Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/264/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113217979
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113217979.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky R.. Y. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, E. V. L. proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn.
3C/148/2012 zo dňa 19.01.2012.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 22 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku .

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdny poplatok z návrhu vo výške
331,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2013 voči odporcovi domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, sp. zn.
3C/148/2012. Predmetný rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 20.06.2013. V 30- dňovej lehote
podala podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodu podľa

§ 40 ods. 1 písm. c), t.j. preto, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Navrhovateľka v návrhu poukázala na niekoľko súdnych rozhodnutí, v ktorých súdy v prípade
rozhodcovských doložiek judikovali ich nezákonnosť. Uviedla, že ani ona si rozhodcu osobitne
nevyjednala. Rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto
rozhodcovského konania si tiež jednostranne stanovil dodávateľ. Poukázala, že rozhodcovská doložka
je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu musí podrobiť,

a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti
a nestrannosti rozhodcovského procesu. Podľa navrhovateľky si odporca vybral jediného rozhodcu,
s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už
len táto voľba je podľa navrhovateľky porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Ďalej
navrhovateľka poukazuje aj na vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa.
Navrhovateľka ďalej citovala v návrhu niekoľko súdnych rozhodnutí, rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove 3CoE 29/2010, 20CoE/24/2011, rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02, rozhodnutie

NS SR 6Cdo/1/2012, rozsudok Súdneho dvora ES C 40/08 Asturcom a ďalšie.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 15.11.2013, súdu doručenom
21.11.2013. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odporca uviedol, že podaná žaloba neodkazuje na konkrétne
v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, a je z tohto pohľadu neúplná a absentujú v nej
zákonné náležitosti. Uvádza, že v riadne a včas podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku

musí navrhovateľ uviesť aj dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ďalej
odporca poukázal na nesplnenie poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľky. Odporca je toho
názoru, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, v ktorom nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie
postupu rozhodcovského súdu, a preto nejde o konanie, v ktorom by navrhovateľ ako spotrebiteľ

bol oslobodený od súdnych poplatkov. K navrhovateľkou uvedenej argumentácii poukazujúcej na
ustálenú judikatúru odporca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 20CoE/24/2011 bolo Najvyšším súdom SR, sp.zn. 5Cdo/221/2011 zo dňa 30.07.2012 zrušené,
rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/1/2012 ( obdobne 6Cdo/3/2013, 2 Cdo/5/2012) boli vydané v
exekučnej veci, kde neprebehlo riadne dokazovanie, čo odporca namietal aj na Ústavnom súde SR.
V tejto súvislosti poukázal odporca aj na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa

10.07.2013,atoajzhľadiskaaplikácieSmernice93/13/EHS.Vďalšejčastisvojhovyjadreniasaodporca
zaoberal rozhodcovskou doložkou. K navrhovateľkou namietanej neplatnosti rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve odporca poukázal na ustanovenie §
53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné
dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko

individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky.
Odporca uviedol, že navrhovateľka bola preukázateľne upozornená na mimosúdne riešenie sporov
z poistenia a informovaná o tom, čo obnáša zákon č. 244/2002 Z.z. v rozsahu, ktorý určil sám
spotrebiteľ, a to zo strany sprostredkovateľa poistenia. Sprostredkovanie poistenia je licencovaná
činnosť a sprostredkovateľ poistenia bol pred zahájením svojej činnosti registrovaný u Národnej banky

Slovenska, pričom za týmto účelom bol povinný preukázať odbornú spôsobilosť a pripravenosť na
vykonávanie činnosti sprostredkovateľa poistenia. Až na základe posúdenia splnenia týchto kritérií
bol sprostredkovateľ registrovaný. Písomný prejav navrhovateľky - dojednať individuálne Osobitné
zmluvné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky je sám o sebe platný v zmysle § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Odporca trval na tom, aby súd pri posudzovaní a výklade písomných prejavov

vôle navrhovateľky postupoval v zmysle § 35 až § 40 Občianskeho zákonníka. Odporca namietal
tvrdenianavrhovateľkyakopaušálneamechanickétvrdeniabezakýchkoľvekdôkazov,žerozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, lebo spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach spotrebiteľa. Pre označenie zmluvného dojednania za neprimerané je nutné
preukázať rozpor s dobrými mravmi, ako i značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, a to

vždy ku ťarche spotrebiteľa, pričom vždy sa posudzujú okolnosti, ktoré boli známe v dobe uzavretia
zmluvy.Odporcaupriamujepozornosťnato,žezostranynavrhovateľkybolauzatvorenápoistnázmluva,
a to už pripojením jej podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, a to spolu s podpisom
sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za poisťovňu, pričom súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné
poistné podmienky a nato aby sa stali jej súčasťou ich nebolo treba osobitne dojednávať. Skutková a

právna podstata individuálneho dojednávania napádanej rozhodcovskej doložky sa dá posúdiť len ak
sa do zreteľa pozornosti súdu dostane celý proces uzatvárania poistnej zmluvy. Podľa odporcu bola v
rámci tohto procesu platne dojednaná rozhodcovská doložka, a to ako výsledok výsostne individuálneho
dojednania medzi klientom a sprostredkovateľom poistenia. Odporca uviedol, že je nespochybniteľné,
že pokiaľ sprostredkovateľ poistenia dodržal zákon č. 340/2005 Z.z. ako aj iné zákony, ktoré dodržať mal,

o čom svedčí listina podpísaná navrhovateľkou a aj sprostredkovateľom poistenia (záznam o potrebách
klienta zo dňa 14.12.2007), potom bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne. Ďalej odporca
vo vyjadrení uvádzal povinnosti sprostredkovateľa v zmysle zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní
poistenia, rozobral postup sprostredkovateľa pri uzatváraní poistných zmlúv. V ďalšej časti podania
odporca poukázal na judikatúru súdov, ktoré posúdili obdobnú rozhodcovskú doložku z dôvodu jej

individuálnehodojednaniaakoplatnú.Záveromodporcauvádza,žedojednanierozhodcovskejdoložkyv
danom prípade bolo výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľky, nešlo o neprijateľnú podmienku,
keďže navrhovateľka mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť ( aj vylúčiť, a to nepodpísaním
osobitných zmluvných dojednaní) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Tým,
že obe strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto

zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť
zmluvy považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a nemôže byť označená za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Osobitné
zmluvné dojednania sú samostatné, oddeliteľné od poistnej zmluvy a oddelené od VPP. Osobitnézmluvné dojednania platia iba v prípade ich osobitného podpísania obomi zmluvnými stranami, čo
vyplýva z ich textu. Bod v nich označený ako rozhodcovská doložka odkazuje na XV. časť VPP. Len
to, že sa Osobitné zmluvné dojednania odkazujú na časť textu VPP nemôže znamenať, že Osobitné

zmluvné dojednania nie sú samostatné, oddeliteľné od zvyšku poistného vzťahu. Text XV. článku VPP je
neúčinný pre danú poistnú zmluvu, pokiaľ pri nej nedošlo ku individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky, a to v Osobitných zmluvných dojednaniach. Na základe uvedeného odporca žiada, aby súd
návrh zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, poverenej zamestnankyne odporcu, svedkyne
Mgr. Eleny Capákovej Šlosiarovej, oboznámením sa s poistnou zmluvou z 14.12.2007, výňatkom
z VPP, osobitnými zmluvnými dojednaniami, oznámením o zániku poistenia z 4.4.2011, príručkou
obchodnej služby, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/148/2012 zo dňa
19.01.2012, návrhom na začatie rozhodcovského konania, upovedomením o začatí konania pred
rozhodcovským súdom, fotokópiou poštovej obálky, všeobecnými poistnými podmienkami, nálezom

Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013, tlačovou informáciou Ústavného súdu SR z
10.07.2013, kópiou rozhodcovského spisu Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/148/2012, vyjadrením
odporcu z 21.11.2013 a jeho prílohami, vyjadrením odporcu predloženým na pojednávaní, záznamom
o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 14.12.2007 a zvyšným obsahom spisu.

Navrhovateľka s odporcom zastúpeným sprostredkovateľkou poistenia Barborou Ľahkou uzavrela dňa
14.12.2007 poistnú zmluvu č. 4440290002, ktorej predmetom bolo životné poistenie a poisteným bola
navrhovateľka. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky.

Vo všeobecných poistných podmienkach v XV. časti je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní,

v zmysle ktorého všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom, podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, štatútu
rozhodcovského súdu a rokovacieho poriadku. Podľa bodu 2 XV. časti VPP účinných k 21.05.2007 bola
poisťovňa oprávnená poveriť právnickú osobu zriadením alebo výberom rozhodcovského súdu, resp.
poisťovňa bola oprávnená zriadiť rozhodcovský súd, alebo poveriť tri osoby na výkon rozhodcu. V časti

XVII. v bode 7a VPP je uvedené, že s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku je spojený osobitný
provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a
poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy,
ktorá sa vyporiada po ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená

alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola,
pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči
poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred
rozhodcovským súdom.

VPP sú ukončené podpisom navrhovateľky a dátumom podpisu 14.12.2007. Na rovnakom liste, na
ktorom končia VPP sa nachádzajú osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007, ktoré majú 2 odseky.
V odseku 1 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že poistenie zanikne aj tak, že poistné za
ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov do jeho splatnosti. V odseku 2. je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, v znení : „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň

svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku.“ Osobitné zmluvné dojednania sú opatrené podpisom navrhovateľky a
sprostredkovateľom poistenia s dátumom podpisu 14.12.2007.

Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu 3C/148/2012 súd zistil, že dňa 4.1.2012 podal odporca na
Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach proti navrhovateľke návrh na začatie konania
o zaplatenie sumy 102,90 Eur s príslušenstvom titulom práva odporcu na náklady na uzavretie poistenia
v súvislosti s ukončením poistnej zmluvy č. 4440290002 podľa bodu 7a časti XVII. VPP. Arbitrážny súd v

Košiciach rozhodol o návrhu odporcu rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/148/2012 dňa 19.01.2012
bez pojednávania a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 102,90 Eur a trovy rozhodcovského
konania v sume 276 Eur, a to do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, alebo aby v tejto
istej lehote podala odpor na rozhodcovskom súde. Právomoc rozhodnúť spor z poistnej zmluvy odvodilrozhodcovský súd z ust. XV. časti VPP a osobitných zmluvných dojednaní. V poučení rozhodcovského
rozsudku sa okrem iného uvádza, že je možné voči nemu podať v lehote 5 dní odpor, pričom podmienkou
je zaplatenie poplatku za odpor vo výške 72 Eur. Zároveň sa v poučení uvádza, že rozhodcovský

rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe skutočností tvrdených a preukázaných odporcom
ako žalobcom v danom konaní. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 24.06.2013,
navrhovateľka rozhodcovský rozsudok nenapadla odporom, ale dňa 18.7.2013 podala žalobu o jeho
zrušenie na Okresný súd Trenčín.

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.10.2013 č.k. 20C/264/2013-36 bola odložená
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, sp.
zn. 3C/148/2012 do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín o návrhu navrhovateľky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 20C/264/2013.

Na pojednávaní navrhovateľka trvala na návrhu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a v

osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože na základe nej
bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, nemala na výber. A prípadný spor z poistnej zmluvy
nemohol byť riešený pred všeobecným súdom, ale iba pred rozhodcovským súdom, ktorý kreoval
odporca. Uviedla, že rozhodcovská doložka sa nenachádza len v osobitných zmluvných dojednaniach,
ale aj v časti XV. VPP a jedine v prípade, že by nepodpísala ani osobitné zmluvné dojednania ani VPP

a ani zmluvu, iba tak sa dalo vyhnúť tomu, aby táto rozhodcovská doložka sa na ňu nevzťahovala.
Svoj návrh podala na základe zákona o rozhodcovskom konaní v zmysle § 40, ods. 1 písm. c/,
nakoľkopovažujerozhodcovskúdoložkuzaneplatnú.Nebolaindividuálnedojednanáaideoneprijateľnú
zmluvnú podmienku. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že bola
porušená v rozhodcovskom konaní rovnosť účastníkov v jej neprospech, pretože v jednej obálke

doručenej jej od odporcu sa nachádzal tak návrh na začatie rozhodcovského konania, upovedomenie
o rozhodcovskom konaní ako aj rozhodcovský rozsudok. Ďalej poukázala na to, že rozhodcovský
súd ju nepredvolal na toto konanie. Rozhodol o nároku bez jej prítomnosti, bez toho aby vykonal
dokazovanie. Návrh podala navrhovateľka aj z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. j/ zákona
o rozhodcovskom konaní, pretože pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené ustanovenia

práv spotrebiteľa, konkrétne pri uzatváraní poistnej zmluvy osoba konajúca za odporcu navrhovateľku
nepoučila o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. VPP k
predmetnej poistnej zmluve sú rozsiahle, majú 13 strán, sú písané odbornou právnou terminológiou a
priemerný človek tomu ťažko porozumie. Navrhovateľka mala u odporcu predtým dojednané investičné
životné poistenie, ktoré skončilo v roku 2007. Následne jej odporca doručil list, v ktorom ju upozornil

na možnosť zhodnotiť nasporené peniaze v rámci poistenia, teda na možnosť uzavrieť novú poistnú
zmluvu, predmetom ktorej bude životné poistenie jej osoby, pričom z nasporených peňazí mohla
na tento účel vložiť mimoriadny vklad, čo aj spravila. Išlo o poistenie s názvom Euro Kapital plus.
Poistku uzavrela dňa 14.12.2007 na pobočke odporcu v Trenčíne. Prítomná bola navrhovateľka, jej
matka a pani, ktorá zastupovala odporcu Barbora Ľahká. Poistná doba bola dojednaná na 47 rokov

a poistné malo byť platené v mesačných platbách. Navrhovateľka si vzhľadom na odstup času od
podpísania zmluvy presne nepamätala, aké konkrétne zmluvné ustanovenia so sprostredkovateľkou
preberala. Bola si však istá, že sprostredkovateľka poistenia ju neupozornila na to, že v poistných
podmienkach sa nachádza rozhodcovská doložka, nevysvetlila jej ani, čo obnáša rozhodovanie o
sporoch v rozhodcovskom konaní. O tom, ako budú riešené spory z poistenia sa navrhovateľka so

sprostredkovateľkou nerozprávala. Navrhovateľka chcela uzavrieť poistnú zmluvu na základe ktorej
bude poistená pre prípad smrti, úrazu alebo kritických chorôb. Nespomína si, či jej sprostredkovateľka
poistenia dala poistné podmienky na prečítanie. Sprostredkovateľka jej ukázala, kde má podpísať
poistnú zmluvu, VPP a osobitné zmluvné dojednania s tým, že uviedla, že podpisom VPP bude
uzatvorená zmluva, ale sú to všeobecné podmienky, a preto je potrebné podpísať aj osobitné zmluvné

dojednania, ktoré sa týkajú tohto konkrétneho poistného produktu Euro Kapital Plus. Navrhovateľka
uviedla,žeakbyvedela,žepodpisomVPPakoajosobitnýchzmluvnýchdojednaníbudevšetkyprípadné
spory z poistnej zmluvy rozhodovať rozhodcovský súd, tak by tieto listiny nepodpísala. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že poistno-právny vzťah bol ukončený na jej žiadosť, pričom odporca jej doručil list
oznámenie o zániku poistenia, v ktorom uviedol, že jej má vyplatiť preplatok 0,93 Eur a nebolo v

tomto oznámení vôbec spomenuté, že by evidoval voči navrhovateľke nejaký dlh titulom predmetného
poistného vzťahu. Zo strany odporcu nebola navrhovateľke doručená žiadna predžalobná výzva a o dlhu
sa dozvedela až z rozhodcovského rozsudku, ktorý jej bol doručený. Navrhovateľka uviedla, že nebola
pri podpise zmluvy v časovej tiesni.Na pojednávaní zamestnankyňa odporcu predložila súdu záznam o požiadavkách a potrebách klienta k
predmetnejpoistnejzmluvez14.12.2007,ktorývyhotovilsprostredkovateľpoisteniaaktorýboldoručený

odporcovi 17.12.2007. Vo vrchnej časti záznamu textu vyhotoveného drobným písmom, riešiacim
vyhlásenie sprostredkovateľa poistenia a spôsob podávania sťažností súvisiacich so sprostredkovaním
poistenia je do textu vložená veta o možnosti riešenia sporov cestou rozhodcovského konania podľa
zákonač.244/2002Z.z.aXV.častiVOP.Vpísanímslováno-niedoviacerýchkolónokmohlibyťupravené
podmienky poistného produktu podľa požiadavky klienta; ani jedna možnosť sa však netýkala voľby

rozhodcovského konania.

Poverená zamestnankyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že zo záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta z 14.12.2007 vyplýva, že sprostredkovateľ poistenia splnil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o
sprostredkovaní poistenia pred uzavretím samotnej poistnej zmluvy. Zároveň z tohto záznamu vyplýva
aj možnosť mimosúdneho vyrovnania sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu v zmysle zákona

o rozhodcovskom konaní. Keďže odporca nebol prítomný pri dojednávaní predmetnej poistnej zmluvy,
odporca vychádza z toho, že údaje v zázname o požiadavkách a potrebách klienta sú pravdivé.
Zamestnankyňa odporcu žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, pretože navrhovateľka
nepreukázala, že boli splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázala na to, že
niektorérozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,ktorécitovalanavrhovateľkavnávrhubolizrušenéÚstavným

súdom SR. V danom prípade rozhodcovská doložka bola dojednaná platne v poistnej zmluve konkrétne
vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach. Taktiež kreovanie rozhodcovského súdu bolo v súlade so
zákonomorozhodcovskomkonaní.Pokiaľnavrhovateľkavtomtokonanínamietalaneobjektívnosťalebo
zaujatosť rozhodcovského súdu, tak nič jej nebránilo takúto námietku vzniesť v rozhodcovskom konaní
v stanovenej lehote. V čase uzavretia poistnej zmluvy v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní neboli

z prejednávania sporov rozhodcami vylúčené spotrebiteľské spory. Navrhovateľka neuviedla, z akého
dôvodu považuje rozhodcovskú doložku za neplatnú a taktiež neuviedla, ktoré konkrétne ustanovenia
právnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľabolivrozhodcovskomkonaníporušené.Navrhovateľka
podpisom na poistnej zmluve potvrdila, že prevzala jedno vyhotovenie VPP. Odporca si tým splnil
povinnosť v zmysle ustanovenia § 788 ods. 3 OZ, a teda navrhovateľke boli oznámené všeobecné

poistné podmienky. Odporca má za to, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, pretože
navrhovateľka podpísala osobitné zmluvné dojednania, obsahujúce rozhodcovskú doložku, pričom tieto
podpísať nemusela. Aj bez ich podpisu by došlo ku vzniku poistno-právneho vzťahu, k uzavretiu poistnej
zmluvy. Odporca poukázal na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrený v jeho rozhodnutí č.k.
16CoE/212/2012-82 z 22.8.2012, ktorý takéto osobitné zmluvné dojednania vyhodnotil ako individuálne

dojednané a ako platne dojednanú rozhodcovskú doložku. Povinnosť zaplatiť peňažný dlh v prospech
odporcu, ktorú uložil navrhovateľke rozhodcovský súd predmetným rozhodcovským rozsudkom vyplýva
z časti 17 ods. 7a VPP. Ide o náklady poisťovne, ktoré súvisia s nákladmi s uzatvorením poistnej zmluvy
za sprostredkovanie poistenia.

Svedkyňa Mgr. Elena Capáková Šlosiarová, matka navrhovateľky uviedla, že bola spolu s
navrhovateľkou v decembri 2007 na pobočke v Prvej Československej poisťovne v Trenčíne, pretože
uvedená poisťovňa navrhovateľku oslovila, že či chce uzatvoriť nový poistný produkt, nové životné
poistenie s tým, že nasporené peniaze z predchádzajúceho poistenia vloží ako mimoriadny vklad
v prospech novej poistky. Svedkyňa uviedla, že pri uzatváraní zmluvy bola prítomná spolu s

navrhovateľkou a poisťovacou agentkou. Uviedla, že celkové sedenie s agentkou trvalo cca 15-20 minút.
Poisťovacia agentka navrhovateľke vysvetlila výhody poistky s mimoriadnym vkladom, a keďže mala
navrhovateľka a jej matka kladné ohlasy na činnosť predmetnej poisťovne, tak navrhovateľka súhlasila
s uzatvorením tejto poistnej zmluvy. Počas rokovania o uzavretí zmluvy agentka s nimi nepreberala
rozhodcovské konanie, ani rozhodcovskú doložku, o VPP im povedala iba v skratke a následne dala

podpísať navrhovateľke poistnú zmluvu spolu s poistnými podmienkami, ktorá navrhovateľka ani nemala
čas si poriadne naštudovať.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy (ďalej len
OZ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZSpotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (zákon č. 568/2008 Z. z. účinný od 01.01.2008) za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda

medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti ahospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako "smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), za podmienky, ktoré môžu byť považované za nekalé
sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/148/2012, ktorým jej ako žalovanej

v rozhodcovskom konaní, bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 102,90 Eur a trovy rozhodcovského
konania v sume 276 Eur odporcovi, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu, a to
z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák.č. 244/2002 Z.z. Navrhovateľka sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku domáhala z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a z dôvodu,
že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Súd

mal z predloženého rozhodcovského spisu preukázané, že navrhovateľke bol predmetný rozhodcovský
rozsudok doručený dňa 24.06.2013, a navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 18.07.2013 návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. v 30- dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.Poistná zmluva uzatvorená medzi odporcom a navrhovateľkou spĺňa charakteristiku štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou
zmluvy sú tiež zmluvné podmienky, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
odporcom už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi veriteľom
- odporcom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti uvedenú
poisťovaciu činnosť a spotrebiteľom navrhovateľkou ako fyzickou osobou, čo je zrejmé aj z označenia

účastníkov v zmluve. Uvedená zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje špeciálny
právny režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia európskeho práva.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom rozhodcovskej
zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcovským súdom, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnejzmluve,alebovšeobecných
podmienkach. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky

osobitný, pretože v prípade sporu rozhodcovský súd rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje
v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom
vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,

obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd mal za preukázané, že obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne

presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na
právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych

noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,
aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu
než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodovanie sporu pred
rozhodcovským súdom je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po

vznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahuaodporcažiadnymspôsobomnepreukázal,žebypoučil
navrhovateľku o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadnýdopadtejtozmluvnejpodmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v prípade

vzniku sporu zo spotrebiteľskej zmluvy podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V zmysle citovaných
ustanovení smernice a jej prílohy 93/13/EHS sa za nekalú podmienku považuje aj rozhodcovská
doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je jej absolútna neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd podporne vychádzal z právnych záverov
prijatých Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn.
6Cdo/3/2013. Konkrétne v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na
uzavretierozhodcovskejzmluvysamápredložiťspotrebiteľovitakýmspôsobom,abyznehobolozrejmé,

že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnostivoľbymedziviacerýmiriešeniamiaotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená“.Najvyššísúdu

SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/1/2012 dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,
že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci

podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v
ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka pri uzatváraní

poistnej zmluvy nebola vôbec oboznámená s rozhodcovskou doložkou, na základe ktorej budú
všetky spory z poistnej zmluvy riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, nebola poučená o
následkoch uzavretia takejto rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPP aj v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré následky spočívajú v tom, že sa vzdáva prejednania prípadného sporu z poistnej
zmluvy pred všeobecným súdom. Uvedené skutočnosti boli preukázané aj výsluchom svedkyne,

ktorá bola prítomná pri dojednávaní poistnej zmluvy. V poistnej zmluve sa rozhodcovská doložka
nenachádza. Sprostredkovateľ poistenia neupozornil navrhovateľku na to, že v poistných podmienkach
sa nachádza rozhodcovská doložka. Pokiaľ by navrhovateľka vedela, že je v poistných podmienkach
obsiahnutá rozhodcovská doložka, nepodpísala by uvedené listiny. Aj z pripojeného spisového materiálu
rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu v Košiciach je zrejmé isté znevýhodnenie spotrebiteľa

v rozhodcovskom konaní oproti súdnemu konaniu v zmysle O.s.p. spočívajúce napríklad v kratšej
lehote na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku navyše s povinnosťou zaplatiť poplatok
za odpor, v opačnom prípade sa na neho neprihliada, neexistencie úpravy oslobodenia od poplatku,
ktoré skutočnosti vedú súd k záveru, že v prípade postačujúcich informácií poskytnutých odporcom
navrhovateľke by sa táto ťažko rozhodla pre akceptáciu rozhodcovskej doložky. Odporca v konaní

nepreukázal, že navrhovateľka bola pred uzavretím poistnej zmluvy zo strany odporcu osobitne
poučená, resp. upozornená, že všetky spory zo zmluvy bude riešiť iba rozhodcovský súd. V Zázname
o potrebách klienta k poistnej zmluve, na ktorý odkazoval odporca, je drobným písmom uvedené,
že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne
vyrovnanie využiť rozhodcovské konanie a je tam odkaz na XV. časť VOP. Súd však nemal z

uvedeného záznamu preukázané, že boli navrhovateľke poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, vysvetlený rozdiel medzi konaním
pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ako aj všetky dôsledky z toho plynúce. Z výsluchu
svedkyne nič také nevyplýva, pretože svedkyňa potvrdila tvrdenie navrhovateľky, že pri dojednávaní
poistnej zmluvy sprostredkovateľ poistenia vôbec nehovoril o rozhodcovskom konaní, o rozhodcovskej

doložke, na základe ktorej by sa spory zo zmluvy mali riešiť výlučne cestou rozhodcovského súdu.
Z listín nepochybne vyplýva, že poistné podmienky boli vopred pripravené odporcom ako formulár,
navrhovateľka nemohla ovplyvniť ich obsah. Odporca tvrdil, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi
individuálne dojednaná, pretože osobitné zmluvné dojednania s rozhodcovskou doložkou sú nezávislé
od VPP a navrhovateľka osobitné zmluvné dojednania nemusela podpísať. Z obsahu listín vyplýva,

že tak VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania sú ukončené podpisom navrhovateľky a rovnakým
dátumom ako poistná zmluva. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že nepodpísaním osobitných zmluvných
dojednaní nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, tak nemožno prehliadnuť fakt, že v časti XV. VPP
je uvedené, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konanípred rozhodcovským súdom. Argumentácia odporcu, že navrhovateľka sa mohla rozhodnúť, či podpíše
poistnú zmluvu aj s rozhodcovskou doložkou, nie je pravdivá, pretože už podpisom poistnej zmluvy
a VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a tiež obsahujú rozhodcovskú doložku sa navrhovateľka

zaviazala strpieť rozhodcovské konanie pre rozhodnutie o ktoromkoľvek spore z poistno-právneho
vzťahu. Nie je pravdivé ani tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mohla rozhodcovskú doložku vylúčiť,
nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného
vzťahu, pretože v Osobitných zmluvných dojednaniach je okrem rozhodcovskej doložky v odseku
2 uvedené aj dojednanie v odseku 1, ktoré upravuje otázku zániku poistenia a teda navrhovateľka

nemala možnosť samostatne súhlasiť s odsekom 1 Osobitných zmluvných dojednaní, bez súčasnej
akceptácie rozhodcovskej doložky v ods. 2. Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodcovská doložka,
resp. rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. Značnú nerovnováhu do
zmluvného vzťahu na neprospech spotrebiteľa vnáša aj skutočnosť, že v zmysle VPP účinných v čase
poistnej zmluvy mohol rozhodcovský súd vybrať a kreovať sám odporca ako dodávateľ. Pokiaľ odporca

navrhoval vykonať dôkaz výsluchom JUDr. Jaroslava Škapinca, zamestnanca odporcu, na preukázanie,
že odporca plne rešpektoval vôľu ktoréhokoľvek poistníka odporcu, ktorý nesúhlasil s uzatvorením
rozhodcovskej doložky a k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky nedošlo, súd tento dôkaz nevykonal,
nakoľko ho nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Tento svedok totiž nebol
prítomný pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy s navrhovateľkou, nemôže sa vyjadriť k priebehu

kontraktácie predmetnej poistnej zmluvy, k možnosti individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky
s navrhovateľkou, a preto vypočúvanie tohto svedka k okolnostiam uzatvárania iných poistných zmlúv
s inými klientami je irelevantné a nemohlo by ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z výsluchu navrhovateľky a
svedkyne vyplýva, že pri uzatváraní poistnej zmluvy nebola navrhovateľka upozornená na rozhodcovskú
doložku, nebola informovaná o dosahu rozhodcovskej doložky, taktiež ani o rozdieloch medzi konaním

pred všeobecným a rozhodcovským súdom. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
ustanovení § 3 ods. 1 vymedzuje rozhodcovskú zmluvu ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa
§ 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, čo v danom prípade nemal súd preukázané. Podľa názoru
súdu ide o nekalú praktiku zo strany dodávateľa ak v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu do vopred
pripravených poistných podmienok, ktoré by mali bližšie riešiť otázky poistenia zakomponuje dodávateľ

rozhodcovskú doložku, rozhodcovskú zmluvu, ako iný zmluvný záväzok účastníkov odlišný od poistného
vzťahu, pričom pred predložením poistnej zmluvy s poistnými podmienkami na podpis spotrebiteľovi,
nie je spotrebiteľ zo strany dodávateľa na ustanovenie zakladajúce právomoc rozhodcovského súdu
upozornený a riadne poučený o jeho dôsledkoch. Ak spotrebiteľ predložené listiny podpíše v dobrej
viere v čestnosť konania dodávateľa, no bez vedomia o tom, že podpísal aj záväzok podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu, nemôže spotrebiteľa takéto zmluvné ustanovenie zaväzovať, pretože na jeho
strane nie je daná skutočná vôľa uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Navrhovateľka mienila uzavrieť
s odporcom poistnú zmluvu pre prípad smrti, úrazu alebo kritických chorôb, nepotvrdila však, žeby
mala vôľu uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Takúto vôľu nemohla mať, pretože osobou konajúcou
za druhú zmluvnú stranu nebola upozornená na to, že v poistných podmienkach sa nachádzajú

takéto ustanovenia zásadného právneho významu. Z výsluchu navrhovateľky a svedkyne vyplynulo,
že po dojednaní obsahu poistenia navrhovateľka zmluvu a poistné podmienky podpísala podľa pokynu
sprostredkovateľa poistenia s tým, že sprostredkovateľka poistenia inštruovala navrhovateľku, že má
podpísať aj osobitné zmluvné dojednania, ktoré sa týkajú konkrétneho dojednaného poistného produktu.
Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah klauzuly zakladajúci právomoc rozhodcovského súdu.

Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený a na jej obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala. Súd dodáva, že
z týchto dôvodov vyhodnotili ako neplatnú rovnakú rozhodcovskú doložku v obdobných prípadoch aj
Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 3Co/569/2013 zo dňa 28.8.2014 a Krajský súd v Prešove v
rozsudku sp. zn. 12Co/26/2014 zo dňa 10.12.2014.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo všeobecných
poistných podmienkach ako aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neplatná a rozhodcovský súd
nemal právomoc rozhodnúť spor z poistnej zmluvy.Na uvedených záveroch nemení nič ani to, že odporca predložil súdu rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici s iným právnym názorom. Súdu je známa rozdielna judikatúra krajských súdov v

obdobných veciach. Pokiaľ táto judikatúra nebude Najvyšším súdom SR zjednotená, súd ju nemôže
ako argument akceptovať z dôvodu jej neustálenosti a rozpornosti. V takomto prípade prvostupňovému
súdu neostáva nič iné, ako o veci rozhodnúť na základe vlastného hodnotenia skutkových a právnych
okolností prípadu. Dôvodom na iný postup nie je ani nález Ústavného súdu SR II ÚS 499/2012 a
skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012 (v ktorom NS SR vyslovil

právny názor, že rozhodcovská doložka dojednaná v obdobnom prípade, ako je posudzovaný prípad, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou) bolo napadnutá sťažnosťou a Ústavný súd túto sťažnosť prijal na
ďalšie konanie. Ústavný súd SR však toto rozhodnutie skúma iba z hľadiska ústavnosti, nie z hľadiska
správnosti právnych záverov. Súd naviac dodáva, že k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky
dospel na základe vlastného hodnotenia okolností prípadu.

Pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy súd návrhu navrhovateľky na základe § 40 ods. 1 písm. c) zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Vzhľadom
na uvedené bolo nadbytočné skúmať, či je splnený aj druhý navrhovateľkou uplatnený dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože súd návrhu vyhovel, patrí v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej navrhovateľke plná náhrada
trov konania. Navrhovateľka si uplatnila trovy konania spočívajúce v cestovných nákladoch na súdne
pojednávanie osobným motorovým vozidlom zn. ŠKODA Fabia 6Y, ev.č. VT 747BN na trase Bratislava-
Trenčín a späť (264 km). Pri priemernej spotrebe PHM 6,5 litrov/100km x 264 km x cena za 1liter
pohonných látok 1,286 Eur ku dňu 27.03.2015 predstavuje náhrada za spotrebované pohonné hmoty 22

Eur. Súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania
vo výške 22 Eur.

Podľa§4ods.2písm.za)zák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom, je súdny
poplatok 331,50 Eur.

Navrhovateľka sa domáhala ochrany svojho práva, keď tvrdila, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na poistnou zmluvou založený
zmluvný vzťah účastníkov dopadajú ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa. Preto je navrhovateľka
od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
oslobodená. Keďže súd jej návrhu vyhovel, je odporca v zmysle § 2 ods. 2 prvej vety zákona č. 71/1992
Zb. povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu v sume 331,50 Eur podľa položky 3 písm.

c) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.