Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201992
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616201992.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: X. M., nar. X.X.XXXX,
bytom X., H. č. XXX, zastúpená spoločnosťou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho
č. 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25,
IČO: 35 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/73/2016-19 zo dňa 15. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/73/2016-19 zo dňa 15. apríla 2016 vo výroku o
povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a vo výroku o povinnosti
žalobkyne podať žalobu v určenej lehote potvrdzuje.

V nenapadnutom výroku ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 76 ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 2 O.s.p. uložil
zamestnávateľovi žalobkyne Železnice Slovenskej republiky Bratislava, v skrátenej forme „ŽSR", so
sídlom v Bratislave, Klemensova 8, IČO: 31 364 501 zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 15.12.2008 na uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere

č. 7104305 zo dňa 15.12.2008. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Zároveň týmto uznesením uložil žalobkyni povinnosť, aby najneskôr v lehote 30 dní od doručenia tohto
uznesenia podala na súde proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 15.12.2008 na uspokojenie pohľadávky
žalovaného zo zmluvy o úvere č. 7104305 zo dňa 15.12.2008.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, na

základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky. Na zabezpečenie uspokojenia záväzkov
z uvedenej zmluvy uzavreli strany dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej
vykonáva zamestnávateľ žalobkyne zrážky zo mzdy. Podľa oznámenia zamestnávateľa žalobkyne
predstavuje pohľadávka žalovaného, vo vzťahu ku ktorej bude vykonávať zrážky zo mzdy, 1.075,61
Eur, pričom doposiaľ bolo zo mzdy zrazené žalobkyni 2.480,82 Eur. Nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy videl okresný súd v tom, že realizáciou ďalších zrážok zo mzdy bude zasiahnuté do

majetkovej sféry žalobkyne a v prípade určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a vykonania
zrážok vyšších ako je dlh, môže na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Nariadením
predbežného opatrenia sa nevytvorí medzi stranami nenávratný stav, opatrenie spĺňalo kritérium
primeranosti a zároveň bolo ním možné uložiť povinnosť inej osobe ako strane - zamestnávateľovi,
keďže do jeho práv rozhodnutie nezasahuje. Okresný súd tiež poukázal na exekučné konanie, ktoré
prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7Er/1090/2010 vo vzťahu k vymoženiu

povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 7104305 zo dňa 15.12.2008 a ktoré bolo zastavené, z
dôvodu, že exekučný titul priznal oprávnenému právom nedovolené plnenie.3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý. Žalobkyňa podľa

názoru odvolateľa nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej
hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je obsiahnutá v samostatnom dokumente, predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala
možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie vlastnoručným

podpisom. Žalovaný dal do pozornosť fakt, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý je len
jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená.
Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je
vylúčená. To, že dohoda je samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa
nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, neosvedčila, že bez nariadenia predbežného opatrenia by
jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Nerealizovaním zrážok zo mzdy
by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy.
Každá platba v prospech zmluvy o úvere sa totiž pripočítava prednostne na istinu, a teda aj dohodnuté

úroky sa počítajú stále z nižšej sumy.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedla, že zrážky zo mzdy smerovali k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v časti, v ktorej mu
nepatrili, keďže poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predbežné opatrenie

bolo nariadené oprávnene, žalobkyňa preukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako
aj osvedčila ohrozený nárok. Uznesenie okresného súdu neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci;
postup zvolený v tejto veci vychádzal aj z potreby zabezpečenia spotrebiteľských práv žalobkyne.
Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, žalobkyni bola predložená bez
možnosti zmeny jej obsahu. Na podporu svojho názoru upriamila pozornosť na rozhodnutie Krajského

súdu v Nitre zo dňa 11.2.2015. sp. zn. 25CoPr/5/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 31.10.2012, sp. zn. 3Co/353/2012 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 1.3.206, sp. zn.
3Co/328/2015, ktoré sa zaoberali otázkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
vzťahoch.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy a v závislom výroku o povinnosti žalobkyne podať žalobu v určenej lehote
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V nenapadnutom výroku o zamietnutí návrhu

vo zvyšnej časti ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

6. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016), odvolací súd
bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných

úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia
krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent
pôvodných predbežných opatrení.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení
s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu; aktuálne sú kritériá odôvodnenia
uznesenia predmetom úpravy § 236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,

pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie je najtypickejší
zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania,
ale aj v konaní o veci samej, prípadne po jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP). Ide o provizórnu úpravu

pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej.

9.Dokazovanievkonaníovydanieneodkladnéhoopatrenianiejedokazovanímvrozsahuvyžadovanom
v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje
ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v
tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.,
aktuálne podľa § 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky

zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na
potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného
opatrenia.

10. Z uvedeného je zjavné, že v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia nemohol súd vzhľadom

na krátke zákonné lehoty vykonávať dokazovanie a overovať všetky relevantné skutočnosti namietané
stranami. Pri posudzovaní dôvodnosti postupu podľa § 324 a nasl. CSP (predtým § 74 a nasl. O.s.p.)
postačuje len zistenie, že osvedčované skutočnosti dosahujú takú mieru pravdepodobnosti, že je
nevyhnutné právne pomery riešiť nariadením neodkladného (predtým „predbežného") opatrenia.

11. Z obsahu podaného návrhu vyplynulo, že žalobkyňa žiadala poskytnutie predbežnej súdnej ochrany
z dôvodu vykonávania zrážok zo mzdy, ktoré boli podľa jej názoru realizované nad rámec skutočného
nároku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami dňa 15.12.2008, č.
7104305.Poukazovalanaabsenciuniektorýchpodstatnýchnáležitostízmluvy,čomalomaťzanásledok,
že úver bol bezúročný a bez poplatkov. V období od decembra 2013 do januára 2016 boli vykonané

voči žalobkyni zrážky v celkovej sume 2.480,82 Eur; výška poskytnutého úveru bola 331,94 Eur a podľa
zmluvymaladlžníčkavrátiť621,39Eur.Knávrhubolopripojenéajpotvrdeniezamestnávateľažalobkyne
o výške zrazených finančných prostriedkov vzťahujúcim sa k variabilnému symbolu „87104305" (teda
zodpovedajúcemu dotknutej úverovej zmluve, keďže dané číslo sa uvádza v dohode o zrážkach zo mzdy
uzavretej v spojitosti s úverovou zmluvou medzi stranami).

12. Krajský súd súhlasil s posúdením súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval nebezpečenstvo hroziacej
ujmy (podľa aktuálnej terminológie Civilného sporového poriadku má ísť o „potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov") na strane žalobkyne, ktorej majetkové práva môžu byť dotknuté ďalším vykonávaním zrážok
zo mzdy. Uvedený záver samozrejme pre konštatovanie potreby nariadenia neodkladného opatrenia

nestačí; súd musel skúmať pravdepodobnosť (osvedčenie) uplatneného nároku, ktorého ochrany sa
žalobkyňa domáhala.
13. Z obsahu predloženej úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami je zjavné, že žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 331,94 Eur, pričom vrátených malo byť 621,39 Eur. Vychádzajúc z uvedených
súm potom krajskému súdu nebolo jasné, z akého právneho dôvodu prijal žalovaný od dlžníčky sumu až

vo výške 2.480,82 Eur a ďalej malo byť zrážaných 1.075,61 Eur. Deklarované sumy sa týkali konkrétnej
zmluvy s individuálne určeným číslom, z čoho odvolací súd vyvodil, že tieto nemohli byť spojené s
nejakým ďalším úverovým vzťahom.
14. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky je pritom známy prístup k hodnoteniu
spotrebiteľských úverových vzťahov, kedy súdy prísne posudzujú primeranosť odplaty za poskytnuté

finančné prostriedky. V danom štádiu konania odvolací súd nemohol detailne skúmať podstatu právneho
vzťahu žalobkyne a žalovaného a ani nemienil a priori spochybňovať možnosť zabezpečenia záväzku
prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, avšak výšku finančných prostriedkov doposiaľ
prijatých zo strany žalovaného na základe zmluvy, neprimerane prevyšujúcich istinu úveru kvalifikoval
ako opodstatňujúcu poskytnutie predbežnej súdnej ochrany žalobkyni.

15. Okresný súd náležite poukázal aj na exekučné konanie, v ktorom mienil žalovaný dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 7104305, a v ktorom exekučný súd prejudiciálne
posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov (uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikulášč. k. 7Er/1090/2010-14 zo dňa 3.12.2010). Uvedená skutočnosť len podporuje správnosť postupu súdu
prvej inštancie pri poskytnutí predbežnej ochrany žalobkyni.
16. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že aktuálne prebieha na Okresnom súde Liptovský Mikuláš konanie

vo veci samej, čo bolo potvrdené pracovníčkou tohto súdu pri telefonickom kontakte.

17. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím o veci samej.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 CSP).