Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010296
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813010296.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 31. 08. 2015 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému Ing. I. T.

r o z h o d o l :

Obžalovaný W.. I. T., nar. XX. XX. XXXX v J., trvale bytom J., D. Q. XXX/X

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby pre zločin nevyplatenia mzdy a odstupného

podľa § 214 ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov v znení zákona
č. 33/2011 Zbierky zákonov (ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že:

ako konateľ spoločnosti P. L. spol. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, sídlo: G., E. XX, napriek tomu, že v čase
splatnosti miezd spoločnosť mala dostatok peňazí, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie
svojej činnosti, svojim zamestnancom mzdu a odstupné, ktoré im prináležalo:
– poškodenej N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/XX, za obdobie 09/2010, 03/2011 -

05/2011,
– poškodenému C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J. XXX, za obdobie 11/2010 a 12/2010,
– poškodenému O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XX/XX, za obdobie 09/2010,
– poškodenému I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/XX, za obdobie 04/2011 - 07/2011,
– poškodenému P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/XX, za obdobie 04/2011-- 07/2011,
– poškodenému I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. 497/16-4, za obdobie 04/2011 - 07/2011,
– poškodenej R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. C. XXX/XX, za obdobie 04/2011 - 05/2011,
– poškodenému O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Q. cesta XXXX/XA, za obdobie 04/2011 -

07/2011,
– poškodenému C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., E. XXX/XX-XX, za obdobie 04/2011-07/2011,
– poškodenému I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XXX, za obdobie 04/2011 - 07/2011,
– poškodenému W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. B. XXX, za obdobie 09/2010,
– poškodenej I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. cesta XX/XX, za obdobie 09/2010,
– poškodenému I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. J. XXX/XX/XX, za obdobie 05/2011,
– poškodenému C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. X. XXX/XX, za obdobie 09/2010,

– poškodenému W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., E. XXX/XX, za obdobie 09/2010,
– poškodenému V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, za obdobie 05/2011 - XX/XXXX,
– poškodenému S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., G. XXX/XX, za obdobie 09/2010,
– poškodenému B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. P.J. E. XXX/XX, za obdobie 09/2010,
– poškodenému G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. J. X/XX, za obdobie 04/2011 - 05/2011,
– poškodenému I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., J.M. Y. XXX/X, za obdobie 09/2010,
– poškodenému C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. C. XXX/X, za obdobie 04/2011 - 06/2011,

– poškodenému I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. XXX/X, za obdobie 12/2010,
na ich škodu nevyplatil, hoci ich mohol v jednotlivých obdobiach vyplatiť spolu vo výške XX.XXX,XX Eur,Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení N. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/
XX, C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. J. č. XXX, I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C.

XXX/XX, P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. 49X/XX, I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G.,
Makovického XXX/XX-X, R. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., T. C. XXX/XX, O. J., nar. XX.X.XXXX,
trvalebytomG.,Q.cestaXXXX/XA,I.O.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomB.,B.XXX,W.E.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom O. B. XXX, C. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., A. X. XXX/XX, V. Y., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom G. XXX, S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., G. XXX/XX, C. J., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G., C. C. XXX/X, C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., E. XXX/XX-XX s nárokom na
náhradu škody odkazujú na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

D. na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodených G., C., O., V., E., G., I., J., O., E., T.,
Y., Y., Y., E., L., O., J., D., C., C., V., svedkov G., D., J., znalkyňu W.. E., podľa § 269 Trestného poriadku
boli oboznámené: zápisnica o trestných oznámeniach číslo listu 1 - 14, listinné dôkazy číslo listu 40 -

45, 52 - 58, 68 - 71, 77 - 80, 86 - 89, 95 - 97, 103 - 104, 110 - 111, 117 - 118, 124 - 126, 132 - 137,
143 - 146, 150 - 151, 158 - 161, 176 - 179, 185 - 189, 195 - 197, 203 - 205, 211 - 213, 225 - 230, 235
- 237, 245 - 247, konfrontácie číslo listu 557 - 561, uznesenia číslo listu 563 - 572, výpis z obchodného
vestníka číslo listu 575 - 578, správa o priestupkoch číslo listu 579 - 580, register trestov číslo listu 581,
632, listinné dôkazy číslo listu 637 - 644, správy číslo listu 654 - 656, 657 - 672.

Obžalovaný ku skutku, okrem iného uviedol, že spoločnosť P. L. bola založená v roku 2000, od roku 2000
bolriaditeľompraktickyaždozánikuspoločnosti.Vobdobírokov2003až2008spoločnosťprosperovala,
počet zamestnancov sa zvýšil až na 80. Priemerné mzdy sa zvýšili z 200 euro až 800 euro. Firma sa
orientovala najmä na zahraničie, robilo sa zariadenie, nábytok pre hotely, domovy dôchodcov. V tom

období vyše 90 % produkcie vyvážali do zahraničia. Vzhľadom na krízu v období roku 2008, 2009 sa
znižoval objem výroby. Mali snahu udržať, neznižovať zamestnanosť vo firme. V tom období odberatelia
začali špekulovať, predlžovali lehoty splatnosti faktúr. Situáciu riešili kontokorentným úverom z banky.
Horšia situácia už bola na prelome rokov 2009 a 2010. V podstate sa trh zrútil, zákazky boli platené
5 až 6 mesiacov po lehote splatnosti. Situáciu riešil tak, že založil rodinný dom rodičov, svoj vlastný

dom, chcel tak zabezpečiť, aby spoločnosť naďalej fungovala. Platobnou neschopnosťou klientov sa
dostávali do druhotnej platobnej neschopnosti. Nemohli včas vyplácať zamestnancov a všetky povinné
odvody.Sociálnapoisťovňa,daňovýúraddaliexekúcie,zablokovaliúčty.Veľkúnádejvkladalidoprojektu
nemocnice v Belgicku, bol to projekt, ktorý by zabezpečil prácu na šesť mesiacov. Potom, čo bola
prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde hovoril o dánskom projekte Gent,

bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že sa jednalo o ten istý projekt. V
ten deň, keď mala byť podpísaná zmluva, celý projekt padol. Podľa jeho názoru to bola špekulácia
z druhej strany, ktorá sa hájila tým spôsobom, že nemajú vyplatené dávky na sociálnej poisťovni.
Situácia od septembra 2010 do konca roka bola taká, že už prestali platiť aj energie, dostali sa do
situácie, že prebiehali exekučné konania. Boli to exekúcie týkajúce sa materiálu, energií. Celá táto

situáciasasamozrejme,dotýkalaajpracovnýchmiezdzamestnancov,pracovnémzdysavyplácaliakoto
dovoľovalasituácia.Vtomobdobíužnemalvoľnéfinančnéprostriedky,ktorébymoholvložiťdofirmy.Od
mesiaca december 2010 mali trvale zablokované účty. V tom období mal snahu, aby spoločnosť prežila,
prepustil nejakých zamestnancov. Neskôr v decembri 2011 bol vyhlásený konkurz. V období predtým
mal snahu, aby zamestnanci, ktorí boli prepustení dostali aspoň finančné prostriedky prostredníctvom

garančného fondu. V období septembra, októbra 2010 sa ešte rozpredávali staré zásoby a zo získaných
prostriedkov sa vyplácali zamestnanci. Na otázku prokurátora, uviedol že o otázke mzdy sa nikdy
nehovorilo na pracovných poradách. Tieto otázky riešili J. G.a ďalšiu otázku, kto rozhodoval v prípade,
že boli k dispozícii finančné prostriedky o použití týchto peňazí, uviedol, že J., G.. Mal vedomosť o tom,
že neboli vyplatené finančné prostriedky zamestnancom včas. Pracovné mzdy však vždy boli vyplatené,

ale boli prípady, že oneskorene. Na otázku prokurátora, že predmetom obžaloby sú nevyplatené mzdy
uviedol, že to bolo na konci spoločnosti. O týchto nevyplatených mzdách vedel, mal snahu to riešiť.
Finančnéprostriedky,ktorévtomobdobíbolikdispozíciibolipoužiténapriorityspoločnosti,ktorésiurčili.
Svedok J. mal najlepšie informácie o tom, kedy a aké finančné prostriedky prídu. Svedkyňa G. riešila
bankové veci, stav na účtoch. Priorita spoločnosti v tom období bola snaha za každú cenu udržať výrobu.

Na otázku prokurátora, či dával nejaké pokyny účtovníčkam ako niečo zaúčtovať, prípadne nezaúčtovať,uviedol že nie je účtovník. Žiadne takéto pokyny nedával. Akurát dal len príkaz na spätné zaúčtovanie
a započítanie pôžičky 250 000 euro medzi spoločnosťami Y. a P. L.. Na otázku samosudcu, uviedol že
spoločnosť P. L. dala finančné prostriedky spoločnosti Y., tieto finančné prostriedky vyplynuli z nájmu,

spoločnosť Y. bola majiteľom všetkých priestorov, ktoré používala spoločnosť P. L.. Na ďalšiu otázku
uviedol, že je pravdou, že 250 000 euro požičala ako fyzická osoba, bolo to preto, lebo spoločnosť P.
L. mala zablokované účty. Požičal to fiktívne, fiktívne tieto finančné prostriedky boli vrátené spoločnosti
P. L. a táto mu to fiktívne vrátila. Ďalej uviedol, že poukazuje na to, že keby mal reálne 250 000 euro
tak by vyplatil 20 000 euro, ktoré dlhoval na mzdách zamestnancom. Na otázku prokurátora uviedol,

že z pokladničnej knihy, podľa znaleckého posudku, vyplýva, že v pokladni boli finančné prostriedky,
uviedol, že tie operácie boli zaúčtované dodatočne. Či tie finančné prostriedky boli reálne sa treba spýtať
svedkyne Príbojskej. Väčšina operácii bola zaúčtovaná s odstupom jedného až dvoch mesiacov. Taktiež
má vedomosť o tom, že svedkyňa G. v prípadoch keď napríklad mala prísť kontrola a nemohla mať
zápornýstavvpokladnisituácieriešilatak,žeonakofyzickáosobadalspoločnostiosobnývklad,otýchto
skutočnostiach v tej dobe nevedel. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje skutočnosť, že znalkyňa v

znaleckom posudku konštatovala, že v čase splatnosti miezd zamestnancov boli na účte spoločnosti
finančnéprostriedky,uviedolženiektoréoperácieakoužuviedolbolizaúčtovanéneskôr,aleboajtým,že
svedkyňaG.zaúčtovalajehoosobnývkladdopokladnenavyrovnaniestavuvpokladni.Naďalšiuotázku
prokurátora, uviedol že svedkyňa G. spolu so svedkom J. rozhodovali o vyplatení miezd zamestnancom.
Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že títo dvaja svedkovia popreli, že by rozhodovali o vyplácaní

mzdy zamestnancom, uviedol, že sa obávajú trestnej zodpovednosti. Na otázku obhajcu, uviedol že s
omeškaním vyplácania mzdy zamestnancom sa začalo na prelome rokov 2009 a 2010. Bolo to tak, že vo
výplatných termínoch bola vyplácaná len časť mzdy, zvyšok bol vyplácaný postupne. Koncom roku 2010
už neboli niektoré výplaty vôbec vyplatené. Bola snaha vyplácať mzdy každý mesiac. Koľko ktorému
zamestnancovi bude vyplatené, o tom rozhodovala G.. Na otázku obhajcu uviedol, že spoločnosti Tatra

Nova dal z vlastných finančných prostriedkov niekoľko 100 000 euro. Bolo to z dôvodu zabezpečenia
chodu spoločnosti v období, keď boli zablokované účty spoločnosti. Na ďalšiu otázku obhajcu, čo
predchádzalo započítaniu pôžičky 250 000 euro od spoločnosti Y. pre spoločnosť P. L., uviedol že to
bola zlá finančná situácia spoločnosti P. L., o tejto veci komunikoval so svedkyňou G.. Predchádzal tomu
audit spoločnosti, v rámci ktorého padol návrh, aby takýmto spôsobom postupovali. Bolo to zaúčtované,

v prítomnosti audítorov, v januári a februári do mesiaca október predchádzajúceho roku. Na otázku
prokurátora prečo sa obdobným spôsobom nebránil v prípravnom konaní, uviedol že vyšetrovateľovi dal
všetky materiály, ktoré po ňom požadoval. Skutočnosť o elektronickej forme účtovníctva , ktorú nemala
k dispozícii znalkyňa, sa dozvedel až dodatočne, našlo sa to neskôr náhodne. Ešte chce uviesť, že na
účte v P. banke bolo dostatok finančných prostriedkov, ale tieto boli zablokované exekútorom.

D. Príbojská na hlavnom pojednávaní dňa 07. 08. 2013, okrem iného uviedla, že v spoločnosti P. L.
pôsobila vo funkcii vedúcej informačných sústav a účtovníctva, mala na starosti kompletné spracovanie
účtovníctva. Spracúvala doklady, ktoré prichádzali do firmy. Pracovala samostatne, nedostávala pokyny,
akým spôsobom má účtovať. Zaúčtovali sa všetky doklady, fiktívne doklady neboli, spomína si akurát
na kvázi kompenzáciu medzi spoločnosťami Y. a P. L., jednalo sa o sumu 250 000 euro. Bolo potrebné

všetko zúčtovať, pretože boli platcami DPH. Všetko bolo urobené v zmysle zákona o účtovníctve. Mali
daňových poradcov, audítorov s ktorými spolupracovali. Na otázku prokurátora, či sa stalo, že mali
manko v pokladni, uviedla že nie, bolo to riešené cez účtovné operácie. Na ďalšiu otázku, uviedla že
spätne neúčtovali, jediný takýto prípad bola vyššie spomenutá kompenzácia medzi Y. a P.. Toto urobila
na príkaz obžalovaného. Ďalšia vec, ktorú urobila bolo fyzické vyplácanie finančných prostriedkov z

pokladne, ktorú mala k dispozícii. V období, keď bola spoločnosť v kríze, prvoradé bolo vyplácanie
materiálu. Bola dohoda s obžalovaným, že najprv sa vypláca materiál a až potom mzdy zamestnancov.
Obžalovaný bol informovaný o všetkých veciach, ktoré sa robili. Informácie mal od nej a tiež od svedka
J.. Na otázku, či rozhodovala sama komu sa aká suma vyplatí, uviedla že nebola oprávnená rozhodovať
o tom, vždy keď bola k dispozícii finančná suma, rozhodol o nej obžalovaný, v prípade miezd niekedy

vyplácali aj sumy 50 euro. Obžalovaný vedel o tom, že sa zamestnancom nevyplácajú mzdy. Konkrétne,
koľko dostane ktorý zamestnanec v konečnom dôsledku rozhodla ona spolu so svedkom J.. Príkaz na
vyplatenie miezd dal obžalovaný, nerozhodol však koľko bude vyplatené tomu ktorému zamestnancovi.
Na otázku samosudcu, či bol systém taký, že sa najprv vyplácali najstaršie nevyplatené mzdy uviedla, že
spočiatku to tak robili, neskôr odchádzali zamestnanci, mali nárok na odstupné, čím sa zvyšovali mzdové

náklady. Potom sa prijala zásada, že sa budú vyplácať mzdy najprv zamestnancom, ktorí pracujú. Bola
to dohoda s obžalovaným. Žiadne takéto rozhodnutie by neboli urobili bez vedomia obžalovaného .
Účtovníctvo robili v elektronickej forme, všetky doklady sa nahadzovali do programu. Podklady pre
znalecké dokazovanie pripravovala ona. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje záver znalkyne, že vpokladni spoločnosti boli finančné prostriedky, uviedla že to bolo tak, že ak jeden deň peniaze prišli,
na druhý deň sa vyplatili na materiál. Bola to tak, že výplaty pre zamestnancov sa riešili až potom, ak
nejaké peniaze zvýšili, potom čo sa zabezpečila výroba. Na otázku obhajcu, uviedla že dohoda medzi

ňou, obžalovaným a svedkom J. nebola nikde napísaná, bola to dohoda, že najprv sa zabezpečí výroba
a zaplatia sa energie a až potom výplaty. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadrila k sumám 135 000 euro a
250 000 euro, týkajúcich sa spoločnosti Y. a P. L., uviedla že suma 135 000 euro jej nič nehovorí. V
prípade sumy 250 000 euro sa môže vyjadriť, že klasicky sa robí zápočet medzi firmami, toto urobila
na príkaz obžalovaného. Bolo to urobené s určitým časovým odstupom. Na otázku s akým časovým

odstupom sa to zaúčtovávalo, uviedla že bol dosť veľký časový odstup, bližšie sa na to nepamätá. Je
pravda, že v predchádzajúcom období sa takéto zápočty medzi týmito firmami robievali. Pohľadávka
spoločnosti Y. sa týkala nájomného. Na otázku, akým spôsobom sa ako účtovníčka vyrovnávala s
mínusovým stavom pokladne, uviedla že sa to riešilo pôžičkami od obžalovaného. V prípade, že zostali
finančné prostriedky na mzdy, ak boli vyplácané drobné sumy, 50 euro - 100 euro, boli to aktuálne
výplaty, nejednalo sa o dlhujúce mzdy za predchádzajúce obdobie. Staré mzdy sa doplácali postupne

podľa finančných možností spoločnosti. Určite nebola taká situácia, že by boli k dispozícii finančné
prostriedky a nevyplácali by sa mzdy. Keď bola situácia spoločnosti horšia, hrozili exekúcie, prioritne
boli vyplácané povinné odvody štátu. V čase keď spoločnosť mala zablokované účty fungovala tak že
materiál, mzdy sa vyplácali v hotovosti z pokladne. Maximálne bolo v pokladni rádovo do 10 000 euro.
Na otázku prokurátora, aby sa vyjadrila, či obžalovaný vysvetlil spätné zaúčtovanie sumy 250 000 euro

s takým časovým odstupom, uviedla, že obžalovaný jej to nevysvetlil. Nezvyčajné to bolo len v tom
smere, že sa to robilo cez pokladňu. X. realite zistenie znalkyne, že sa mohli v pokladni v lehotách
splatnostimzdynachádzaťurčitéfinančnéprostriedky.Naotázkuobhajcu,uviedlažesuma250000euro
fyzicky v pokladni nebola. Tieto jediné finančné prostriedky v pokladni neboli. Na otázku samosudcu,
aby sa vyjadrila k tvrdeniu obžalovaného, že sa nezaujímal o účtovníctvo, že to bola robota jej, prípadne

Bartoša, uviedla že ale so súhlasom obžalovaného, informovala ho o všetkom. Na otázku obhajcu,
uviedla že si už nepamätá, či zaúčtovanie sumy 250 000 euro konzultovala s audítormi. Na otázku
obhajcu, uviedla že finančné prostriedky v garančnom fonde sú finančné prostriedky zamestnávateľa. Vo
výpovedi dňa 23. 04. 2015, okrem iného uviedla, že si spomína na započítanie pohľadávky 250 000 euro.
Potom, čo obhajca predložil k nahliadnutiu výdavkový pokladničný doklad od spoločnosti Y. na sumu 250

000 euro podpísaný W. a príjmový pokladničný doklad spoločnosti P. , podpísaný svedkyňou, svedkyňa,
uviedla že na príjmovom pokladničnom doklade je jej podpis. Peniaze fyzicky v pokladni neboli. Prílohou
tohto materiálu bol zoznam faktúr, ktoré sa započítali. Takýto účtovný postup v zmysle zákona nebol
zakázaný. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadrila, či táto operácia bola urobená v dátume 10. 11. 2010
alebo neskôr, uviedla že to bolo urobené neskôr. Na otázku prokurátora, uviedla že podpísala príjmový

pokladničný doklad o prevzatí sumy 250 000 euro, peniaze fyzicky neprebrala. Túto účtovnú operáciu
dostala príkazom, aby ju urobila.
Znalkyňa W. okrem iného uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii
elektronickú formu účtovníctva spoločnosti. Na otázku, či táto skutočnosť nemala vplyv na presnosť
záverov znaleckého posudku, uviedla že vychádzala z podkladov, ktoré predložil zadávateľ posudku-

vyšetrovateľ, tento žiadal od spoločnosti materiály potrebné na vypracovanie posudku. Elektronická
forma účtovníctva by mala byť rovnaká s písomnou formou účtovníctva. Táto skutočnosť nemala
vplyv na závery znaleckého posudku. Na otázku prečo nemala znalkyňa pri vypracovaní posudku k
dispozícii prehľad úhrad zmeškaných miezd pracovníkov, uviedla že vychádzala z materiálov, ktoré
predložil vyšetrovateľ. Na hlavnom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnila jej boli predložené materiály zo

strany obhajoby, ktoré predtým k dispozícii nemala. Táto skutočnosť nemá vplyv na závery znaleckého
posudku, ktorý vypracovala, pretože v tej dobe nemala k dispozícii tento materiál. Tento materiál
mohla spoločnosť predtým predložiť. Ani v súčasnosti, keď už má k dispozícii zoznam vyplatených
meškajúcich miezd, to neovplyvňuje závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný predtým. Na
otázku obhajcu, aby sa bližšie vyjadrila ku skutočnosti rozdielnych zostatkov v Tatra banke ku dňu 12.

05. 2011 k čomu odpovedala, že to nebolo predmetom znaleckého posudku, uviedla že zostatok na účte
bol mínusový, bolo to k dátumu 12. 05. 2001 ako to bolo napísané. Na otázku obhajcu, či sa znalkyňa
vo svojej praxi stretla s takými účtovnými operáciami ako bola urobená v súvislosti s pôžičkou 250 000
euro medzi spoločnosťami Y. a P. L., uviedla že sa môže vyjadrovať len ku znaleckému posudku a v
tomto uviedla, že tie finančné prostriedky v pokladni boli. V prípade fiktívnych prostriedkov sa nedá

účtovať. Má vedomosť, že sa dávajú "čierne" peniaze, prípadne sa vyberajú z pokladne a v takom
prípade sú tam mínusové stavy. Nevie odpovedať na otázku, či zaúčtovanie cez pokladňu takýmto
spôsobomjebežné.Vprípade,žetakýmtospôsobomsubjektypostupujú,dávajúsipokladničnédoklady.
Tieto pokladničné doklady sa dávajú účtovníčke, ktorá to zaúčtuje. Nevylučuje možnosť, že sa takýmtospôsobom, vymenením pokladničných dokladov, medzi dvoma spoločnosťami zaúčtovala pohľadávka.
Pri vypracovaní znaleckého posudku, nezistila že by sa niečo dodatočne zaúčtovalo. Nezistila to ani pri
vypracovaní dodatku znaleckého posudku. Na otázku prokurátora, uviedla že v materiáloch, ktorá mala

odvyšetrovateľanemalakdispozícii počiatočnýstavpokladne. Znaleckýposudokvychádzalzlistinných
dôkazov, ktoré predložila vyšetrovateľovi spoločnosť. Elektronická forma účtovníctva, pokiaľ sa do nej
nevstupovalo dodatočne, zodpovedala písomnej forme. Ako uviedla v znaleckom posudku v pokladni,
až asi na dva prípady, boli finančné prostriedky potrebné na vyplatenie miezd zamestnancov. Na otázku
samosudcu, či pripúšťa, že finančné prostriedky v pokladni neboli, uviedla že peniaze nevidela.

Na čísle listu 557 - 559 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkyňou G. v prípravnom
konaní, v rámci ktorej obžalovaný, okrem iného uviedol, že aj keď zo znaleckého posudku vyplýva, že
spoločnosť P. mala peňažné prostriedky a tieto nevyplatili , nešlo o peniaze reálne. Svedkyňa na otázku
vyšetrovateľa kto a kedy rozhodol a dal pokyn, aby neboli vyplatené mzdy, odstupné zamestnancom v
mesiacoch september 2010, november 2010, december 2010, marec 2011, apríla 2011, v máji 2011,

júni 2011, júli 2011, uviedla že peniaze by boli vyplatené, avšak bolo málo peňazí a nepokryli celu výšku
miezd. Na obdobnú otázku, obžalovaný odpovedal, že ak neboli vyplatené mzdy v plnej výške tieto
peniaze neboli reálne v pokladni, ani na účtoch.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru,

že skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal. avšak tento skutok nie je trestným
činom, neboli naplnené všetky zákonné znaky zločinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1, 2 písm. c) ods. 3 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 33/2011 Z. z..
Predovšetkým treba uviesť, že v prípade vyššie uvedeného zločinu podmienkou trestnosti zločinu
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona je to, že páchateľ v deň splatnosti

uvedených nárokov skutočne mal peňažné prostriedky na ich výplatu a v prípade, ak preukázateľne
tieto prostriedky nemal, nemôže byť trestne zodpovedný. V súvislosti s touto skutočnosťou treba
poukázať na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný ako konateľ, v čase
splatnostimiezduspoločnostiP.vobdobímesiacovseptember2010až máj2011disponovalfinančnými
prostriedkami. ktoré spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti a tieto by

zadržal. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že v žalovanom období spoločnosť bola v kríze a
v prvom rade zabezpečovala chod výroby o vyplácanie mzdových náležitostí zamestnancov, ktorí
pracovali, nebola vyvrátená. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní
aj svedkovia G., J. a tiež tieto skutočnosti vyplývajú aj z iných vykonaných dôkazov. Taktiež podľa
názoru súdu vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená, naopak bola potvrdená obrana obžalovaného

v súvislosti s fiktívnou pôžičkou 250 000 euro medzi spoločnosťami P. a Y.. Skutočnosť, že takáto fiktívna
operácia medzi uvedenými spoločnosťami (pôžička 250 000 euro od spoločnosti P. L. pre spoločnosť
Y., ktorá následne bola vrátená späť spoločnosti P. prebehla, potvrdila svedkyňa Príbojská, táto
navyše uviedla, že takýto postup zákonom v uvedenej dobe nebol vylúčený a taktiež, uviedla že takto
postupovalipoporadesaudítormi,ktoríimodporučilitakýtopostup,započítanievzájomnýchpohľadávok

medzi vyššie uvedenými spoločnosťami. Zároveň však svedkyňa G. jednoznačne uviedla a potvrdila
tak tvrdenia obžalovaného, že suma 250 000 euro sa nikdy nenachádzala v pokladni spoločnosti Tatra
L.. Obžalovaný k tomu uviedol, že keby takáto suma sa reálne nachádzala v pokladni spoločnosti,
bol by riešil otázku mzdových nárokov zamestnancov, ktoré presiahli mierne 30 000 euro. Podľa
názoru súdu je možné takejto obrane obžalovaného uveriť, dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo

preukázané, že obžalovaný sa snažil postupne, aj keď s určitým časovým odstupom riešiť aj situáciu
mzdových nárokov pracovníkov, ktorí už neboli zamestnaní v spoločnosti a taktiež prostredníctvom
garančného fondu časť mzdových nárokov zamestnancov bola uspokojená. Obžalovaný a tiež ďalší
svedkovia na pojednávaní potvrdili, že v prvom rade sa snažil obžalovaný zabezpečiť chod spoločnosti,
zachovať zamestnanosť v regióne a k tomu musel v prvom rade riešiť zabezpečenie výroby. Pokiaľ

sa týka znaleckého posudku, doplnku znaleckého posudku Ing. E., z ktorých vyplýva, že v prípade
jednotlivých zamestnancov, aj jednotlivých mesiacov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, mala
spoločnosť dostatok finančných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej
činnosti a mohla tieto v lehotách splatnosti zamestnancom zaplatiť, je potrebné uviesť, že znalkyňa
pri vypracovaní uvedených materiálov, ako sama uviedla na hlavnom pojednávaní, nemala k dispozícii

kompletné účtovníctvo spoločnosti P. L., pri vypracovaní uvedených materiálov vychádzala len z
materiálov, ktoré jej predložil vyšetrovateľ na vypracovanie znaleckých posudkov. Znalkyňa vychádzajúc
z týchto materiálov znalecké posudky vypracovala, avšak na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu
nevyvrátila obranu obžalovaného, že nemal v lehotách splatnosti v jednotlivých mzdových nárokovpoškodených zostatok finančných prostriedkov na vyplatenie mzdových nárokov. V tejto súvislosti treba
poukázať na tú skutočnosť, že koncom roku 2010 spoločnosť P. L. už mala zablokované firemné
účty, mala viaceré exekúcie a nemohla už disponovať finančnými prostriedkami na firemných účtoch.

Znalkyňa na pojednávaní, uviedla že reálne finančné prostriedky nevidela, len predpokladala na základe
materiálov, ktoré mala k dispozícii, že sa tieto finančné prostriedky nachádzali v pokladni. Je síce pravda,
že v rámci fiktívnej účtovnej operácie medzi spoločnosťami P. L. a Y. sa mali, podľa dokladov, tieto
finančné prostriedky nachádzať v pokladni spoločnosti P. L., túto skutočnosť ale nielen obžalovaný,
ale aj svedkyňa G. popreli, svedkyňa G. navyše uviedla, že takáto fiktívna účtovná operácia bola

urobená len v tomto konkrétnom prípade, nikdy inokedy takýmto spôsobom nepostupovali. Potvrdila,
že vždy postupovala v spoločnosti, pri účtovaní, podľa zákona o účtovníctve. V súvislosti so zistenými
skutočnosťami znalkyňou, že v lehotách splatnosti mzdových nárokov poškodených sa nachádzali
určité finančné prostriedky v pokladni spoločnosti, treba poukázať na tvrdenie svedkyne G. na hlavnom
pojednávaní,žemínusovýstavpokladnepodľazákonaoúčtovníctvenemoholbyťapretosatátosituácia
riešila pôžičkami obžalovaného v prospech spoločnosti P. Všetky hore uvedené skutočnosti viedli súd

k tomu, že podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby pretože
skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku nie je trestným činom. Súd zároveň vzhľadom
na oslobodzujúci rozsudok, poškodených ktorí v tomto konaní požadovali náhradu škody v zmysle § 288
ods. 3 Trestného poriadku s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko - súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.