Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/298/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113216264
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113216264.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou,
euroadvokátkou, advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporcom 1)
Q. Y., nar. XX.XX. XXXX, a 2) V. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom N. X, XXX XX A. A., obaja zastúpení
opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 5.896,13
€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
10C/147/2013 - 131 zo dňa 13. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom1/a2/avedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcov1/a2/náhradutrovodvolaciehokonania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov 1/ a 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 203,30 €

na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu -
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/16/2015-128 zo dňa 28. januára 2016, ktorým bolo
rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/147/2013-113 zo dňa 14. 10. 2014 vo výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vo vyššie

uvedenom rozhodnutí vyslovil právny záver, že vedľajší účastník si trovy vyčíslil v podaní, ktoré došlo
súdu dňa 25. septembra 2014 a na základe tohto vyúčtovania je potrebné o jeho trovách rozhodnúť.

Následne okresný súd posúdil danú vec aplikujúc ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako
účastník, na strane ktorého vystupuje, nakoľko v konaní zdieľa jeho procesný úspech, resp. neúspech. V

prejednávanom prípade boli účastníci v konaní úspešní len čiastočne, a to navrhovateľ v rozsahu 38,47
% (2.268,35 € zo žalovaných 5.896,13 €) a odporcovia vo zvyšku, v ktorom súd návrh zamietol, teda v
rozsahu 61,53 %. Úspešnejší v konaní tak boli odporcovia, ktorých čistý procesný úspech ako rozdiel ich
úspechu a úspechu navrhovateľa predstavuje 23,06 % a v tomto rozsahu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
majú právo na náhradu trov konania od navrhovateľa. V rovnakom rozsahu má právo na náhradu trov
konania aj vedľajší účastník na strane odporcov.Pokiaľ ide o výšku trov prvostupňového konania, okresný súd uviedol, že tieto spočívajú v trovách
právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia v sume 200,85 €,
písomnépodanievovecisamej-vyjadrenieknávrhudňa19.septembra2013vsume200,85€,písomné

podanie vo veci samej - vyjadrenie k podaniu navrhovateľa z 21. marca 2014, dňa 24. septembra 2014
v sume 200,85 € a podanie odvolania voči výroku o náhrade trov konania 2. decembra 2014 v sume
100,43 € (v polovičnej sadzbe odmeny, keďže nešlo o úkon v veci samej) - spolu s režijnými paušálmi
2 x po 7,81 € a 2 x po 8,04 €, všetko zvýšené o 20 % DPH, spolu vo výške 881,62 €. Z uvedenej sumy
predstavuje rozsah 23,06 % sumu 203,30 €, na uhradenie ktorej sumy zaviazal súd navrhovateľa.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ. Rozhodnutie napáda z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.
Má za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú priznané neoprávnene a nejde o
účelne vynaložené trovy. Vedľajší účastník je totiž združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a
teda, prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany

zvoleného zástupcu združenia. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. majú
pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Podľa jeho názoru, v danom prípade nie
je účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože takéto úkony má
prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Poukázal na to, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka k
návrhu z hľadiska jeho obsahu je rovnaké, ako vyjadrenie v ostatných spotrebiteľských veciach, čo

znamená, že na jeho vypracovanie nevynaložil vedľajší účastník na strane odporcov žiadnu mimoriadnu
námahu spojenú s posúdením a právnym rozborom danej veci. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 6MCdo 5/2013. Navrhol, aby „odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná“.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 219

ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Vprejednávanejvecijenesporné,žepredmetomkonaniabolnárokvyplývajúcizospotrebiteľskejzmluvy
apresprávnerozhodnutievtomtokonaníjepretopotrebnéprimárnezodpovedaťnaotázky,čiZdruženie
na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov (resp. vo všeobecnosti

akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne
zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto
právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia.

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené

s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky
10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2
O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahuk ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší
účastník na strane odporcu (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho
výsledku",pretože(akoužbolouvedenévyššie)možnosťabyvystupovalakovedľajšíúčastníknastrane
odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2
O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom

do 31. 12. 2014 výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a

samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez
akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy
v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné
obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych

združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto
napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad
výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce

ochranu spotrebiteľa
v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad
prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany
spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá
skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú

pomocajvsúdnomkonaníbezpomociprávnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajší
účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak
ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú
pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľa
považoval dôvodný len v rozsahu sumy 2.268,35 € a vo zvyšku návrh zamietol. Z uvedeného preto
vyplýva, že pokiaľ o náhrade trov konania okresný súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.,
postupoval vecne správne.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, abyv konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník

v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených
možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta.
Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po obrane poskytnutej v konaní vedľajším účastníkom pôsobil tento vstup pre

navrhovateľa tak, že okresný súd návrh čiastočne zamietol.

Je nepochybné, že odporcovia a vedľajší účastník boli v konaní čiastočne úspešní. Konanie vo veci
vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup
mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďovanérôzneprávnickéosobynajmäzdruženiaasúvisíajstranspozíciourôznychsmernícurčených

na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a
pod. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom
na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať
do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom

prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu návrhu
došloprávevdôsledkukvalifikovaneposkytnutejobranyodporcomvedľajšímúčastníkom,ktorývkonaní
vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd, teda, opätovne zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia
boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti
s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak v dôsledku obrany poskytnutej

vedľajším účastníkom bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.
K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza
samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne v celom rozsahu zamietnutý, a teda, išlo o návrh
podaný nedôvodne.

Z napadnutého rozhodnutia síce nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, avšak jeho rozhodnutie je vecne správne. Pokiaľ si totiž vedľajší
účastník uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby (príprava a
prevzatie zastúpenia a písomné podania na súd, odvolanie voči výroku o náhrade trov konania),
uvedené úkony možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník

sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Úkon
príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno pritom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby
sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie
konania (jeho charakterom a právnym či skutkovým odôvodnením) a jeho prílohami (v prejednávanom
prípade najmä so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, plnenie z ktorej navrhovateľ v tomto

konaní uplatňuje, odstúpením od zmluvy zo dňa 08.08.2012, všeobecnými podmienkami pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru). Čo sa týka vyjadrení vedľajšieho účastníka zo dňa 19.09.2013, 24.09.2014 je
síce možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že môžu vykazovať určité podobnosti s inými vyjadreniami
vedľajšieho účastníka, ktoré tento využíva aj v iných konaniach, v ktorých v pozícii vedľajšieho účastníka
vystupuje a v ktorých rovnako vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľa, na druhej strane

je však nutné poukázať na skutočnosť, že spôsob obrany vedľajšieho účastníka na strane odporcu
(v postavení spotrebiteľa) determinuje práve navrhovateľ podávaním formulárových žalôb na základe
spotrebiteľských zmlúv s premlčanými nárokmi. Pokiaľ teda navrhovateľ opakovane vyvoláva spory
na obdobnom skutkovom a právnom základe, nie je možné vytýkať právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľa využije obdobné prostriedky ochrany, navyše

ak uvedené prostriedky sa ukázali byť účinnými v iných obdobných konaniach. Uvedené konštatovanie
je zdôraznené skutočnosťou, že v niektorých prípadoch je obrana už použitá v inom konaní, kde vedľajší
účastníkvystupoval,jedinouúčinnou,atedaakmávedľajšíúčastník záujemreálneochranuspotrebiteľa
dosiahnuť, nevyhnutne musí siahnuť k obrane, ktorú už v minulosti použil. Čo sa týka skutkovej aprávnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je potrebné uviesť, že vedľajší účastník v prvom
rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ svoj nárok vo veci samej uplatnil, z hľadiska,
či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, následne poukázal na tzv. teóriu výhodnosti, ktorá

v každom prípade, ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, odôvodňuje preferenčné použitie
tých zákonných ustanovení, ktoré sú v prospech spotrebiteľa. Vzniesol námietku premlčania. V danej
veci preto vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa a
navrhovateľ pod vplyvom jeho vstupu do konania a písomného vyjadrenia k návrhu, v ktorom sa k veci
právne kvalifikovane vyjadril a vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, nebol v konaní v

celom rozsahu úspešným. Práve tu je možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho
účastníka a vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn.
6 M Cdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je
podľa názoru najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však vedľajší účastník
okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú neobmedzil sa len na vznesenie námietky
premlčania v rámci predpripraveného formulára, ale predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, vrámci ktorej skúmal zákonné náležitosti zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V prejednávanom prípade sa teda nejedná o úkon, ktorý by bol
tak formulárový, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie
niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s
obsahom návrhu na začatie konania a jeho prílohami. Pokiaľ potom z už vyššie citovaného rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6 M Cdo 5/2013) vyplýva, že „posúdenie otázky účelnosti vynaložených
trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť; je to
povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy
a závery dostatočne odôvodniť“, teda, že účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci
individuálne,zuvedenéhovyplýva,žeskutočnosť,žeúčastníkkonania,tedavedľajšíúčastník,vystupuje

v určitých typoch sporov opakovane nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v
takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd správne úkony
vedľajšieho účastníka za dostatočne individualizované a účelne vynaložené považoval, pričom odvolací
súd sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už vyššie stotožnil.

Ust. § 142 ods. 2 O. s. p. bolo aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia s tým, že
úspešnejšími v konaní boli odporcovia, ktorých čistý procesný úspech ako rozdiel ich úspechu a úspechu
navrhovateľa predstavoval 23,06 %, teda im umožnil právo na náhradu trov konania od navrhovateľa.
Okresný súd sa preto správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré
sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd -

prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu

úspešní odporcovia 1/ a 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov 1/ a 2/. Odporcovia 1/ a 2/, ani vedľajší
účastník na strane odporcov 1/, 2/ si však v zmysle ust. § 151 ods. 1, veta prvá O. s. p. náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnili, zo spisu im trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto im odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.