Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205000
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115205000.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: EuroFinancovanie,

s.r.o., so sídlom Nové Záhrady 113/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 906, zastúpeného advokátom
JUDr. Katarína Dvorská, so sídlom kancelárie Vietnamská 48, 821 05 Bratislava, proti žalovanému :
KOMANDOR Slovensko a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Masarykova 22, 080 01 Prešov, IČO: 35
813 415, správcom ktorého je Mgr. Tomáš Szalontay, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Bodnárom, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice o určenie
popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi KOMANDOR Slovensko a.s., sídlo: Masarykova

22, 080 01 Prešov, IČO: 35 813 415, zapísaný v obeh. registri OS Prešov, oddiel: Sa, vložka číslo:
10487/P vo výške 500.093,18 EUR z ručiteľského vyhlásenia č. 13050018-02 zo dňa 31.5.2013 medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako ručiteľom, prihlásená do reštrukturalizačného konania na
Okresnom súde Prešov, vedeného pod sp. zn. 2R/7/2014, a popretá správcom žalovaného v celom
rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti je oprávnená a považuje sa za zistenú čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, vo výške 495.293,18 € v poradí ako iná pohľadávka a zároveň
považuje sa za zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, vo výške 4.800,- € v poradí ako

podriadená pohľadávka.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov konania žalobcu vo výške 1.767,42
€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.03.2015 domáhal určenia popretých pohľadávok vo
výške 495.293,18 €. Ako v žalobe uviedol dňa 31.5.2013 uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou
OTV FINANCE, s.r.o., Slaská 220, 966 22 Slaská, IČO: 44 290 888, zmluvu o úvere č. 13050018
(ďalej iba „OTV FINANCE, s.r.o.“), na základe ktorej žalobca poskytol OTV FINANCE, s.r.o. peňažné

prostriedky vo výške 500.000,- € a OTV FINANCE, s.r.o. sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné
prostriedky najneskôr do 12-tich mesiacov odo dňa čerpania príslušnej časti úveru (ďalej iba „zmluva
o úvere“). Zmluva o úvere bola modifikovaná dodatkom č. 1 zo dňa 6.9.2013 a dodatkom č. 2 zo dňa
23.10.2013. OTV FINANCE, s.r.o. čerpal peňažné prostriedky z úveru v troch tranžiach (200.000,- €,
150.000,- € a 150.000,- €). Pohľadávka sa stala teda splatnou dňa 31.5.2014, 18.6.2014 a 7.6.2014.
Za zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere sa zaručil žalovaný, a to ručiteľským vyhlásením č.
13050018-02 zo dňa 31.5.2013 (ďalej iba „ručiteľské vyhlásenie“). Dňa 5.8.2014 žalobca písomne

vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky z ručiteľského vyhlásenia, avšak žalovaný napriek výzve
pohľadávku zo zmluvy o úvere neuhradil.Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalobca pristúpil k nútenému vymoženiu pohľadávky, a to
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 8.8.2014 (exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ingrom, pod sp. zn. EX 160/2014 na podklade notárskej zápisnice N 2008/2013, Nz18356/2013, NCRIsI

8746/2013).Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere predstavovala ku dňu začatia reštrukturalizačného
konania:
- istina 428.375,- € (čl. I ods. 1.1 zmluvy o úvere)
- úroky z omeškania 65.589,23 € (čl. III ods. 3.2 zmluvy o úvere)
- zmluvné pokuty 4.800,- € (čl. III ods. 3.1 zmluvy o úvere)

- náklady z uplatnenia 1.328,95 € (súdny poplatok 16,50 + náhrada trov právneho zastúpenia 312,45 €
v exekučnom konaní vedenom JUDr. Jozefom Ingrom pod sp. zn. EX 160/2014) spolu: 500.093,18 €.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 1.12.2014, sp. zn. 2R/7/2014 (zverejnené dňa 8.12.2014
v OV č. 234/14) bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. Žalobca prihlásil svoje pohľadávky z
ručiteľského vyhlásenia do reštrukturalizácie prihláškou zo dňa 22.8.2014, ktoré boli doručené do

kancelárie správcu a reštrukturalizačnému súdu v zákonnej lehote dňa 29.12.2014 (správcovi) a dňa
23.12.2014 (súdu). Dňa 6.2.2015 boli prihlásené pohľadávky žalobcu v zmysle § 124 ods. 2 ZKR
správcom popreté v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia čo do
prihlásenej sumy na istine vo výške 428.375,- €, na úrokoch z omeškania vo výške 65.589,23 €, na
zmluvných pokutách vo výške a na nákladoch na uplatnenie vo výške 1.328,95 € a to z dôvodu,

že „predmetná ručiteľská listina je odporovateľným právnym úkonom v zmysle ZKR a plnením na
základe tohto dôvodu v prospech veriteľa EuroFinancovanie s. r. o. by došlo k ukráteniu ostatných
veriteľov dlžníka. Predmetnou ručiteľskou listinou sa dlžník zaviazal uhradiť všetky záväzky pôvodného
dlžníka OTV FINANCE, s.r.o. voči jeho veriteľovi. Uvedený úkon je možné charakterizovať ako úkon v
prospech spoločnosti OTV FINANCE, s.r.o., resp. aj ako úkon v prospech jej veriteľa. Spoločnosť OTV

FINANCE, s.r.o. bola v čase vyhotovenia ručiteľskej listiny spriaznenou osobou dlžníka. Jej spoločníkom
a konateľom bol vtedajší predseda dlžníka JUDr. Peter Gelien. Uvedený úkon možno charakterizovať
ako úkon bez primeraného protiplnenia, ktorým sa dlžník zaviazal plniť za
-3- 2Cbi/8/2015-187

spoločnosť OTV FINANCE, s.r.o., pričom odplata mu nebola poskytnutá žiadna; - ukracujúci právny
úkon, nakoľko bol realizovaný v prospech spriaznenej osoby, pričom v tomto prípade sa predpokladá
ukracujúci úmysel dlžníka, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Súčasne je prihlásená
pohľadávka v časti uplatnených úrokov z omeškania popretá čo do výšky právneho dôvodu a
vymáhateľnosti vzhľadom na to, že úroková sadzba je neprimerane vysoká (0,15 % z dlžnej sumy za

každý aj začatý deň omeškania v zmysle či III, ods. 3.2 zmluvy o úvere č. 13050018). Rovnako správca
poprel pohľadávku v časti 4.800,- € čo do poradia, nakoľko v tejto časti sa pohľadávka má uspokojovať
ako podriadená, keďže predstavuje zmluvnú pokutu (§ 137 ods. 5ZKR, §95 ods. 3 ZKR). Osobitne je
pohľadávka v časti 4.800 € popretá čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti vzhľadom na to,
že správca považuje dojednanie úverovej zmluvy o zmluvnej pokute za neplatné, vzhľadom na jeho

neurčitosť, keďže neobsahuje výšku zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej výpočtu (článok III, ods. 3.1
zmluvy o úvere)“.

Žalobca sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere a ručiteľského vyhlásenia domáhal v
exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ingrom pod sp. zn. Ex 160/2014, na

základe notárskej zápisnice N 2008/2013, Nz 18356/2013, NCRIs 18746/2013. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo riadne vydané v zmysle návrhu. Exekučné konanie je vedené od augusta 2014. Ani
jeden z povinných, OTV FINANCE, s.r.o. ako hlavný úverový dlžník ani žalovaný ako ručiteľ, nepodali
proti exekúcii námietky. Záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a OTV FINANCE, s.r.o. vznikol na
základe zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. ObZ a záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným vznikol na základe ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 ObZ. Tieto právne vzťahy sa v
zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ a § 262 ods. 3 ObZ spravujú ustanoveniami tretej časti ObZ, ako tzv.
absolútne obchodné záväzkové vzťahy. V osobe žalovaného sa navyše jedná o podnikateľa - obchodnú
spoločnosť.Podotkol,žeajdennýúrokzomeškaniavovýške0,18%resp.0,27%jevsúladesozásadou
poctivého obchodného styku, uplatňovanou v obchodno-právnych vzťahoch. Účastníci obchodného

záväzkového vzťahu si môžu dohodnúť sadzbu úrokov z omeškania pre prípad omeškania dlžníka
s plnením peňažného záväzku, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou. Výška úroku a úroku z
omeškania, dohodnutá v predmetnej zmluve o úvere, je výsledkom legitímnej a vzájomne akceptovanej
dohody oboch zmluvných strán. Za daných transparentných a preskúmateľných okolností poskytnutiaúverunastranežalobcuneexistujedôvodnerešpektovaťzákladnúzásadusúkromnéhoprávapactasunt
servanda a zásadu slobodnej a autonómnej vôle zmluvných strán. Navyše, žalovaný úrok z omeškania
vo výške 0,15 % denne uznal notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Petrom Kriškom, notárom, so

sídlom Mlynské Nivy 43, Bratislava sp. zn. N 2008/2013, Nz 18356/2013, NCRIs 18746/2013. Notárska
zápisnica bola prílohou prihlášky pohľadávky. Správcom namietaný úrok z omeškania vo výške 0,15 %
denne bol akceptovaný aj príslušným exekučným súdom, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Hľadanierovnováhymedzizáujmamiúčastníkovobchodnýchzáväzkovýchvzťahovmásvoješpecifikáa
odlišnosti. Medzi základné zásady poctivého obchodného styku patrí riadne a včasné plnenie záväzkov,

preto práve správanie, ktoré túto zásadu porušuje, treba hodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým
obchodným stykom. Otázka, či dohodnutá úroková sadzba pre prípad omeškania je alebo nie je v súlade
so zásadami poctivého obchodného styku, musí byť vždy predmetom posúdenia každého jednotlivého
prípadu. Prípustnosť výšky sadzby závisí od okolností, za akých boli úroky z omeškania dohodnuté,
a to najmä od dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a
hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá zmluvná strana, ako

aj od druhu, závažnosti a rozsahu ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla. Správca
sa domnieva, že uplatnený úrok z omeškania je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku,
avšak prihlásenú sumu úroku poprel v celom rozsahu, tzn. aj v rozsahu v ktorom suma vyčísleného
úroku z omeškania zodpovedá poctivému obchodnému styku. Správca de facto poprel nárok žalobcu
na zaplatenie akýchkoľvek úrokov - aj

-4- 2Cbi/8/2015

zákonných úrokov z omeškania v zmysle S 369 ObZ. Správca ďalej poprel aj zmluvnú pokutu čo do
právneho dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute je neurčitá. Podľa čl.
IIIods.3.1zmluvyoúvere„Zmluvnéstranysadohodli,ževprípade,akbudedlžníkvomeškanísplnením

svojich peňažných záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o viac ako 7 dní, je veriteľ oprávnený požadovať
od Dlžníka aj zmluvnú pokutu až do výšky 40 % z dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti
plniť peňažné záväzky riadne a včas a Dlžník je povinný túto sumu uhradiť veriteľovi. Rozhodnutie
o výške zmluvnej pokuty je na veriteľovi a dlžník sa zaväzuje toto rozhodnutie veriteľa akceptovať.
V dohode o zmluvnej pokute musí byť pokuta určená čo do výšky alebo musí byť určený spôsob jej

určenia. V zmluve o úvere si účastníci dohodli spôsob určenia zmluvnej pokuty, a to maximálne do
výške 40 % z dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti plniť peňažné záväzky riadne
a včas. Zmluvné strany teda určili maximálny rozsah zmluvnej pokuty, pričom OTV FINANCE, s.r.o.
ako dlžník ponechal žalobcovi ako veriteľovi oprávnenie rozhodnúť sa akú sumu zmluvnej pokuty v
prípade porušenia povinnosti bude od žalovaného požadovať. Veriteľ teda mohol zmluvnú pokutu znížiť

alebo ju vôbec nežiadať. Žalobca sa rozhodol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a písomne
vyzval OTV FINANCE, s.r.o. na zaplatenie zmluvnej pokuty dňa 17.6.2014 a 26.6.2014. OTV FINANCE,
s.r.o. sa zmluvne zaviazal toto rozhodnutie veriteľa akceptovať. OTV FINANCE, s.r.o. však zmluvnú
pokutu neuhradil, preto sa žalobca domáhal zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného ako ručiteľa,
ktorý sa zaručil aj za zaplatenie zmluvnej pokuty (čl. I ručiteľskej listiny č. 13050018-02). Navyše, ak

bola zmluvná pokuta dojednaná „do výške 0,5 % z ceny diela“, toto dojednanie je dostatočne určité.
Oprávnený môže požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty v maximálnej výške dojednanej percentuálnej
sadzby. Je však vecou jeho rozhodnutia, či sa bude eventuálne domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty v
nižšej percentuálnej sadzbe ako maximálne dohodnutej. Popretie zmluvnej pokuty vo výške 4.800,- € čo
do poradia žalobca nenamieta, nakoľko zmluvná pokuta sa má uspokojovať ako podriadená pohľadávka

(§ 137 ods. 5 ZKR, § 95 ods. 3 ZKR).

Preto sa žalobca domnieva, že správca žalovaného nepostupoval pri popieraní pohľadávky s odbornou
starostlivosťou (§ 7 ZKR), keď neprihliadol na všetky skutočnosti uvedené v prihláške pohľadávky, ani
v listinných dôkazných prostriedkoch. Správca dlžníka sa mylne domnieva, že inštitút odporovateľnosti

právneho úkonu podľa § 57 a nasl. ZKR možno aplikovať na reštrukturalizačné konanie. Správca dlžníka
sa vyššie uvedenými dôvodmi popretia pohľadávky evidentne snaží nepriamo aplikovať ustanovenia
a následky odporovateľného právneho úkonu na pohľadávku žalobcu. Uvedený postup správcu je v
zjavnom rozpore so ZKR ale aj s ustanoveniami zákona správcoch č. 8/2005 Z.z. o správcoch a zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Inštitút odporovateľnosti právneho úkonu je formálne zaradený do II. oddielu V. hlavy druhej časti
ZKR týkajúcej sa konkurzu. Odporovateľnosť právneho úkonu v rámci reštrukturalizácie možno
namietať iba v zmysle § 114 ods. 2 ZKR a § 130 ods. 4 ZKR. Odporovateľné právne úkonyvymedzuje aj § 110 ods. 1 písm. f) ZKR avšak iba na účely zhodnotenia právnych úkonov
dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť. Na hypotézy
uvedených právnych noriem však skutkový stav a právne posúdenie prezentované správcom nemožno

aplikovať. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov v
konkurze. Odporovateľnosť v konkurze možno uplatňovať najskôr po vyhlásení konkurzu. Všeobecnými
predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ZKR sú a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť
právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, d) vyhlásenie konkurzu, e)
právny úkon dlžníka sa týka majetku dlžníka. Predpoklad legitímneho uplatnenia odporovateľnosti

subsumovaný písm. d) a c) evidentne absentuje. Na majetok žalovaného konkurz
-5- 2Cbi/8/2015-188

doterazvyhlásenýnebol.Dokoncaaninedošlokukráteniuuspokojeniainýchveriteľov,nakoľkožalovaný
nikdy nepoukázal ani len čiastočné plnenie na pohľadávku žalobcu. Preto žalobca považuje ďalšiu
argumentáciuvovzťahukúdajnejodporovateľnostiprávnehoúkonuzanadbytočnú.Zdôraznil,žežiaden

z veriteľov žalovaného sa odporovateľnosti právneho úkonu nedomáha ani nedomáhal. Navyše, úmysel
ukrátiť iných veriteľov nebol žalobcovi známy, nakoľko žalovaný potvrdil, že jeho finančná situácia je
taká, že mu umožňuje splniť si svoje záväzky z ručiteľskej listiny voči žalobcovi riadne a včas (čl. 6 ods.
6.4 ručiteľského vyhlásenia). Ručiteľské vyhlásenie je v zmysle svojej podstaty bezodplatným úkonom
vo vzťahu k dlžníkovi. Ak by žalovaný podľa ručiteľského vyhlásenia plnil, môže si uplatniť regresný

nárok priamo u hlavného úverového dlžníka. Iba skutočnosť, že žalovaný prevzal ručenie, nemôže sama
o sebe spôsobiť ukrátenie veriteľov. Ručenie je vo vzťahu k dlžníkovi aj veriteľovi úkonom neutrálnym.
Dlžníkovi ručenie iného subjektu nezabezpečuje žiaden profit ani povinnosť. Dlžník má rovnako aj
pred prevzatím ručenia povinnosť plniť. Ak by akceptovali tvrdenia správcu, potom každé ručiteľské
vyhlásenie štatutárneho orgánu dlžníka alebo spoločníka dlžníka alebo inej obchodnej spoločnosti

ovládanej dlžníkom napr. v prospech banky (čo je takmer vždy podmienkou poskytnutia bankového
úveru) je odporovateľným právnym úkonom. Žalobca žiaden prospech z domnelého odporovateľného
právneho úkonu nezískal, preto ani iní reštrukturalizační veritelia nemôžu byť v jeho dôsledku ukrátení.
Je neprípustné, aby bol žalobca obmedzený vo svojich právach na základe argumentácie, ktorá ani
nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Veriteľ nemôže uplatňovať svoje hlasovacie

práva, aktívne sa zúčastňovať na zasadnutiach veriteľov a pod. O to viac sa javí popretie pohľadávok
žalobcu ako zámerné, nakoľko žalobca je po veriteľovi Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, 811 06
Bratislava, IČO: 00 686 930, druhým najväčším veriteľom (s najvyšším počtom hlasov), ktorý by mal, po
zistení pohľadávok v celom rozsahu, takmer 22 % hlasov. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo
odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať

o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo
hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie
(§ 3 ods. 2 ZoS in fine). K okolnostiam uzavretia zmluvy navrhol vypočuť jeho obchodného zástupcu I..
Š. S., ktorý uzatváral predmetnú zmluvu o úvere.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2015
uviedol, že prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti a výšky z
dôvodu, že predmetná ručiteľská listina je odporovateľným právnym úkonom v zmysle ZKR a plnením
na základe tohto dôvodu v prospech veriteľa EuroFinancovanie s.r.o. by došlo k ukráteniu ostatných
veriteľov dlžníka. Predmetnou ručiteľskou listinou sa dlžník zaviazal uhradiť všetky záväzky pôvodného

dlžníka OTV FINANCE, s.r.o. voči jeho veriteľovi. Uvedený úkon je možné charakterizovať ako úkon v
prospech spoločnosti OTV FINANCE, s.r.o., resp. aj ako úkon v prospech jej veriteľa. Spoločnosť OTV
FINANCE, s.r.o. bola v čase vyhotovenia ručiteľskej listiny spriaznenou osobou dlžníka. Jej spoločníkom
a konateľom bol vtedajší predseda predstavenstva dlžníka T.. U. Y..

Uvedený úkon je možné charakterizovať ako úkon bez primeraného protiplnenia, ktorým sa dlžník
zaviazal plniť za spoločnosť OTV FINANCE, s.r.o., pričom odplata mu nebola poskytnutá žiadna;
ukracujúci právny úkon, nakoľko bol realizovaný v prospech spriaznenej osoby, pričom v tomto prípade
sa predpokladá ukracujúci úmysel dlžníka, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Súčasne je
prihlásená pohľadávka v časti uplatnených úrokov z omeškania popretá čo do výšky, právneho dôvodu

a vymáhateľnosti vzhľadom na to, že úroková sadzba je neprimerane vysoká (0,15 % dlžnej sumy za
každý deň omeškania v zmysle čl. III, ods. 3.2. zmluvy o úvere č. 13050018). Rovnako správca poprel
pohľadávku v časti 4.800 € čo do poradia, nakoľko v tejto časti sa pohľadávka má uspokojovať ako
podriadená, keďže predstavuje zmluvnú-6- 2Cbi/8/2015

pokutu (§ 137 ods. 5 ZKR, § 95 ods. 3 ZKR). Osobitne je pohľadávka v časti 4.800 € popretá čo do

právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti vzhľadom na to, že správca považuje dojednanie úverovej
zmluvy o zmluvnej pokute za neplatné vzhľadom na jeho neurčitosť, keďže neobsahuje výšku zmluvnej
pokuty, resp. spôsob jej výpočtu (článok III, ods. 3.1. zmluvy o úvere). Popretie sumy 500.093.18 € bolo
zo strany správcu v celom rozsahu čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti a výšky z rovnakých
dôvodov. Ako zdôraznil, správca postupoval v súlade ustanoveniami zákona o správcoch (§ 3 ods. 1) a

zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 124 ods. 1) a preto poprel pohľadávku žalobcu dôvodne, keďže
postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom vychádzal z nesporného záveru že samotná pohľadávka
žalobcu bola a aj v súčasnosti je sporná, a to z dôvodov uvedených v popretí pohľadávky žalobcu.
Preto bolo v súlade s citovaným ustanovením § 124 ods. 1 ZKR povinnosťou reštrukturalizačného
správcu predmetnú pohľadávku poprieť. Právny úkon na základe ktorého pohľadávka vznikla voči
dlžníkovi (t.j. Ručiteľské vyhlásenie) je úkonom, ktorý je v zmysle ustanovení ZKR odporovateľný. Táto

skutočnosť bola konštatovaná aj v samotnom reštrukturalizačnom posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval
reštrukturalizačný správca. Súčasne poukázal na to, že k popretiu pohľadávky došlo analogickým
aplikovaním ust. § 62 ods. 6 ZKR. V prípade, ak by k popretiu tejto pohľadávky zo strany správcu
nedošlo, žalobca ako veriteľ by bol uspokojený rovnako ako ostatní veritelia v reštrukturalizačnom
konaní vedenom voči žalovanému, a to aj napriek tomu, že jeho pohľadávka vznikla z odporovateľného

právneho úkonu a v tomto dôsledku by dochádzalo k ukráteniu ostatných veriteľov žalovaného.
Podľa názoru žalovaného nie je možné právny inštitút odporovateľnosti právnych úkonov izolovať
výlučne pre konkurzné konanie. Reštrukturalizačné konanie a konkurzné konanie sú navzájom úzko
prepojené a nesporne vzájomne súvisiace. Účelom odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze je
ochrana veriteľov úpadcu pred takými jeho úkonmi, ktoré reálne alebo aspoň potenciálne ukracujú

ich uspokojenie z majetku úpadcu. Je celkom zjavne v rozpore s účelom zákona o konkurze a
reštrukturalizácií a základnými princípmi, ktoré ho ovládajú, aby sa minimálna ochrana poskytovaná
veriteľom v konkurze týmto nedostala v reštrukturalizácií. Plnenie dlžníka na základe plánu veriteľom,
ktorých pohľadávky majú svoj základ v odporovateľných právnych úkonoch ukracuje ostatných veriteľov
úplne rovnakým spôsobom aj v konaní reštrukturalizačnom. Nie je preto relevantný argument žalobcu o

tom, že v reštrukturalizácií sa inštitút odporovateľnosti právnych úkonov neuplatňuje. Aj samotný zákon
ukladá správcovi v reštrukturalizačnom posudku sa vysporiadať s otázkou odporovateľnosti jednotlivých
úkonov dlžníka [§ 110 ods. 1 písm. f) ZKR). Uvedené ustanovenie nie je bez významu a podľa názoru
žalovaného vytvára rámec pre správcu, aby sa podrobne vysporiadal s otázkou odporovateľnosti
právnych úkonov dlžníka a následne svoje závery preniesol aj do praxe, a to pri skúmaní prihlásených

pohľadávok veriteľov. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve správca, ktorý ma svojim nestranným
názorom zabrániť ukráteniu veriteľov v dôsledku tých úkonov dlžníka, ktoré boli uskutočnené bez
primeraného protiplnenia, ktoré zvýhodňujú niektorých veriteľov, prípadne ostatných veriteľov ukracujú,
a to práve uplatnením svojho práva poprieť sporné pohľadávky veriteľov. Práve takýmto úkonom bolo
aj Ručiteľské vyhlásenie. Na jeho základe dlžník sa zaviazal poskytnúť plnenie, a to bez toho, aby za

to inkasoval akékoľvek protiplnenie. Týmto úkonom len prehĺbil objem svojich záväzkov bez reálnej
kompenzácie vo forme navýšenia majetku, či iného prínosu pre podnikanie dlžníka. V časti uplatnených
úrokov z omeškania bola pohľadávka žalobcu popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti
vzhľadomnato,žeúrokovásadzbajeneprimeranevysoká(0,15%dlžnejsumyzakaždýdeňomeškania
v zmysle čl. III, ods. 3.2. zmluvy o úvere č. 13050018). V prípade, ak by žalobca ako veriteľ uplatňoval

voči žalovanému ako dlžníkovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, tento úrok by sa rovnal 54,75
% dlžnej sumy za kalendárny rok. Preto je možné považovať takéto ustanovenie Zmluvy za rozporné
s dobrými mravmi ako aj zásadami poctivého obchodného styku a teda za neplatné, nakoľko svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ako
zdôraznil právna prax, ako aj zákon síce nezakazujú

-7- 2Cbi/8/2015-189

podnikateľským subjektom poskytujúcim úvery uzavretie zmluvy o úvere s úrokom vyšším než sú
poskytované komerčnými bankami, musia si to však vyžadovať okolností súvisiace so záväzkom

povinnej strany, resp. hroziace dôsledky nesplnenia záväzku. Zároveň navrhol v konaní vykonať výsluch
štatutárneho zástupcu úpadcu, ako aj štatutárneho zástupcu zmluvného dlžníka JUDr. Geliena, prípade
štatutárneho zástupcu žalobcu a súčasne predložil z účtovníctva žalovaného platobný príkaz na úhradu
sumy 222.000 € zo dňa 25.4.2014 v prospech príjemcu OTV FINANCE, s.r.o. a sumy 867.000 € zodňa 25.4.2014, kde je príjemcom p. Y.. V oboch prípadoch je ako detail uvedené vrátenie pôžičky.
Podľa vyjadrenia druhého konateľa žalovaného D. Z., mali byť tieto finančné prostriedky od úpadcu po
ich prevode následne použité na splácanie splátok úveru vo vzťahu k žalobcovi. Preto navrhol žalobu

zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka I.. Š. S., oboznámením žaloby, zmluvy o úvere
č. XXXXXXXX , dodatku č. 1,2 a príloh, ručiteľského vyhlásenie č. 13050018-02 zo dňa 31.5.2013, výzvy
na úhradu pohľadávky zo dňa 5.5.2014 spolu s doručenkou, oznámenia o vyúčtovaní zmluvnej pokuty

zo dňa 26.6.2014 a 17.6.2014 spolu s podacími lístkami, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 8.8.2014,
notárskej zápisnice sp. zn. N 2008/2013, Nz 18356/2013, NCRIs 18746/2013, exekučný príkaz EX
160/2014 zo dňa 27.11.2014, prehľadu obratov z účtu žalobcu zo dňa 31.5.2013, 7.6.2013 a 18.6.2013 ,
prihlášky pohľadávky č. 1 zo dňa 22.12.2014 spolu s doručenkami, výpisu zo zoznamu pohľadávok zo
správcovského spisu 2R/7/2014 S 1717 pre pohľadávky žalobcu č. 10/1,zaslania výpisu zo zoznamu
pohľadávok zo dňa 13.2.2015, potvrdenie od súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ingra, správay o výkone

záložného práva zo dňa 23.1.2015, informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, k.ú.
Trenčín, informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, k.ú. Horné Opatovce, platobných
príkazov, oznámenia zo dňa 01.06.2015, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 1.12.2014, sp. zn. 2R/7/2014 (zverejnené dňa 8.12.2014 v

OV č. 234/14) bola povolená reštrukturalizácia žalovaného.

Žalobca prihlásil svoje pohľadávky z ručiteľského vyhlásenia do reštrukturalizácie prihláškou zo dňa
22.8.2014, tak ako je vyššie konštatované. Oprávnenosť prihlásenej pohľadávky žalobca zdôvodnil ako
nárok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere a ručiteľského vyhlásenia.

Podľa oznámenia žalobcu v zmysle potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ingra, v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 160/2014 proti povinnému OTV FINANCE, s.r.o. a spol. o vymoženie
428.400,- € s prísl. nebola pohľadávka voči povinným vymožená ani čiastočne. Taktiež v zmysle
správy o výkone záložného práva zo dňa 23.1.2015 bolo vykonané záložné právo žalobcu zriadené na

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Horné Opatovce, LV č. XXXX, vedený Okresným
úradom Žiar nad Hronom, zabezpečujúce pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 13050018, a to priamym
predajom formou uzavretia kúpnej zmluvy dňa 31.10.2014 s BIONET Consulting, s.r.o., Kopčianska 10,
851 01 Bratislava, IČO: 44 757 026, a to za kúpnu cenu vo výške 40.800,-€. Kúpna cena bola započítaná
takto:

a) suma vo výške 2.000,- € na splátku úroku 7. mesiac 2014
b) suma vo výške 2.400,- € na zmluvnú pokutu
c) suma 30.375,- € na úrok z omeškania
d) suma 6.000,- € na splátku úroku 8. mesiac 2014

e) suma 25,-€ na istinu úveru.

-8- 2Cbi/8/2015

V prihlásenej sume pohľadávky vyčíslenej ku dňu začatia reštrukturalizačného konania už bol tento

výťažok z výkonu záložného práva vo výške 40.800,- € zohľadnený v celom rozsahu.

Záložné právo zriadené na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Trenčín, LV č. 9716,
vedený Okresným úradom Trenčín, zabezpečujúce pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 13050018,
nebolo doposiaľ vykonané, a to z dôvodu, že výkon záložného práva realizuje prednostný záložný veriteľ

AKCENTA,spořitelníaúvěrnídružstvo,Gočárovátřída312/52,50002HradecKrálové,Českárepublika,
IČO: 64 946 851.

Žalovaný predložil svoje daňové priznania za obdobie 2012 a 2013, bez časti „Poznámky“.
Z predložených dokladov - súvaha za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vyplýva, že majetok

žalovanéhovuvedenomčasepredstavovalsumu6.169.330,-€avlastnéimanieazáväzkypredstavovali
sumu 4.026.802,- €.Štatutárny zástupca žalovaného D. Z. zaslal dňa 01.06.2015 elektronickou formou oznámenie, z ktorého
vyplýva, že predchádzajúci predseda predstavenstva T.. U. Y. v čase, keď ešte pôsobil v spoločnosti
žalovaného mu oznámil, že plánuje uhradiť záväzok voči žalobcovi, za ktorým účel aj použil peňažné

prostriedky z účtu spoločnosti žalovaného. Vo vzťahu k uvedenému má preto záujem o svoj výsluch
v konaní. Na nariadené pojednávanie dňa 30.06.2015 sa pre práceneschopnosť nedostavil, pričom
o odročenie pojednávania nepožiadal a súd návrh právneho zástupcu na jeho výsluch vzhľadom na
dostatočné závery, vyplývajúce z dovtedy vykonaného dokazovania, ako nedôvodný zamietol.

K okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere a súvisiacich listín bol v konaní vypočutý svedok I.. Š. S., ktorý u
žalobcupracujemasi3rokyvpozíciiobchodnýriaditeľ.Vosvojejvýpovedivysvetlil,žežalobcaposkytuje
úvery spravidla podnikateľom, za účelom podnikania. Spoločnosť žalobcu štandardne poskytuje úvery
spravidla krátkodobé s úrokovou sadzbou 5% mesačne. V súčasnosti poskytujú úvery, kde je úroková
sadzba aj 6 % mesačne, záleží to od klienta, od výšky sumy, od doby splatnosti a pod. Tak ako iné úvery
aj tento kontroloval z hľadiska zabezpečenia, ako aj ostatných okolností. So štatutárnym zástupcom

zmluvného dlžníka, ako aj ručiteľov T.. Y. mali predtým iný obchodný vzťah, v tomto prípade bol z jeho
strany záujem o poskytnutie úveru vo väčšom objeme, čo podmieňovalo väčšie zabezpečenie. Z toho
dôvodu sa pristúpilo k ručiteľskému záväzku. Pri skúmaní podmienok poskytnutia úveru kontrolovali
vždy aj bonitu samotného dlžníka, ako aj ručiteľov a to z predložených dokladov, prípadne z údajov,
ktoré boli dostupné. Na základe týchto skutočnosti sa rozhodli poskytnúť úver. Z hľadiska splácania,

zohľadňujúc individuálny prístup, vo vzťahu k tomuto dlžníkovi bolo dohodnuté, že bude splácať úrok a
na konci obdobia istinu. Záväzok bol zabezpečený záložným právom v zmysle článku 5 Zmluvy. Pri
nehnuteľnosti v katastrálnom území Horné Opatovce začali realizovať záložné práv, pri nehnuteľností
v katastrálnom území Trenčín boli záložným veriteľom až v ďalšom poradí. Ako uviedol zo začiatku
bol úver splácaný, neskôr sa pravdepodobne dlžník dostal do problémov, preto pristúpili k zosplatneniu

a vymáhaniu. V rámci realizácie záložného práva bol uspokojený nárok žalobcu ako veriteľa v časti
vo výške 40.800,- €. Súčasne pristúpili k vymáhaniu ručiteľských záväzkov. Vo vzťahu k žalovanej
spoločnosti mali preukázanú bonitu a to vlastníctvo nehnuteľností v rozsahu cca 7 miliónov eur, kde
bol jediný veriteľ, asi v rozsahu 2 mil. eur, preto to považovali za dostatočnú bonitu. Všetky úhrady boli
zohľadnené v žalobe o iných úhradách vedomosť nemal. Každý klient spláca svoj záväzok na určený

účet, a aj v prípade iných platieb, mimo rámec dohodnutých splátok je povinný ich uhradiť na účet.
Úpadcu pri uzatváraní zmluvy zastupoval iba T.. U. Y., ako predseda predstavenstva. Zároveň poukázal
na prevod nehnuteľnosti z majetku žalovaného v prospech spoločnosti Glamour Slovakia, a.s. V tej
súvislosti vedie žalobca súdny spor, týka sa odporovania
-9- 2Cbi/8/2015-190

právneho úkonu, nakoľko ako zistili došlo k nevýhodnému predaju, čím došlo ku kráteniu veriteľov.
Konanie je vedené pred OS Banská Bystrica.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov ( ďalej len ZKR ) ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 121 ZKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť
doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.
Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

Podľa § 124 ods.1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s

účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne
aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky
zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú
pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 124 ods.2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty
na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu
s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávkučo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje

za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

Podľa § 124 ods.4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva

popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 114 ods.2 ZKR právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka
alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť
správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník
urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie

je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch
rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

Podľa § 130 ods.4 ZKR ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i
keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno

v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od
skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.

-10- 2Cbi/8/2015

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka (platného v čase vzniku omeškania) ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a
zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v
zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 265 Obchodného zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa 02.03.2015, teda v lehote na podanie určovacej žaloby
vyplývajúcejzustanovenia§124ods.4ZKR,ktorýmsadomáhalurčeniapopretýchpohľadávokvovýške
495.293,18 €, zo zmluvy o úvere č. 13050018, jej dodatkov a ručiteľského vyhlásenia č. 13050018-02
zo dňa 31.5.2013, popretých správcom z dôvodu, že predmetná ručiteľská listina je odporovateľným

právnym úkonom v zmysle ZKR a plnením na základe tohto dôvodu v prospech žalobcu by došlo k
ukráteniu ostatných veriteľov dlžníka.Právom a súčasne aj povinnosťou správcu v reštrukturalizačnom konaní podľa ustanovenia § 124 ods.
1 ZKR je v prípade zistenia spornosti prihlásenej pohľadávky túto v spornom rozsahu poprieť, pričom
pri prieskume a popieraní je správca povinný postupovať nestranne, tak aby nevyvolal neodôvodnené

pochybnosti o jeho objektivite. Ako v prípade popierania prihlásenej pohľadávky v konkurze podľa § 32
ZKR aj v prípade preskúmavania dôvodnosti prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizácii je predpokladom
jej spornosti preukázanie okolností známych v danom čase, t. j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie,
na základe, ktorých možno dôvodne pochybovať o jej oprávnenosti, z hľadiska zákonom stanovených
možností jej popierania.

Žalovaný na vysvetlenie dôvodnosti žalobcom namietaných dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky
mal za to, že zákon automatický nevylučuje aplikáciu konkurzných ustanovení odporovateľností
právnych úkonov aj v rámci reštrukturalizačného konania, naopak mal za to, že v danom prípade sú dané
dôvody na odporovateľnosť z hľadiska neurčitosti zmluvnej pokuty, ako aj z hľadiska neprimeranosti
úroku.

Táto argumentácia napriek skutočnosti, že jednotlivé ustanovenia ZKR v časti upravujúcej
reštrukturalizačné konanie môžu pripúšťať v kontexte s konkurzným konaním rôzny výklad však
-11- 2Cbi/8/2015-191

nemá oporu v zákone. Ako správne poukázal žalobca inštitút odporovateľnosti právneho úkonu podľa
§ 57 a nasl. ZKR, formálne zaradený do II. oddielu V. hlavy druhej časti ZKR týkajúcej sa konkurzu
nie je možné aplikovať na reštrukturalizačné konanie. Odporovateľnosť právneho úkonu v rámci
reštrukturalizácie preto možno namietať iba v zmysle § 114 ods. 2 ZKR a § 130 ods. 4 ZKR. Preto
správcom uvedené dôvody popretia, pri ktorých vychádzal z konkurzných ustanovení odporovateľností

právnych úkonov aj v rámci reštrukturalizačného konania nie je možne v danom prípade aplikovať,
aj keď nemožno konštatovať, že pri plnení svojich povinnosti nekonal z odbornou starostlivosťou,
vzhľadom na účel zákona o konkurze a reštrukturalizácií, teda umožnenie kolektívneho uspokojenia
všetkých zistených veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením
jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby

bola miera uspokojenia týchto veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia. Preto aj v prípade predpokladanej
spornosti prihlásenej pohľadávky, na základe vlastného relevantného skúmania bolo povinnosťou
správcu ju v zákonnej lehote poprieť, pričom o jej pravosti na základe podanej žaloby rozhoduje súd,
ktorého rozhodnutie je účinné voči každému ( § 124 ods. 6 ZKR).

Odporovateľnosť právnych úkonov v konkurznom konaní je upravená v ustanoveniach § 57 až § 66
ZKR a je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť,
ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky
úkonu dlžníka, ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa
(veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi

predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je
existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť
medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu
počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.

Keďženamajetokdlžníkadoposiaľnebolvyhlásenýkonkurznebolisplnenépodmienkyodporovateľnosti
podľa § 57 až § 66 ZKR. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by došlo k ukráteniu uspokojenia iných
veriteľov, nakoľko žalovaný nepoukázal ani len čiastočné plnenie na pohľadávku žalobcu a žiaden z
veriteľov žalovaného sa odporovateľnosti právneho úkonu nedomáhal.

Preto súd posúdil ako dôvodne prehlásenie žalobcu, že úmysel ukrátiť iných veriteľov mu nebol známy,
nakoľko žalovaný potvrdil, že jeho finančná situácia je taká, že mu umožňuje splniť si svoje záväzky
z ručiteľskej listiny voči žalobcovi riadne a včas (čl. 6 ods. 6.4 ručiteľského vyhlásenia). Ručiteľské
vyhlásenie pritom nie je viazané na budúcu odplatu, iba v prípade plnenia zakladá právo ručiteľa na
regresný nárok voči priamemu dlžníkovi.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrnne mal súd za
preukázané, že uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný a to aj z hľadiska
namietanej neprimeranosti úroku a neurčitosti zmluvnej pokuty.Obchodnoprávne úroky z omeškania majú dispozitívny charakter, pričom ich horná hranica nie je
zákonom limitovaná, nesmú však byť v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku prípadne

aj s dobrými mravmi. Pokiaľ boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám
poctivého obchodného styku odporuje, nemožno právu z takejto dohody priznať ochranu. Posúdenie, či
dohodnutá úroková sadzba je alebo nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, musí byť
vždy predmetom posúdenia každého jednotlivého prípadu, zohľadňujúc okolností, za akých boli úroky
dohodnuté, najmä dôvodov, ktoré účastníkov viedli k

-12- 2Cbi/8/2015

dohode, charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, záväzkov, ktoré
na seba vzala druhá zmluvná strana, ako aj od druhu, závažnosti a rozsahu ujmy, ktorá veriteľovi
nesplnením peňažného dlhu vznikla. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR
účastníci si majú byť vedomí toho, že úroky z omeškania majú sankčný charakter, a preto aj ich výška

môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní peňažných prostriedkov, pričom riadne
a včasné plnenie záväzkov, tzn. že i včasné zaplatenie, je jednou zo základných zásad poctivého
obchodného styku. Preto porušenie zásad poctivého obchodného styku pri uplatňovaní nároku na úrok
z omeškanie nie je možné vo všeobecnosti, pre všetky prípady, odvodiť iba z nepomeru dohodnutého
úroku a z hodnoty zabezpečovanej veci. Porušenie zásad poctivého obchodného styku je nutné skúmať

v každom prípade vo väzbe na jeho konkrétne okolnosti. Pritom je potrebné sa zaoberať tak dôvodmi,
ktoré k dohodnutiu konkrétnej výšky úroku z omeškania viedli, a okolnosťami, ktoré ich sprevádzali, ako
aj dôvodmi nesplnenia zabezpečeného záväzku, poprípade aj dopadmi priznania dohodnutého úroku z
omeškania na osobu, voči ktorej je uplatňovaný.

V danom prípade vzhľadom na zistené skutočnosti, vyplývajúce z vykonaného dokazovania sa súd
nestotožnil z argumentáciou žalobcu z hľadiska absencie osobitných dôvodov zabezpečujúcich vyššiu
úrokovú sadzbu, nakoľko v predmetnom záväzkovom vzťahu veriteľa, dlžníka a ručiteľov žalobca ako
nebanková inštitúcia mal z časti zálohou zabezpečený záväzok v nedostatočnom rozsahu, z hľadiska
hodnoty speňaženej nehnuteľností, ako aj z hľadiska poradia záložného veriteľa, preto dohodnutá vyššia

meria úrokovej sadzby zodpovedala okolnostiam poskytnutého úveru a dlžník z úverovej zmluvy vrátane
ručiteľov z dohodnutými podmienkami dobrovoľne súhlasil, pričom ako to potvrdil aj svedok I.. Š. S. so
štatutárnym zástupcom zmluvného dlžníka, ako aj ručiteľov T.. U. Y. mali predtým iný obdobný vzťah,
avšak v tomto prípade bol z jeho strany záujem o poskytnutie úveru vo väčšom objeme, čo podmieňovalo
väčšie zabezpečenie. Z toho dôvodu sa pristúpilo k ručiteľskému záväzku.

Ako nedôvodnú súd posúdil aj námietku neurčitosti zmluvnej pokuty. Popri sankciách majetkovej
povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas
nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), zabezpečenie záväzkov
sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade

môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne
sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy,
k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto
zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; pri svojom vzniku predpokladajú existenciu
hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov

je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia
záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať
obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Nie je
pritom vylúčené, že dohoda o zmluvnej pokute bude uzavretá až po uzavretí zabezpečovanej zmluvy.

Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej
určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná; nemôže byť
však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe
toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. Zmluvná pokuta nemá povahu odstupného

(§ 497), takže dlžník nemôže voliť medzi jej zaplatením a splnením povinnosti, t. j. nemôže sa splnenia
záväzku zbaviť zaplatením pokuty.

-13- 2Cbi/8/2015-192Interpretácia právneho úkonu sa podľa súdnej praxe musí najskôr uskutočniť prostriedkami
gramatickými, následne logickými a systematickými. V danom prípade najmä s ohľadom na okolnosti

veci bolo potrebné dôsledne vyhodnotiť použité slovné výrazy týkajúce sa dohody o zmluvnej pokute
podľa čl. III. Zmluvy o úvere, z hľadiska ich významu, následne logicky skĺbiť ich nadväznosť a teda
zistiť, či jednotlivé pojmy zapadajú do štruktúry právneho úkonu.

Výkladom tohto právneho úkonu podľa uvedených pravidiel ako aj v súvislosti s prednesmi účastníkov a

svedkamásúdzato,žeustanoveniaozmluvnejpokuteboliformulovanédostatočneurčite,zrozumiteľné
a jasné, z hľadiska spôsobu jej výpočtu, dlžník ako aj ručitelia vedeli aký záväzok nemôžu porušiť a aké
následky z toho vyplývajú. Na základe porušenia zmluvnej povinnosti preto žalobca oprávnene vyzval
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty aj s presným výpočtom a teda žalovaný vedel aká je výška
jeho záväzku a muselo mu byť dostatočne zrejmé, akú zmluvnú povinnosť porušil, na základe čoho
vzniklo žalobcovi takéto právo.

Zásady poctivého obchodného styku sú významnou konkretizáciou všeobecnejších morálnych zásad, či
noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie
v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V obchodnom vzťahu je právna úprava prísnejšia
a zákonodarca tak robí v záujme zachovania právnej istoty v obchodných vzťahoch.

V danom prípade obaja účastníci zmluvného vzťahu uzavretého zmysle ustanovenia Obchodného
zákonníka si ako podnikatelia dohodli konkrétne podmienky, v prípade porušenia ktorých vznikne
veriteľovi právo na uplatnenie dohodnutých majetkových sankcii. Úverový dlžník a súčasne aj žalovaný
ako ručiteľ teda od začiatku zmluvného vzťahu vedeli o následkoch porušenia zmluvnej povinnosti,

a teda v rozpore so zásadou vzájomného plnenia záväzkov si svoje povinnosti s uzavretej zmluvy
riadne neplnili. Súd preto nezistil skutočností, na základe, ktorých by mohol konštatovať, že výkon práva
žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v zmysle ustanovenia § 265
Obchodného zákonníka by prijatie záveru o takomto výkone práva nebolo prostriedkom právnej ochrany,
ale by sa stalo prostriedkom, výrazne narúšajúcim právnu istotu účastníkov obchodnoprávnych vzťahov.

Po vyhodnotení dokazovania preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku, pričom z účtovníctva žalovaného predložený platobný príkaz na úhradu sumy 222.000
€ zo dňa 25.4.2014 v prospech príjemcu OTV FINANCE, s.r.o. a sumy 867.000 € zo dňa 25.4.2014,
kde je príjemcom p. Y. nepreukázali splnenie záväzku úverového dlžníka voči veriteľovi a tým aj zánik

záväzku žalovaného ako ručiteľa.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd priznal žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania na trovách právneho
zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655 / 2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška).
-14- 2Cbi/8/2015

Konanie o incidenčnej žalobe (o určenie neúčinnosti právneho úkonu) je z hľadiska určenia výšky trov

konania určovacím sporom, bez ohľadu na výšky pohľadávky, určenie pravosti, ktorej je predmetom
konania. Preto pri určení výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z princípu, že žalobcovi patrí náhradu
ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V./17/2006 zo dňa 1.1.2009).

Základná sadzba tarifnej odmeny podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky bola v roku 2015 - 64,53 €
za úkon.Právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon
právnej služby za rok 2015 vo výške 64,53 €, pričom si uplatnila priznanie 5 úkonov právnej služby.
Takáto odmena patrí právnej zástupkyni žalovaného za prevzatie a prípravu veci dňa 26.02.2015, za

napísanie vyjadrenia zo dňa 21.05.2015 a za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 12.05.2015,
02.06.2015 a 30.06.2015. K tejto odmene v celkovej výške 322,65 € sa pripočítava paušálna náhrada
miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov za rok 2015 vo výške 8,39 € za úkon
(spolu 41,95 €).

Súd v zmysle § 17 citovanej vyhlášky priznal právnej zástupkyni žalobcu aj náhradu za stratu času
pri zastupovaní v dňoch pojednávaní vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj
začatú polhodinu v uplatnenej výške 754,92 € (13,98 x 18 x 3) ako aj náhradu cestovných výdavkov na
pojednávania (§§ 15,16 citovanej vyhlášky) v celkovej výške 647,90 €, vychádzajúc z pripojenej kópie
technického preukazu vozidla a priemerných cien PHM, podľa údajov na internete ( 3 x Bratislava -
Prešov - Bratislava: 814 km x 3, spotreba 6 l/100 km, hodnota 1 l PHM (1,359 +1,370 +1,387 € ).

Žalovaný je preto povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na trovách právneho zastúpenia na účet
právnej zástupkyne vo výške 1.767,42 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.