Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815201349
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815201349.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov
Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika, a.
s., IČO: 36 403 008, so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej U. D., nar.
XX.X.XXXX,trvalebytomY.XXX,t.č.naneznámommieste,ozaplatenie166,58EURspríslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č. k. 6C/174/2015-59 zo dňa 3. 12. 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnom rozsahu zostáva rozsudok nedotknutý.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č. k.
6C/174/2015-19 zo dňa 20.04.2015 (prvý výrok), žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 166,58 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 92,48 EUR od 1. 11. 2013 do zaplatenia, vo výške
5,25 % ročne zo sumy 71,10 EUR od 21. 1. 2014 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,00
EUR od 5. 3. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Zároveň
žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 46,49 EUR (z toho trovy právneho

zastúpenia 29,99 EUR a súdny poplatok 16,50 EUR) na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 17. 3. 2015 sa žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia 166,58 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaná žalobcovi
nezaplatila cenu dodanej elektrickej energie. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č. k.
6C/174/2015-19 zo dňa 20. 4.2 015, ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej a preto

súd vydaný platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O. s. p.“) zrušil v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd následne za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, na základe
ktorej zmluvy žalobca dodal žalovanej elektrinu, ktorej cenu a poplatky spolu v celkovej výške 166,58
EUR žalovaná žalobcovi nezaplatila. Preto súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vo vzťahu
k trovám konania uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a z tohto dôvodu bolo

potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Na základe uvedeného okresný
súd priznal žalobcovi náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR a z dôvodu, že
žalobcom uplatnené trovy konania sú neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke (§ 150 ods. 2 O. s. p.),
trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej tarifnej odmene len za jeden úkon právnej služby
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (16,6 EUR), paušálnej náhrade k jednému úkonu vo výške 8,39 EUR
a DPH vo výške 5 EUR, spolu 29,99 EUR.

3. Výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním
žalobca, s tým, že sa nestotožnil s aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O. s. p. na prejednávaný prípad. Uviedol,že cieľom ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. je reagovať na neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách
konania s poukazom na cestovné náhrady, a nie trovy právneho zastúpenia vo všeobecnosti. Pôjde
podľa jeho názoru najčastejšie o prípad, ak „v spore o pár sto korún vyskočí náhrada cestovných

výdavkov právneho zástupcu cestujúceho na opačný koniec republiky osobným motorovým vozidlom
na tri pojednávania aj na cca 20.000 SK“. Cieľom citovaného ustanovenia teda nie je nepriznať účelne
vynaložené náklady, ale jeho aplikácia tam, kde to odôvodňuje spoločenská požiadavka na primeranosť
plnení. Napríklad teda nie je dôvod, aby v sporoch s nižšou hodnotou sporu, za stavu, keď sa nejedná
o zložitú právnu vec, si účastník nemohol vybrať advokáta v mieste sídla súdu, alebo aby z dôvodu

hospodárnostinemoholnapojednávanívystupovaťsubstitučnýzástupca.Osobitnezdôraznil,ženapriek
tomu, že žalovaná si bola vedomá svojej pohľadávky, dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradila, a
preto bol žalobca nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. V prípade uplatnenia práva súdnou
cestoubolozároveňnutnépredpodanímsamotnejžalobyuskutočniťúkonprípravaaprevzatieprávneho
zastúpenia. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca vykonal v konaní len tie základné úkony, ktoré
bolipreuplatnenienárokužalobcunevyhnutné.VzáveresvojhoodvolaniapoukázalnaNálezÚstavného

súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3923/11 zo dňa 29. 3. 2012, v zmysle ktorého v konaní zahájenom formulárovou
žalobou voči spotrebiteľovi je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom bola
určená tak, že spravidla nepresiahne jednonásobok vymáhanej istiny. Pokiaľ v prejednávanom prípade
žalobcom uplatnené trovy konania hodnotu pohľadávky nepresahovali, nebol žiaden dôvod aplikovať
ust. § 150 ods. 2 O. s. p. na prejednávaný prípad.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
5. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 17. 3. 2015 (§ 82 ods. 1 O. s. p.). Okresný súd napadnuté
uznesenie vydal dňa 3. 12. 2015 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 15. 1. 2016.
Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa
v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so
všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo

ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
(viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolaním nenapadnuté výroky, ktorými
okresný súd zrušil platobný rozkaz a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušným
úrokom z omeškania, zostali odvolaním nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).
8. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd odvolaním napadnutým výrokom postupujúc podľa ods.
2 § 150 O. s. p. rozhodol o krátení žalobcom uplatnených trov právneho zastúpenia na sumu 29,99

(predstavujúcu odmenu len za jeden úkon právnej služby, režijný paušál k jednému úkonu a 20 % DPH)
s odôvodnením, že sa jedná o drobný spor, v ktorom sú trovy konania neprimerané voči uplatňovanej
pohľadávke. S aplikáciou citovaného ustanovenia okresným súdom sa však odvolací súd stotožniť
nemohol, to z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 ak sú trovy konania v drobných sporoch

neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
10. Citované zákonné ustanovenie (platné a účinné do 30. 6. 2016) umožňovalo súdu nepriznanie,
prípadne zníženie trov v konaní úspešného účastníka (strany), za predpokladu, že sa v prejednávanom
prípade jedná o drobný spor. Na tomto mieste je však potrebné poukázať, že šlo o ustanovenie,
ktoré je výnimkou zo základnej zásady, že v konaní úspešný účastník (strana) má právo na náhradu

účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi (strane), ktorý v konaní úspech nemal. Uvedená
výnimočnosť vyplýva už zo samotného textu tohto ustanovenia, kde sa uvádza slovná formulácia
„súd môže“ a ďalej sa stanovujú presné podmienky, kedy tak súd môže vykonať. K týmto základným
podmienkam priamo vyjadreným v citovanom ustanovení patrí v prvom rade skutočnosť, že sa jedná odrobný spor a ďalej, že trovy konania v takomto spore sú neprimerané voči pohľadávke. Z dôvodovej
správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bolo s účinnosťou od 15. 10. 2008 ustanovenie § 150 ods.
2 O. s. p. do Občianskeho súdneho poriadku vložené, pritom vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo

veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V prejednávanej veci sa však zjavne o takýto
prípad nejedná. Žalobou zo dňa 10. 3. 2015 sa totiž žalobca voči žalovanej síce domáhal zaplatenia
166,58 EUR, t. j. jednalo sa o tzv. drobný spor (§ 200ea O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2015),
avšak žalobcom uplatnené trovy konania boli len vo výške 112,44 EUR (95,94 EUR z titulu trov právneho

zastúpenia + 16,50 EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku). Žalobcom uplatnené trovy konania tak
predstavujú len 67,5 % uplatňovanej pohľadávky, teda sa nie len že nejedná o prípad, kedy by suma
uplatnených trov konania niekoľkonásobne prevyšovala pohľadávku, ktorá je predmetom konania, ale
výška trov konania sumu uplatňovanej pohľadávky ani len nedosahuje. Uvedené konštatovanie potom
absolútne vylučuje správnosť záveru okresného súdu o tom, že by na rozhodovanie o trovách konania
žalobcu bolo možné (prípadne potrebné) aplikovať § 150 ods. 2 O. s. p..

11. Na druhej strane však nie je možné opomínať, že tak na základe právnej úpravy účinnej v čase,
kedy o nároku na náhradu trov konania rozhodoval okresný súd (§ 137 v spojení s § 142 ods. 1 O. s.
p. v znení účinnom do 30. 6. 2016), ako aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. 7. 2016 (§ 251 CSP)
platí, že účastníkovi konania (strane) je možné priznať v prvom rade len trovy konania, ktoré vzniknú v
konaní (t. j. v čase od jeho začatia po jeho právoplatné skončenie), a z týchto trov len tie, ktoré účastník

(strana) vynaložil odôvodnene a účelne (boli nevyhnutne potrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva
subjektu v konaní).
12. V prejednávanom prípade je tak nutné konštatovať, že hoci si žalobca v podanej žalobe voči
žalovanej uplatnil a vyčíslil aj tarifnú odmenu, režijný paušál a 20 % DPH za úkon písomné podanie
protistrane - pokus o zmier, pričom z obsahu spisu ďalej vyplýva, že sa jedná o písomné podanie zo

dňa 29. 12. 2014, uvedený úkon nie je možné žalobcovi priznať, keď konanie vo veci samej začalo až
dňa 17. 3. 2015, a teda trovy na tento úkon vynaložené, nevznikli v priebehu súdneho konania. Navyše
sa jedná o úkon duplicitný, keď z obsahu súdneho spisu možno zistiť, že aj sám žalobca písomným
podaním zo dňa 4. 3. 2014 žalovanú na vyriešenie sporu mimosúdne vyzval.
13. Pokiaľ sa jedná o ďalšie žalobcom uplatnené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby

(prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba)
vrátane režijného paušálu a 20 % DPH k týmto úkonom, tu sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie o potrebe zníženia výšky trov právneho zastúpenia na sumu 29,99 EUR (zodpovedajúcu
odmene len za jeden úkon právnej služby, režijný paušál k jednému úkonu a 20 % DPH), aj keď nie z
dôvodu potreby aplikácie § 150 ods. 2 O. s. p. na prejednávaný prípad (ako už bolo uvedené vyššie),

ale z dôvodu neúčelnosti trov právneho zastúpenia.
14. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že účelom náhrady trov konania nie je sankcionovať
neúspešného účastníka (stranu) v konaní, ale nahradiť úspešnému účastníkovi (strane) tie náklady,
ktoré tento účastník (strana) nevyhnutne na ochranu svojich práv v konaní vynaložil. Preto je účastník
konania (strana) účelnosť trov konania povinný preukázať a konajúci súd túto účelnosť preskúmať a

posúdiť. Účelnosť trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom
konaní je potrebné posudzovať z hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené na úkony, ktoré mali reálny
vplyv na výsledok súdneho konania, prihliada sa na obsah uvedených úkonov (z hľadiska ich skutkovej
a právnej náročnosti) ako aj na skutočnosť, či právnym zastúpením a následným uplatňovaním jeho
trov vzhľadom k osobitostiam niektorých sporov a účastníkov konania celkom zjavne nedochádza k

zneužívaniu práva na zastúpenie advokátom. Odvolací súd preskúmaním obsahu žaloby zo dňa 10.
3. 2015 konštatuje, že ide o žalobu formulárovú, ktorej obsahom je výlučne predtlačený text o tom, že
„navrhovateľ uzatvoril dňa .... s odporcom Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny“, že z tejto zmluvy
„vznikla navrhovateľovi povinnosť poskytnúť dodávky elektriny odporcovi, čo aj urobil“, „odporca sa
zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v Zmluve“, „navrhovateľ vyúčtoval

odporcovi cenu“ na základe faktúr, ktorých zoznam žalobca následne pripojil, a „odporca do dnešného
dňa uhladil dlžnú čiastku vo výške 0“. Ďalej nasleduje už len konštatovanie, že žalovaný si svoje
povinnosti zo zmluvy nesplnil, čím sa dostal do omeškania, vyčíslenie omeškania a žalobný petit. Už
z uvedeného stručne popísaného obsahu žaloby je zrejmé, že sa v prejednávanom prípade jedná o
skutkovo a aj právne jednoduchú vec, keď žalobca so žalovanou v pozícii spotrebiteľky uzatvoril ním

predpripravenú zmluvu, na jej základe žalovanej poskytol plnenie, toto plnenie vyfakturoval a nakoľko
uvedené plnenie nebolo žalovanou uhradené, jeho zaplatenia sa domáha. Uvedený predpripravený
formulár žalobca používa opakovane, rovnako opakovane využívané sú i ním vystavované faktúry, čomu
zodpovedá i obsah samotnej žaloby, v ktorej je potrebné obmeniť výlučne údaje o tom, kedy bola Zmluvuo dodávke a distribúcii elektriny so žalovaným uzatvorená, aké faktúry a v akej sume žalovaný neuhradil
a odkedy sa žalovaný dostal do omeškania. Inak zostáva obsah žaloby úplne totožný, čomu zodpovedá i
jej prvá časť v znení „navrhovateľ uzatvoril dňa .... s odporcom Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny“,

do ktorej bol len rukou doplnený údaj o tom, že predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 29. 4. 2013.
15. Z úradnej činnosti odvolacieho súdu je navyše známe (konania vedené pod sp. zn. 12Co/555/2014,
sp. zn. 12Co/667/2013, sp. zn. 13Co/1035/2014, sp. zn. 14Co/144/2014 a i.), že žalobca si uplatňuje
voči žalovaným (spotrebiteľom) opakovane plnenia z titulu obdobných formulárových zmlúv (rozdiely v
týchto zmluvách vyplývajú len z ich datovania, označenia spotrebiteľa, odberného miesta a požadovanej

sadzby), zastúpený advokátom. Vzhľadom k uvedenému je odvolací súd názoru, že skutkovej a právnej
náročnosti daného sporu zodpovedá taká výška odmeny, režijného paušálu a DPH za úkony príprava a
prevzatie právneho zastúpenia a podanie písomného podania na súd, ktorá zodpovedá tarifnej odmene,
režijnému paušálu a 20 % DPH len za jeden úkon právne služby (16,60 EUR + 8,39 EUR + 5 EUR), t. j.
celkom 29,99 EUR tak, ako to vo výrokovej časti uviedol aj okresný súd. Preto odvolací súd napadnutý
výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Odvolaním nenapadnuté výroky, ktorými okresný súd zrušil platobný rozkaz a žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušným úrokom z omeškania, zostali odvolaním nedotknuté (§
367 ods. 3 CSP).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1, §396 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná,

priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §

427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).