Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713216541.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX,
A., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám.
SNP 80/22, Zvolen a JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná
51, Banská Bystrica, proti odporcovi Poľnohospodárske družstvo, so sídlom Hrádocká 2718, Lieskovec,
IČO: 36 036 757, právne zastúpenému JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so

sídlom J. Kozačeka 6, Zvolen, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o náhrade trov konania, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/174/2013-205 zo dňa 19. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania
v sume 1.822,71 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 € a z trov

právneho zastúpenia vo výške 1.723,21 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Františka
Vavráča, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd rozsudkom č. k. 13C/174/2013 - 151 zo dňa 09. 06. 2014 rozhodol vo veci samej tak, že
návrhu navrhovateľky vyhovel a o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10. 2015. Následne na to

okresný súd aplikujúc ust. § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 3 veta prvá OSP § 224 ods. 1,4 OSP a § 149
ods. 3 OSP rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania spolu
vo výške 1.822,71 €. Pokiaľ ide o výšku základnej tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby
okresný súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb(ďalejvtexte
len „Vyhláška“), čo podľa neho predstavuje hodnotu odplaty obsiahnutú v kúpnej zmluve, nahradenia

prejavu vôle, ku ktorej sa navrhovateľka domáhala. Poukázal na ust, § 10 ods. 2 Vyhlášky, v zmysle
ktorého, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia, alebo
cena veci, alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pri začatí poskytovania právnej služby; za
cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa
vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetnom súdneho sporu. Okresný súd tak priznal navrhovateľke
náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a z trov

právneho zastúpenia pozostávajúcich z tarifnej odmeny spolu za 9 úkonov právnej služby v celkovej
sume 1 652,74 € a náhrady hotových výdavkov v sume 70,47 €.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá OSP) odvolanie
odporca. Za nesprávne považoval vyčíslenie trov právneho zastúpenia, ktorých náhradu si v tomto
konaní uplatnila navrhovateľka. Má za to, že nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 10 ods. 1, 2 Vyhlášky

a súd mal vychádzať pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z 1/13-
tiny výpočtového základu v zmysle § 11 vyhlášky, nakoľko predmetom konania bolo nahradenie prejavuvôle ku kúpnej zmluve. Zdôraznil, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala nahradenia prejavu
vôle odporcu ku kúpnej zmluve z titulu porušenia predkupného práva navrhovateľky, keď predmetom
konania bolo rozhodnutie o existencii, platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), určenie či tu právo

(právny vzťah) je alebo nie je.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správny potvrdil. Odvolanie smeruje podľa nej proti výroku o
náhrade trov konania a je odôvodené v rozsahu § 205 ods. 1 písm. f/ tým, že vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie je odvolaním odôvodnené tým, že predmet konania,
nahradenie prejavu vôle ku kúpnej zmluve z titulu porušenia predkupného práva je konaním o určenie
existencie právneho vzťahu a z tohto dôvodu nejde o žalobu o splnenie povinnosti. Má za to, že
predpoklad odvolateľa, že ak predmetom konania bolo nahradenie prejavu vôle odporcu ku kúpnej
zmluve, že ide o určenie existencie právneho vzťahu je chybný. Predmet nároku je podľa nej predmet,
ktorýjepredmetomnaplnenie.Plneniespočívavtom,žesaukladápovinnosť,ktorousanahradzujevôľa

konajúceho z konkrétneho právneho vzťahu. Odvolanie preto považuje za nedôvodné pre nedostatok
relevantných dôvodov.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP

uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/,h/ OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 OSP.

Okresný súd v prejednávanej veci rozhodol o náhrade trov konania aplikujúc ust. § 142 ods. 1 OSP. V
tomto rozsahu považuje odvolací súd jeho postup za vecne správny.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia podľa
§ 157 ods. 2 O. s. p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky

a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesťpresvedčivéadostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložený,rozsahtejtopovinnostisamôže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa vyššie uvedeným dôsledne neriadil,
v prípade odôvodnenie jeho rozhodnutia o náhrade trov konania pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 10 ods.
1,2 Vyhlášky. Okresný súd v odôvodnení tohto rozhodnutia neuviedol, na základe akých skutočností
vychádzal pri určení výšky základnej tarifnej odmeny právne z ust. § 10 ods. 1,2 Vyhlášky a ako k
uvedenému právnemu záveru dospel. Z odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia nie je možné zistiť

pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti. Okresný súd preto v odôvodnení svojho výroku o trovách
konaniakonkrétnetrováchprávnehozastúpeniapostupovalbeztoho,abyúčastníkomkonaniavysvetlila
dalodpoveďnaotázku,akýmspôsobom,nazákladečoho,akémyšlienkovépostupyahodnotiaceúvahy
uplatnil pri rozhodovaní o aplikácii ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky, teda prečo vychádzal z tarifnej hodnoty
veci, ak predmetom konania bola žaloba navrhovateľky o nahradenie prejavu vôle. Nedostatočné

odôvodnenie zároveň robí rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR, vrátane
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. III ÚS 446/2010-16 zo dňa 07. 12. 2010,ale i rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici napr. sp. zn. 17Co 99/2009, prípadne rozhodnutia
iných všeobecných súdov SR, podľa ktorých je povinnosťou okresného súdu stručne špecifikovať
predmet konania, ako ho okresný súd posúdil z hľadiska jeho oceniteľnosti a následne poukázať na

ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktorý v súlade so svojimi zisteniami pri rozhodovaní o výške
trov aplikoval. Záver okresného súdu, z ktorého pri výpočte náhrady trov konania v preskúmavanom
konaní vo svojom rozhodnutí vychádzal, týkajúci sa oceniteľnosti nahradenia prejavu vôle ako predmetu
tohto konania, vzhľadom na nedostatok dôvodov možno považovať za arbitrárny resp. nemajúci podklad
v platnej zákonnej úprave. Okresný súd totiž v prejednávanom prípade nerozhodoval o povinnosti

zaplatiť pohľadávku v určitej výške, ani nerozhodoval o vlastníckom práve, ale len zisťoval, či na strane
navrhovateľky v konaní o nahradenie prejavu vôle existuje právny nárok na nahradenie prejavu vôle.
Účelom predmetného konania bolo zistenie existencie alebo neexistencie nároku navrhovateľky vo
vzťahu k nahradeniu prejavu vôle. V predmetnom prípade je potrebné vychádzať iba zo základu nároku,
ktorým je vydanie rozhodnutia o nahradení prejavu vôle odporcu.

Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len napadnuté uznesenie okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úvahou okresného súdu bude preto opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a postupovať v zmysle
vyššie uvedených intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie
konanie rozhodne o náhrade trov konania opätovne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci a to
i o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.