Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 18, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/107/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010307

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615010307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom v trestnej veci obžalovaného G. F., pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júla
2016, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Obžalovaný:

G. F. narodený XX. H. XXXX v J., trvale bytom č. d. XXX, XXX XX R.,

sa uznáva vinným, že

dňa 19.04.2014 v čase približne o 4.10 h, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hodnotou
2,09 g/kg (promile) v krvi, viedol osobné motorové vozidlo zn. A. U., ev. č. MA-XXXCR, VIN: M po
štátnej ceste II/503 v smere od mesta Malacky do obce Pernek, v uzavretej obci Pernek značne prekročil
zákonom povolenú rýchlosť vozidla, nevenoval sa riadne vedeniu vozidla a rýchlosť jazdy neprispôsobil
svojim schopnostiam, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c), § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho pred rodinným domom číslo 26 nezvládol vedenie vozidla,

vyšiel s vozidlom vpravo mimo vozovku a prednou časťou vozidla narazil do veľkého kameňa, následne
do zberného kontajnera na sklo a do malej telefónnej rozvodne, pričom jeho spolujazdec vo vozidle S.
J. utrpel, okrem iných zranení, úplné roztrhnutie srdcovnice, ktoré zranenie bolo nezlučiteľné so životom
a zomrel na mieste dopravnej nehody,

teda

ako vodič dopravného prostriedku, v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky, spôsobil inému z nedbanlivosti smrť,

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona.Za to sa
odsudzuje

podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a písm. l) Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona ukladá súd obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel všetkých druhov na doživotie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený J. J., nar. XX. J. XXXX v S., trvale bytom č. d.

XXX, R., so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 30. septembra 2015 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 29. septembra 2015, č. 1 Pv 243/14/1106-35, na obžalovaného G. F. pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júla 2016 obžalovaný po poučení o svojich právach a
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný

odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to výsluchom obžalovaného, odpisom z registra trestov na
obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného a listinných podkladov.Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 149 ods. 4 s poukazom na § 149 ods. 3 Trestného zákona)

v rozpätí štyri roky až desať rokov.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja
bolo to, že obžalovaný viedol svoje motorové vozidlo technicky nesprávne, značne prekročil zákonom
povolenú rýchlosť vozidla, nevenoval sa riadne vedeniu vozidla a rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim
schopnostiam, čím porušil viacero ustanovení zákona o cestnej premávke, pričom jazdil značne pod

vplyvom alkoholu (2,09 ‰). Uvedené konanie obžalovaného viedlo k vyjdeniu s vozidlom vpravo mimo
vozovku a k narazeniu prednou časťou vozidla do veľkého kameňa, následne do zberného kontajnera na
sklo a do malej telefónnej rozvodne a k smrti poškodeného S. J.. Smrť poškodeného je preto v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného.

Čo sa týka posúdenia zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný, ako osoba, ktorá
v tom čase podľa vlastného vyjadrenia požívala príležitostne alkoholické nápoje (o ktorých tak musel
vedieť, čo môžu spôsobiť a spôsobujú), opätovne užil alkoholické nápoje a značne ovplyvnený
alkoholom sadol za volant auta. Tento spôsob jeho konania svedčí o ľahostajnosti k tomu, čo z jeho
požívania alkoholu a zo šoférovania pod takýmto vplyvom môže vzísť.

Okolnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania skutku, jeho následku a zavinenia preto súd vyhodnotil
v neprospech obžalovaného.

Súdvyhodnotilajosobuobžalovanéhoamožnostijehonápravy,pričomzistil,žeobžalovanýnebolsúdne

trestaný a ani priestupkovo prejednávaný. Z hľadiska trestnoprávneho (páchania trestnej činnosti) viedol
preto obžalovaný riadny život.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to,
že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona] v tom

zmysle, že sa nedopúšťal trestnej činnosti, a tiež, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd nezistil
ani jednu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol

na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a
preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Zákonnom ustanovená trestná sadzba je v rozpätí štyri
roky až desať rokov s tým, že rozdiel je šesť rokov a jedna tretina sú dva roky. Po tejto úprave bola
trestná sadzba u obžalovaného v rozpätí od štyroch rokov až do ôsmich rokov, pričom súd vychádzal pri

určovaní druhu trestu z toho, že ak ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v
osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6
Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy,
ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve
tri roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pri ukladaní

trestu podľa trestnej sadzby uvedenej v § 149 ods. 4 Trestného zákona je možné uložiť len trest odňatia
slobody a to v jeho nepodmienečnej forme.

Súdpretodospelkzáveru,žeprenápravuobžalovanéhojepotrebnéuložiťnepodmienečnýtrestodňatia
slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne závažný (čo vyjadruje tak zákonodarca stanovením

trestnej sadzby ako aj spôsob spáchania činu, jeho nenapraviteľný následok a forma zavinenia
obžalovaného), avšak súd vzal do úvahy aj preukázané spoluzavinenie poškodeného (nebol pripútaný
bezpečnostným pásom) a preto uložil trest na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, čo súd
vyjadril tým, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výške štyri roky.Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Súd sa zaoberal aj možnosťou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobodu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 1 Trestného zákona), nakoľko obhajkyňa navrhla
obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody, avšak súd nezistil také pomery páchateľa a už

vôbec nie okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup umožňovali.

V tejto súvislosti súd pripomína, že za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho
osoby, nesúvisia so spáchaným trestným činom, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate
ide o rodinné a osobné pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania
o treste. Žiadne takéto, prípadne iné výrazné okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa § 39

ods. 1 Trestného zákona však neboli zistené ani počas prípravného konania a ani na hlavnom
pojednávaní (ide napr. o majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny,
starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo potenciálnej družky a pod.). Rovnako neboli zistené ani
žiadne okolnosti prípadu (všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa) odôvodňujúce mimoriadne zníženie

trestu odňatia slobody. Navyše, ani samotná prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť
samaosebeokolnosťou,ktorábyodôvodňovalauloženietrestupoddolnúhranicuzákonomustanovenej
trestnej sadzby (R 24/1966 - III).

Súd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

na doživotie, pretože na to boli jednoznačne splnené podmienky ustanovené v § 61 ods. 5 písm. b)
Trestného zákona, nakoľko súd odsúdil obžalovaného za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4
Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Pokiaľ ide o nárok poškodeného J. J. na náhradu škody, súd ho podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku

odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Okresný súd Malacky
V Malackách, dňa 18. júla 2016

JUDr. Erik Tomus
predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Bc. Barbora Malášková