Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/473/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214219575
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214219575.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s.,
so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpený JUDr. Alanom Stelákom,
advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanému: F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V.
XXX, t č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom: M. T., súdna tajomníčka Okresného
súdu Y., o zaplatenie 548,- eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 396,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 396,- eur od 27.4.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 52,80 eur ako aj v časti prevyšujúcej sumu 396,- eur a v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 16,97

eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 16,50 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3 obchodných podmienok k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 120131097 z 4.4.2013 v znení: " Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/
spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/

spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na
13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď
sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky." je n e p r i j a t e ľ n á .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
sumy 548,- eur s 5,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 548,- eur od 16.9.2013 do zaplatenia,
na zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 52,80 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na

základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120131097 z 4.4.2013 poskytol žalovanému úver vo výške
400,- eur za odplatu 152,- eur. Uvedenou zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú sumu vo výške 552,-
eur uhradiť 13 mesačnými splátkami, z toho prvé tri splátky po 2,- eur mesačne a zostávajúcich 10
splátok po 54,60 eur. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil včas, keď úhrnom zaplatil sumu vo
výške 4,- eur, z toho ostatný raz dňa 26.5.2013. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako tri
mesiace, žalobca bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. V podaní z 28.3.2014

žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva na zaplatenie celého dlhu a podaním zo 17.4.2013
žalovanému oznámil zosplatnenie úveru dňom 15.9.2013. Žalovaný po zosplatnení úveru nerealizoval
žiadnu platbu. Žalobca si po započítaní úhrad žalovaného vo výške 4,- eur uplatnil nárok na zaplateniesumy 548,- eur (552 - 4) a podľa bodu 3 Obchodných podmienok si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu
po 13,20 eur mesačne, od septembra 2013 do decembra 2013, v úhrnnej výške 52,80 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu
ako aj v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného na neznámom mieste a vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120131097 z 4.4.2013 na formulárovom tlačive žalobcu,

označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške
400,- eur s úrokom 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, vo výške 14% z istiny pri
úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa uvedeného tlačiva si za poskytnutie úveru mal žalobca účtovať
odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť istinu vo výške 400,-
eur a odplatu vo výške 152,- eur, a tak celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 552,- eur, ktorú mal

žalovaný uhradiť 13 mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 2,- eur a nasledujúcich 10 splátok po
54,60 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom doporučený termín úhrady je 25. deň v mesiaci.
Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy, pri splatnosti 13 mesiacov, bola vo výške 47,29 eur. Podľa
bodu 1. Obchodných podmienok na rube tlačiva zmluvy je RPMN vo výške 67,70%, pri splatnosti úveru

13 mesiacov. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok , pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu,
keď sa dlžník dostal do omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť

paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške
20 % z poskytnutej istiny, najmenej 67,- eur, ktorá po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.

Žalobca predžalobnou upomienkou z 28.3.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške
493,40 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne

spoločnosti, resp. na špecifikovaný bankový účet, pričom ho súčasne v súlade s § 53 ods. 8 OZ
upozornil, že po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so
zmluvne dojednanými sankciami. Prípisom zo 17.4.2014 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie
úveru (spätne) k 15.9.2013 z dôvodu omeškania, pričom ho vyzval na úhradu sumy 733,60 eur, z ktorej
suma 548,- eur predstavuje istinu, vrátane úroku a zmluvnej odmeny, suma 105,60 eur predstavuje

zmluvnú pokutu a suma 80,- eur predstavuje účelne vynaložené náklady za úkony spojené s vymáhaním
dlžnej sumy.

Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, § 11 ods.
1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z, § 52 a nasl. OZ.

V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť žalobcu
mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k

ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex
specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú
zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010
Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54
ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných
strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z..

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaným bola

dňa 4.4.2013 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
400,-eur,pri ceneúveruvovýške152,-eurstým,žežalovanýmalposkytnutýúversplatiť13mesačnými
splátkami, a to počnúc 10. dňom po uzavretí zmluvy, pričom každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky, avšak žalobca odporučil ako termín úhrady 25. deň v mesiaci.Prvé tri splátky mali byť uhradené vo výške po 2,- eur mesačne a nasledujúcich 10 splátok po 54,60
eur mesačne. Zmluvné strany sa v súlade s § 565 OZ v bode 1 Obchodných podmienok dohodli na
predčasnom zosplatnení úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

Žalobca v danom prípade preukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (k 15.9.2013) ako aj jej
dovolenosť, keď žalobca preukázal existenciu dohody zmluvných strán podľa citovaného ustanovenia
§ 565 OZ ako aj žiadosť veriteľa žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky a preukázal existenciu
upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 8 OZ na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti.

Podstatnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2písm.f/,k/,zákonač.129/2010
Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je aj údaj o f) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11

ods. 1 písm. a/ citovaného zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 4.4.2013 neobsahuje, na rozdiel od údaju o

výške, počte a termíne splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru. Pre absenciu podstatného údaju (§
9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013) zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je úverová zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 4.4.2013 bezúročná a bez poplatkov s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. V danom prípade žalovaný čerpal úver vo výške 400,- eur,
z ktorého podľa tvrdení žalobcu uhradil sumu 4,- eur. Potom dlh žalovaného na čerpanej sume istiny

úveru predstavuje sumu 396,- € (400 - 4 ). Súd v tejto časti považoval návrh žalobcu za dôvodný.

Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere skúmal ako predbežnú otázku platnosť
dojednania o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov. Je
evidentné, že formulár Obchodných podmienok na rube formulára Zmluvy o úvere z 4.4.2013, ktorý

v bode 3. upravuje oprávnenie veriteľa - žalobcu požadovať od dlžníka/spoludlžníka zmluvnú pokutu
za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu,
keď sa dlžník dostal do omeškania a upravuje povinnosť dlžníka uhradiť paušálnu náhradu nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru,

najmenej však 67,- €, bol žalobcom pripravený vopred. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej
pokute a paušálnej náhrade nákladov a ich výškach vo formulárovom tlačive žalobcu nepreukázal.
S poukazom na § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.7.2011, je aj v tejto spotrebiteľskej veci
daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a
žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže

opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný
formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísal dňa 4.4.2013 bez možnosti
ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými
podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu

je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu a
paušálnu náhradu nákladov používa vo všetkých Obchodných podmienkach zmlúv o úvere uzavretých
so spotrebiteľmi. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 52,80
eur zamietol.

Žalobca v tomto sporovom konaní ovládanom zásadou prejednacou nevyprodukoval, podľa § 120
ods. 1 O.s.p., žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (povinnosť
žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania a paušálnu náhradu nákladov) bola
so žalovaným dohodnutá prejavením vôle žalovaného, teda, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť
dojednania o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade nákladov v Obchodných podmienkach zmluvy o

úvere. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred
formulovanom tlačive Obchodných podmienok, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa -
žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ v znení účinnom od 1.7.2011, ktorá je s poukazom na §53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej
pokuty podľa ustanovenia § 545a OZ, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2008.

Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za
neprijateľnú.

Z činnosti súdu je známe, že obsahovo rovnaká zmluvná podmienka v obdobnej zmluve žalobcu už bola
predmetom súdnej kontroly a súd ju (právoplatne) považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr.

rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/301/2013 z 25.10.2013, 13C/38/2014 z 27.6.2014,
13C/399/2014 z 30.6.2015), ktoré rozsudky sú prístupné aj verejnosti na stránkach Ministerstva
spravodlivosti SR www.justice.gov.sk .

S poukazom na § 53a ods. 1 OZ a citované právoplatné rozsudky je dodávateľ povinný zdržať sa
používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 5,50 % úroku z omeškania ročne zo sumy 548,- eur od 16.9.2013
až do zaplatenia. Žalobca si právo podľa § 565 OZ, teda predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie
s úhradou splátok, uplatnil voči žalovanému prípisom zo 17.4.2014, odoslaným žalovanému dňa
22.4.2014, v ktorom oznamoval žalovanému zosplatnenie úveru spätne k 15.9.2013. Žalovaný sa však

o zosplatnení dozvedel až z uvedeného prípisu žalobcu. Potom v súlade s § 563 OZ sa žalovaný
dostal do omeškania s úhradou dlhu dňom 27.4.2014, keď súd vychádzal z predpokladu, že uvedený
prípis bol žalovanému doručený dňa 25.4.2014. Keďže žalovaný dňa 26.4.2014 úhradu nerealizoval,
nasledujúcom dňom sa dostal do omeškania. Žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov

vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB
k 27.4.2014 bola 0,25%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 5,25% úrok z omeškania ročne, ale len zo
sumy prísudku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol.

Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (65,91 %), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ako
aj v časti úroku z omeškania a v časti zmluvnej pokuty je úspechom žalovaného (34,09%), ktorý sa
odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že žalobcovi z účelne a hospodárne vynaložených trov konania, s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p., po
prihliadnutínato,ževdanomprípadesajednáodrobnýsporvzmysle§200eaods.1O.s.p.,priznal50%

z 31,82% čistého úspechu žalobcu (65,91% - 34,09%), teda priznal mu 15,91%. Súd žalovanému potom
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 16,50 € titulom zaplateného
súdneho poplatku za návrh, ktorého priznaná výška je minimálna, ako aj titulom náhrady trov právneho
zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (prevzatie zastúpenia z 29.7.2013, písomné podanie zo 7.10.2014) po 36,52 eur, režijný paušál vo

výške 7,81 eur za úkon z roku 2013 a 8,04 eur za úkon z roku 2014 a 20% DPH vo výške 17,78 eur, vo
výške 15,91% z 106,67 eur mu priznal sumu 16,97 eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov
konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo vecisamej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.