Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Katarína Šťastná
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/69/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616203202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616203202.1
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V.,
so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 56007043, právne
zastúpený : Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO :
47234679 proti žalovanému : J. L., B.. XX.XX.XXXX, X. U. V., V. XX, o zaplatenie 90,52€ s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9,44€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 9,44€
od 27.05.2015 do zaplatenie, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016 návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 90,52€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy a nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 22.02.2014
uzavretá Úverová zmluva č. 4402078167, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 179,-€. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 12 mesačných splátkach po 18,84€.
Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 07.05.2015 vyzvaný k
splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 52,54€, úroku vo výške
3,98€, poplatkov za upomienky vo výške 12,-€ a 5,-€ a zmluvnej pokuty vo výške 17,-€.
Návrh s prílohami a procesnými poučeniami podľa § 114 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p. boli
žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 01.04.2016. K žalobnému návrhu sa nijako nevyjadril.
Podľa 115a odsek 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 200ea odsek 2 O.s.p. za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.
Podľa § 200ae odsek 3 O.s.p. ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota
neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 90,52€ , na základe čoho sa jedná o tzv. drobný spor, na
prejednanie ktorého súd nemusí nariaďovať pojednávanie. Žalobca bol od podania žalobného návrhu
riadne zastúpený právnym zástupcom a žalovaný bol riadne poučený o svojich procesných právach.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vo veci nenariadil
pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom. Oznámenie o mieste
a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu vyvesené od 03.06.2016
a taktiež bolo zverejnené prostredníctvom internetovej stránky.
Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4402078167 bola uzavretá dňa 22.02.2014 a v zmysle zmluvy
predchodca žalobcu poskytol žalovanému účelový úver na nákup tovaru vo výške 179,-€ , ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 18,84€ s dátumom prvej splátky dňa 22.03.2014
a lehotou splatnosti dňa 14.02.2015. Ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN ) poskytnutého úveru
je v zmluve uvedená vo výške 59,7%, priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 44,79% a ročná
úroková sadzba 46,86 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 226,08 €.
Podľa Výpisučerpania,splátokaúhrad žalovanýčerpalúvervovýške179,-€dňa22.02.2014adoposiaľ
uhradil sumu 169,56€.
Listom zo dňa 07.05.2015 predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu dlhu vo výške 90,52€
z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov z úverovej zmluvy č. 4402078167 v lehote do 15 dní od
odoslania výzvy . Odoslanie zásielky žalovanému je evidované na podacom hárku EPH004534936 list
č. 10/13.
Listom zo dňa 29.07.2015 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky z Úverovej zmluvy
č. 4402078167 a zároveň bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Odoslanie zásielky žalovanému je
evidované na podacom hárku EPH005021594 list č. 11/20.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len "
Občianskeho zákonníka " ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 22.02.2014
( ďalej len " zákona o spotrebiteľských úveroch " ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch , ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzatvorená dňa 22.02.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 18,89€, teda celkove sa
za poskytnutý úver vo výške 179,-€ zaviazal zaplatiť sumu 226,08€. Po posúdení výšky RPMN vo
výške 59,7% dospel súd k záveru, že táto podstatným spôsobom prevyšuje priemerné sadzby za
spotrebiteľské úvery požadované bankami v danom období. Podľa štatistických údajov Národnej Banky
Slovenska ( zdroj z internetovej stránky www.nbs.sk) priemerná RPMN z úverov obchodných bánk
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. v mesiaci február 2014 , predstavovala výšku 15,63 % .
Žalobcom požadovaná RPMN vo výške 59,7% tak takmer štvornásobne prevyšuje odplatu požadovanú
bankami pri spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21
Cdo 1484/2004, v zmysle ktorého neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty dohodnutej v úverovej zmluve a odplaty z
úveru v bankách, má súd za to, že odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi ako aj s § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú.
Zo strany žalobcu bolo preukázané, že žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 179,-€ a
žalovaný doposiaľ uhradil sumu 169,56€. Výšku RPMN, ktorá v zmysle vyššie citovaného zákona zahŕňa
celkové náklady vrátane úrokov a všetkých poplatkov akéhokoľvek duhu, súd vyhodnotil ako neplatné
ustanovenie, na základe čoho je poskytnutý úver bez poplatkov a bezúročný a žalovaný je tak povinnýzaplatiť len skutočnú výšku poskytnutého úveru. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi celkove sumu
169,56€, preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 9,44€ ako rozdiel sumy poskytnutého úveru
a zaplatenej sumy ( 179 - 169,56 = 9,44 ) a v prevyšujúcej časti, z vyššie uvedených dôvodov, súd
návrh zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroky z omeškania boli navrhovateľovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a boli priznané odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty, ktorú žalobca dodatočne poskytol žalovanému na plnenie v zmysle jeho výzvy, t.j. od
27.05.2015 do zaplatenia z priznanej istiny.
O návrhu žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 90,52€. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy
9,44€, ktorá predstavuje 10 % zo žalovanej istiny. Návrh bol zamietnutý čo do zaplatenia sumy 81,08€
( 90,52 - 9,44 = 81,08 ), ktorá predstavuje 90% žalovanej istiny. Žalobca tak mal v konaní väčší
neúspech, na základe čoho mu súd nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.