Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206765
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513206765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, P.O.BOX 205, proti žalovaným: 1/ R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, T. B., 2/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.
Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 923,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/88/2014-78 zo dňa 15.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade ako ani
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, čl. 3 ods. 1

až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 3 a 4, § 54
ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 565, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 8 ods. 1,
§ 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1 až 3, § 3 ods. 2, § 3 ods. 3, § 6 ods. 1, § 6 ods. 7, § 7 ods. 1, §
7 ods. 5, § 9 ods. 1, 2 a 6, § 92 ods. 8 zákona č. 486/2001 Z.z. o bankách.
V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca žalobou podanou dňa 11.10.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 923, 11 eur, ročný úrok z omeškania

vo výške 9 % zo sumy 864,64 eur od 21.03.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými v 1. a 2.
rade dňa 19. 04. 2006 zmluvu o spotrebnom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalovaným úver vo výške 1 659,70 eur (50 000,--Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 11 % ročne.
Žalovaní sa zaviazali splácať úver v 59 mesačných splátkach po 38,41 eur (1 157,-Sk) vždy ku 20. dňu
v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20. 05. 2006 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20. 03.

2011, splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Poplatok za poskytnutie úveru bol
33,19 (1 000,- Sk) a poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1, 99 eur (50,- Sk) mesačne.Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 28. 03. 2013 zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, spornou ale ostala jej výška 1 228,17
eur, pozostávajúca z istiny vo výške 864,64 eur, z úroku z omeškania vo výške 305,06 eur a riadneho

úroku vo výške 58,47 eur.

Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným v 1.a 2. rade postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa
05.04.2013.

Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom a všeobecne môže byť predmetom zmluvy o
postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako
peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.
Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis)
dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku
ZoB umožňuje iba:

1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Žalobca na výzvu súdu nepredložil dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky
doručil žalovaným písomnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, s ktorou boli v omeškaní dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam pôvodného veriteľa, Slovenskej
sporiteľne zo dňa 5. 4. 2013 adresovaný žalovaným o postúpení pohľadávky. Žalobca tiež nepreukázal,

aby žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci boli v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac
ako 90 dní, aj keď bolo preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi splatnú pohľadávku - konečná
splatnosť úveru uplynula dňa 20.3.2011 a zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 28.3.2013.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel

k záveru, že postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92
ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku, nie je platné, keďže žalobca ani na základe výzvy súdu
nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovaných na zaplatenie
dlžnej sumy a že im túto výzvu doručil.

Žalobca tiež ani po výzvach súdu zo dňa 9.1.2014 a 3.11.2015 neobjasnil skutočnosti, ktoré boli pre
rozhodnutiesúdurozhodujúce.Naprieksnahesúduksúčinnostizostranyžalobcunedošlo.Súdnielenže
nemôže, ale ani nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy, na základe ktorých by mu
súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov
konania a tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu

kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle
§ 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie
dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní
pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe nemohol
vyhovieť a preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu.“

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu - oznámenia o postúpení pohľadávky,
ktorým si postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. splnil povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Účelom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách

je úprava výnimiek z bankového tajomstva. § 92 ods. 8 zákona o bankách nestanovuje zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť
postúpenia.Žalovanýv1.radevovyjadreníkodvolaniuuviedol,žesrozsudkomsúduprvéhostupňavcelomrozsahu
súhlasí.

Žalovaná v 2. rade a vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom
navčaspodanéodvolanie(§204ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutýrozsudokakoajkonanie,ktorému

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust.§ 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej
tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že dňa 19.04.2006 došlo medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. (t.j. bankou) a žalovanými k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. 0530873685.

Dňa 28.03.2013 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia bola okrem iného aj
pohľadávka voči žalovaným, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0530873685 zo
dňa 19.04.2006.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je

imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej

výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie.

Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v

Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C
233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta sp. zn. 15C
33/2014, Okresný súd Svidník vo veci sp. zn. 5C 430/2013).

V predmetnej veci splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky banky

(výzva banky na splnenie dlhu, omeškanie žalovaných dlhšie ako 90 dní napriek výzve na splnenie)
nebolo preukázané. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých
predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách,
postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom
uplatnené v tomto konaní. Keďže žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, žalobu bolo potrebné

zamietnuť.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešní žalovaní ani
vedľajší účastník vystupujúci v konaní na ich podporu si trovy odvolacieho konania neuplatnili, žiadne
trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ani

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.