Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 19, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200349
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215200349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s.,sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,vkonanízastúpenýAdvokátskakancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanej: S. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., R. XX/XX, o zaplatenie 469,34 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 384,68 eur s vyčísleným úrokom z omeškania
vo výške 88,59 eur a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 384,68 eur od 6.1.2015 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 384,68 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškaniaz a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 63,86% náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie
sumy 469,34 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 108,32 eur a s 9% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 469,34 eur od 6.1.2015 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil
tým, že so žalovanou uzavrel dňa 27.10.2011 Úverovú zmluvu č. 4110126833, na základe ktorej

bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 359,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver
pravidelnými 36 mesačnými splátkami po 15,83 eur, avšak sa dostala do omeškania s úhradou, a
tak žalobca listom z 28.5.2012 žalovanú vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma
pozostáva z istiny úveru vo výške 37,64 eur, z úroku vo výške 57,34 eur, zo zosplatnenej istiny vo výške
321,36 eur, z upomienky II vo výške 36,- eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur.

2. Žalobca podaním z 15.7.2015 doplnil skutkové tvrdenia podrobnou špecifikáciou jednotlivých zložiek

žalovanej sumy, ako aj spôsob vyčíslenia úroku z omeškania.

3. Súd otvoril pojednávanie vo veci dňa 19.7.2016 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj v neprítomnosti žalovanej a vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

4. Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl.

OZ, § 544 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní
ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má vpredmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Zmluva o
spotrebiteľskomúverejezmluvnýmtypomsosobitnouprávnouúpravouv zákoneč.129/2010Z.z.,ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom

lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú
zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z.,
použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

6. Súd z úverovej zmluvy č. 4110126833 mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa

27.10.2011 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve vo výške 359,- eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splatiť 36 splátkami po 15,83 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 32,30%, RPMN (ročnej
priemernej miere nákladov) vo výške 38,10% a priemernej hodnote RPMN vo výške 45,11% s tým, že
spotrebiteľ mal celkom uhradiť sumu 569,88 eur, dátum prvej splátky bol dohodnutý na 27.11.2011 a
lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 30.10.2014, pričom 30. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou

splatnosti dohodnutých mesačných splátok.

Žalobca v súlade s § 3 písm. a/ Hlava 7. Úverových zmluvných podmienok adresoval žalovanej prípis
z 28.5.2012, v ktorom žalovanú vyzval na splatenie celého čerpaného úveru v lehote 15 dní odo dňa
odoslania výzvy (31.5.2012) s tým, že dlh žalovanej žalobca vyčíslil sumou vo výšku 469,34 eur.

Podľa prehľadu pohybu na úverovom účte žalovanej predloženého žalobcom, žalovaná po tom, ako dňa
27.10.2011 čerpala sumu 359,- eur, neuhradila žiadnu splátku. Podľa splátkového kalendára žalovaná
titulom 1. až 6. splátky dlhovala žalovanému sumu 37,64 eur titulom istiny a 57,34 eur titulom úroku.
Predčasne zosplatnená istina úveru predstavovala sumu 321,36 eur.

Žaloba vo veci bola súdu doručená dňa 15.1.2015, pričom 1. splátka bola splatná dňa 27.11.2011 a
2. splátka bola splatná dňa 30.12.2011. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd v danej
spotrebiteľskej veci prihliadol na premlčanie uvedených splátok vo výške 31,66 eur (2 x 15,83 €), s
poukazom na § 101 OZ. Potom nepremlčaný dlh žalovanej predstavoval sumu predčasne zosplatnenej

istiny úveru vo výške 321,36 eur a zo žalovanej istiny vo výške 37,64 eur a úroku vo výške 57,34 eur,
úhrnom zahrnutých vo výške 94,98 eur v prvých šiestich splátkach, po odpočítaní sumy premlčaných
splátok, suma nepremlčaných dlžných splátok č. 3 až 6 predstavuje sumu 63,32 eur. Z uvedeného
dôvodu súd nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky 384,68 eur (321,36 + 63,32), na ktorý
žalovaná zaplatila sumu 20,64 eur po podaní žalobného návrhu. Dlh žalovanej titulom predčasne

zosplatnenej istiny úveru tak predstavuje sumu 726,75 eur (747,39 - 20,64).

Za dôvodný súd nepovažuje nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy upomienky II. vo výške 36,-
eur, najmä keď žalobca nielenže nešpecifikoval dátum uvedenej upomienky, ale ani jej existenciu
nepreukázal.

Obdobne súd nepovažuje za dôvodný ani nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur,
ktorá podľa tvrdení žalobcu bola vyúčtovaná žalovanej v zmysle Hlavy 18 ÚP. Je evidentné, že
formulár Úverových podmienok, ktorý v § 2 Hlavy 18 upravuje oprávnenie žalobcu vyúčtovať klientovi
v prípade omeškania zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur, bol žalobcom pripravený vopred. Žalobca

individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo formulárovom tlačive ÚZP žalobcu nepreukázal.
S poukazom na § 53 ods. 3 OZ je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že
zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade
opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaná štandardný formulár úverovej zmluvy žalobcu, ako

dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové
podmienky, v ktorých je upravené oprávnenie žalobcu účtovať v prípade omeškania spotrebiteľa
zmluvnú pokutu, podpísala dňa 27.10.2011 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači
štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich
zmenyžalovanou,čonepochybnespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je
spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur v prípade omeškania používa vo všetkých
Úverových podmienkach úverových zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi.7. Žalobca si uplatnil aj nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 108,32 eur za omeškanie
žalovanej s úhradou sumy vo výške 469,34 eur v období od 14.6.2012 do 5.1.2015. Ako už
súd konštatoval, nepremlčaný dlh žalovanej, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru k 14.6.2012,

predstavoval sumu 384,68 eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v lehote 15 dní určenej vo výzve na splatenie
celého úveru. Uvedený prípis žalobcu bol podaný na poštovú prepravu dňa 31.5.2012, a tak súd má za
to, že žalovaná sa dostala do omeškania od 16.6.2012. Preto nepochybne až od 16.6.2012 žalobcovi
vznikolvsúlades§517ods.1,2OZa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.nároknaúrokzomeškaniao8
percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej

úrokovej sadzby ECB k 16.6.2012 bola 1 %, preto žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 384,68 eur až do 5.1.2015, čo predstavuje sumu 88,59 eur. Dátumom 5.1.2015 žalobca
ohraničil koniec obdobia, za ktoré vyčíslil úrok z omeškania. Za obdobie od 6.1.2015 až do zaplatenia
dlhu žalovanou vznikol žalobcovi ďalší nárok na žalovaný 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 384,68
eur, a to až do jej zaplatenia.

S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 384,68 eur ako aj v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania zamietol.

8. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (81,93%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a v časti
úroku z omeškania je úspechom žalovanej (18,07%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd

o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu (81,93% - 18,07%)
63,86% náhrady trov konania.

9. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.