Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/563/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204675
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615204675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: Z. H.,
rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so sídlom X.
XXXX, G. U., proti odporcovi: P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, toho času bytom F. XXX/
X, G. U. - P., zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom T. XXX, G. U., o určenie

príspevku na výživu rozvedenej manželky, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 8C/182/2015-58 zo dňa 10. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, z o s t á
v a n e d o t k n u t ý .

Rozsudok okresného súdu v ostatných výrokoch p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 80,00 Eur mesačne počnúc dňom 01.06.2015 do 26.04.2016 (v poradí prvý výrok). Vo zvyšku
návrh navrhovateľky zamietol (v poradí druhý výrok), odporcovi náhradu trov konania nepriznal (v poradí
tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania, ktoré sa začalo dňa 25.05.2015, bol

návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorým žiadala uložiť
odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200,00 Eur mesačne od 01.06.2015. Po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti žalobného návrhu navrhovateľky.
V podrobnostiach uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15.01.2015, č.k.
4P/78/2014-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2015, bolo manželstvo účastníkov rozvedené.
Označeným rozsudkom bola zároveň súdom schválená rodičovská dohoda, ktorou bola mal. P. G.,
nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky so záväzkom otca platiť na výživu tohto

dieťaťa sumou 150,00 Eur mesačne. Zároveň bol upravený i styk otca s dieťaťom. Navrhovateľka je
poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov v celkovej výške 226,72 Eur mesačne,
odporca je zamestnaný v spoločnosti Eltek, s.r.o., Liptovský Hrádok, za obdobie máj 2014 - apríl 2015
dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 909,78 Eur. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia
rozsudku citujúc ust. § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine uviedol, že terajší príjem navrhovateľky
nepostačuje na zabezpečenie jej primeranej výživy a nie je ani v jej možnostiach a schopnostiach

samostatne si zabezpečiť potrebné množstvo financií, nakoľko vykonáva starostlivosť o maloleté dieťa
do veku 3 rokov. Naproti tomu odporca ako rozvedený manžel má možnosť prispievať na výživu
navrhovateľky určitou sumou tak, aby jej potreby boli zabezpečené v primeranej miere. Príjem odporcui po odpočítaní výživného na maloleté dieťa a s prihliadnutím na okolnosť, že iné vyživovacie povinnosti
nemá je dostatočný na to, aby primeraným spôsobom prispieval na výživu navrhovateľky. Za primeranú
výšku výživného súd považoval sumu 80,00 Eur mesačne. Príspevok na výživu navrhovateľky priznal

do 26.04.2016, kedy mal. P. G. dovŕši 3 roky a zároveň uplynie doba základnej rodičovskej dovolenky
navrhovateľke. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 150 O.s.p., v
zmysle ktorých ustanovení nepriznal odporcovi (ktorý mal čistý úspech vo veci 20 %) náhradu trov
konania. V tomto smere uviedol, že priznaním práva odporcovi na zaplatenie trov a zároveň zaviazaním
navrhovateľky na trovy, ktoré odporcovi eventuálne vznikli, by sa ešte zväčšila jej hmotná núdza, v

ktorej sa momentálne nachádza. Naopak, nepriznanie náhrady trov konania odporcovi neohrozí jeho
existenciu bytostným spôsobom.

Proti výroku o povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky i proti výroku o trovách konania podal
odvolanie odporca.
V dôvodoch odvolania uviedol, že na mal. P. G. si riadne plní vyživovaciu povinnosť a okrem určeného

výživného platí dieťaťu i poistku v sume 32,40 Eur mesačne. Okrem toho 1-krát ročne platí aj úložné
na pupočníkovú krv v sume 61,00 Eur. Na zdravotný stav dieťaťa bolo už prihliadnuté v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Výsluchom navrhovateľky
bolo preukázané, že táto si nehľadala možnosť zvýšiť si svoj príjem počas rodičovskej dovolenky,
rovnako bolo preukázané, že o možnosti umiestnenia dcéry v materskej škole v mieste jej bydliska sa

vôbec neinformovala. Poznamenal, že navrhovateľka má možnosť počas času, keď je dcéra s ním,
pracovať. Okresný súd tiež opomenul skutočnosť, že navrhovateľke po zániku manželstva zostalo
všetko bytové zariadenie, ktoré doteraz užíva. Okresný súd neprihliadol pri rozhodovaní ani na to, že
navrhovateľkabývaspolusjehorodičmi,ktoríjejpomáhajúajfinančne.Zdôraznil,žepríspevoknavýživu
rozvedenej manželky nemá mať sankčný charakter a tiež treba dôsledne prihliadať na to, že pokiaľ

nadviazal mimomanželskú známosť, bolo to už len následkom rozvrátených manželských vzťahov. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že uhrádza dlhy v mesačných splátkach, spolu vo výške 128,31 Eur z titulu
úverov. Celkovo uhrádza mesačné dlhy spolu vo výške 397,57 Eur, okresný súd však v predmetnej veci
nesprávne zohľadnil len sumu 251,53 Eur. Po odpočítaní všetkých výdavkov mu zostane na mesiac
len suma 118,88 Eur, z ktorej nie je reálne možné platiť navrhovateľke súdom určený príspevok vo

výške 80,00 Eur mesačne. Výrok o náhrade trov konania považoval za nesprávny, nakoľko súd bez
akéhokoľvek dôvodu neodôvodnil, prečo mu náhradu trov konania nepriznal. Záver okresného súdu, že
u navrhovateľky by sa zaplatením trov konania len zväčšila jej hmotná núdza, nie je ničím preukázaný.
Rozhodnutie súdu v tomto smere nemá dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Odporca na základe
uvedených skutočností navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky sa v celom

rozsahu zamietne a prizná sa mu náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že okresný súd zistil dostatočným spôsobom pomery
rozvedených manželov a vo veci spravodlivo a objektívne rozhodol. Odporca veľmi dobre pozná jej
osobné a majetkové pomery a preto jeho tvrdenia považuje za účelové. Pokiaľ by u nej boli reálne

možnosti na zvýšenie finančných príjmov, využila by ich a nemusela by podať na súd žalobu a tak
zároveň čeliť nepríjemnostiam, ktoré jej odporca svojím správaním spôsobuje. Momentálne sa však
nemôže zamestnať, nakoľko je na rodičovskej dovolenke. Vek dieťaťa a jeho zdravotné problémy sú
hlavným a zároveň dostatočným dôvodom na to, aby súd zohľadnil jej obmedzené možnosti zamestnať
sa a zvýšiť si svoj príjem. Mala za to, že je v možnostiach odporcu platiť príspevok na jej výživu v

rozsahu, aký určil prvostupňový súd. V žalobe i na pojednávaní podrobne vyčíslila svoje náklady na
živobytie, odporca nemal žiadne námietky, na základe čoho ich súd považoval za nesporné. V ďalšej
časti vyjadrenia podrobne rozpísala jej finančné výdavky, ako i výdavky spojené so starostlivosťou o
dieťa. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu vo veci náhrady trov konania, navrhovateľka uviedla, že nemá
finančné prostriedky ani na zaplatenie svojho advokáta, trpí materiálnou núdzou a preto jej bola Centrom

právnej pomoci, kancelária Liptovský Mikuláš poskytnutá bezplatná právna pomoc. Na základe týchto
skutočností navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), v napadnutých
výrokoch (v poradí prvý a tretí) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných
dôvodov:Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Koncepcia priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela (§ 72 Zákona o rodine) vychádza na
jednejstranezneschopnostijednéhozbývalýchmanželovsámsaživiť,nastranedruhejzozárobkových
a majetkových pomerov povinnej osoby (druhý z bývalých manželov). Miera výživného je zákonom (§ 72
ods. 1) charakterizovaná slovom „primeraná výživa“, ktorej obsahom nie je iba nutná výživa. Primeraná
výživa tak v sebe zahŕňa rôzne náklady, ktoré slúžia na uspokojovanie životných potrieb oprávnenej
osoby v závislosti na jej veku, zdravotnom stave, životnom štýle a ďalších potrebách.

Čo sa týka základnej podmienky, ktorú ustanovuje zákon pre priznanie príspevku na rozvedeného
manžela (ktorá podmienka spočíva v neschopnosti jedného z bývalých manželov sám sa živiť v
primeranom rozsahu), táto bola v predmetnej veci i podľa odvolacieho súdu dostatočne preukázaná.
Námietka odporcu v tomto smere (poukazujúc na to, že navrhovateľka má možnosť pracovať v čase,
keď mal. dieťa je s ním) je zjavne nedôvodná, nakoľko odporca podľa rozhodnutia súdu je oprávnený

stretávať sa s mal. dcérou počas víkendov (sobota a nedeľa), v ktorom období je prakticky nereálne, a
to i s ohľadom na celodennú starostlivosť matky o dieťa, aby navrhovateľka nejakú prácu vykonávala.
Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že uhrádza splátky úverov, ktoré spolu s ostatnými výdavkami mu
prakticky pokrývajú celý príjem a zostáva mu na mesiac len 118,80 Eur, odvolací súd ani túto námietku
nepovažoval za tak dôvodnú, aby to viedlo k zásadnej zmene napadnutého rozsudku. Odvolací súd v

tomto smere poznamenáva, že peňažné záväzkové vzťahy odporcu k bankám, resp. iným peňažným
ústavom nemôžu mať prednosť pred jeho povinnosťou prispievať na primeranú výživu oprávnenej osoby
(v tomto prípade bývalej manželky), ak mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Príjem odporcu zo stáleho
zamestnania (viac ako 900,00 Eur mesačne) s pripočítaním čiastočného invalidného dôchodku
(186,00 Eur mesačne) je dostatočný na to, aby z neho aspoň minimálne zmiernil majetkovú a finančnú

situáciu, v akej sa momentálne nachádza navrhovateľka (rodičovský príspevok vo výške 203,22 Eur
mesačne), ktorá naviac v súčasnej dobe nemá možnosť zamestnať sa. Neobstojí ani odvolacia námietka
odporcu, že navrhovateľka žije v rodinnom dome jeho rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú a ktorým
podľa odporcu neplatí nájomné ani ostatné náklady. Navrhovateľka tieto tvrdenia odporcu kategoricky
poprela (zároveň výpismi z účtu preukázala, že za bývanie u rodičov odporcu uhrádza mesačne 50,00

Eur), odporca ohľadne svojich tvrdení žiadne dôkazy nepredložil. Pokiaľ odporca v písomnom podaní
zo dňa 30.09.2015 poukazoval na to, že z výpisu z účtu navrhovateľky vyplýva, že na svoju výživu
má k dispozícii vyššiu sumu ako uvádzala pred súdom, odvolací súd k tomu uvádza, že odporca pri
uvedení výšky vkladov za jednotlivé mesiace (máj - júl 2015) opomenul skutočnosť, že v sume ním
uvedených vkladov je zahrnuté aj výživné, ktoré poukazuje na maloleté dieťa, rodičovský príspevok a

rodinné prídavky, ktoré sú navrhovateľke zasielané z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ostatné (iné)
vklady podľa výpisu z účtu navrhovateľky za obdobie uvedené odporcom boli minimálne (napr. 20,00
Eur, resp. 80,00 Eur) a naviac zjavne nepravidelné.

Nakoľko stavu veci a zákonu zodpovedá i výrok o trovách konania (odvolací súd sa v tomto smere

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku a na ne odkazuje), odvolací súd
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý (v poradí druhý
výrok), sa krajský súd nedotkol, nakoľko proti nemu odvolanie podané nebolo.

Navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, i keď bola v ňom v celom rozsahu
úspešná, nakoľko v tomto smere nepodala žiadny návrh na náhradu trov (§ 224 ods. 1 v spojení s §
151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.