Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207918
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207918.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. so
sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi
D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXX XX T. T., o zaplatenie zmenkovej sumy 914,87,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16 CbZm

94/2013-26 zo dňa 3. júla 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16 CbZm 94/2013-26 zo dňa 3. júla 2013 zrušuje a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 28. 03. 2013 sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 914,87,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy
914,87,- Eur od 12.08.2010 do zaplatenia, so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 914,87 Eur od
27.10. 2010 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 3,05 Eur, a to podľa Nariadenia
Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Navrhovateľ si pohľadávku uplatnil ako nárok zo zmenky

vystavenej odporcovi dňa 27. 1. 2010, ktorú priložil k návrhu a príslušný súd určil podľa bydliska odporcu.
Odporca sa na tlačive „C „ (čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia) nevyjadril.
Súd v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia nariadil vo veci pojednávanie, a to s poukazom na
čl. 5 bod 1 Nariadenia, lebo ústne pojednávanie považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného
právneho posúdenia súdom, ako spotrebiteľský vzťah, keďže súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok. Navyše zo zásady rovnosti všetkých pred zákonom či pred súdom vyplýva, že

všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým
sporným otázkam, najmä v tomto prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia odporcovi neposkytuje
dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou identifikovanou číslom zmluvy XXXXXXXXX,
úverovou zmluvou XXXXXXXXX, exekučným spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
4Er/361/2011 a zistil, že zmenka, ktorá bola navrhovateľom priložená k návrhu bola vystavená ako

zabezpečovacíprostriedokzposkytnutéhoúveru,ktorýmápovahuspotrebiteľskéhoúveru.Zmenkabola
vystavená dňa 27. 1. 2010 v T. T. na rad spoločností POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59, s doložkou
„bez protestu“, s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky
bola vpísaná suma 914,87 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 12.08.2010 do zaplatenia.
Pôvodný majiteľ zmenky POHOTOVOSŤ s.r.o. indosoval zmenku rubopisom na navrhovateľa. Súd
prvého stupňa tiež zistil, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver dňa 27.1.2010 vo výške 350,-

Eur, a v zmysle čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok na zabezpečenie peňažného záväzku
odporcu, ako dlžníka z úverovej zmluvy bola vystavená zmenka, v ktorej nebola vyplnená zmenkovásuma a dátum začiatku úročenia tejto sumy s tým, že remitent bol oprávnený vyplniť zmenkovú sumu
najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky,
prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky.

Dátum úročenia zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal splatným
celý dlh.
Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto v zmysle čl. 19 Nariadenia
aplikoval slovenské právo, a to Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, Zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicu
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia kapitoly I čl. 2 ods. 1,
kapitoly II čl. 4, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 7 ods. 1, čl. 19 a čl. 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, ďalej na čl.
2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES, čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, ďalej na ust. § 121 OSP, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1 a 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2, ako aj § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.
6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a napokon na § 75, § 76 ods. 2, § 33 ods. 1 a 2 a
§ 48 Zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.
V odôvodnení ďalej súd uviedol, že z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť

s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť poskytovaním spotrebiteľských úverov v značnom rozsahu na
území celej SR, a zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu,
ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Keďže zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, súd prvého stupňa pri uplatnení práva zo zmenky skúmal z úradnej moci
postavenie odporkyne, ako spotrebiteľa, pričom vychádzal zo záveru, že odčlenenie zmenkového

abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch
bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01.01.2008, a napokon posledná platná právna úprava
v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských
úveroch úplne zakazuje. Úprava § 17 ods. 4 Zák. č. 129/2010 v zmysle ktorého porušením tohto zákazu

veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú spotrebiteľovi je úpravou kogentnou, súd preto zo zákona ex offo
skúma podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vychádzajúc
z rozhodného znenia úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že veriteľ k
27.1.2010 na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohol prijať od dlžníka zmenku len v prípade, ak
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V čl. 17
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) je dohodnuté, že remitent je oprávnený vyplniť
zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane v súlade s VOP splatným celý dlh. Pokiaľ ide o vpísanú
sumu914,87,-Eurdozmenky,tátobolavyplnenánadhodnotu30%istinyposkytnutéhospotrebiteľského
úveru. Veriteľ v danom prípade poskytol úver vo výške 350,- Eur, z ktorého 30% predstavuje sumu

105,- Eur. Veriteľom vyplnená zmenka na sumu 914,87,- Eur je podľa súdu prvého stupňa neprípustná,
ide o právny úkon, ktorý je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, a to pre
rozpor so zákonom. Právny predchodca navrhovateľa konal v priamom rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č.
258/2001 Z.z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prerušujúcimi úverové istiny, a preto
je takýto právny úkon neplatný. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku,

ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 914,87,- Eur od
12.08.2010 do zaplatenia. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo VOP, jej obsah ani konkrétne

znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná.
Za neplatné považoval okresný súd dojednanie VOP aj s poukazom na čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/
EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,vzmyslektoréhovšetkyalebo
niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť vypracované zrozumiteľne, a

keď existuje pochybnosť v zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na VOP
absentuje podpis odporcu, preto sú pochybnosti, či vôbec odporca mal reálnu možnosť sa popri úverovej
zmluve so znením VOP oboznámiť, pričom aj v prípade, ak by sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť súverovými podmienkami, súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto sú veľmi rozsiahle, písané malým,
ťažko čitateľným písmom s množstvom odbornej právnej terminilógie a zhustené na jednej stránke.
Súd prvého stupňa tiež vychádzal zo záveru, že aj zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym

úkonom, pričom každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom,
a súd v rámci občianskosúdneho konania na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada ex offo.
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského nie je podľa súdu ani možné, pretože
právevspotrebiteľskýchvzťahochbolopoužitiezmenkyregulovanéaobmedzované.Súdprvéhostupňa
pretozdôvoduneoprávnenevyplnenejzmenkovejsumy,neprijateľnejdohodyovyplneníblankozmenky,

vzložitejčitateľnostiobchodnýchpodmienokpovažovalpostupnavrhovateľa,akonekalúpraktikuatakto
vyplnenú zmenku za neplatný právny úkon.
Súd prvého stupňa hodnotil aj údaje v zmenke z hľadiska účelu zmenky v zmysle úpravy Zákona
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku. Súd dospel k názoru, že by bolo v rozpore s účelom zákona, aby v

zabezpečovacej zmenke bol obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25% ročne, pričom
poukázal aj na právnu úpravu obsiahnutú v §369 ods. 1 Obchodného zákonníka (s účinnosťou od
15. 01. 2009), podľa ktorej ak vznikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
je možné dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpismi Občianskeho práva,
teda zákonnej výšky úrokov z omeškania v zmysle vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Podľa názoru súdu prvého

stupňa pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného
ustanovenia s úmyslom získať od dlžníka sankčné plnenie v neprimeranej výške. Takéto plnenie je
podľa súdu prvého stupňa aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je v hrubom nepomere vo vzťahu
k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a riadne, a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či
skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Okresný súd

dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obchádza zákon, preto je právnym úkonom absolútne
neplatným s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, a neplatnosť tejto dohody spôsobuje aj v
zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25% ročne, pokiaľ ide o túto časť zmenky.
Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa názoru súdu
prvého stupňa prelomuje aj zásadu stanovenú v čl. I. § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené v

ustanovení § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca výslovne uviedol, že zákonné
ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Okresný súd považoval za neurčitý aj údaj o splatnosti obsiahnutý v zmenke, pričom poukázal na úpravu
údaju splatnosti v § 1 bod 4 a § 75 bod 3 Zák. č. 191/1950 Zb. V konaní predložená zmenka má ako
splatosť uvedené „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, zatiaľ čo v piatom odstavci má splatnosť

stanovenú „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd prvého stupňa má za to, že ide o
neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, a v zmysle §33 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto
zmenka považuje za neplatnú.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon uviedol, že v prípade neskúmania
prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom by mohlo dôjsť k odopretiu, resp.

k obmedzeniu práv spotrebiteľa, ako slabšej strany právneho vzťahu. Súd prvého stupňa skúmaním
podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel k záveru, že navrhovateľ neoprávnene zabezpečil úver
zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase vyplnenia zmenky. Zmenka
vychádzalazdohodyovyplnenízmenky,ktorúsúdvyhlásilzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuupravenú
v neprospech spotrebiteľa a v konečnom dôsledku samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov

splatnostijepodľasúduprvéhostupňazmenkouneplatnou.Súdprvéhostupňapretonávrhnavrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný odporca si v konaní trovy
konania neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť
konaťpredsúdomarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Navrhovateľ tvrdil, že v tejto veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu práva Európskej únie,

konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktoré
má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné aj v SR.
Tvrdil, že súd v tomto prípade nemohol nariadiť pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky čl.
5 ods. 1 Nariadenia. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, výnimočnámožnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu,
pojednávanie je možné podľa nariadenia nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania,
kdenebudemožnépotvrdiťalebovyvrátiťichtvrdenialennazákladepredloženýchlistinnýchaleboiných

dôkazov. Súd v tomto prípade nevydal a nedoručil účastníkom konania žiadne rozhodnutie o nariadení
pojednávania v súlade s § 45 a nasl. O.s.p. Pokiaľ teda súd do nariadenia pojednávania nerozhodol
platne uznesením, nemohlo sa pojednávanie uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť
použité pre meritórne rozhodnutie súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony
súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je podľa navrhovateľa postihnuté

závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. O.sp., súd prihliadal na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
bez návrhu vykonané.
Pokiaľ súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozhodnutia vykonal vo veci dokazovanie okrem iného aj
oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, navrhovateľ
namietal, že navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporca dokazovanie úverovou zmluvou,

exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Navrhovateľ tvrdil, že súd prvého stupňa
porušil ust. § 120 O.s.p., podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou
zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Súd prvého stupňa mal podľa navrhovateľa v tejto veci rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, z priebehu konania nevyplynula podľa

navrhovateľa potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, ako to výnimočne umožňuje § 120 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané Zák. č. 191/1950 Zb., čím dokázal svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany odporcu neboli voči forme obsahu zmenky
prednesené žiadne námietky, preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších

dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve
navrhovateľa na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, ktorá ako listinný
cenný papier je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Odporca mohol v zmysle
čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť voči zmenke námietky, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd podľa

navrhovateľa nie je oprávnený na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal námietky voči
zmenke za odporcu, a pokiaľ tak urobil, ide podľa navrhovateľa o porušenie princípu kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivý proces. Odporca sa v
konaní nedovolával obrany ako spotrebiteľ, nerozporoval navrhovateľom uplatnenú pohľadávku, svojim
konaním ju prakticky uznal, súd prvého stupňa však sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných

skutočností v tom smere, aby získal pre odporcu dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu, čím podľa
navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v tomto konaní. Takéto správanie súdu podľa navrhovateľa
je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces, ktoré je
garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Navrhovateľ zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí, súd prvého
stupňa však posudzoval vec tak, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Súd prvého
stupňa podľa navrhovateľa ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, v zmysle ktorého odporca
vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú

z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v prvom konaní nemôže konať odporca, tým
menej tak podľa navrhovateľa môže konať sám súd. V zmysle § 17 ZŠZ je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, táto námietka však musí byť vznesená
zo strany odporcu, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval jeho aktivitu. Uvedené námietky

majú hmotno-právny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán nie je súd oprávnený odporcu
aninaneupozorniť(§5ods.1OSP).Súdprvéhostupňapodľanavrhovateľporušilpoučovaciupovinnosť
(§ 5 ods. 1 OSP), porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na
skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia nemali byť bez návrhu vykonané.

Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená navrhovateľom je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
ide teda o platnú zmenku. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah
medzi odporcom a remitentom je po indosovaní irelevantný. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku akoneplatný právny úkon a nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú,
pričom tento jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,
ani nikto z účastníkov ich nepreukázal. V zmysle Nariadenia sa nárok považuje za neprípustný, ak v

podmienkach SR nie je vymáhateľný súdnou cestou. Navrhovateľ tvrdil, že v tomto prípade boli splnené
všetky podmienky konania v zmysle O.s.p., nárok je vymáhateľný súdnou cestou, preto je predikcia súdu
zásadne mylná.
Navrhovateľ namietal aj proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
judikatúru Európskeho súdneho dvora v konaní C - 419/2011, z ktorého rozhodnutia podľa navrhovateľa

oprávnenie súdu z úradnej moci skúmať postavenie odporcu, ako spotrebiteľa nevyplýva. V tomto
konaní bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, a to existencia právomoci súdu konať, ak je táto
odvodená od charakteru odporcu, ako spotrebiteľa. V prejednávanej veci podľa navrhovateľa niet
sporu o tom, že by súd nemal právomoc túto vec prejednať, a ani žiaden z účastníkov, ani sám
súd svoju právomoc nespochybnil. Rozsudok ESD sa týka výkladu odlišných predpisov Európskej
únie, než ktoré boli aplikované v tomto konaní, a ide aj o odlišný skutkový základ veci, nakoľko v

uvedenom konaní pred ESD bol charakter účastníka pre určenie právomoci skúmaný na návrh odporcu
a nárok zo zmenky bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom, zatiaľ čo v tejto veci
je predmetom konania nárok uplatnený zo strany navrhovateľa, ako indosatára. Uvedený rozdiel v
osobách, uplatňujúcich nárok zo zmenky má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a
uplatňovať kauzálne námietky v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré však súd prvého

stupňa podľa navrhovateľa celkom opomenul.
Navrhovateľ nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu
(BGH) z 25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm,
z ktorého malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom
poukazoval na to, že toto rozhodnutie nie je zverejnené a súd prvého stupňa necituje z neho také

významné časti, ktoré by umožňovali dospieť k hodnoteniu, k akému súd prvého stupňa dospel v
odôvodnenísvojhorozhodnutia.Navyšeideorozhodnutie50rokovstaré,ktorébolovydanévčase,kedy
európske spotrebiteľské právo prakticky neexistovalo, a nie je možné z tohto rozhodnutia vychádzať.
Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutím Nemeckého súdu nie je možné negovať aplikáciu právnej
úpravy platnej na území Slovenskej republiky, a to Zák. č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový),

navyše, Nemecký súd rozhodoval podľa nemeckého práva, a preto použitie z jeho záverov považuje
navrhovateľ za neprijateľné.
Navrhovateľ v odvolaní namietal aj proti záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky pre
neurčitý údaj splatnosti, keď táto neurčitosť splatnosti mala vyplývať z údajného rozporu medzi údajom
napísaným na zmenke „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote

4rokovodvystavenia“.Výraz„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“predstavujeprípustnú
modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1, tretia veta ZZŠ, z ktorej
vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote
4 rokov od jej vystavenia, a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Navrhovateľ
namietal proti záverom súdu prvého stupňa ohľadne postupnej splatnosti zmenky, tento záver nie je

podľa neho správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V závere odvolania navrhovateľ namietal aj proti tvrdeniam súdu prvého stupňa o tom, že odporcovi
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko toto zistenie podľa navrhovateľa nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a je založené len na domnienke a presvedčení súdu.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré jej bolo súdom prvého stupňa doručené, nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.f) a h)
O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil tiež nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ si uplatnil
v tomto konaní svoju pohľadávku voči odporkyni vyplnením vzorového tlačiva „A“ v zmysle čl. 4 bod

1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ si podľa návrhu uplatňoval právo
na zmenkovú sumu vo výške 914,87 Eur (zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 914,87 Eur od
12.08.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 914,87,- Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,05 Eur a náhradu trov konania. K návrhu navrhovateľ

pripojil originál zmenky označenej č. XXXXXXXXX, vystavenej navrhovateľom, ako vystaviteľom dňa
27.1.2010 na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava. Na zmenke bola uvedená zmenková suma 914,87,- Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od
12.08.2010 s poznámkou „bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenkupodpísal odporca, ako vystaviteľ. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ
zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o. previedol zmenku na rad navrhovateľa. Súd prvého stupňa doručil
odporcovi rovnopis návrhu, fotokópiu zmenky, potvrdenie súdu o prijatí návrhu na začatie konania, ako

aj tlačivo „C“ (zásielka súdu bola doručená odporcovi dňa 18. 04. 2013 do vlastných rúk). Odporca súdu
tlačivo „C“ nezaslal, ani sa žiadnym spôsobom k návrhu nevyjadril.
Súd prvého stupňa dňa 7.06.2013 nariadil pojednávanie na 3.07.2013 o 9:45 hod., predvolanie
na pojednávanie bolo doručené navrhovateľovi na adresu jeho právneho zástupcu dňa 14.06.2013,
odporcovi dňa 17. 06. 2013. Odporca, ako aj právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania zúčastnili

osobne. Odporca uviedol, že chcel svoj dlh splácať, ale nemal financie. Ako živnostník nemal žiadnu
robotu s tým, že telefonoval s p. P., lebo chcel zaplatiť 300,-Eur a dohodnúť sa na splátkach. K zmenke
uviedol, že nemá voči nej žiadne námietky a ak ju treba zaplatiť, tak ju zaplatí. Právny zástupca
navrhovateľa žiadal v zmysle vyjadrenia odporcu vydať rozsudok pre uznanie a namietal vykonané
dokazovanie zo strany súdu z hľadiska rozsahu. Súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec na
pojednávaní dňa 3.07.2013 v prítomnosti účastníkov konania. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé,

že prvostupňový súd po vypočutí účastníkov konania konštatoval, že sa oboznamuje obsah spisu, a
na to vyhlásil uznesenie, že vyhlasuje dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok v mene
Slovenskej republiky.
Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá

zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZZŠ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol

zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento

prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľskéhoúveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.
Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe

ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.
Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa sa pri prejednávaní tejto veci dopustil viacerých procesných pochybení, vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ si uplatnil nárok voči odporcovi podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007
o Európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľom je zahraničná právnická
osoba, pohľadávku voči odporcovi si uplatnil návrhom na tlačive „A“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia a to
zo zmenky, ktorú v origináli pripojila k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra na navrhovateľa
a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné, súd nariadi ústne pojednávanie len vtedy, ak to
považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán sporu.
Navrhovateľ ani odporca nariadenie pojednávania v tomto prípade nenavrhli, odporca sa k návrhu
vyjadril ústne na pojednávaní, kde oprávnenosť uplatneného nároku nenamietal. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa a aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.07.2013 vyplýva, že súd v

tejto veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodu, že to považoval za potrebné vzhľadom na možnosť
iného právneho posúdenia súdom, a to ako spotrebiteľský vzťah s odôvodnením, že súd je ex offo
povinný skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok. Navrhovateľ nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie,
súd prvého stupňa však napriek tomu vykonal dokazovanie exekučným spisom OS Banská Bystrica sp.
zn. 4Er/361/2011 a odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel o zistenia týkajúceho sa úverového vzťahu

medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporcom, ako dlžníkom, na zabezpečenie záväzku odporcu
z tohto vzťahu bola vystavená navrhovateľom predložená zmenka.
Odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý predvolal účastníkov na ústne pojednávania
bez toho, že by to bol niektorý z nich navrhol, ďalej vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z
účastníkov konania a sám ex offo skúmal vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r.

o. ako veriteľom a odporcom, ako dlžníkom, právne posúdenie ktorého však nie je predmetom tohto
konania, za nesprávny.
Predmetom tohto konania je navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ získal ako
indosatárvsúladespríslušnýmiustanoveniamiZmenkovéhoašekovéhozákonaodpôvodnéhomajiteľa
zmenky, obchodnej spološnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej

pre jej majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá
svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom.
Navrhovateľ, ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanú
odporcom ako vystaviteľom. Táto zmenka predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a
obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to právoplatnému majiteľovi

zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.
Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych zmenkových dlžníkov
(osoba, ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je jej príjemca,

resp. akceptant, a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od osôb,
ktoré sú nepriamymi zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť
nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového
práva v rôznych krajinách sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi
prísne formálne pravidlá, ale na druhej strane aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je

jednoduché a rýchle.
Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo
vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je
však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto 2 právne vzťahy sú právne oddelené, a preto hovoríme oabstraktnosti zmenky. V dôsledku takéhoto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti
jej kauzálneho vzťahu. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti
sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej

zodpovednosti zo zmenkových záväzkov.
V tejto súvislosti je dôležité ust. § 17 Zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého ten, kto je žalovaný
zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
záväzkoch voči vystaviteľovi (alebo skorším majiteľom zmenky), okrem prípadu, ak by preukázal, že
majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Práve ust. § 17 ZZŠ slúži aj na

ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, avšak bez ohľadu na to, či tento
dlžník je spotrebiteľom. Len za splnenia tejto podmienky, teda preukázania toho, že navrhovateľ, ako
nový majiteľ zmenky pri nadobúdaní tejto zmenky konal vedome na škodu odporcu, ako dlžníka, bolo by
možnézaoberaťsanámietkamitýkajúcimisakauzálnehovzťahumedziveriteľomapôvodnýmmajiteľom
zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom ako dlžníkom. Takéto posudzovanie by bolo
možné iba v prípade, že dlžník takéto námietky v súdnom konaní voči navrhovateľovi, ako majiteľovi

zmenky uplatní, musí ich však aj zdôvodniť a svoje tvrdenia ohľadne nepoctivého nadobúdania zmenky
preukázať. Majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou bez toho, aby musel
preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. (cit. § 495 OZ).
Zistenia súdu prvého stupňa pokiaľ ide o to, že zmenka bola vystavená odporcom na rad prvého
zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., a to ako zmenka zabezpečovacia

považuje odvolací súd za správne. Je potrebné však opakovane zdôrazniť, že predmetom sporu nie
je nárok veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok navrhovateľa, ako majiteľa zmenky zo zmenky,
ktorá zmenka indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na
platenie. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva tiež, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľom a odporcom, ako dlžníkom bola uzavretá

úverová zmluva, na základe ktorej poskytol veriteľ odporcovi konkrétnu sumu, návratnosť ktorej
bola zabezpečená vystavením blankozmenky, ako vlastnej zmenky dlžníka. V blankozmenke nebola
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, a podľa dohody o vyplňovacom
práve v čl. 14 VOP bol veriteľ oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane
splatným celý dlh vo výške, ktorá zostala neuhradená. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

vyplýva, že zmenka predložená navrhovateľom mala zabezpečovací charakter v zmluve o úvere, ktorý
bol vzťahom spotrebiteľským, a to medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako podnikateľom
poskytujúcim úvery a odporcom, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Ako však už bolo uvedené,
predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila
charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Je potrebné opakovane

upozorniť, že odporca v konaní nenamietal, že k indosácii došlo na jej škodu (§ 17 ZZŠ).
Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 6 v znení účinnom v tomto prípade obsahoval ustanovenie, podľa ktorého veriteľ
smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max. 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda určoval pravidlá pre vyplnenie tzv.
zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa legislatívy platnej
v čase vystavenia v konaní predloženej zmenky prípustné (ako to uviedol aj súd prvého stupňa, v

súčasnosti platná právna úprava v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch zmenku v
spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje). Porušenie postupu v zmysle cit. § 4 ods.6 Zák. č. 258/2001
Z.z. však nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale iba zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením týchto pravidiel (cit. §4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z.). Pokiaľ teda pôvodný
veriteľ zmenky porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku

postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, by
pôvodný veriteľ zodpovedal spotrebiteľovi (spotrebiteľ by mal právo uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi
nárok na náhradu škody). Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. však
nespôsobujeabsolútnuneplatnosťzmenkyprerozporsozákonomtak,akotovyvodilsúdprvéhostupňa.
Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom súdu prvého stupňa, že aplikáciou § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001

Z.z. došlo k prelomeniu zásady stanovenej v § 17 Zák. č. 191/1950 Zb.
Odvolací súd tiež upozorňuje, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú len z jeho zistení, z
dokazovania, ktoré vykonal sám, pretože odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky
nevzniesol, a ani nepreukázal. Navyše, v predmetnej veci, keď došlo k indosovaniu zmenky, by boli tietokauzálne námietky prípustné len za splnenia podmienok vyššie cit. § 17 ZZŠ. Zákon v § 120 ods. 1 O.s.p.
umožňuje súdu, aby výnimočne vykonal aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania, pokiaľ to považuje
za potrebné, takéto dokazovanie však súd vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré účastníci v

konaní uviedli. Ani § 120 ods. 1 O.s.p. nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu,
pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k návrhu na začatie konania nevzniesol. Súd prvého
stupňa však napriek pasivite odporcu v konaní nariadil pripojenie spisu odkazujúceho na kauzálny vzťah
medzi odporcom, ako zmenkovým dlžníkom a prvým majiteľom zmenky (POHOTOVOSŤ, s. r. o.). Takýto
postup súdu nemá oporu v platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý

súdny proces. Spájanie navrhovateľa, ktorý zmenku nadobudol indosamentom, s kauzálnym vzťahom
medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo
strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník unieslol dôkazné bremeno v zmysle § 17 prípadne
§ 10 ZŠZ. Iba v prípade relevantných námietok vznesených v zmysle zákona zmenkového a šekového,
by mohol súd vyhodnocovať aj kauzálny vzťah medzi prvým majiteľom zmenky a odporcom, vykonať
prípadne aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli a vyvodiť z neho závery. Súd však nie je oprávnený

urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil procesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd
preto za nesprávny.
Podľa Zmenkového a šekového zákona bol súd prvého stupňa oprávnený skúmať len to, či zmenka
obsahuje všekty náležitosti ustanovené pre jej platnosť zákonom zmenkovým a šekovým, nie však
zaoberať sa podmienkami vystavenia zmenky a jej prípustnosťou.

Odvolacísúdnesúhlasísozáveromsúduprvéhostupňa,ženavrhovateľomvkonanípredloženázmenka
je neplatná pre rozpor v údajoch splatnosti. Pri vystavení tzv. blankozmenky nie je možné určiť, kedy
bude skutočne splatná, rozhodnutie o splatnosti zmenky je na majiteľovi zmenky, ktorý môže zmenku
na platenie predložiť povinnej osobe kedykoľvek v rámci lehoty na predloženie. Blankozmenka je v čase
jej vystavenia zmenkou neúplnou, skutočnou zmenkou sa stane až potom, keď do nej oprávnená osoba

dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Na zmenke predloženej navrhovateľom v tomto konaní je uvedená
lehota splatnosti, a to lehota 4 rokov od vystavenia zmenky. Pokiaľ je na zmenke uvedené „zaplatím
za túto zmenku pri predložení“, ide o zmenku splatná „na videnie“ tak, ako to vyplýva z § 33 ods.
1 Zákona zmenkového a šekového. Zmenka na videnie je splatná pri predložení. Zákon v § 34 ZZŠ
upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia, táto lehota však

môže byť skrátená alebo môže byť určená lehota dlhšia (§ 34 ods. 1 ZZŠ). Pokiaľ teda vystaviteľ
(odporca) podpísal zmenku s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je tým
splnená podmienka určenia dlhšej lehoty v zmysle § 34 ods. 1 ZZŠ. Rovnako tak úročenie vo výške
0,25% denne nie je v rozpore s § 5 ods. 1 ZZŠ, ktorý pri zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po
videní pripúšťa zúročenie zmenkovej sumy za splnenia tam stanovených podmienok (uvedenie úrokovej

miery a dátumu od ktorého sa úrok počíta). Akékoľvek úvahy súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody
o vyplnení zmenky obsiahnutej vo VOP a neplatnosti zmenky, pokiaľ ide o úrok vpísaný na zmenke, a
to aj v prípade, že úrok 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne sú v tomto prípade neodôvodnené.
Ako už odvolací súd opakovane zdôraznil, odporca nepreukázal, ale ani nenamietal, že navrhovateľ,
ako terajší majiteľ pri nadobúdaní zmenky od pôvodného majiteľa, veriteľa odporcu z úverovej zmluvy

obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., konal vedome na škodu odporcu, ako dlžníka. Výklad
súdu prvého stupňa, ktorý pripúšťa prelomenie § 17 ZZŠ, keď súd bez akýchkoľvek námietok dlžníka
posudzuje kauzálny vzťah len z dôvodu, že dlžník je spotrebiteľom, je neprípustný.
Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §221 ods. 1 písm. f)
a h) O.s.p. zrušil, a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou veci, a z hľadiska hmotného práva bude postupovať
podľa príslušných ustanovení Zmenkového a šekového zákona. Prejedná návrh navrhovateľa, ktorý
si uplatnil právo zo zmenky, pričom ako indosatár nie je povinný preukazovať existenciu pôvodného
záväzkového vzťahu. Zmenka, pokiaľ aj pôvodne mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku

indosácie stala zmenkou na platenie, a pokiaľ dlžník v rámci svojej obrany nepodal také námietky, ktoré
byodôvodňovalipostupsúdupodľa§17ZZŠvočiterajšiemumajiteľovizmenky,niejesúdprvéhostupňa
bez takýchto námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového
vzťahu, aj keď je to záväzkový vzťah spotrebiteľský. Nárok zo zmenky posúdi podľa ZZŠ, pričom
bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu v tom, že navrhovateľom predložená zmenka je

zmenkou platnou, a to tak pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, ako aj pokiaľ ide
o obdobie jej úročenia.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí vo veci.Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.