Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111202052
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111202052.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO 649 48 242, so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 -
Michle, Česká republika, zastúpený spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO 35 885 459, so sídlom
Štefaničova 12, Bratislava, proti odporkyni: M., o zaplatenie 2.614,97 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) sa návrhom doručeným súdu dňa 27.1.2011 domáhal
vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 2.614,97 €, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.540,44 € od 1.1.2011 do zaplatenia, a trovy konania a
právneho zastupovania.

Dňa 2.2.2011 bol Okresným súdom Trnava vydaný Platobný rozkaz č. 17Ro/8/2011-26, ktorým bolo
návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovené.
Odporkyni bol doručený dňa 1.3.2009 - listom došlým súdu dňa 15.3.2011 (t.j. v zákonnej lehote na
podanie odporu proti platobnému rozkazu) odporkyňa podala odôvodnený odpor.

V zmysle § 174, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci ďalej
konal.

Po vyjadrení sa účastníkov konania k veci, po pojednávaniach konaných resp. vytýčených v dňoch
16.5.2012 a 8.8.2012, po výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, po oboznámení sa s
predloženýmiazhromaždenýmidokladmitunajšísúdvydaldňa22.8.2012Rozsudokč.21C/20/2011-93,
ktorým

- návrh zamietol,
- navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 156,50 €.
Voči uvedenému rozsudku podal dňa 12.9.2012 odvolanie navrhovateľ.
KrajskýsúdvTrnaveRozsudkomč.9Co/469/2012-125zodňa19.12.2013rozsudoksúduprvéhostupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) sa návrhom doručeným súdu dňa 27.1.2011 domáhal

vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 2.614,97 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.540,44 € od 1.1.2011 do zaplatenia, a trovy konania
a právneho zastupovania. Uviedol že navrhovateľ (do 31.3.2007 vystupujúci ako HVB Bank Slovakia,
a.s., ktorá sa zlúčila s navrhovateľom) ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke na základe Žiadosti /zmluvyovydaníHVBkreditnejkartyzodňa25.11.2003úverovýrámecvovýške1.526,92€(46.000,-Sk),
ktorý odporkyňa čerpala kreditnou kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Podľa čl. VII., bod 5. Obchodných
podmienok pre vydanie a používanie HVB Kreditnej karty VISA (Obchodné podmienky) za čerpanie

peňažných prostriedkov z úverového rámca je držiteľ rámca (odporkyňa) povinná platiť úroky určené
podľa úrokovej sadzby. Nakoľko odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním svojho záväzku zo
Zmluvy, bol navrhovateľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úverového rámca ku dňu 20.6.2007.
Navrhovateľ mal záujem na uzavretie mimosúdnej dohody s odporkyňou - listom „Zosplatnenie -
oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“ zo dňa 20.6.2007

vyzval odporkyňu na úhradu omeškaného záväzku. Pohľadávka zo Zmluvy bola ku dňu 31.12.2010 vo
výške 2.614,97 €, z toho istina vo výške 1.540,44 €, riadne úroky vo výške 35,80 €, poplatky vo výške
19,92 €, a úroky z omeškania vo výške 1.018,81 €. V ďalšom poukázal navrhovateľ na znenie § 497, §
502, ods. 1, § 504, § 369, ods. 1 a § 503, ods. 3, druhá veta Obchodného zákonníka.
K návrhu priložil navrhovateľ vyčíslenie pohľadávky UniCredit Bank Slovakia, a.s. k 31.12.2010,
oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 20.6.2007,

protokol o prevzatí kreditnej karty HVB zo dňa 16.3.2007, protokol o prevzatí kreditnej karty HVB zo dňa
21.1.2005, Obchodné podmienky, Žiadosť / zmluvu o vydaní HVB kreditnej karty zo dňa 27.11.2003,
výpis z Obchodného registra navrhovateľa.

Dňa 2.2.2011 bol Okresným súdom Trnava vydaný Platobný rozkaz č. 17Ro/8/2011-26, ktorým bolo

návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovené.
Odporkyni bol doručený dňa 1.3.2009 - listom došlým súdu dňa 15.3.2011 (t.j. v zákonnej lehote na
podanie odporu proti platobnému rozkazu) odporkyňa podala odpor v ktorom uviedla že jej nikdy neprišlo
oznámenie, že by mala nezrovnalosti, nemá vedomosť že by bola dlžná spoločnosti UniCredit Bank
Slovakia a.s. Účet niekoľko rokov nepoužíva, spoločnosť jej neoznámila že má nezrovnalosti a účet

otvorený, nakoľko rušila účet a vyrovnala poplatky; nemá výpis z platobnej karty, vyčíslené zostatky a
poplatky, ani výzvu na vyrovnanie.
V zmysle § 174, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci ďalej
konal.

Navrhovateľ sa k odporu vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
27.6.2011 v ktorom uviedol že navrhovateľ (do 31.3.2007 ako HVB Bank Slovakia, a.s.) ako veriteľ
poskytol odporkyni ako dlžníčke na základe žiadosti / zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty zo dňa
25.11.2003 úverový rámec vo výške 1.526,92 € (46.000,- Sk), ktorý odporkyňa čerpala kreditnou
kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Nakoľko odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním svojho

záväzku, bol navrhovateľ oprávnený uplatniť ďalšie kroky v zmysle Obchodných podmienok na vydanie
a používanie HVB kreditnej karty - navrhovateľ teda vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového rámca ku
dňu 20.6.2007 (listom Zosplatnenie - oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého
zostatkuúveruzodňa20.6.2007),ktorýmzároveňvyzvalodporkyňunaúhraduceléhozostatkuzáväzku.
Tvrdenia odporkyne uvedené v odpore sú bez akejkoľvek špecifikácie a konkrétnych argumentov.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej Žiadosť / Zmluvu o vydaní HVB kreditnej karty zo dňa
25.11.2003, oznámenie navrhovateľa o zrušení účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. zo dňa 17.10.2008,
potvrdenie navrhovateľa (pobočka Trnava) zo dňa 14.5.2012 o skutočnosti že odporkyňa nemá vedený
u navrhovateľa od 12.11.2008 žiadny účet a nemá voči navrhovateľovi žiadne záväzky, potvrdenie

navrhovateľa (pobočka Trnava) zo dňa 14.5.2012 o skutočnosti že odporkyňa nemá t.č. vedený u
navrhovateľa účet na podnikateľské účely, nečerpá úver na podnikanie a nemá voči navrhovateľovi
žiadne polehotné záväzky, upomienky zo dňa 28.5.2007, 11.6.2007 a 20.6.2007, výpis z účtu odporkyne
zo dňa 5.1.2007, 6.2.2007, 6.3.2007 a 6.4.2007, mesačný výpis z kreditnej karty zo dňa 31.5.2007,
výpis z kartového účtu odporkyne zo dňa 16.4.2012, potvrdenie navrhovateľa (pobočka Trnava) o

skutočnosti že predchádzajúce potvrdenia o neexistencii pohľadávok voči odporkyni bolo potvrdené
omylom (odporkyňa voči navrhovateľovi má splatné záväzky), vyčíslenie pohľadávky navrhovateľa k
31.12.2010zodňa1.1.2011,potvrdeniezostatkunaúčteodporkyneč.XXXXXXXXXXkudňu16.3.2010,
zrušenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2008, 1x výpis z účtu č. XXXXXXXXXX,
3x výpis z účtu č. XXXXXXX., zmluvu o kontokorentnom úvere uzavretú dňa 30.3.2006 medzi účastníkmi

konania, dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky uzavretú dňa 30.3.2006 medzi účastníkmi konania,
výpis z Obchodného registra navrhovateľa, výpis z kartového účtu kreditnej karty odporkyne ku dňu
30.9.2014, výpis z knihy účtov odporkyne k 31.12.2010.Navrhovateľ sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa
23.11.2011 v ktorom uviedol že odporkyňou predložený listinný doklad s názvom „Zrušenie účtu“ zo
dňa 17.10.2008 sa týka zrušenia osobného účtu, ktorý mala odporkyňa už v čase podpísania Zmluvy

o vydaní HVB kreditnej karty dňa 25.11.2003 otvorený v HVB Bank Slovakia, a.s., z ktorého odporkyňa
mala poukazovať úhrady na splátkový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom úverový rámec bol čerpaný
kreditnou kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Pokiaľ ide o záväzok odporkyne voči navrhovateľovi zo
Zmluvy o karte, tento nebol zaplatený. Zrušenie osobného účtu nesúvisí so záväzkom odporkyne ktorý
jej vyplýva zo Zmluvy o karte, v zmysle ktorej mala uhrádzať splátky na splátkový účet č. XXXXXXXXXX/

XXXX, na ktorý sa mu poskytol úverový rámec čerpaný kreditnou kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX.

Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol že dňa 25.11.2003
odporkyňa dala spoločnosti HVB žiadosť o úverový rámec vo výške 46.000,- Sk, ktorý bol schválený,
a odporkyni bola poskytnutá kreditná karta, na základe ktorej čerpala finančné prostriedky. Vzhľadom
k tomu, že odporkyňa prečerpala finančný rámec, a dlh ktorý vznikol navrhovateľovi nezaplatila aj

napriek viacerým upomienkam, dňa 20.6.2007 vyhlásil navrhovateľ zosplatnenie úveru a požiadal o jeho
okamžité zaplatenie spolu s poplatkami. Čo sa týka vyjadrenia odporkyne o skutočnosti že nemá žiadnu
pohľadávku nakoľko účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zrušila, toto je irelevantné, nakoľko sa jednalo sa o
iný účet v HVB banke; kreditná karta sa viazala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (čo je zrejmé z výpisov),
ktorý zrušený nebol, na tomto účte ostal dlh odporkyne.

Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2012 odporkyňa uviedla že je síce pravdou, že čerpala finančné
prostriedky z kreditnej karty vydanej HVB bankou, toto však bolo najdlhšie do roku 2007 - vtedy si
všetky záväzky z kreditnej karty vyrovnala, všetky účty u navrhovateľa zrušila, odvtedy žiadne čerpanie
finančných prostriedkov nerealizovala; o uvedenom svedčí aj vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 14.5.2012
podľa ktorého nemá vedený účet, nečerpá žiadny úver a nemá žiadne záväzky voči navrhovateľovi.

Navrhovateľ sa -cestou svojho právneho zástupcu- vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 29.5.2012
v ktorom uviedol že dňa 14.5.2012 vystavil navrhovateľ odporkyni potvrdenie v ktorom uviedol, že
odporkyňa nemá u neho vedený žiadny účet od 12.11.2008 a nemá voči nemu žiadne záväzky -
predmetné potvrdenie však bolo vystavené nekorektne, vzhľadom na omyl pri preverovaní v bankovom

systéme. Vyhlásil že odporkyňa má voči navrhovateľovi splatné záväzky, preto trvá na návrhu v celom
rozsahu.
K vyjadreniu priložil navrhovateľ opravu potvrdenia zo dňa 17.5.2012.

Na pojednávaní konanom dňa 8.8.2012 odporkyňa uviedla že žiadne podlžnosti v banke navrhovateľa

nemala, nakoľko v marci 2008 žiadala úver ktorý aj dostala vo výške 80.000,- Sk dostala, pričom pri
poskytnutí úveru musela mať vyrovnané všetky podlžnosti (inak by úver nedostala). Návrh je chybný,
navrhovateľ v systéme má chybu spôsobenú prechodom HVB banky do UniCredit Bank.
Na otázky sudcu odporkyňa uviedla že potvrdenia o splácaní na účet ...XXXX/XXXX nemá; skutočnosť
že nie je dlžníčkou navrhovateľa je zrejmá z potvrdenia ktoré súdu predložila, a tiež z toho že v marci

2008 dostala úver (na meno M.), a ak by nemala vyrovnané záväzky v banke, tento by jej nedali.
Poukázala na skutočnosť že posledné výbery z kreditnej karty boli robené v roku 2007, odvtedy jej
neprišla žiadna výzva.
Na pojednávaní konanom dňa 8.8.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol že doklady predložené
odporkyňou sa neviažu a nemajú nič spoločné s účtom na ktorom vznikol dlh. Potvrdenie banky ktoré

predložila odporkyňa nebolo relevantné, bolo vystavené omylom.

Odporkyňa sa vo veci (po rozhodnutí krajského súdu) vyjadrila podaním došlým súdu dňa 6.3.2014 v
ktorom uviedla že prvý raz sa právo navrhovateľa mohlo uplatniť 20.6.2007. Úver bol poskytnutý ako
ponuka služby na podnet navrhovateľa, pričom navrhovateľ nekonzultoval s odporkyňou pripomienky

k ponúknutému úveru, ani jeho výšku, viaceré dojednania úverovej zmluvy neboli odporkyni známe,
odporkyňa ako klientka nemohla vstúpiť do obchodného vzťahu ako rovnocenný partner. Pri uzavretí
úverovej zmluvy bola odporkyňa ovplyvnená pracovníkom banky („úver je súčasť jej osobného účtu“),
nakoľko bola klientom HBV banka v čase keď jej bol úver ponúknutý; zmluva na poskytnutie úveru
bola dopredu navrhovateľom vypracovaná, odporkyňa ako spotrebiteľ do podmienok v zmluve o

poskytnutí úveru nemala možnosť vstupovať alebo ju prispôsobiť k jej požiadavkám, nakoľko zmluva
bola predtlačená. Opätovne vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa.
K vyjadreniu priložila odporkyňa doklad navrhovateľa o zrušení účtu zo dňa 17.10.2008, výpis z účtu zo
dňa 12.11.2008, list navrhovateľa zo dňa 4.12.2006, výpis z účtu zo dňa 20.14.2004.Navrhovateľ sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 10.7.2014
v ktorom uviedol že odporkyňa namieta platnosť jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré však nemajú

vplyv ani na výšku ani na ukončenie zmluvného vzťahu na základe ktorého vznikla povinnosť odporkyne
uhradiť uplatňovanú sumu.

Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol že v konaní si uplatňujú
sumuvovýške2.614,97€,ktorápozostávazistiny1.540,44€,riadnychúrokovvyčíslenýchk31.12.2010

vo výške 35,80 €, poplatkov vo výške 19,92 €, úroku z omeškania vyčíslených do 31.12.2010 vo
výške 1.018,81 €; žiadajú tiež o priznanie úroku z omeškania z dlžnej istiny 1.540,44 € vo výške
9,0% ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. Suma vo výške 1.540,44 € je sumou ktorú odporkyňa čerpala
prostredníctvom karty, a časť z nej nevrátila. Riadny úrok bol vypočítaný v zmysle podmienok pre
používanie kreditnej karty, kde ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 18,0%, pričom suma 35,80
€ je úrokom z jednotlivých čerpaných súm ktoré neboli vrátené v dohodnutej lehote splatnosti. Suma

vo výške 19,92 € sú poplatky za výzvy odporkyni na splácanie dlhu. Listom zo dňa 20.6.2007 prišlo ku
dňu 20.6.2007 k zosplatneniu celého úveru, od tohto dátumu je vyčíslený zákonný úrok z omeškania
vo výške 9,0% ročne k 31.12.2010.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 právny zástupca navrhovateľ uviedol že istina ktorú je dlžná

odporkyňa je vo výške 1.191,96 € - skladá zo súm ktoré odporkyňa čerpala zo svojho účtu, avšak
ich nezaplatila. Ďalšiu sumu tvoria poplatky HVB Bank vo výške 141,37 €, a poplatky UniCredit Bank
vo výške 16,60 a 3,32 €. Čo sa týka riadnych úrokov tieto sú uplatnené vo výške 286,32 € - jedná o
úrok z neuhradenej istiny úročený dohodnutou úrokovou sadzbou 18,0% ročne. Čo sa týka úroku z
omeškaniavovýške1.018,81€,jednásaúrokzomeškaniavdohodnutejvýške30,0%ročnezovšetkých

nezaplatených súm od ich splatnosti do 31.12.2010. Ďalej si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo
výške 9,0% ročne zo sumy 1.190,96 € (istina) od 1.1.2011 do zaplatenia.
Dňa 25.11.2003 odporkyňa podpísala zmluvu o vydaní kreditnej karty na ktorej bol povolený úverový limit
vo výške 46.000,- Sk, z ktorého odporkyňa čerpala priebežne finančné prostriedky, ktoré boli zúčtované
na jej osobný účet.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 odporkyňa uviedla že s navrhovateľom nepodpísala zmluvu o
poskytovaní úveru, pričom aj v doklade vydanom navrhovateľom sa uvádza že nemá voči nemu žiadne
podlžnosti ani nesplatený úver.
Na otázku sudcu odporkyňa uviedla že prostredníctvom karty, resp. účtu vykonávala rôzne bankové
operácie, následne na bankový účet vkladala finančné prostriedky.

Prednesom pred súdom dňa 22.10.2014 navrhovateľ -cestou svojho právneho zástupcu- požiadal aby
súd pripustil zmenu petitu návrhu nasledovne: „Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 2.614,96 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy istiny 1.191,96 € od
1.1.2011 do zaplatenia“.

Súd uznesením vydaným na pojednávaní dňa 22.10.2014 pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom
znení: „Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.614,96 €, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy istiny 1.191,96 € od 1.1.2011 do zaplatenia“.
Uznesenie bolo odôvodnené a bolo podané poučenie o opravnom prostriedku - vzhľadom k uvedenému
sa rozhodnutie nevyhotovovalo v písomnej forme.

Navrhovateľ sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 12.1.2015
v ktorom uviedol že odporkyňa čerpala finančné prostriedky, avšak aj napriek čiastočným úhradám
nedošlo k úhrade celej pohľadávky (odporkyňa svoj záväzok splácala na splátkový úver napojený na
využívanú kreditnú kartu). V súvislosti s námietkami odporkyne o neinformovaní o vytvorení splátkového

účtu uviedol, že odporkyňa si bola vedomá jeho existencie, nakoľko dochádzalo k úhradám jednotlivých
splátok priamo úhradami na tento účet. Podľa navrhovateľa doposiaľ predložené dokumenty preukazujú
čerpanie finančných prostriedkov odporkyňou, a ich čiastočné splácanie, avšak ako vyplýva z výpisov
z účtu nedošlo k uspokojeniu celej pohľadávky navrhovateľa.
K vyjadreniu priložil navrhovateľ prehľad kartových operácií odporkyne od 1.6.2004 do 31.12.2010,

výpisy z účtu odporkyne za roky 2004 až 2007, výpis z kartového účtu kreditnej karty odporkyne za
obdobie od 9.4.2007 až 31.12.2010, prehľad položiek účtovaných na kartový účet kreditnej karty, výpis
z knihy účtov k 31.12.2010.Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 12.1.2015 nedostavili, svoju
neúčasť právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil a vyslovil súhlas s tým, aby súd pojednával a
rozhodol v jeho neprítomnosti, keď sa pridržiava podaného návrhu a predložených dôkazov.

Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný
účastník / jeho právny zástupca nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, a naviac sa
výslovne vzdal práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, konal v neprítomnosti tohto účastníka / jeho
právneho zástupcu; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2015 odporkyňa uviedla že v súdenej veci sa jedná o administratívnu

chybu banky (o čom svedčí napr. skutočnosť že odporkyňa mala priznaný úverový rámec 11.500,- Sk,
preto nemohla dňa 9.4.2007 vybrať sumu 35.513,97 Sk). Poukázala na skutočnosť že účet bol zrušený,
pričom banka z jej osobného účtu predisponovala ďalšie plnenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, oboznámením sa s
vyjadreniami účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením

sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:
Právny predchodca navrhovateľa (HVB Bank) a odporkyňa uzavreli dňa 25.11.2003 na základe žiadosti
odporkyne Zmluvu o vydaní HVB kreditnej karty CIF: XXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporkyni úver vo forme úverového rámca / limitu vo výške 46.000,- Sk / 1.526,92 €. Kartu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX prevzala odporkyňa pri podpise zmluvy, následne dňa 21.1.2005 a následne

dňa 16.3.2007. Ku karte bol zriadený splátkový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Odporkyňa sa dostala do omeškania (napriek viacerým výzvam) s platením splátok, navrhovateľ preto
dňa 20.6.2007 vyhlásil predčasnú splatnosť úverového rámca / konečnú splatnosť úveru.
Podľa dvoch potvrdení UniCredit Bank zo dňa 14.5.2012 odporkyňa nemá u navrhovateľa žiadny účet,
a nemá voči banke žiadne záväzky - uvedené potvrdenie vyhlásil následne navrhovateľ za nesprávne!

Podľa výpisu uskutočnených transakcií ku karte odporkyne č. XXXXXXXXXXXXXXXX je ku dňu
19.1.2014 celková dlžná čiastka vo výške mínus 59,00 €.
V pôvodnom návrhu navrhovateľ uvádzal že odporkyňa mu dlží sumu 1.540,44 € na istine, úrok 35,80
€, poplatky 19,92 €, a úrok z omeškania 1.018,81 €.
Na pojednávaní konanom dňa 23.9.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol že požadovaná čiastka

1.540,44 € je suma, ktorú odporkyňa čerpala prostredníctvom karty a časť z nej nevrátila - nevedel súdu
uviesť akú finančnú čiastku odporkyňa čerpala a akú vrátila.
Navrhovateľ súdu predložil výpis z kartového účtu odporkyne na ktorom sú vedené úroky z omeškania,
riadne úroky, poplatky za upomienku a tzv. „Migrácia z HVB“ - dlžná suma požadovaná navrhovateľom
však z uvedeného dokladu nie je zrejmá.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol že istina ktorú je dlžná
odporkyňa je vo výške 1.190,96 €, skladá sa zo súm ktoré odporkyňa čerpala zo svojho účtu, avšak
ich nezaplatila, k čomu predložil výpisy z účtu odporkyne za roky 2004 až 2007 - uvedené výpisy však
neboli kompletné, chýbali výpisy za rok 2005, viacero výpisov bolo duplicitných. S poukazom na situáciu
požiadal aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi

sumu vo výške 2.614,96 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy istiny 1.191,96
€ od 1.1.2011 do zaplatenia.
Navrhovateľ v podaní došlom súdu dňa 12.1.2015 opätovne vo všeobecnosti uviedol, že odporkyňa
čerpala finančné prostriedky, avšak aj napriek čiastočným úhradám nedošlo k úhrade celej pohľadávky
- svoje tvrdenie relevantným spôsobom nezdokladoval (súdu predložil množstvo výpisov z účtu a z

vykonaných operácií odporkyne, bez konkrétnej špecifikácie požadovanej sumy).
Navrhovateľ nedokázal súdu na viaceré výzvy upresniť žalovanú sumu, a hlavne ju presne špecifikovať,
o čom svedčí i skutočnosť že počas konania menil petit návrhu. Nie je úlohou súdu dospieť výpočtami (z
množstva predložených dokladov) k správnosti žalovanej sumy, je úlohou navrhovateľa súd presvedčiť
že ním uplatnená pohľadávka je správna a oprávnená.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 709, ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluvevyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 711, ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu

nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 2, písm. a) a písm. b) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3, ods. 1 a ods. 2.zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 120, ods. 1, prvá veta, a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 153, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;
osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho

účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka

záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb.
Na to aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu
ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto
podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným
podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda
akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,

Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy ktoré
vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, keď nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých / predložených účastníkmi; splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom je zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov, zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné než navrhnuté, a

súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí
rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno (t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 2.614,97 € (s príslušenstvom), ktorá
má pozostáva podľa navrhovateľa z istiny 1.540,44 €, ktorá mala byť tvorená výbermi a platbami z
účtu, transakciami na účte (v priebehu konania navrhovateľ uviedol že táto suma je vo výške 1.190,96
€), z úroku 35,80 €, poplatkov 19,92 € a úrok z omeškania 1.018,81 € (výpočet uvedených položiek

navrhovateľ súdu nepredložil). Navrhovateľ bol súdom viackrát a opätovne vyzývaný, aby žalovanú
sumu 2.614,97 € presne špecifikoval v rozpise na jednotlivé čiastky čerpaných peňažných prostriedkov v
rozhodnom období, aby predložil presný spôsob výpočtu úroku a úroku z omeškania - ku dňu vyhlásenia
rozsudku však navrhovateľ návrh nedoplnil tak, aby z neho jednotlivé uplatňované položky boli zrejmé
(predložil množstvo dokladov a listín, avšak ani samotný právny zástupca navrhovateľa nebol schopný

vysvetliť ako k žalovanej sume dospel).
Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa (HVB Bank) a odporkyňa uzavreli dňa 25.11.2003
na základe žiadosti odporkyne Zmluvu o vydaní HVB kreditnej karty CIF: XXXXXXX, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo forme úverového rámca / limitu vo výške 46.000,- Sk /
1.526,92 €; kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX. prevzala odporkyňa pri podpise zmluvy, následne dňa

21.1.2005 a následne dňa 16.3.2007. Podľa tvrdení navrhovateľa sa odporkyňa dostala do omeškania
s platením splátok, preto dňa 20.6.2007 vyhlásil predčasnú splatnosť úverového rámca / konečnú
splatnosť úveru. Vzájomný vzťah ohľadne debetného zostatku na účte, ktorý medzi účastníkmi vznikol,
sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o úvere - v súdenom prípade je
teda predmetom konania plnenie si záväzkov odporkyne vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení debetného

limitu, ktorá z pohľadu právnej kvalifikácie je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a riadi sa ustanoveniami zmluvy o úvere.
Dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.614,97 €, ktorá mala predstavovať
istinu vo výške 1.540,44 € (neskôr jej výšku navrhovateľ zmenil na sumu 1.190,96 €) ako výbery

z účtu a transakcie, úrok 35,80 €, poplatky 19,92 € a úrok z omeškania 1.018,81 €. V sporovom
konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom, a uplatnený nárok
je charakterizovaný opísaním skutkových okolností ktorými navrhovateľ svoj nárok zdôvodňuje, keď
skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nárokuuplatneného navrhovateľom, ktorý je premetom konania. Navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na
zaplatenie sumy 2.614,97 € s príslušenstvom zo zmluvnej povinnosti odporkyne vrátiť vyčerpané
peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky - z týchto tvrdení vychádzal súd pri posúdení

uplatneného nároku po právnej stránke, a to jednak z aspektov významných pre posúdenie rôznych
otázok procesnej povahy, ako aj pre posúdenie veci samej podľa predpisov hmotného práva. Podľa
názoru súdu však nebolo z obsahu návrhu a vyjadrení navrhovateľa zrejmé, kedy a v akých sumách
odporkyňa čerpala peňažné prostriedky, a aké konkrétne úroky a poplatky (t.j. v akej výške a za akým
účelom), vyrubil navrhovateľ odporkyni, a žiada ich zaplatiť. Navrhovateľ bol viackrát vyzvaný súdom

na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností, avšak zotrval vo vzťahu k požiadavke na zaplatenie
sumy 2.614,97 € len na tvrdení, že uvedená sumy predstavuje nevyrovnaný debetný zostatok na účte,
úroky, úroky z omeškania a poplatky, pričom predložil súdu množstvo výpisov z účtu odporkyne, z
ktorých mal vyplývať nárok na zaplatenie tejto sumy (uvedené výpisy obsahovali množstvo označení
ako napr. vklad v hotovosti, výber, úroky, popl. účet, poplatok za transakciu, poplatok za upomienku,
„Migrácia z HVB“, a pod.). V tomto kontexte je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový

stav z listín predložených navrhovateľom, ale naopak navrhovateľ je povinný uviesť presné údaje o
tom čoho sa domáha; z množstva strán výpisov z účtu odporkyne ani nebolo možné pri maximálnej
snahe súdu dospieť k záveru, z akých konkrétnych položiek pozostáva žalovaná suma, teda kedy a v
akej výške odporkyňa čerpala peňažné prostriedky, a aké ďalšie nároky zahrnuté v žalovanej sume si
navrhovateľ uplatňuje (nebolo ani len možné určiť súčtom ktorých sčítancov je výsledok suma 2.614,97

€). Z obsahu spisu teda nebolo možné podľa názoru súdu zistiť, na základe akých skutkových tvrdení
dospel navrhovateľ k požiadavke na zaplatenie práve sumy 2.614,97 €.
Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že podľa dvoch potvrdení UniCredit Bank zo dňa 14.5.2012
odporkyňa nemá u navrhovateľa žiadny účet(!), a nemá voči banke žiadne záväzky(!); podľa výpisu
uskutočnených transakcií ku karte odporkyne č. XXXXXXXXXXXXXXXX je ku dňu 19.1.2014 celková

dlžná čiastka vo výške mínus 59,00 €(!).
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností, keď procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena; účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi nepodarilo vôbec preukázať
opodstatnenosť nároku na zaplatenie sumy 2.614,97 €, keď navrhovateľ neprodukoval relevantné

dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne nároku na zaplatenie žalovanej sumy, a z obsahu
spisu vyplýva že navrhovateľ napriek poučeniu podľa § 120, ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v
konaní nepredložil, a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku.
Podania navrhovateľa, resp. výpisy z účtu odporkyne boli zmätočné, bez vzájomnej súvzťažnosti, a z
ich obsahu nebolo možné vytvoriť celkový prehľad o skutkovom deji sporu v nadväznosti na okolnosti

vzniku nároku na zaplatenie sumy 2.614,97 €. V konaní zistený skutkový základ tak neumožňoval
súdu ustáliť vznik konkrétnej povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi „nejakú“ sumu, preto súd
rozhodolvsituáciidôkaznejnúdze,ktorejdopad(neúspechvkonaní)pričítalnavrhovateľovi;neunesenie
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa malo vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania
meritórneho rozhodnutia, ktorým súd návrh na zaplatenie sumy 2.614,97 € spolu aj s prislúchajúcim

príslušenstvom zamietol.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa úspešná v spore o náhradu trov konania nepožiadala (§ 151, ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.