Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206348
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815206348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľky: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. X, proti odporcovi: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., Q. II./XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu Q.
F., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6P/131/2015-39
zo dňa 2. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 6P/131/2015-39 zo dňa 2. februára 2016 rozviedol manželstvo
účastníkov konania. Maloletého Q. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal k povinnosti prispievať na
výživu maloletého Q.. nar. X.X.XXXX sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k

rukám matky maloletého . Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto návrhu navrhovateľky vyhovel a
manželstvo rozviedol. Rodičovské práva a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode upravil
tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne

nedostatky, táto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň určil otcovi maloletého
dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 120,- eur mesačne, keď mal preukázané, že otec
maloletého a to podľa vyjadrenia matky, pracoval v mäsokombináte v Rakúsku a podľa predloženej
pracovnejzmluvyboljehopríjem1.543,98eur.Matkajevsúčasnostinezamestnanáatoodjanuára2016
zdôvodu,ženemalaakozabezpečiťstarostlivosťosynavčasesvojejneprítomnosti,keďtiežpacovalna
„turnusy“ v Rakúsku a v tom čase jej neprítomnosti starostlivosť o maloletého zabezpečovali jej príbuzní.
Jej jediným momentálnym príjmom je výživné na syna, nepoberá žiadne sociálne a ani iné výdavky, so

žiadosťou o vyplácanie dávok sa obrátila na rakúske úrady, ale o jej žiadosti nebolo rozhodnuté. Aj keď
v čase rozhodovania otec maloletého dieťaťa mal už byť nezamestnaný, teda aj na jeho strane došlo k
zmenepomerov.Zpredloženýchlistínbolozistené,žeotecbolzamestnanývmäsokombinátevRakúsku
a v januári 2016 mu bolo zamestnávateľom doručené predčasné ukončenie zmluvy a jeho pracovnýpomer bol ukončený z dôvodov na strane zamestnanca a dňa 6.1.2016 mu bolo vystavené potvrdenie
o brutto mzde vo výške 1.602,92 eur. Súd preto pri výške výživného vychádzal zo schopností, možností
a majetkových pomerov oboch rodičov a prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré

navštevuje predškolské zariadenie, Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka
bez akejkoľvek osobnej pomoci otca. Rozhodol o vyživovacej povinnosti vo výške 120,- eur mesačne a
to podľa ust. § 62 ods. 1,2 , § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď bolo preukázané, že otec maloletého stratil
zamestnanie aj z dôvodu jeho závislosti na omamných látkach a potrebe liečenia závislosti, teda do
tohto stavu sa privodil svojim vlastným zavinením. Súd prvého stupňa konštatoval, že výživné vo výške

120,- eur postačuje iba na čiastočné pokrytie základných životných potrieb maloletého ako je strava,
ošatenie, hygiena a bývanie.
O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výške výživného podal odvolanie otec maloletého dieťaťa,

ktorý uviedol, že s platením výživného v sume 120,- eur nesúhlasí a to z dôvodu momentálnej
nezamestnanosti a žiadneho iného príjmu.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila písomne matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť v celom rozsahu.

Kolíznyopatrovníkmaloletéhodieťaťavpísomnomvyjadreníkodvolaniuotca,rovnakonavrholrozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa mal preukázané možnosti a
schopnosti otca, ako aj potreby maloletého dieťaťa.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust.
§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 3 O.s.p.
a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej

časti rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku , prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a rozhodol správne o

určení vyživovacej povinnosti vo výške 120,- eur, s ktorou sumou sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, keď tento konštatoval,
že starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne len jeho matke. Nemohol preto odvolací súd
prisvedčiť argumentu odvolateľa, na ktorom založil svoje odvolanie, ktorým sa domáhal zníženia
výživného z dôvodu, že je nezamestnaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1

Zákona o rodine, ktoré zaradilo majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia a
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný príde o zamestnanie bez
dôležitého dôvodu, v prípade povinného otca prišiel o zamestnanie z príčin vyslovene na jeho strane
a to z dôvodu požívania omamných látok. Odvolací súd poukazuje na nezodpovedné správanie otca

maloletého dieťaťa, ktorý má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť a ktorý je vždy povinný usmerňovať
svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktoré je od neho
závislé, nebolo ohrozené. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prípadné zníženie výživného pre
maloletého by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa len na matku, ktorá sa o
dieťa osobne stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu a to na hranici svojich

možností, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Z
týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.