Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210452
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714210452.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti odporcovi M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX S. N., zast. JUDr.
AndrejomCifrom,advokátomsosídlomvLučenci,J.Kráľa5/A,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastrane
odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5,

IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, v konaní o
zaplatenie 3115,09 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Okresného Zvolen zo dňa 16. 09. 2015, č. k.: 17C/145/2014 - 87, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že konanie zastavil, navrhovateľovi vrátil krátený
súdny poplatok za návrh vo výške 179,80 € a o trovách rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný „ nahradiť
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 310,94 Eur, tieto na účet
ich právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. “

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá a podľa vyhlášky číslo 655/2004 Z. z., keď

úspešným účastníkom v konaní, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, priznal náhradu trov konania za
2 úkony právnej pomoci.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o trovách
konania. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške

25,01€.

Namietal, že nie je zrejmé, kedy a za akých okolností došlo k prevzatiu právneho zastúpenia odporcu
zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na to, že právny zástupca pred tým, ako
prevzal právne zastúpenie odporcovi, už preukázateľne mal vedomosť o prejednávanom prípade ako
právny zástupca vedľajšieho účastníka, nebol dôvod na opätovné priznanie náhrady trov konania za

úkon právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. V danom prípade nemožno hovoriť o
trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.

Podľa jeho názoru vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak
trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za účelné. Poukázal pritom na rozhodnutie
najvyššieho sú Slovenskej republiky zo dňa 19. 03. 2014, sp. zn.: 6MCdo 5/2013. Združenie na

ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pretože jeho účelom je okrem iného kolektívna ochranaspotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Je zrejmé, že na to, aby
združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou
materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania

základných proklamovaných cieľov.

Namietal, že združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania. Je zrejmé,
že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom

prípade.

Vyslovil názor, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho
účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadenými
subjektani, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v
danej oblasti materiálne personálne vybavené a odborne kompetentné. Zároveň poukázal na to, že

nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, najmä, keď trovy
konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníkakpredmetukonania,pričompoukázalnaprávnynázorvyslovenýÚstavnýmsúdomSlovenskej
republiky v náleze II. ÚS 78/03. Preto napadnutý výrok o trovách konania žiadal zmeniť tak, že

vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná.

Proti uzneseniu podal odvolanie odporca, ako aj vedľajší účastník, a to proti výroku o
trovách konania. V dôvodoch odvolania uviedli, že súd im priznal náhradu trov právneho zastúpenia
iba v sume vyčíslených trov, podľa písomného podania zo dňa 04. 05. 2015, avšak v danej veci sa

uskutočnilo aj meritórne pojednávanie dňa 07. 05. 2015. Odporca a vedľajší účastník nemali objektívne
možnosť uplatniť a vyčísliť náhradu účelne vynaložených trov konania, pretože súd rozhodol uznesením
po späťvzatí návrhu navrhovateľom bez toho, aby ich vyzval na vyčíslenie náhrady trov za pojednávanie
zo dňa 07. 05. 2015.

Súd po späťvzatí návrhu navrhovateľom konanie zastavil a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu priznal náhradu trov konania, avšak iba za 2 úkony právnej pomoci. Právny zástupca
odporcu a vedľajšieho účastníka však vo veci uskutočnil 3 úkony právnej pomoci. Tretím úkonom bol
zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 07. 05. 2015, ktoré bolo odročené na
žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa, za ktoré nemali možnosť si vyčísliť náhradu trov konania a

domnievajú sa, že súd opomenul uskutočnenie tohto pojednávania, keď neboli vyzvaní na uplatnenie
trov konania v súvislosti so zastupovaním na tomto pojednávaní.

Späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom im bolo doručené v ten istý deň, ako uznesenie
súdu (25. 09. 2015), ktorým rozhodol súd o zastavení konania. Reálne tak nemali možnosť si za účasť

na pojednávaní dňa 07. 05. 2015 vyčísliť náhradu trov konania.

Uviedli, že úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi bolo na mieste priznať náhradu trov
konania voči neúspešnému navrhovateľovi v plnej výške. V tejto súvislosti poukázal na právny portál
www.najpravo.sk, ako aj na rozsiahlu judikatúru krajských súdov, ktorá vychádza zo správnej a náležitej

aplikácie vnútroštátnych noriem, ale aj právnych aktov Únie a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP.

Z rozhodovacej praxe vyplýva, že vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne s laikov
v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych

konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom
na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi,,
ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa
navrhovať ocitá v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych
otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože priemerný spotrebitelia sa

nedokážu v súdnom konaní náležite brániť. Pozitívnym zásahom štátu sa realizuje zákonodarná moc
spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov Európskej únie v rámci
ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou, a to aj v
otázke rozhodovania o trovách konania.K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a vedľajší účastník. Uviedli, že na strane odporcu
neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali odporcovi náhradu trov

právneho zastúpenia nepriznať. Snahu navrhovatelia spochybňovať nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia odporcu, ktorý bol v konaní úspešný, považovali za nemiestnu.

Nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa, ktorý nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania odporcovi z
dôvodu, že si zvolil právneho zástupcu po tom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník s tým istým

právnym zástupcom. Zdôraznil, že odporca až po konzultácii s pôvodne len právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka udelil všeobecnú plnú moc tomuto rovnakému právnemu zástupcovi na svoje
vlastné právne zastupovanie v predmetnom konaní. Odporca sa tak rozhodol, pretože sám prejavil
záujem o to, aby bol v konaní zastupovaný priamo právnym zástupcom, ktorý pôvodne zastupoval v
konaní iba vedľajšieho účastníka. Právny zástupca musel vec s odporcom osobne preberať, vysvetliť,
prediskutovať a oboznámiť sa so skutkovou stránkou veci podľa vedomostí, ktoré

mal osobne odporca. Taktiež mu musel následne vysvetliť a objasniť vec z hľadiska právnej stránky a
možnosti obrany v priebehu ďalšieho konania. Navrhovateľ sa o tom, že odporca sa nechal v konaní
zastúpiť advokátom, reálne dozvedel na pojednávaní dňa 07. 05. 2015, ktorého sa zúčastnil odporca
ako jej právny zástupca.

S námietkami navrhovateľa, ktorými pokladal úkony odporcu za totožné s úkonmi vedľajšieho
účastníka, v dôsledku ktorých dochádza k neúčelnému navyšovaniu trov konania, nesúhlasil. Argumenty
navrhovateľa v tomto smere považoval za účelové, ktorými sa snaží zbaviť svojej povinnosti nahradiť
účelne vynaložené trovy konania úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi.
Zároveň poukázal na to, že náhrada trov konania bola uplatnená a vyčíslená podľa § 13 ods. 2

vyhlášky číslo 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého ustanovenia sa odmena za úkony právneho zastúpenia
vykonaných za dvoch klientov delí medzi oboch klientov po 50 %.

Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93
ods.2,3O.s.p.zvlastnéhopodnetudospotrebiteľskéhosporuvprocesnejpozíciivedľajšiehoúčastníka

na strane odporcovi. Takto zvolený procesný postup vedľajšieho účastníka do konania je zákonne
rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom
súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s ich vstupom.

Argumentácia navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu

účastníkovi, je v príkrom rozpore so zákonom a princípom „a rovnosti zbraní“ a hodnotí ju ako
bezprecedentnú snahu dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Pokiaľ by
Združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný
nárok, viedlo by to následne až k znefunkčneniu aktivít Združenia v prospech spotrebiteľov, čo
by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s

obdobnými aktivitami ako navrhovateľ.

Jetoprávenavrhovateľ,ktorýmasovozneužívaposkytovanieprávnychslužiebpripodávaníformulárový
žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných
spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov

žalobcovi v obdobných konaniach podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Ak by nemajetnému združeniu bolo
odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov Združením na súdoch.

Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo

takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Zdôraznil, že podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa
určitého súdneho konania nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedajú
vysokoškolsképrávnickévzdelanie.Totopotvrdzujeskúsenosťzčinnostizdruženia,keďajpopreškolení
jeho pracovníkov bez právnického vzdelania nebolo možné zabezpečiť kvalifikovanú intervenciu v
súdnych konaniach.

Poukázal aj na to, že aktívnym prístupom a ochranou žalovaného spotrebiteľa daným vedľajším
účastníkom bol v súčasnosti vytvorený stav, kedy navrhovateľ a jemu obdobné spoločnosti prestalipodávať na súdy žaloby založené na pochybných právnych tituloch, resp. tieto podávajú už len v
minimálnej miere, čím došlo k odbremeneniu súdov od pojednávania nedôvodných nárokov.

Konštatoval, že navrhovateľ „skúša“ na súdoch žalovať svoje premlčané nároky s tým, že sa evidentne
spolieha na to, že vedľajší účastník v konaní vystupovať nebude, resp. že žalovaný sa nebude aktívne v
konaniach brániť. Navrhovateľ tak svojimi neúspešnými pokusmi spôsobuje trovy konania, ktoré by mal
v prípade jeho neúspechu nahradiť úspešnej protistrane.

K vyjadreniu vedľajšieho účastníka podal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Zotrval vo svojich tvrdeniach
uvedených v odvolaní. Opakovane uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.

Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na čo by mal súd prihliadať

aplikovať ustanovenie § 150 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O. s. p. a vec mu po podľa odseku 2 a vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne
vo výroku, ako aj v odôvodnení.

Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť. V tomto
prípade prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.,
pochybil však, keď nerozhodol o trovách konania vo vzťahu k odporcovi ako aj vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi samostatne určenou sumou, a povinnosť navrhovateľa na náhradu trov konania vyjadril

jednou sumou, čo nie je správne, hoci obidvaja účastníci majú jedného právneho zástupcu. Z tohto
princípu musí vychádzať aj metodika výpočtu náhrady trov konania, ktorá v danom prípade vychádza §
13aods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.Súdvovýrokujepovinnýsamostatneurčiťnáhradutrovkonaniatak
pre odporcu ako vedľajšieho účastníka. V tomto zmysle aj právny zástupca musí účtovať trovy konania,
keďže zastupuje dvoch účastníkov naraz.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že odvolanie odporcu ako aj vedľajšie účastníka je dôvodné pre
porušenie ustanovenia 151 ods. 4 O. s. p. Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka podal
návrh na rozhodnutie o trovách, pretože súd rozhodnutie ktorým konanie končí, nevyhlasoval, mal
vyzvať právneho zástupcu na vyčíslenie trov konania, naviac, keď sa účastníci zúčastnili nemeritórneho

pojednávania.

Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Odvolací súd
vzhľadom na námietky navrhovateľa si dovoľuje poukázať na ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa odkazu pod písm.
10a je takouto organizáciou vedľajší účastník v zmysle zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Citované ustanovenie umožňuje takémuto subjektu vstúpiť do konania, pretože ide o
hlavnú činnosť danej organizácie, ktorou je ochrana práv podľa citovaného predpisu a túto ochranu
môže združenie poskytovať aj v rámci súdneho konania.

Z ustanovenia § 137 O. s. p. nepochybne vyplýva, že trovami konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov a ich zástupcov, okrem iného aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Článok 47 ods. 2 Ústavy SR zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými
štátnymi organmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom.Občiansky súdny poriadok upravuje takéto podmienky v ustanovení § 22 a nasl. V zmysle
§ 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom v zmysle citovaného ustanovenia, teda v
súlade s citovaným článkom Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom má právo vždy si zvoliť na
zastupovanie advokáta.

Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník, v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov,

sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať samostatne alebo
prostredníctvom zástupcu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní,
pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou
na právo zastúpenia. Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by taktiež položiť otázku, či je nutné,
aby vo všetkých sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom, to znamená, že navrhovateľ je
zastúpený po odbornej stránke advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane toto právo pre druhého

účastníka popiera s poukazom na to, že zbytočne sa navyšujú trovy konania.

Pokiaľ navrhovateľ vytýka, že vedľajší účastník sa necháva zastupovať advokátmi, hoci z podstaty
svojej existencie je schopný poskytnúť právnu pomoc sám, odvolací súd poukazuje na to, že podobný
argument možno použiť aj na posúdenie navrhovateľa, ktorý taktiež podáva množstvo žalôb, pričom

je právne zastúpený, keďže mu to zákon dovoľuje. Ako je odvolaciemu súdu známe z rozhodovacej
činnosti, navrhovateľ taktiež používa formulárové odvolania, v ktorých rovnako argumentuje do rôznych
sporov, prípadne s malými obmenami, túto skutočnosť však vytýka vedľajšiemu
účastníkovi. Z obsahu spisu nevyplýva, že by vedľajší účastník účtoval neúčelné úkony,

Z námietok navrhovateľa vyplýva, akoby chcel vytvoriť nerovné podmienky pre účastníkov v konaní, keď
navrhovateľ je právne zastúpený a toto právo vedľajšiemu účastníkovi ako riadnemu účastníkovi upiera,
ako aj odporcovi. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať
do tzv. spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, kedy sa jej ukladá
zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a

na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie týchto združení
upravujú príslušné smernice EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES, Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ako aj článok 38 Charty základných práv EÚ.

Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia - právnickej osoby,

advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09
DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko,
v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je ustanovená v článku 47 Charty
základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické
osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať

sa zastupovať.

Pokiaľ ide o námietku trov konania podľa § 150 O. s. p., kde navrhovateľ nekonkretizoval odsek,
ale podľa obsahu namieta dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd nezdieľa názor vyslovený
navrhovateľom. Podľa citovaného ustanovenia platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z
obsahu spisu je nesporné, že žalovaná ako aj vedľajší účastník viedli konanie efektívne a hospodárne,
svoje argumenty predložili pri prvých úkonoch, ktoré im patrili.

Argument navrhovateľa, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy, pričom okamihom
prevzatia právneho zastupovania právnym zástupcom vedľajšieho účastníka nebolo viac potrebné
ochraňovať záujmy odporcu vedľajším účastníkom a ním zvoleným právnym zástupcom, nemožno
akceptovať, pretože nemá oporu v zákone. Ako bolo vyššie uvedené, vedľajší účastník má právo vstúpiť

do konania, môže sa nechať právne zastúpiť, právne zastúpiť sa môže nechať aj odporca, zo žiadnej
právnej normy nevyplýva, že by jeden právny zástupca nemohol zastupovať viacerých účastníkov. Pri
vyčíslení trov konania sa to zohľadní práve v znížení tarify o 50 % za 1 úkon. Prvostupňový súd pri
rozhodovaní o trovách konania v tomto smere správne postupoval a právny zástupca odporcovi avedľajšieho účastníka aj správne účtoval. Prvostupňový súd priznal iba nevyhnutné úkony, ktoré boli
dôvodné a skutočne vykonané. Preto nemožno hovoriť o tom, že by tieto boli neúčelne vynaložené.

V ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne rozhodne o trovách prvostupňového ako aj odvolacieho
konania rešpektujúc vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.