Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 16, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205613
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613205613.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému M. D., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, okres R. V., o zaplatenie 1137,61 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 107,05 eura, úrok z omeškania vo výške 1,50 eura a úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101,49 eura od 21. 10. 2010 do zaplatenia, do 2 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 5. 2013, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1137,61 eura, spolu s úrokom vo výške 38,17 eura a úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 811,19 eura od 28. 12. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,

uzavretej dňa 28. 6. 2012 so B. B., a. s.. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 18. 11. 2005 zmluvu číslo
XXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Zmluva spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ku dňu postúpenia
pohľadávky pozostávala dlžná suma z istiny vo výške 857,19 eura, úroku vo výške 159,82 eura a úroku
z omeškania vo výške 166,60 eura. Žalovaný uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku. Po postúpení
pohľadávky žalovaný uhradil dňa 2. 10. 2012 5 eur, 6. 11. 2012 1 euro, 22. 11. 2012 20 eur a 27. 12. 2012
20 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 811,19 eura, úroku vo výške 159,82 eura a úroku z

omeškania vo výške 166,60 eura. Úrok z omeškania vo výške 38,17 eura vyčíslil zo sumy 857,19 eura
od 29. 6. 2012 do 2. 10. 2012 v sume 20,29 eura, zo sumy 852,19 eura od 3. 10. 2012 do 6. 1. 2012
vo výške 7,35 eura, zo sumy 851,19 eura od 7. 11. 2012 do 22. 11. 2012 v sume 3,36 eura a zo sumy
831,19 eura od 23. 11. 2012 do 27. 12. 2012 v sume 7,17 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 5. 8. 2013, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so
žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 773,42 eura.

Žalovaný sa zaviazal úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 17,3 % ročne, v splátkach vo
výške 21,41 eura, počnúc dňom 20. 12. 2005, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 10. 2010. Žalovaný
sa zaviazal zaplatiť aj poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eura mesačne. Istina vo výške 857,19
eura pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný čerpal úver dňa 18.11. 2005. Z poskytnutého úveru uhradil spolu 732,75eura. Po postúpení pohľadávky uhradil 46 eur, ktoré
boli v plnom rozsahu započítané na istinu. Úrok vo výške 159,82 eura bol vyčíslený v sadzbe 17,3 %
ročne za obdobie od 31. 10. 2010 do 31. 12. 2010. Úrok z omeškania vo výške 166,60 eura bol vyčíslený

v sadzbe 26,40 % ročne od 31. 7. 2006 do 21. 8. 2006.

Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 9. 11. 2015, žalobca uviedol, že účet, na ktorý mal žalovaný
vykonávať platby, bol účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: 333236273. Žalovaný aj
reagoval na výzvy na úhradu, a to štyrmi úhradami, v celkovej výške 46 eur, ktoré boli zohľadnené aj

v žalobe. Uvedené úhrady vykonal na ním požadované číslo účtu. Číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol: 333060888, eviduje k inej pohľadávke pôvodného veriteľa B. B., a. s., ktorá vyplývala
zozmluvyovydaníapoužívaníbankovejplatobnejkarty,naktorúboloposkytnutépovolenéprečerpanie.
Číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX, ako ani ďalšie variabilné symboly, na ktoré žalovaný poukazoval
platby, neeviduje.

Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe, vrátane jej doplnení, trval a
navrhol podanej žalobe vyhovieť.

Žalovaný poukázal na čiastočné úhrady dlhu.

Splnomocnený zástupca žalobcu poukázal na to, že disponujú aj ďalšími dokladmi o čiastočných
úhradách, stále im chodia nejaké výzvy na úhrady. Mal vedomosť, že žalovaný čerpal aj kontokorent
vo výške približne 15.000 Sk. Odročiť súdne pojednávanie za účelom preukázania ďalších čiastkových
úhrad nežiadal.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené
a žalovaného, ktorý vzal termín súdneho pojednávania na vedomie na predchádzajúcom súdnom
pojednávaní. Žalobca aj žalovaný boli na súdnom pojednávaní zastúpení svojimi splnomocnenými
zástupcami, pričom svoju neúčasť neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal

a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že úver vo výške 23.300 Sk mu poskytnutý bol.
Úver aj platil, nevedel však uviesť, ako dlho. Žalovanú sumu splácať bude po 30 eur mesačne. Poberá
starobný dôchodok vo výške 215 eur mesačne. Býva s manželkou a synom. Manželka poberá dávky v

hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne, v takej istej výške ich poberá aj syn. V spoločnej domácnosti
s nimi bývajú aj vnučky, z ktorých jednu má manželka zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti.
Výdavky na elektriku sú 50 eur mesačne, na vodu 10 eur mesačne. Dôchodok mu je vyplácaný vo
výške 180 eur mesačne. Na okolnosti podpisu dohody o uznaní dlhu si nepamätal. Doma u neho žiaden
zamestnanec žalobcu nebol, dohoda mu prišla asi poštou. Dohodu si prečítal, koľko má mesačne platiť.

Dohodou chcel podpísal len splátky, nič iné. Nerozumie inštitútu premlčania. Dohodli sa so ženou, že
budú splácať dlh po 25 eur mesačne. Dohodu podpísal na splátky vo výške 30 eur mesačne, nakoľko
dostal invalidný. Pri podpise dohody na neho nátlak vyvíjaný nebol, nikto ho nenútil dohodu podpísať.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o

splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami B. B., a. s., zmluvou
o postúpení pohľadávok číslo 0900/2012/CE, vrátane prílohy k zmluve, oznámením o postúpení
pohľadávky,dohodououznanízáväzkovaúhradepohľadávkyvsplátkach,pokusomozmier,prehľadom
transakcií na účte žalovaného, amortizačnou tabuľkou, ústrižkami z poštových peňažných poukazov,
zistiac nasledovný skutkový stav:

B. B., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18. 11. 2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo
XXXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 23.300 Sk. Žalovaný ako
dlžníksazaviazalposkytnutýúvervrátiť,spolusdojednanýmúrokomvovýške17,3%ročne,vsplátkach
vo výške 645 Sk mesačne. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 12. 2005, posledná dňa 20. 10. 2010.

Účastníci zmluvy si dojednali aj poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne. Ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 10,31 %. Žalovaný čerpal úver dňa 18. 11. 2005 vo výške 23.300 Sk.B. B., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 27. 6. 2012 zmluvu o postúpení
pohľadávok číslo 0900/2012/CE, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie žalovanej
pohľadávky v celkovej výške 1183,61 eura, z toho istina 857,19 eura. B. B., a. s. oznámila žalovanému

postúpenie žalovanej pohľadávky dňa 18. 7. 2011.

Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1199,18 eura dňa 23. 4. 2013.

Dňa 16. 10. 2012 žalobca a žalovaný podpísali dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach. V čl. 2) dohody žalovaný prehlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX zo dňa 18. 11. 2005 s pôvodným veriteľom
B. B., a. s., pričom celková dlžná suma vo výške 1376,40 eura pozostáva z istiny vo výške 852,19 eura,
ostatného príslušenstva vo výške 326,42 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852,19
eura od 27. 6. 2012 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur.

Súčasne žalovaný vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa čl. 3.1) zmluvy
sa žalovaný zaviazal splatiť svoj záväzok v 12-tich pravidelných splátkach vo výške 30 eur mesačne, so
splatnosťou prvej splátky 31. 10. 2012 a dátumom splatnosti poslednej splátky 30. 9. 2013. V splátkovom
kalendári žalovaný uviedol, že žiada o splátky vo výške 20 eur mesačne, nakoľko jeho príjem je malý.

Z ústrižkov poštových poukazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané úhrady na účet žalobcu
číslo XXXXXXXXX/XXXX, pod VS: 33906088, úhrady na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, pod VS:
33906088, úhrady na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pod VS: 33306088.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalejlen„zákonoSÚ“), naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že právny predchodca žalobcu (B. B., a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu

s dojednaným úrokom, splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko zmluva bola uzatvorená
medzidodávateľomaspotrebiteľom,jednalosaospotrebiteľskúzmluvu.Vzhľadomnacharakteraobsah
zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené
náležitosti. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania
žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Nakoľko

povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd priznal
žalobcovi právo na zaplatenie splátok úveru, ktoré v čase podania žaloby na súd ešte neboli premlčané,
t. j. splatných od 20. 6. 2010 do konečnej splatnosti úveru, t. j. do 20. 10. 2010, spolu 5 splátok po 645 Sk,
čo činí 3225 Sk, t. j. 107,05 eura. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol, z dôvodu premlčania
žalovaného nároku. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na dohodu o uznaní dlhu zo dňa 16. 10. 2012, súd

mal za to, že je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má uznanie
tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Na nastúpenie právnych účinkov
uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. Vspotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej
strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní v splátkach do dohody o
splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom zlepšiť si svoje

právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky, ktorá už bola v čase uznania dlhu premlčaná, na úkor
žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah
dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, jednalo
sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach je
preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v

ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach
nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho právnych následkoch. Navyše, dohoda bola
zaslanážalovanémupoštou,tedaprijejpodpiseaninebolprítomnýpoverenýzamestnanecžalobcu.Súd
mal za to, že dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia výhody
splátok (teda v jeho prospech), ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania
dlhu. Žalovaný sám na súdnom pojednávaní uviedol, že si myslel, že podpisuje dohodu o splátkach,

inštitútu premlčania dlhu nerozumie.

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo
žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške uplatnenej v žalobe,
t. j. 9 % ročne, ktoré boli v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, a to

z jednotlivých nepremlčaných splátok, vždy však len z časti splátky pripadajúcej na istinu, nakoľko úrok
z omeškania ako príslušenstvo neprislúcha z príslušenstva - úrokov (Občiansky zákonník neumožňuje
priznať príslušenstvo - úroky z omeškania z príslušenstva - úrokov). Súd preto priznal žalobcovi úrok z
omeškania od 21. 6. 2010 do 20. 10. 2010 zo sumy 589,83 Sk vo výške 17,74 Sk, od 21. 7. 2010 do 20.
10. 2010 zo sumy 600,47 Sk vo výške 13,62 Sk, od 21. 8. 2010 do 20. 10. 2010 zo sumy 611,31 Sk vo

výške 9,19 Sk, od 21. 9. 2010 do 20. 10. 2010 zo sumy 622,34 Sk vo výške 4,60 Sk, spolu 45,15 Sk,
t. j. 1,50 eura a od 21. 10. 2010 do zaplatenia z celkovej sumy dlžnej istiny, t. j. zo sumy 101,49 eura. V
zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.

Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok,

uzavretou medzi žalobcom a B. B., a. s., predmetom ktorej bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky,
ako aj oznámením o postúpení pohľadávky.

Pokiaľ žalovaný tvrdil vykonanie čiastočných úhrad na žalovaný dlh, vykonanie uvedených úhrad
nepreukázal. Z ústrižkov poštových poukazov mal súd preukázané úhrady žalovaného na iný účet, ako

účet dlžnej pohľadávky, pokiaľ žalovaný uhrádzal dlh na účet žalobcu, jednalo sa o dlh z iného právneho
dôvodu (z platobnej karty), o čom svedčí aj variabilný symbol, pod ktorým žalovaný platby vykonával.
Splnomocnený zástupca žalovaného potvrdil, že má vedomosť o existencii ďalšieho dlhu žalovaného
voči Slovenskej sporiteľni, a. s., vzniknutého právnym dôvodom povoleného prečerpania na účte.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko v konaní bol úspešnejší žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný
si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.