Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237786
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110237786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Bc. N. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. R. X, XXX XX I., štátneho občana SR, proti žalovanému: I. X., nar. X.X.XXXX,
bytom G. X, XXX XX I., štátnemu občanovi SR, zastúpenému právnym zástupcom AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o námietkach
žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 96/2010-22 zo
dňa 18.4.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 6/2011-93
zo dňa 8.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 6/2011-93 zo dňa 8.6.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 96/2010-22 zo dňa 18.4.2011. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobca nemá právo na náhradu trov konania o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému
rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 96/2010-22 z 18.4.2011. V odôvodnení rozhodnutia okresný
súd poukázal na ust. § 77 čl. I., § 78 ods. 1 čl. I., § 43 ods. 1 čl. I., § 17 čl. I. zákona č.

191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“), § 175 ods. 3 O.s.p.
a konštatoval, že v konaní o včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
môže súd vzhľadom na zásadu koncentrácie, ktorá toto konanie ovláda, činiť predmetom meritórneho
prejednania a právneho posúdenia len tie tvrdenia, ktoré sú obsiahnuté vo včas podaných námietkach.
Na iné tvrdenia žalovaného uvedené neskôr, v priebehu konania súd prihliadať nemôže (podobne
rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo V 6/2008 uverejnené v ZSP /Zo súdnej praxe/ č. 4/2010 ako č.
39). Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému

rozkazu, zabezpečuje rešpektovanie prísnosti a nespornosti zmenkových záväzkov. Žalovaný preto
môže po uplynutí lehoty na včasné podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu výlučne
navrhovať dôkazy k tvrdeniam, ktoré uviedol vo včas podaných námietkach, prípadne tieto tvrdenia
objasňovať. Uvedenie akéhokoľvek nového tvrdenia (tvrdenia, ktoré je uvedené po uplynutí trojdňovej
lehoty odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu na včasné podanie námietok proti nemu),
nech už má povahu procesného tvrdenia, tvrdenia spochybňujúceho zmenku ako takú alebo i povahu
kauzálnych námietok, je vybočením zo zásady koncentrácie s dôsledkom, podľa ktorého súd na takéto

tvrdenie neprihliada. V prejednávanej veci mala povahu takéhoto nového tvrdenia časť procesnej obrany
uvedená žalovaným až na prvom pojednávaní vo veci dňa 3.4.2012, podľa ktorej žalobcovi uplatnené
právozozmeniekpriznaťvsúdnomkonaníniejemožnéspoukazomnaustanovenie§845Občianskeho
zákonníka. Toto tvrdenie nebolo možné zahrnúť do obsahu včas podanej námietky žalovaného protizmenkovému platobnému rozkazu podľa jeho podania námietok z č.l. 25. Nesporne išlo o kvalitatívne
nové tvrdenie a nielen o objasnenie vo včas podanej námietke uvedeného tvrdenia, v nadväznosti na
čo okresný súd pri rešpektovaní koncentračnej zásady, ktorá ovláda konanie o námietkach, na túto časť

tvrdení žalovaného nemohol prihliadať.

Následne sa okresný súd zaoberal vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti včas podanej
námietky žalovaného, podľa obsahu ktorej predmetné zmenky boli zabezpečovacími zmenkami, pričom
reálne finančné prostriedky podľa zmlúv o pôžičkách a pokladničných príjmových dokladov žalobcom

žalovanému vyplatené neboli, ale žalobca si zmenky napriek tomu ponechal ako formu zabezpečenia
(č.l. 25 spisu).

Z vykonaného dokazovania (z oboznámených listinných dôkazov - pokladničných príjmových dokladov,
ktoré sú vo fotokópii súčasťou spisu na č.l. 39, z oboznámených originálov zmlúv o pôžičke,
ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 4, z výsluchov svedkov I. X., U. X., J. X.) vyplývalo, že medzi

žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prostredníctvom zmenky.
Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného zabezpečiť pohľadávky žalobcu z označených
zmlúv o pôžičkách zmenkami. Na základe tejto zmluvy, získali zmenky vystavené žalovaným
povahu zabezpečovacích zmeniek - stali sa zabezpečovacím prostriedkom, nie však zabezpečovacím
záväzkom žalovaného. Skutočnosť zabezpečovacej povahy predmetných zmeniek nemala žiaden vplyv

na vznik a trvanie abstraktného, nesporného zmenkového záväzku žalovaného založeného vystavením
vlastných zmeniek, teda na vznik a trvanie samotného zmenkového záväzku žalovaného voči žalobcovi
podľa štyroch vlastných zmeniek (súčasť spisu na č.l. 9 až 12 vo fotokópii). Okresný súd uviedol, že
zmenkový záväzok žalovaného, ktorý vznikol vystavením týchto štyroch vlastných zmeniek pri naplnení
formálnych podmienok platnosti týchto zmeniek vyplývajúcich zo zákona, podpísaním zmeniek zo strany

žalovaného a ich uvedením do obehu, nie je závislý na kauzálnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
vyplývajúcom z predložených zmlúv o pôžičkách. Predmetný kauzálny vzťah predstavuje len príčinu
pre uzatvorenie vymedzenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o zabezpečení pohľadávky žalobcu
zmenkou. Až na základe uzatvorenia tejto zmluvy sa predmetné zmenky mohli stať zabezpečovacími
zmenkami. Okresný súd vyslovil, že zmluva o zabezpečení práva zmenkou je právny úkon, ktorý stojí

medzi kauzálnym vzťahom a samotnou zmenkou. Zabezpečovacia povaha predmetných zmeniek z
nich nevytvára zabezpečovací záväzok, ktorý by mal vlastnosti hmotno-právneho zabezpečovacieho
záväzku vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke a pre ktorý by bola typická jeho akcesorita a subsidiarita,
ako je tomu medzi zabezpečovacím a zabezpečeným záväzkom. Uvedeným záverom korešponduje i
hmotno-právna úprava vyplývajúca z ustanovenia § 334 Obchodného zákonníka. Okresný súd uzavrel,

že ust. § 334 Obchodného zákonníka vo vzťahu k zmenkám platobným favorizuje uplatnenie práva
veriteľa zo zmenky pred uplatnením práva z kauzálneho vzťahu. Vo vzťahu k zabezpečovacím zmenkám
nie je zmenkový veriteľ obmedzený zákonným poradím uplatnenia práva v zmysle § 334 Obchodného
zákonníka, a teda môže si určiť sám poradie, v akom bude uplatňovať svoje práva zo zabezpečovacej
zmenky a kauzálneho vzťahu. Vo vzťahu k prejednávanej veci uvedené konštatovania okresného

súdu vyústili do záveru, že námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení neposkytnutia kauzálneho
plnenia (neposkytnutia finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičkách a predložených
príjmových pokladničných dokladov) nemala vplyv na vznik a trvanie abstraktného zmenkového záväzku
žalovaného voči žalobcovi na základe vystavených vlastných zmeniek žalovaného. Skutková okolnosť,
že príčinou vystavenia predmetných vlastných zmeniek boli existujúce kauzálne vzťahy medzi žalobcom

a žalovaným, vytvára priestor jedine pre uplatnenie tzv. kauzálnych námietok podľa § 17 článku I. zákona
č. 191/1950 Zb.. Uplatnenie kauzálnej námietky, v prípade jej podania za splnenia zákonných
podmienok, nemusí mať vždy vplyv na povinnosť zmenkového dlžníka platiť zo zmenky. Ani prípadná
absolútna absencia akéhokoľvek kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemá vplyv na vznik
a trvanie zmenkového záväzku žalovaného, ktorý sa kreoval vystavením vlastných zmeniek po splnení

formálnych zákonných požiadaviek ich platnosti, podpísaním týchto zmeniek a ich uvedením do obehu.
Zmenkový záväzok je vždy záväzkom abstraktnej povahy, ktorý je oddelený od skutočností, ktoré boli
príčinou jeho vzniku a ktorého neplatnosť nespôsobuje ani prípadná absencia takýchto skutočností.
U zabezpečovacích zmeniek je však vždy vznik zmenkového záväzku prepojený so skutočnosťami,
ktoré sú príčinou jeho vzniku a ktoré vedú účastníkov zmenkového záväzku k uzatvoreniu zmluvy o

zabezpečení prostredníctvom zmenky, ktorá zakladá zabezpečovaciu povahu zmenky. Okresný súd
konštatoval, že obrana vznesená žalovaným vo včas podaných námietkach nemá z uvedených dôvodov
vplyvnapovinnosťžalovanéhozaplatiťsvojezmenkovézáväzkyvyplývajúcemuzoštyrochvystavených
vlastných zmeniek, preto zmenkový platobný rozkaz vydaný v tejto veci ponechal v platnosti v celomrozsahu. Tvrdenia uvedené žalovaným vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu na povinnosť žalovaného zaplatiť zmenkové záväzky v zmysle vydaného platobného rozkazu
nemajú vplyv. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom v celom rozsahu

úspešným v konaní o námietkach bol žalobca vzhľadom na obsah meritórneho rozhodnutia. Žalobca
v konaní o námietkach neučinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, a preto okresný
súd o náhrade trov konania žalobcu v konaní o námietkach rozhodol tak, že žalobca právo na
náhradu trov konania nemá.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že tvrdenie argumentačne naviazané na ust.
§ 845 Občianskeho zákonníka je možné zahrnúť do obsahu včas podanej námietky žalovaného proti
zmenkovému platobnému rozkazu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobcovi uplatnené právo zo

zmeniek v súdnom konaní nie je možné priznať s poukazom na ust. § 845 Občianskeho
zákonníka, bolo len objasnením včas podanej námietky žalovaného. V námietkach žalovaného je
uvedené: „Navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie
zmenky. ... Odporca prehlasuje, že navrhovateľ mu v skutočnosti pôžičky neposkytol...“ . Na pojednávaní
dňa 3.4.2012 žalovaný len objasnil skutočnosti uvádzané v podaných námietkach, že žalobca mu

žiadne peniaze neposkytol na základe uzavretých zmlúv o pôžičkách. Poukázal najmä na skutočnosť,
z akých dôvodov nedošlo k reálnemu uzavretiu zmlúv o pôžičke, k reálnemu odovzdaniu peňazí.
Žalovaný na pojednávaní len objasnil, že sa jednalo o finančné prostriedky použité do stávkových
príležitostí medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca si požičiaval peniaze od cudzích veriteľov, ktoré
nikdy neodovzdal žalovanému, ale tieto finančné prostriedky investoval do stávok. Pritom z ust. §

845 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pohľadávky poskytnuté vedome do stávky nemožno
vymáhať ani platne zabezpečiť. Skutočnosť použitia finančných prostriedkov na stávkovanie potvrdil
aj samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 3.4.2012. Odvolateľ zdôraznil, že žalobca fyzicky
reálne finančné prostriedky podľa predložených zmlúv neodovzdal žalovanému tak, ako o tom svedčia
zmluvy o pôžičke. Keďže zmluva o pôžičke je reálna zmluva a vzhľadom na to, že nedošlo k odovzdaniu

finančných prostriedkov, tak záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o
pôžičke nevznikol. Žalovaný ďalej poukázal na ustálenú judikatúru - rozsudok NS SR, sp. zn. 1Obdo
V 43/2006 s tým, že ...„Neplatnosť zmenkovej zmluvy síce nespôsobuje neplatnosť zmenky, ale jej
dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať. Povinný
sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako

zmenky zabezpečovacej“. Podľa žalovaného vyššie uvedenú námietku uviedol. K otázke preukázania
kauzálnej námietky žalovaný poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V
9/2007 z 27. novembra 2008, v ktorom je vyjadrené, že ...„abstraktný charakter zmenky v súdnom
konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Keďže
vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, správne súdy skonštatovali, že v tejto časti

dôkazné bremeno je na žalobcovi“. Zvýraznil, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je
právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Namietal, že
okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal skutočnosťou, či došlo k odovzdaniu finančných
prostriedkov v zmysle zmlúv o pôžičke. Dôkazy predložené žalobcom nepreukázali, že reálne došlo
k odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, zmluvu o pôžičke a že
zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že zruší v celom rozsahu vydaný zmenkový platobný rozkaz, žalobu zamietne a žalobcu
zaviaže povinnosťou nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok okresného
súdu považoval za vecne správny, právne náležite odôvodnený, vychádzajúci z relevantných podkladov
a posúdenia každého dôkazu jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach. Uviedol, že obrana
žalovaného, ktorú prezentuje v podanom odvolaní, je len opakovanou procesnou obranou v priebehu
súdneho konania o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu. V podanom

odvolaní neuplatňuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by prvostupňový súd nepoznal a ktorými by sa
podrobne nezaoberal. Mal za to, že ako žalobca v súdnom konaní uniesol v plnom rozsahu dôkazné
bremeno na preukázanie abstraktného (zmenkového) vzťahu medzi ním a žalovaným v zmysle ust. §
175 O.s.p.. Zmenky, ktoré súdu predložil a na ich základe žiadal o vydanie zmenkového platobnéhorozkazu, spĺňajú všetky povinné náležitosti definované v § 75 a nasl. zákona č. 191/1950 Zb..
Fakt, že zmenky uplatnené v zmenkovom konaní majú zabezpečovaciu povahu, nič nemení na platnosti
a trvaní abstraktného, nesporného zmenkového záväzku žalovaného, ktorý bol založený vystavením a

podpísaním štyroch vlastných zmeniek, ktoré spĺňajú náležitosti podľa zákona č. 191/1950 Zb.. Podľa
žalobcukauzálnyvzťah,ktorýpredchádzalvystaveniuzmeniek,bollenpríčinou,motívomprevystavenie
zmeniek.Kauzálnyvzťahnemôžeovplyvniťprávnukvalituabstraktnéhozmenkovéhovzťahu.Zmenkový
vzťah nebol zabezpečovacím záväzkom, ktorý by mal charakter subsidiárny, akcesorický vo vzťahu k
zabezpečovanej pohľadávke. Žalobca poukázal i na prednosť zmenkového plnenia v zmysle ust. 334

Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že oprávnenie žalobcu ako zmenkového veriteľa a povinnosť
žalovaného ako zmenkového dlžníka sú v rámci tohto abstraktného právneho vzťahu
včlenené, inkorporované do zmenkovej listiny a sú na ňu pevne fixované. Zmenka je absolútne
nezávislá od hospodárskeho či iného dôvodu, ktorý viedol konajúce subjekty k jej zriadeniu. Po zriadení
a podpísaní zmenky je už právne irelevantné, čo bolo pred ňou; dôležitý je už iba text zmenky. Žalobca
zvýraznil, že v prvostupňovom konaní podrobne opísal mechanizmus uzatvárania zmlúv o pôžičke,

reálne poskytovanie finančných prostriedkov žalovanému pred podpisom samotných zmlúv o
pôžičke, aj dôvodov, ktoré ho k tomuto postupu viedli. To, že k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkov zo strany žalobcu do rúk žalovaného došlo v takej výške, ako uviedol a žalovaný niekoľko
krát písomne uznal, dokonca s overeným podpisom. Tvrdenia žalovaného o donútení k podpisu
jednotlivých dokumentov považoval za účelovú obranu. Rovnako vyhodnocuje ako účelové tvrdenie,

že mu nikdy financie neodovzdal. Žalobca nad rámec zmenkového konania podrobne vysvetlil, ako
odovzdával žalovanému finančné prostriedky a ako bolo potvrdzované prevzatie. Podpornými dôkazmi
na preukázanie tvrdení žalobcu boli aj notársky overené podpisy žalovaného nielen na zmluvách o
pôžičke, ale aj následnom dokumente - Prehlásenie zo dňa 13.09.2010, ktorý spĺňa náležitosti uznania
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní opätovne prednášal

argumentáciu,žesamalojednaťopôžičkuposkytnutúvedomedostávkyalebohryvzmysleustanovenia
§ 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak k tejto argumentácii sa skutkovo vyjadril na pojednávaní,
a to, že financie vedome do stávky alebo hry nepožičal a súhlasil s konštatáciou prvostupňového
súdu, že išlo o námietku uplatnenú po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty od doručenia zmenkového
platobného rozkazu v rámci uplatnených námietok zo dňa 31.05.2011. Poukázal aj na to, že pri uplatnení

námietok treba rozlišovať, či sa jedná o námietky existencie, či zaplatenia zmenky alebo existencie,
či zaplatenia pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečovala. U oboch námietok platí prísna koncentračná
zásada. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219 O.s.p..

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoZm/10/2013-154 zo dňa 18.02.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi, žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote

najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.03.2014,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu
preskúmavanývmedziachodvolacíchdôvodovžalovaného,obsiahnutýchvpísomnepodanomodvolaní
zo dňa 6.8.2012.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Základom rozhodnutia krajského súdu je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pretože
odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na tieto dôvody

odkazuje.

Len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa poukazuje na ust. § 212
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, za súčasného
splnenia podmienky, že odvolacími dôvodmi v podstate mohli byť len námietky, ktoré podal žalovaný

proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 19Zm 96/2010-22 zo dňa 18.4.2011, a to z
titulu zákonom vyžadovanej koncentrácie námietok v lehote do troch dní od doručenia zmenkového
platobného rozkazu, keď predmetom súdneho konania pred okresným súdom je posudzovanie
podaných námietok. Odvolací súd sa z dôvodu zachovania koncentračnej zásady oboznámil s
námietkami žalovaného v podaní zo dňa 31.5.2011 (č.l. 24 - 25 spisu), vo väzbe k odvolacím dôvodom
obsiahnutým v podanom odvolaní zo dňa 6.8.2012. Žalovaný v námietkach namietal, že žalobca vo

svojom návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie zmenky. Poskytol tvrdenie,
že žalobca a žalovaný uzavreli v dňoch 21.7.2008, 30.4.2009, 20.10.2009 a 16.4.2010 Zmluvy o
pôžičkách, na základe ktorých mal žalobca poskytnúť žalovanému pôžičky v celkovej výške 90.858,78
Eur. V námietkach prehlásil, že žalobca mu v skutočnosti pôžičky nikdy neposkytol a aj napriek tomu
si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal a na základe tejto skutočnosti podal návrh a žiadal vydať

zmenkový platobný rozkaz. Súhlasí krajský súd so zhodnotením prvostupňového súdu, že žalobcom
predložené zmenky spĺňajú všetky zákonné náležitosti vyžadované zákonom zmenkovým a šekovým v
zmysle čl. 1 § 75 zákona č. 191/1950 Zb., ide o platné vlastné zmenky, ktoré obsahujú označenie, že sa
jedná o zmenku, obsahujú sľub zaplatiť uvedenú finančnú čiastku, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa
má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis

vystaviteľa, v danom prípade žalobcu, ktorý svoj podpis nespochybnil.

Vo vzťahu k charakteru konania pred prvostupňovým súdom považuje krajský súd vo všeobecnosti za
potrebné uviesť, že prejednanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa § 175 ods.
4 O.s.p. sa obmedzuje výhradne na posúdenie oprávnenosti námietok a s ohľadom na už vydaný

zmenkový platobný rozkaz môže byť rozhodnuté len tak, že sa tento zmenkový platobný rozkaz celkom
alebo sčasti zrušuje, alebo sa ponecháva v platnosti. V rámci konania o námietkach nesie dôkazné
bremeno dlžník, ktorý je povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový
záväzok.Prehmotno-právnycharakterzmenkovýchzáväzkovjepríznačnáichabstraktnosť,nespornosť
a prísnosť. Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí

prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť celkom jednoznačne preukázať. Odvolací súd
vo vzťahu k charakteru zmenky, a to že zmenka je záväzkom abstraktným, uvádza, že zákon neviaže
vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré sú predpísané.
Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom
u zmenky vlastnej existujú. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným, ktorého podstata je v tom, že

vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní
preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval, že
povinný zo zmenky veriteľovi zmenečnú sumu skutočne dlží. Zmenka sama, v prípade, že je platná, je
dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je však len na dlžníkovi zo zmenky,
aby v prípade, ak má námietky, tieto vzniesol a v súdnom konaní preukázal. Je potrebné zdôrazniť, že

oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne právo na vyplatenie zmenky má a je to osoba povinná, ktorá
samusívprípadenesúhlasuprotitomutonárokuzozmenkybrániť,apokiaľneunesiedôkaznébremeno,
resp. ocitne sa v dôkaznej núdzi, je potom povinná na zmenku plniť. Z hľadiska, kto a voči komu môže
vznášať námietky, sa rozlišujú námietky absolútne a námietky relatívne. Do okruhu relatívnych námietok
patria aj kauzálne námietky. V danom prípade je teda na dlžníkovi, v danom prípade žalovanom, aby

vo vzťahu k svojim námietkam jednoznačným a nepochybným spôsobom tieto preukázal.

Žalovaný poskytol tvrdenie, čo tvorilo základ námietok, že žalobca mu v skutočnosti pôžičky nikdy
neposkytol, i napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal. Vo vzťahu k týmto
formulovaným námietkam okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne

vyhodnotil so záverom, že námietka neposkytnutia kauzálneho plnenia nemala na vznik a trvanie
abstrakčného zmenkového záväzku žalovaného voči žalobcovi na základe vystavených vlastných
zmeniek vplyv, išlo len o príčinu (motív) vystavenia predmetných vlastných zmeniek, z tohto dôvodu
nepochybne medzi účastníkmi existoval právny vzťah, a to zmenková dohoda, ktorá vytvorila dostatočnýdôvod na vznik zmenky a zmenkového záväzku. Okresný súd správne zdôraznil, že pohľadávka
vyplývajúca zo zmenky je nezávislá od príčinného kauzálneho vzťahu, keďže zmenkový záväzok je
záväzkom abstraktnej povahy, oddelený od skutočností, ktoré boli príčinou jeho vzniku a ktorého

neplatnosť nespôsobuje ani prípadná absencia týchto skutočností. Práve u zabezpečovacích zmeniek
je vznik zmenkového záväzku prepojený so skutočnosťami, ktoré sú príčinou jeho vzniku a ktoré vedú
účastníkov zmenkového záväzku k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení prostredníctvom zmenky, ktorá
má zabezpečovaciu povahu. Zásadnú úlohu má i ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., pričom ak námietku
kauzy vniesol v danom prípade žalovaný ako priamy účastník záväzkového vzťahu, tak okresný súd sa

jasným spôsobom ku kauzálnemu vzťahu, ktorý predstavoval len príčinu (motív) pre vystavenie zmenky,
dostatočným spôsobom vyjadril.

Pokiaľ žalovaný tvrdil dôkazné bremeno na strane žalobcu, poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 05. marca 2009, tak uvádza krajský súd, že z vykonaného
dokazovaniavyplynulouneseniedôkaznéhobremenažalobcom,atopreukázanieexistenciezmenkovo-

právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, doložením originálov vlastných zmeniek vystavených
žalovaným a aj preukázaná príčina (motív) vystavenia zmeniek, vychádzajúceho z určitého reálneho
základu kauzy zmenky. Naviac, z dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca okrem zmeniek
disponoval i uznávacím prejavom žalovaného, a to časovo z doby po vystavení zmeniek žalovaným,
išlo o písomné prehlásenie podpísané dňa 13.9.2010 (č.l. 35 - 37 spisu), ktorého dôkaznú hodnotu

nepochybne zvýšilo osvedčenie pravosti podpisu žalovaného pred notárom. Súčasne žalobca doložil
i podpísané zmluvy o pôžičke (prílohová obálka na č.l. 4, príjmové doklady podpísané žalovaným).
I z týchto dôkazných prostriedkov okrem výpovedí účastníkov, svedkov bola dostatočným spôsobom
zistená dotvrdená okolnosť existencie motívu a príčiny vystavenia zmenky. V tomto smere teda išlo o
odlišný skutkový stav, než bol riešený a posudzovaný vo vzťahu k hodnoteniu dôkazného bremena, ako

to riešil Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 05. marca 2009.

K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu primárne krajský súd za aplikácie ust. § 120
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 132 O.s.p. konštatuje, že okresný súd zistil skutkový stav veci, na
základe ktorého správne rozhodol. Nebolo potrebné správne vykonať ďalšie dokazovanie. Tak v konaní

pred okresným súdom, ani vo vyvolanom odvolacom konaní sa žalovanému nepodarilo predložil také
dôkazy, ktoré by zásadným spôsobom zmenili zistený skutkový stav. Okresný súd vychádzal primárne
z predložených listinných dôkazov, ktorých pravosť, resp. obsah relevantným spôsobom žalovaný
nespochybnil. Hodnotenie týchto dôkazov je podľa ust. § 132 O.s.p. na súde, ktorý dôkazy hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom musí starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, čo aj bolo okresným súdom dodržané. Žiadne procesné
ustanovenie súdu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému
prostriedku. Pokiaľ sumár vykonaných dôkazov preukázal opodstatnenosť žalobcovho nároku a ktorým
dôkazným stavom bol krajský súd viazaný, tak za situácie, keď podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. okresný
súd v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, bolo jeho rozhodnutie
presvedčivé.

Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že pod vecou treba
rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Nesprávnym právnym posúdením veci

je treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú
právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale ich obsah interpretoval nesprávne,
alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
Ani v tomto smere odvolací súd prejednaním veci nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu
žalovaného. Odvolací súd zhodne s okresným súdom považoval námietku týkajúcu sa nemožnosti

priznať nároky zo stávky a hry v zmysle úpravy v § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka za námietku, ktorá
nebola obsiahnutá v procesnom podaní žalovaného, a to v námietkach proti vydanému zmenkovému
platobnému rozkazu zo dňa 31.5.2011. Je potrebné opätovne zvýrazniť, že námietky žalovaného
nepochybne spočívali len v prehlásení, že žalobca mu v skutočnosti žiadne pôžičky reálne neposkytol,
a napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia týchto pôžičiek ponechal. Tvrdenie žalovaného, že

malo ísť o pôžičky vedome poskytnuté do stávky alebo hry, ktoré žalovaný vzniesol až na pojednávaní
konanom dňa 3.4.2012, nebolo možné hodnotiť len ako objasnenie tohto prehlásenia vzhľadom k
tomu, že išlo o kvalitatívne a kvantitatívne odlišnú námietku, a to tak v skutkovej, ako aj v právnej
rovine. O takýchto odlišných, nových námietkach nemal prvostupňový ani odvolací súd priestor pre ichposudzovanie v rovine ich relevancie na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci o
(ne)ponechaní vydaného zmenkového platobného rozkazu v platnosti, a to cez dodržanie zásady
koncentrácie zmenkového konania vyjadrenej primárne v úprave podľa § 175 ods. 1, 3, 4 O.s.p. Z týchto

zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že ak žalovaný podal včas námietky a okresný súd nariadil
na ich prejednanie pojednávanie, tak na námietky podané neskôr už nebolo možné prihliadať. To sa
práve týkalo námietok žalovaného, na ktoré poukazoval i v podanom odvolaní, s odkazom na právnu
úpravu v § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skutkové okolnosti. Zvýrazňuje krajský súd, že za
zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom bolo dostatočne preukázané a žalobcom unesené

dôkazné bremeno, že kauzálna príčina vystavenia zmeniek žalovaným, t.j. existencia kauzálnych
vzťahov medzi účastníkmi existovala, teda vystavenie žalovaných zmeniek malo reálny základ. Správne
okresný súd zvýraznil, že podpísanie zmeniek zo strany žalovaného, dodržanie formálnych podmienok
platnosti, uvedenie týchto zmeniek do obehu nie je závislé na kauzálnom vzťahu vyplývajúcom z
predložených zmlúv o pôžičkách, keď tento predstavuje motív pre vystavenie zmenky. Žalobca dôvod
vystavenia zmeniek dokázal, pričom samotné tvrdenie neposkytnutia kauzálneho plnenia bez ďalšieho

nemalo vplyv na vznik trvania abstraktného zmenkového záväzku. Naopak žalovaný v konaní pred
prvostupňovým súdom (v konaní o námietkach) a ani v podanom odvolaní hodnovernosť dôkazných
prostriedkov žalobcu nevyvrátil, rozumným spôsobom nevysvetlil a ani nedokázal, prečo pri ním tvrdenej
neexistenciipríčiny-motívevystavilzmenkyanáslednepodpísalPrehláseniezodňa13.9.2010.Ztýchto
len doplnených záverov, bol odvolacím súdom rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne

rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142ods.
1 O.s.p, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na
náhradu trov odvolacieho konania, z obsahu spisu vznik takýchto trov nevyplýval, preto mu ich náhrada

nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.