Odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil na tom istom základe a z tých istých dôvodov, ktoré podrobne uviedol
v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, odvolací súd na tieto dôvody v tomto rozhodnutí odkazuje.

Odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv
na výsledok rozhodnutia okresného súdu.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé a jednoznačné, že súd navrhovateľom

uplatnenýnárokposudzovalapriznalztitulubezdôvodnéhoobohatenia,ktoréobohateniemásvojpôvod
(vychádza) zo Zmluvy o úvere zo dňa 10.11.2011, o ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb,
že je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva.

Pokiaľ odporca tvrdí, že o spotrebiteľskú zmluvu v danom prípade nejde, pretože finančné prostriedky

boli dlžníkovi (v tomto konaní navrhovateľovi) poskytnuté veriteľom (v tomto konaní odporcom) na
účel „povolania“, s týmito námietkami sa okresný súd náležite vysporiadal. Odvolací súd k tomu dodáva,
že spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia účelu použitia finančných prostriedkov
na účel zamestnania, či povolania - túto skutočnosť veritelia často zneužívajú, ide o nekalú obchodnú
praktiku, keď u spotrebiteľov vyznačujú v zmluvách takýto účel poskytnutia finančných prostriedkov,

ako tomu bolo aj v danom prípade, hoci pokiaľ ide o právny status dlžníka zo zmluvy o úvere, tak
tento podľa zistenia prvostupňového súdu v súvislosti so svojím povolaním žiadne finančné prostriedky
nepotreboval, pretože bol na výsluhovom dôchodku, na výkon svojho povolania nepotreboval žiadne
finančné prostriedky a túto skutočnosť mal súd preukázanú rozhodnutím o priznaní dôchodku.

Zmluvný vzťah účastníkov, o ktorom niet pochýb, že je spotrebiteľským vzťahom, sa vždy riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako
to potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25.03.2014, ktorá odstránila nejednotnosť v
rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Potom nemôže v rozpore s takýmto ustanovením byť a neplatná je
uzavretá dohoda o voľbe Obchodného zákonníka medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu.
Nakoľko právny predpis zákon č. 102/2014 Z. z., ktorého je táto novela súčasťou, neobsahuje prechodné
ustanovenia, to znamená, že od jej účinnosti - od 1.apríla 2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred týmto dňom. Za existujúcich okolností okresný súd správne vyhodnotil takúto dohodu ako
neprijateľnú podmienku.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 10.11.2011,
pripojenej k žalobnému návrhu a predloženej súdu, ktorá svojím charakterom je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, nebol a nie je navrhovateľ povinný plniť svoje záväzky voči odporcovi v rozsahu
úrokov a poplatkov, predmetnú zmluvu treba považovať bez ďalšieho za bezúročnú a bezpoplatkovú
(§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. ), pretože nie sú v nej uvedené viaceré zákonom
predpísané obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.), ktoré okresný súd konkrétne
vymenúva v odôvodnení rozhodnutia. Možno dodať, že pre takýto záver súdu je postačujúce zistenie,

že chýba čo i len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Potom bol správny
postup okresného súdu, keď v ďalšom posudzoval uplatnený nárok ako nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia.Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne aj vo výroku o trovách konania. Trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa boli vypočítané podľa ust. platnej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov a konkrétna námietka odporcu, že priznanie náhrady trov advokátovi

za cestu z miesta jeho sídla z Košíc do miesta Okresného súdu v Žiari nad Hronom, kde sa konalo
dňa 05.08.2015 pojednávanie, že takáto náhrada nepredstavuje účelne vynaložené trovy, nie je
opodstatnená.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p a § 142 ods. 1 O. s. p.

v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to celkom vo výške 129,60
eur, v zložení: 111,21 eur odmena za 1 úkon právnej služby zo dňa 04.11.2015 - vyjadrenie k odvolaniu
odporcu vo veci samej (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c)) + 8,39 eur 1x režijný paušál (§ 16 ods. 3).
Odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v uplatnenej výške s tým, že trovy je odporca povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p. ) v lehote do 3 dní (§ 160 ods.
1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.