Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207812
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207812.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r. o.
so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a Praha 3, Česká republika, IČO:264 29
705, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO:36 864 421 proti odporcovi H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J., o zaplatenie istiny 962,13
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16

CbZm/44/2013-30 zo dňa 3. júla 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16 CbZm/44/2013-30 zo dňa 3. júla 2013 zrušuje a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 962,13 eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 962,13 eur od 26. 04. 2010 do zaplatenia a 6 %

ročným úrokom zo zmenkovej sumy 962,13 eur od 21. 09. 2010 spolu so zmenkovou odmenou vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 3,21 eur a náhradou trov konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že návrh bol podaný navrhovateľom na predtlačenom formulári
podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), ku ktorému priložil zmenku. Odporca

podal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia na tlačive „C“ vyjadrenie, v ktorom nežiadal nariadiť vo
veci pojednávanie. Na pojednávaní, ktoré okresný súd vo veci nariadil odporca namietal, že zmluvné
podmienky nečítal, zmluvu o úvere len podpísal s tým, že nevedel čo podpisuje a dlh čiastočne splnil.

Okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu bola
vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorý má

povahu spotrebiteľského úveru. Zmenku vystavenú odporcom v prospech spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
táto spoločnosť následne indosovala na navrhovateľa ako zahraničnú právnickú osobu.

Na základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom, ktorý zmenka zabezpečuje
aplikoval okresný súd podľa čl. 19 Nariadenia slovenské právo, a to Občiansky súdny poriadok,
Občiansky zákonník, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/

EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu č. 2008/48/EHS
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a Smernicu č. 2005/29/EHS o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Okresný súd posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú s odporcom, na základe ktorej bol poskytnutý odporcovi
úver ako zmluvu spotrebiteľskú, na zabezpečenie ktorej vystavil podľa čl. 14 Všeobecných obchodných

podmienok (ďalej VOP) odporca voči veriteľovi, spoločnosti Pohotovosť s.r.o. blankozmenku bez
vyplnenia zmenkovej sumy a dátumu začiatku jej úročenia. Pri podpisovaní úverovej zmluvy akozmluvy spotrebiteľskej nemal odporca ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej obsah, preto okresný súd
skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa pri uplatnení práva zo zmenky, ako aj neprijateľné zmluvné
podmienky s poukazom na § 52 a § 53 ods.4 OZ a dospel k záveru, že vystavenie zmenky je potrebné

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal aj na neprípustnosť zmenky v spotrebiteľskom
vzťahu, ktorú veriteľ nesmie prijať, ak nebola vystavená v súlade s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z.
zákonaospotrebiteľskýchúveroch,účinnéhovčasepodpisuzmluvyospotrebiteľskomúvere.Zozákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva zákaz plniť dlh zmenkou alebo šekom, pričom dátum podpísania
úverovej zmluvy je v prejednávanej veci totožný s dátumom vystavenia zmenky.

Podľa právneho názoru okresného súdu vyplnil navrhovateľ zmenkovú sumu v rozpore s ust. § 4 ods.6
zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ tak zabezpečil spotrebiteľské úvery zmenkami, ktoré
prevyšujú úverové istiny, v dôsledku čoho je takýto právny úkon absolútne neplatný.

Veriteľ nedohodol so spotrebiteľom obsah a ani konkrétne znenie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej
vo VOP individuálne, preto ide o podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a/ v spojení čl. 3 ods. 1/ a
2/ Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou, keďže jej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie neprimerane vysokého zmenkového úroku 0,25% denne zo
sumy vyplnenej do zmenky za to, že odporca neplnil svoj záväzok včas. Podľa názoru okresného súdu,

je v rozpore s obsahom a účelom § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzatvoreniazmluvyoúveresplniťdlhzmenkoualebošekom,ibaakbyšloozabezpečovaciuzmenku.Ak
má zmenka slúžiť na zabezpečenie nárokov vyplývajúcich z poskytnutého úveru, je v rozpore s účelom
cit. ustanovenia, aby bol v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe
91,25% ročne. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na právnu úpravu obsiahnutú v § 369 ods.1

Obch.zák. s platnosťou od 15.01.2009, podľa ktorej, ak vznikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a
dlžníkommožnodohodnúťúrokyzomeškanianajviacdovýškyustanovenejpodľapredpisuobčianskeho
práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pri
vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne tak ide zo strany poskytovateľa úveru o obchádzanie
cit. zákonného ustanovenia s úmyslom získať od dlžníka sankčné plnenie v neprimeranej výške. Takéto

plnenie je tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej
zmluvnej povinnosti plniť včas a/alebo riadne a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či skutočnou
kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Dohoda o vyplnení
zmenky tak podľa názoru okresného súdu obchádza zákon, preto je právnym úkonom podľa § 39 OZ
absolútne neplatný a neplatnosť tejto dohody spôsobuje aj v zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25%

ročne, pokiaľ ide o túto jej časť. Takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve a je potrebné považovať ho podľa § 54 ods.5 OZ za neplatné.

Rovnako považoval okresný súd za neplatné aj VOP, ktoré podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade, že sú všetky

alebo niektoré ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vypracované zrozumiteľne tak,
aby neexistovala žiadna pochybnosť o zmysle podmienky, pričom prednosť má výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Keďže sa odporca nemal možnosť reálne oboznámiť s obsahom VOP, nakoľko
na nich absentuje jeho podpis, šlo zo strany odporcu o nedostatok prejavenia slobodnej, určitej a vážnej
vôle vstúpiť do vzťahu s navrhovateľom a podpísať zmenku. Vyššie uvedený postup navrhovateľa, a to s

prihliadnutímnaneoprávnenevyplnenúzmenkovúsumu,neprijateľnúdohoduovyplneníblankozmenky,
zložitú čitateľnosť obchodných podmienok považoval okresný súd za taký postup poskytovateľa úveru,
ktorý spĺňa kritériá nekalej praktiky, v dôsledku čoho považoval zmenku za neplatnú.

Okresnýsúdmaltiežzato,žeúdajosplatnostiobsiahnutývzmenkejeneurčitý,pretoženebolstanovený

v súlade s § 1 bod 4 a § 75 bod 3 zák.č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keď predmetná zmenka
má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a v piatom odstavci
má stanovenú splatnosť „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Takýto neurčitý údaj
splatnosti má za následok neplatnosť zmenky podľa § 33 ods.2 zák.č. 191/1950 Zb..

Skúmaním podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ
neoprávnene zabezpečil úver zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase
vyplnenia zmenky a keďže zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky, ktorú súd vyhlásil za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov splatnosti jerovnako zmenkou neplatnou, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania odporcovi nepriznal, pretože si trovy konania
neuplatnil.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol,
že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva
Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v

Slovenskej republike. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie napriek tomu, že podľa čl. 5 ods.1
Nariadenia ide skôr o výnimočnú možnosť ústneho pojednávania, pretože Nariadenie sleduje najmä
zabezpečiť hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu, preto pojednávanie je možné
nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné
potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov na základe predložených listinných alebo iných dôkazov.

Predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo doručené navrhovateľovi obsahovalo dôvod, že okresný súd
chce vec posúdiť právne inak a že tlačivo „C“ určené na odpoveď podľa čl. 5 ods.3 cit. Nariadenia
neposkytuje odporcovi priestor na uvedenie relevantných skutočností. Zdôraznil pritom, že pojednávanie
nie je možné uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ani
skutkových tvrdení a ani dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl.

7 ods.1 písm.a/ cit. Nariadenia. Pojednávanie preto nie je možné nariaďovať, ak súd hodlá vykonať iné
právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa
v zostavení prílohy č. III Nariadenia - tlačivo „C“ na žalobnú odpoveď, ktoré reflektuje na najdôležitejšie
stanoviská odporcu v konaní. Odporca nemusí všetky argumenty uviesť na tlačive „C“, ale podľa čl. 5
bod 3 cit. Nariadenia môže svoje stanovisko vykonať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom

nemusí tlačivo na odpoveď vôbec použiť. Obava súdu, že by odporca nebol mal dosť priestoru pre
vyjadrenie je preto neopodstatnená a nemôže byť dôvodom na nariadenie pojednávania.

Navrhovateľďalejnamietaltúskutočnosť,žeonariadenípojednávaniarozhodujesúdformouuznesenia,
pričom okresný súd žiadne uznesenie nevydal a ani ho nedoručil stranám tak, aby bolo v zmysle

čl. 5 bod 1 Nariadenia možné účastníkmi zistiť, z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať
ústne pojednávanie. Ak tak okresný súd nepostupoval, nemôžu byť výsledky pojednávania použité pre
meritórne rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako
aj ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré

nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu.

Odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6 Nariadenia, preto
bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke tak, ako

to vyplýva z čl. 5 ods.3, 6 a 7 cit. Nariadenia. Navrhovateľ v konaní predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zák. č. 191/1950 Zb. a odporca voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Okresný súd vykonal iné než účastníkom navrhnuté dôkazy napriek tomu, že v danej veci mal a mohol

rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Súd
nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
na základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať
koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a

to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Podľa názoru navrhovateľa
nie je súd legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky
voči zmenke za odporcu. Takýmto postupom dochádza k porušeniu princípu kontradiktórnosti súdneho
konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Odporca
sa v konaní nedovolával svojej obrany ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom, pohľadávku navrhovateľa

nerozporoval a len súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre odporcu dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu, čím neobjektívne podporil odporcu v
tomto konaní, o ktoré odporca neprejavil ani žiaden záujem. Takéto správanie súdu je v právnom štáteneprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,
ktoré sú uvedené na zmenke. Navrhovateľ v konaní uplatnil bezpodmienečný záväzok odporcu, že za
zmenku zaplatí, čo súd neakceptoval a vec posudzoval tak, ako by šlo o bežný zmluvný záväzok, čo

je neprípustné. Okresný súd odignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva,
že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť
odporca, tým menej tak môže robiť sám súd.

Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by navrhovateľom uplatnená pohľadávka bola zjavne neopodstatnená

a návrh neprípustný, pretože podľa čl. 4 cit. Nariadenia možno považovať uplatnený nárok za
zjavne neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa Občianskeho súdneho
poriadku alebo ak odporca nie je vecne pasívne legitimovaný. Nárok sa podľa Nariadenia považuje
za neprípustný, ak nie je v podmienkach Slovenskej republiky vymáhateľný súdnou cestou, pričom v
prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky, preto je predikcia súdu zásadne mylná. Namietal

aj odkaz okresného súdu na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní C-419/2011, z ktorého
oprávneniesúduzúradnej mociskúmaťpostavenieodporcuakospotrebiteľanevyplýva.Vtomtokonaní
bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, ktorá sa nemôže týkať prejednávanej veci, a to existencia
právomoci súdu konať, ak je táto odvodená od charakteru odporcu ako spotrebiteľa. V prejednávanej
veci niet sporu o tom, že by na prejednanie veci nemal súd právomoc a túto ani žiaden z účastníkov,

a ani sám súd nespochybnil. Rozsudok ESD citovaný okresným súdom sa týka výkladu odlišných
predpisov Európskej únie, než súd v tomto konaní aplikoval a ide aj o odlišný skutkový základ veci,
pretože charakter účastníka pre určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh odporcu a nárok zo
zmenky bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom na rozdiel od prejednávanej veci,
kde predmetom konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Tento rozdiel v osobách, ktoré zmenku

uplatňujú má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v
súvislosti s ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré prvostupňový súd celkom opomenul.

Nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie nemeckého Najvyššieho súdu (BGH) z
25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm, z ktorého

malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pretože toto rozhodnutie
nie je zverejnené a okresný súd z neho necituje významné časti, ktoré by umožňovali dospieť k takému
hodnoteniu, aké vykonal súd vo svojom odôvodnení. Navyše je 50 rokov staré a bolo vydané v čase,
kedy európske spotrebiteľské právo prakticky neexistovalo. Ide zrejme o prekonaný a ojedinelý názor, z
ktorého nie je možné vychádzať. Uviedol, že nie je možné rozhodnutím nemeckého Najvyššieho súdu

negovať aplikáciu platnej právnej úpravy na území Slovenskej republiky, ktorou je Zákon zmenkový a
šekový č. 191/1950 nehovoriac o tom, že nemecký Najvyšší súd rozhodoval podľa nemeckého práva,
ktoré sa v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný
aplikovať v tejto veci. Použitie záverov cudzích súdov na slovenské právne prostredie považoval preto
za neprijateľné.

Nesúhlasilanistým,žebyzobsahuzneniazmenkyvyplývalrozporvúdajiosplatnosti,ktorábolaurčená
na videnie, teda po predložení. Veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje
prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods.1, tretia veta Zákona
zmenkového a šekového, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom

predložiť ju je možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva
jej splatnosť. Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení uviedol,
preto jeho záver nie je správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto
rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom
rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní

vyčíslil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods.1 O.s.p.,
postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca vystavil v L. L. blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ
riadne podpísal. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri

predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu, ktorú táto spoločnosť doplní spolu s úrokom
v deň začiatku úročenia, a to za podmienok dohodnutých v Dohode o vyplňovacom práve, obsiahnutej
v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnila do zmenky
dlžnú sumu a zmluvne dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne. Splatnosť bola dohodnutá
údajom „Bez protestu“ a s údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Z rubovej

strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na navrhovateľa,
ktorý je zahraničnou právnickou osobou bez uvedenia dátumu. Odporca na zmenku navrhovateľovi
nezaplatil žiadnu sumu, preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej sumy,
vrátane zmluvne dohodnutého úroku 0, 25% zo zmenkovej sumy, ale aj zákonný 6% úrok a odmenu.

Odporca sa na tlačive „C“, ani iným spôsobom nevyjadril. S prihliadnutím na možnosť iného právneho

posúdenia veci považoval okresný súd za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ
nedostavil, preto okresný súd vec prejednal len za účasti odporcu. Nariadením pojednávania sledoval
okresný súd ten účel, aby pre navrhovateľa nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu, a
tým k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
má v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby spotrebiteľov. Z exekučných konaní
vyplýva záver, že takmer všetky žiadosti súdnych exekútorov o vydanie poverenia na vykonanie
rozhodcovských rozhodnutí, v ktorých sú spotrebitelia zaväzovaní na plnenie v prospech Pohotovosti
s.r.o. boli zamietnuté, pretože obsahujú neprijateľné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Konajúci súd

jepovinnývtakomtoprípadeexoffoskúmaťexistenciuneprijateľnýchpodmienok,nazákladektorýchnie
jemožnéododporcuakospotrebiteľapožadovaťplnenievyplývajúcezprípadnéhoneplatnéhoprávneho
úkonu, ktorým je v prejednávanej veci zmenka. Práve z dôvodu posúdenia charakteru základného
vzťahu vzniknutého medzi odporcom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako remitentom okresný súd
zistil, že zmenka nie je platná, pretože je vyplnená v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch

č. 258/2001 Z.z., keď spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila do zmenky vyššiu sumu, než jej dovoľovalo
kogentné ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného k dátumu podpísania
úverovej zmluvy. Práve tento údaj o vyplnení zmenkovej sumy zakladá podľa názoru okresného súdu
absolútnu neplatnosť zmenky ako právneho úkonu.

Zmenka nie je platná aj z toho dôvodu, že neobsahuje jednoznačne určenú splatnosť zmenky podľa §
33 ods. 2 zákona zmenkového a šekového a neplatná je aj Dohoda o vyplňovacom práve s poukazom
na § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, keď sadzba zmenkového úroku bola dohodnutá až vo výške
91,25% ročne.

Okresný súd vyslovil preto právny názor, že s prihliadnutím na platnú právnu úpravu, ktorá chráni
spotrebiteľa musel absolútnu neplatnosť zmenky skúmať ex offo a táto jeho povinnosť potom prelamuje
aj zásadu, ktorá je zakotvená v čl. 17 Zákona zmenkového a šekového o tom, že jedine dlžník má právo
vznášať kauzálne námietky, nielen voči remitentovi, ale aj indosantovi.

NávrhbolpodanýnavrhovateľomnapredtlačenomformuláriApodľabodu4.4.2.NariadeniaEurópskeho
parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ku ktorému priložil zmenku. Odporca sa na tlačive „C“ nevyjadril. Na pojednávaní, ktoré okresný
súd vo veci nariadil odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uviedol, že je invalidný dôchodca
na 75 %, má stratu pamäti, z toho dôvodu sa k veci nevie vyjadriť.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa

domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne

vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28.04.2009,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie podané navrhovateľom v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a § 201

O.s.p. je tak dôvodné.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého
stupňa postup v konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku

nedodržal a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol
odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor
na navrhovateľom uplatnený nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania
potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo strany navrhovateľa k uplatneniu procesných práv,
čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože navrhovateľ nemohol splniť svoju povinnosť

tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď okresný súd nárok
navrhovateľa uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup
súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne aj z toho dôvodu, ževecnesprávneprávneposúdil,pretoženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočne
zistil skutkový stav veci.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, ktorú
v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho
zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v

zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne
niektorá zo strán. Odporca sa na doručenom tlačive „C“ nevyjadril. Napriek tomu súd účastníkov
konania predvolal na ústne pojednávanie s poučeniami obsiahnutými v predvolaní, aj keď navrhovateľ
s prejednaním veci na ústnom pojednávaní nesúhlasil a ani odporca pojednávanie vo veci nenavrhol. Z
obsahuzápisniceopojednávanívyplýva,žesúdmienilvecposúdiťprávneinak,nieakonárokzozmenky
tak, ako je uplatnený v návrhu, ale ako nárok zo spotrebiteľského vzťahu. O takomto postupe súdu sa

nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie. Okresný súd
bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že
nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom v
súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný dôvod
na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je

možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z
účastníkov konania.

Základný úverový vzťah a ani nárok zo zmenky odporca nenamietal. Okresný súd mal preto podľa čl. 5
ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vec rozhodnúť bez pojednávania.

Odvolacísúdjetohoprávnehonázoru,žeaksúdprvéhostupňanariaďovalpojednávaniepreto,žemienil
nárok uplatnený navrhovateľom ako nárok zo zmenky posúdiť právne inak, mali mať obaja účastníci
právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom, na navrhovanie dôkazov a na vyjadrenie
sa k dokazovaniu, ktoré vykonal súd na preukázanie vzniku spotrebiteľského vzťahu vyplývajúceho z

úverovejzmluvyaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorétvoriajejnedeliteľnúsúčasťaktorézískal
výlučne sám z exekučného spisu, keďže žiaden návrh na dokazovanie zo strany navrhovateľa, ale ani
odporcu nebol podaný.

Postup okresného súdu, keď predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že by to bol ktorýkoľvek

z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex offo
a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je
správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý získal
navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s

Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie
a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý
zvolil, oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil

preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako
jeho neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie z hmotnoprávneho.
Neopodstatneným návrhom by bol taký návrh, ktorým by sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
zaplatenia pohľadávky, za ktorú zodpovedá iná osoba, a teda odporca by nebol vecne pasívne
legitimovaný, čo by vyplývalo už z návrhu, príp. že by bol nárok prekludovaný. Za neprípustný nárok,

ktorýbyboluplatnenývsúdnomkonaníbysamoholpovažovaťnapr.nároknavýplatuplneniazhryalebo
výhry zo stávky podľa § 455 ods.2 OZ. Z obsahu návrhu navrhovateľa však jednoznačne vyplýva, že si
uplatnil nároky zo zmenky, ktorú odporca podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na navrhovateľa
rubopisom, preto nemôže byť navrhovateľom uplatnený nárok neprípustný.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o tom, že pojednávanie bolo potrebné
nariadiť aj z toho dôvodu, že odporca na tlačive C nemohol pre obmedzený priestor uviesť všetky svoje
argumenty proti pohľadávke navrhovateľa, pretože čl. 5 bod 3 Nariadenia nevylučuje, aby účastníkkonania svoje stanovisko vyjadril aj na osobitnom liste, ktoré súdu s vyplneným tlačivom C doručí. Takýto
dôvod na nariadenie pojednávania nie je relevantný.

Názor navrhovateľa, že by mal súd v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení pojednávania
uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia nie je správny. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd
len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia alebo keď zamietne žiadosť
ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci
nejedná.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1
O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia
navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol,
že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a

obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Napriek tomu prvostupňový súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, ktorú získal z exekučného
spisu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi, a to Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými však

navrhovateľ nenavrhol vykonať dokazovanie a ktoré ani pre rozhodnutie o úhrade zmenkovej sumy a
jej príslušenstva nebolo nevyhnutné, pretože pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v
origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v §
75 Zákona zmenkového a šekového.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenka je neplatná za správny.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol

navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných
obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ
- remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti

zmenky.

V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,

ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje
preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola

platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky

oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na
seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinutak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti
vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného

roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná

vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia

zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy
sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,

ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Odvolacísúdpovažujezvyššieuvedenýchdôvodovzmenkupredloženúnavrhovateľom,zktorejvyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú

na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.
Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo

ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán v čl. 14 VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo

sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tak, ako to
posúdil okresný súd, nemá tento záver súdu na prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo
zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči
poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva

z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o vyplňovacom práve
obsiahnutej v čl. 14 VOP.

Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu na spôsob vykonania dokazovania

odôvodnený práve charakterom úverového vzťahu, ako vzťahu spotrebiteľského, kedy súd ex offo
skúma, či na strane spotrebiteľa nedošlo k poškodeniu jeho práv dojednaním takých podmienok v
záväzkovom vzťahu, ktoré majú charakter nekalých podmienok. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď
v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jehoškodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi
zmenky,niejemožnétakýtovýkladokresnéhosúduakceptovať.Navrhovateľvkonaníuplatňujezáväzok

odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval
navrhovateľom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako
nárok zo zmenky, čo je neprípustné.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia

spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva
samostatné, vedľa seba existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo
zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na

platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné
kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/
a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh

zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Skutočnosť,žezmenkovásumavyplnenádozmenkypresahovala
maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v

rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmenky.

Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového tak, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože

aplikácia ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné
ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by
prichádzala do úvahy len v prípade posudzovania vzťahu odporcu ako dlžníka k pôvodnému majiteľovi
zmenky, voči ktorému jedine by mohol odporca vznášať kauzálne námietky takéhoto obsahu, ktorého
opodstatnenosť by musel preukázať, čo však neurobil.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s

Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu
je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má
podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti
a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky

proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,

väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky protipovinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by

musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie
je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom
uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch

zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s
názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského
nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
zákonom.

Závery okresného súdu, ktoré vychádzajú len z právneho vyhodnotenia skutkového stavu týkajúceho

sa základného, aj keď spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu, pretože
odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol, na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia. Takýto postup súdu je preto v rozpore
s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len
vtedy, ak boli ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj dlžníkom preukázané, námietky.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa

zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Aj keď v prípade spotrebiteľov je potrebné prihliadať na ich špecifické záujmy a postavenie,
súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje používanie zmeniek
na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu práva podnikateľov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.

Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu
právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok
dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár

uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací

charakter zmenky stratila. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré
by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi
zmenky,atedaženavrhovateľkonalpriindosáciizmenkynaškodudlžníka,niejeokresnýsúdoprávnený
bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď
by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom okresný súd posúdi podľa Zákona zmenkového a šekového,
pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľom predloženázmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, tak aj o
obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom
Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na
svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 Zákona
zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola
prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone

zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je aj Príloha
II).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového
práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.
Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy

plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí
sú spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané § 17
Zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia, za ktorej
by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi nebol výklad

§ 17 Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako slabšej
zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie § 17
Zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad
by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka,
aj keď je spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 Zákona zmenkového a

šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.