Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111210089
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111210089.5

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľov 1/ L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., X. XXXX/XX, 2/ O. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. X., O. XXXX/XX, 3/ N.. T. N., L.., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., W. XX, navrhovatelia 1/ -
3/ v konaní právne zastúpení JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, Banská Bystrica, Horná 41,

proti odporkyniam 1/ J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, odporkyňa 1/ v konaní právne
zastúpená JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Banská Bystrica, Skuteckého 12, 2/ Y.. W. U., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, o vydanie pozemku a odstránenie neoprávnenej stavby a
o vzájomných návrhoch odporkyne 1/ proti navrhovateľovi 1/ a odporkyne 2/ proti navrhovateľke 2/ na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v
Banskej Bystrici č.k. 9C 95/2011-268 zo dňa 30. 10. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ v 1/ rade je povinný uhradiť odporkyni v 1/ rade trovy odvolacieho konania vo výške 139,82
Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Zuzany Oravcovej, advokátky do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Odporkyni v 2/ rade súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
Návrh navrhovateľa v 1/ rade L. W., ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni v 1/ rade J. U.
vydania plochy predstavujúcej parc. CKN č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 318 m2, kat. úz. G., ktorá je
vytvorená a odčlenená geometrickým plánom č. 43260233-080/2012, vyhotoveného dňa 19. 12. 2012

N.. T. P., overeným Správou katastra X. X. dňa 21. 12. 2012, pod číslom 1311/2012 a odstránenia
oplotenia na tomto pozemku, z a m i e t o l .
Súd u r č i l , že odporkyňa v 1/ rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc. CKN č. XXXX/
XXX - záhrada o výmere 318 m2, kat. úz. G., ktorá je vytvorená a odčlenená geometrickým plánom č.
43260233-080/2012, vyhotoveného dňa 19. 12. 2012 N.. T. P., overeného Správou katastra X. X. dňa
21. 12. 2012, pod číslom 1311/2012.

Súd návrh navrhovateľov v 2/ O. D. a v 3/ rade N.. T. N., L.., ktorým sa domáhali uloženia povinnosti
odporkyni v 2/ rade Y.. W. U. vydať plochu 262 m2 ako novovytvorenú parcelu CKN č. XXXX/XXX o
výmere 11 m2 a novovytvorenú parcelu CKN č. XXXX/XXX o výmere 251 m2, kat. úz. G., vytvorených
podľa geometrického plánu Valentíny s. r. o. č. 44583486-083/2012 zo dňa 26. 10. 2012, overeného
Správou katastra X. X. dňa 31. 10. 2012 a odstránenia oplotenia pozemku, z a m i e t o l .
Súd u r č i l , že odporkyňa v 2/ rade je výlučnou vlastníčkou parc. CKN č. XXXX/XXX - TTP o

výmere 11 m2 a parc. CKN č. XXXX/XXX - TTP o výmere 251 m2, kat. úz. G., vytvorených podľageometrického plánu Valentíny s. r. o. č. 44583486-083/2012 zo dňa 26. 10. 2012, overeného Správou
katastra X. X. dňa 31. 10. 2012.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že „ Navrhovateľ v 1/ rade sa domáhal od
odporkyne v 1/ rade vydania pozemku predstavujúceho parc. CKN č. XXXX/XXX - záhrady, o výmere
318 m2, kat. úz. G., ktorá je vytvorená a odčlenená geometrickým plánom č. č. 43260233-080/2012,
vyhotoveného dňa 19. 12. 2012 T. P., overeným dňa 21. 12. 2012, pod číslom 1311/2012, ako aj

odstránenia oplotenia neoprávnene umiestneného na tomto pozemku.

Odporkyňa v 1/ rade žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť. Vzájomným návrhom sa domáhala určenia,
že je výlučnou vlastníčkou tohto pozemku.

Navrhovatelia v 2/ a v 3/ rade sa svojím návrhom v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/221/2011 domáhali

voči odporkyni v 2/ rade vydania pozemku o výmere 262 m2 predstavujúceho novovytvorenú parcelu
CKN č. XXXX/XXX o výmere 11 m2 a parcelu CKN č. XXXX/XXX o výmere 251 m2, kat. úz. G.,
vytvorených podľa geometrického plánu Valentíny s. r. o. č. 44583486-083/2012 zo dňa 26. 10. 2012,
overeného Správou katastra X. X. dňa 31. 10. 2012 ako aj odstránenia oplotenia umiestneného na tejto
parcele.

Odporkyňa v 2/ rade žiadala návrh zamietnuť a vzniesla vzájomný návrh, ktorým sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k tomuto pozemku.

Súd uznesením zo dňa 10. 05. 2012 spojil v zmysle § 112 ods. 1 OSP konanie 9C/221/2011 s konaním

9C/95/2011 z dôvodu, že veci skutkovo spolu súvisia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, výpisom z LV č. XXXX, XXXX,
kópiou pozemkovej mapy, korešpondenciou účastníkov, oznámením o začatí stavebného konania
garáže odporkyne 1/, vytyčovacím náčrtom N.. C. P. zo dňa 23. 03. 2011, GP N.. P. zo dňa 21. 10. 2008,

darovacou zmluvou uzatvorenou medzi odporkyňami 1/ a 2/ zo dňa 29. 10. 2003, svedeckou výpoveďou
N.. Y. P., záznamom podrobného merania zmien zo Správy katastra X. X., ohliadkou na mieste samom,
svedeckou výpoveďou N.. N. V., O. P., P. L., fotodokumentáciou, svedeckou výpoveďou X. W., N.. J. W.,
N.. C. P., žiadosťou o úpravu hraníc CHKO T. U., GP N.. P. zo 06. 09. 1999, žiadosťou o výnimku pri
postaveníplotazodňa18.09.2000,svedeckouvýpoveďouN..Y.L.,písomnýmvyjadrenímnavrhovateľa

v 3/ rade, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi odporkyňou v 2/ rade, jej manželom a Q. N. a C. D.,
ako predávajúcimi, zo dňa 08. 02. 1999, geometrickým plánom Geoplan N.. L. Y. č. 14419475-141/98
zo dňa 25. 11. 1998, geometrickým plánom č. 43260233-080/2012, vyhotoveným dňa 19. 12. 2012 N..
T. P., geometrickým plánom Valentíny s. r. o. č. 44583486-083/2012 zo dňa 26. 10. 2012 a zistil tento
skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa v 1/ rade tento je výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v kat.
úz. G. a to parc. č. KNC č. XXXX/XXX o výmere 7 081 m2 , TTP, zapísaný na LV č. XXXX. Odporkyňa
v 1/ rade je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. KNC č. XXXX/XX, o výmere 1 260 m2, zapísaného na
LV č. XXXX. Odporkyňa si na pozemku navrhovateľa 1/ postavila plot s betónovými stĺpikmi a pletivom,

čim neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Dňa 29. 03. 2011 ju vyzval na odstránenie stavby
a sprístupnenie jeho pozemku, pričom zásielku neprevzala. Opätovne neprevzala ani jeho list zo dňa
14. 04. 2011. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu v zmysle § 126 ods. 1 OSP a § 135c ods. 1 O. z.
vyhovieť. Stavba zriadená odporkyňou 1/ je neoprávnenou stavbou ako aj nepovolenou, keďže nebolo
na ňu vydané stavebné povolenie.

Na pojednávaní navrhovateľ 1/ uviedol, že predmetný pozemok zdedil po starej mame v dedičskom
konaní v roku 1971. Tento neužíval, nakoľko sa jedná o ochranné pásmo. Chodieval sa tam pozrieť
raz za 5 rokov. O postavení plota sa dozvedel až pred rokom (v lete 2010). Následne sa snažil
písomne skontaktovať s odporkyňou. Jeho manželka bola aj osobne za matkou odporkyne v advokátskej

kancelárii, ale táto tam nebola. O tom, že došlo k záberu jeho pozemku, sa dozvedel z GP Ing. G.zo
dňa 21. 10. 2008.Odporkyňa v 1/ rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí. V čase, keď bol stavaný plot, bola ešte dieťa.
Rodičia postavili oplotenie celého pozemku, t. j. susedného, ktorý vlastnia, ako aj tohto, ktorý jej darovali
v roku 2003. Bolo to niekedy v roku 1999, keď začali so stavbou rodinného domu. Od tej doby užívali

tento pozemok ako vlastný nikým nerušene.

Právna zástupkyňa odporkyne 1/ poukázala na tú skutočnosť, že hoci navrhovateľ 1/ podľa jeho tvrdenia
mal mať vedomosť už v roku 2008 o posune hraníc, do doby podania žaloby nijakým spôsobom
odporkyňu nekontaktoval. Právni predchodcovia odporkyne 1/ pozemok skultivovali, užívali ho a určite

by neinvestovali finančné prostriedky do oplotenia, keby neboli v dobrej viere, že im pozemok patrí. Z
týchto dôvodov mala za to, že odporkyňa nadobudla predmetný pozemok vydržaním.

Navrhovateliav2/a3/radev písomnomnávrhuuviedli,žesúpodielovýmispoluvlastníkmikaždývjednej
polovici pozemku vedenom na LV č. XXXX ako parc. KNC XXXX/XXX kat. úz. G.. Pozemok nadobudla
navrhovateľka 2/ po svojich právnych predchodcoch dedením v roku 2010 a navrhovateľ 3/ v roku 2007.

Odporkyňa v 2/ rade je vlastníčka susednej parcely KNC č. XXXX/XX, o výmere 697 m2, vedenej na
LV č. XXXX. Táto si na ich pozemku KNC č. XXXX/XXX a XXXX/XXX neoprávnene postavila plot s
pletivom, čím zasiahla do ich vlastníckeho práva. Odňala tým časť pozemku spolu o výmere 324,68
m2. Bez akéhokoľvek právneho titulu ho užíva. Z týchto dôvodov sa domáhali svojmu návrhu vyhovieť
v zmysle § 126 ods. 1 O. z. a § 135c ods. 1 O. z.

Navrhovateľ v 3/ rade uviedol, že jeho otec a pán D. sa v septembri 2005 stretli s odporkyňou v 2/ rade
a jednali ohľadom sporného pozemku. On sám bol prítomný pri tomto stretnutí. Pán D. zistil v katastri
nejakénezrovnalosti.Jehootecchcelpozemokpredávať,hovorilosaajocene.PánD.nechcelpozemok
predávať, ale sa chcel dohodnúť tak, aby bol pozemok vrátený do pôvodného stavu. Jeho otec zomrel v

auguste roku 2007. Pán D. zomrel v roku 2010. Od roku 2005 do podania žaloby navrhovateľ v 3/ rade
nemal vedomosť o tom, či sa robili nejaké kroky smerujúce k vydaniu sporného pozemku.
Vo vzťahu ku vzájomnému návrhu odporkyne v 2/ rade uviedol, že táto nemohla spornú časť pozemku
vydržať, keďže vlastnícke právo vydržaním sa robí notárskym osvedčením. V prípade stretu práva
skutočného vlastníka a oprávneného držiteľa má prednosť vlastník ako držiteľ silnejšieho práva k veci.

Zástupkyňa navrhovateľov žiadala návrhu vyhovieť. Mala za to, že odporkyňa v 2/ rade a následne
odporkyňa v 1/ rade, nemohli byť dobromyseľné pri vstupe do úžitku predmetných pozemkov, keď od
počiatku vedeli, aký pozemok kupujú. Poukázala na geometrické plány vypracované N.. Y. L. zo dňa 25.
11. 1998 a 15. 01. 1999, na ktoré odkazovala kúpna zmluva uzatvorená medzi Q. N., rodenou D. a C. D.,

ako predávajúcimi, a odporkyňou v 2/ rade a jej manželom, ako kupujúcimi, z 08. 02. 1999. Odporkyňa
v 2/ rade musela mať vedomosť o správnom priebehu hraníc.

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že s manželom nadobudli predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 30. 03. 1999. Zmluva bola zavkladovaná dňa 30. 03. 1999. V prvom rade začali s oplotením

tohto pozemku. Pozemok kupovali cez sprostredkovateľov, ktorí predávali pozemky v tejto lokalite. S
pôvodnými vlastníkmi pozemku - pani N. a pánom D. - sa nikdy osobne nestretla. Sprostredkovatelia
urobili urbanistickú štúdiu a vytýčili hranice pozemkov. V teréne boli vyznačené kovovými rúrkami. Plot
je osadený v betónových pätkách a kovových stĺpikoch, keďže sa jedná o ochranné pásmo. Stavali
ho chlapi v zmysle vytýčených hraníc v teréne. Pozemok bol samé skaly a bol nerovný. Začali ho

zveľaďovať. Museli ho zarovnávať a navážať zeminou. Plot bol postavený v roku 1999. Užívali pozemok
v dobrej viere bez toho, že by mali vedomosť o tom, že by niekomu niečo zabrali. V apríli 2005 sa
jej ohlásila manželka navrhovateľa 1/, ktorá priviedla záujemcu o kúpu tohto pozemku. Ani pri tomto
stretnutí nenamietala hranice užívania. Po podaní návrhu dala pozemok premerať a zistila, že skutočne
sa jedná o záber pozemku navrhovateľov 1/. Čo sa týka oplotenia, v tej dobe postačovalo len ohlásenie

stavby. Vybavoval to pán P.. Samotnú výnimku na stavbu oplotenia vybavoval N.. W..

Vo svojom vzájomnom návrhu odporkyňa v 2/ rade uviedla, že od kúpy pozemkov v roku 1999 tieto
užívala ako svoje vlastné, nikým nerušene. Právni predchodcovia navrhovateľov v 2/ a 3/ rade ju svojím
správaním utvrdili, že užíva len tie pozemky, ktoré odkúpila a oplotila. Títo boli na jej pozemkoch v

roku 2008 a rešpektovali tieto hranice. Dôvodom ich návštevy bol záujem o odkúpenie ich pozemkov
za jej plotom. Poprela, že by niekto namietal pri tejto návšteve jej zásah do jeho pozemkov. O tomto
v tej dobe nevedeli ani oni ani ona sama. Právny predchodca navrhovateľa v 2/ rade nebol pri tomto
rozhovore prítomný, nikdy ho nevidela. Zomrel už v roku 2007. Pokiaľ mali mať už v roku 2005 vedomosťo jej zásahu, je zarážajúce, že by čakali až do roku 2011 na podanie žaloby. Tvrdenie navrhovateľov je
nepravdivé a zámerne účelové s cieľom spochybniť jej dobromyseľnú držbu. Poukázala tiež na to, že
predmetnú parcelu upravila, skultivovala, vyrovnala terén, vybudovala okrasnú skalku, vysadila stromy.

Užívala ich tak, ako ich s manželom kupovali a ako im boli v prírode ukázané a geodetmi vytýčené.
Nerušene ich užívala od zakúpenia v roku 1999 do 02. 02. 2012.
Pokiaľ v kúpnej zmluve z roku 1999 zavkladovanej pod V 471/99, na základe ktorej nadobudla vlastnícke
právo k pozemku, bol odkaz na geometrický plán, ona sama zisťovala, či už bol na základe tohto
geometrického plánu vydaný list vlastníctva. Keď zistila, že už bol, žiadala dopísať do kúpnej zmluvy, že

tieto nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva. Geometrický plán jej nebol daný k dispozícii, keďže v
čase podpísania zmluvy pozemky kupovala cez realitnú kanceláriu a bolo jej povedené, že geometrický
plán nemajú z dôvodu, že sa tento zapisuje do katastra. Bola prvou kupujúcou a hranice boli v prírode
vytýčené a neboli sporné. Navyše terén bol v takom stave, že bol nerovný, nachádzali sa tam prevýšenia
6 až 7 metrov, boli tam kríky bazy, ruží a podobne. Ani pri odbornej starostlivosti by nemohla porovnať
geometrický plán s faktickým stavom. Ďalej uviedla, že realitná kancelária jej ponúkala väčšiu výmeru

pozemkov, s čím ona nesúhlasila.

Zástupkyňa odporkyne v 1/ rade poukázala na to, že právna predchodkyňa odporkyne v 1/ rade,
odporkyňa v 2/ rade, v roku 1999 vstúpila do držby pozemku v rozsahu vykolíkovania v teréne geodetmi
zabezpečeného developermi. Bezprostredne po kúpe si pozemok aj oplotila. Po oplotení sa dodatočne

vybavovalo povolenie výnimky a ohlásenie drobnej stavby vo vzťahu k oploteniu. Následne užívala tento
pozemok dobromyseľne nerušene a mala za to, že jej patrí. Navrhovatelia do podania žaloby utvrdzovali
odporkyňu v 2/ ako aj v 1/ rade, že tieto pozemky sú ich vlastníctvom a túto skutočnosť rešpektovali.
Navrhovateľ v 1/ rade sa mal dozvedieť o zásahu po vypracovaní geometrického plánu z novembra
2008. Skôr sa o tomto zásahu ani nemohol dozvedieť, keďže nevedel reálnu výmeru pozemkov ani ich

hranice. Ani po tejto dobe sa však 3 roky nijakým spôsobom s odporkyňou v 2/ rade nekontaktoval.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v 2/ rade a následne odporkyňa v 1/ rade nadobudli vlastnícke
právo k predmetným pozemkom titulom vydržania a to ku dňu 30. 03. 2009. Počiatok doby vydržania
je potrebné počítať od právoplatnosti rozhodnutia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
a vstupu do ich úžitku.

Svedok N.. N. V., uviedol, že kúpil pozemok v danej lokalite pre stavbu domu v roku 1999 v danej
lokalite, rovnako aj jeho známy pán W.. Tento vlastnil realitnú kanceláriu. Spoločne s ním ako aj s
ďalšími vlastníkmi pozemkov sa dohodli, že vytvoria spoločne inžinierske siete a prístup k pozemkom.
Predaj pozemkov zabezpečovala realitná kancelária. On sám sa podieľal na sprostredkovaní predaja

stavených pozemkov. Najskôr zistili vlastníkov pozemkov, vyhľadali ich, dohodli s nimi možný odpredaj
a cenu. Následne si objednala realitná kancelária od N.. L. geometrický plán. Tento vyznačil stavené
pozemky a vytýčil hranice v teréne. On sám bol pri tom prítomný. Robilo sa vytyčovanie kovovými
tyčkami, rúrkami alebo drevenými kolíkmi. Odporkyňa v 2/ rade bola prvá záujemkyňa o pozemky s tým,
že už v tej dobe boli hranice vytýčené kolíkmi. Kúpila si 2 pozemky vedľa seba. V roku 1999 začal robiť

spoločne s inými stavebníkmi výkopové práce pre kanalizáciu. Určite v tom roku začala odporkyňa 2/
so stavbou plota. V tej dobe bol problém s turistami, ktorí vytrhávali kolíky, ktorými boli vytýčené hranice
pozemkov. Opakovane museli volať na vytýčenie geodeta.

Svedok P. L. uviedol, že realizoval na pozemku odporkyne 2/ oplotenie niekedy v roku 2000. Nepamätal

si, či na začiatku roka alebo koncom roka. Robili ho dvaja spolu s G. P.. Plot osádzali tam, kde boli zabité
kolíky. Odporkyňa im povedala, že sa musia držať hranice vyznačenej kolíkmi. On ako bývalý baník
vedel, že sa kolíkov nemá dotýkať. Uviedol, že plot vyzerá, že je na pôvodnom mieste tak, ako ho staval.

Svedok O. P. na danom pozemku vybavoval koncom roku 2000 stavebné povolenie. Plot bol už v tej

dobe zrealizovaný. Odporkyne 2/ sa spýtal, či mala naň ohlásenie. Keďže nemala, vybavoval ohlásenie
dodatočne. Stanovisko žiadal len od orgánov ochrany prírody a suseda W.. Po vydaní stavebného
povolenia na dom, robil na pozemku terénne úpravy. Navážal zeminu na hornú časť pozemku vo
vlastníctve odporkyne 1/. Odviezli sa skaly, zasypali jamy.

Svedok X. W., spoločník a konateľ firmy Reality Market, vypracoval zmluvu pre odporkyňu ohľadom
predmetných pozemkov. Uviedol, že pre celú lokalitu robil geometrický plán N.. L. a neskôr N.. P.. N.. L.
museli vymeniť, lebo zistili, že posunul celú lokalitu, vrátane pozemkov odporkýň, smerom východnejšie
cca o 10 metrov. Zistilo sa to však už pred predajom. Svedok predložil do spisu žiadosť o výnimku pripostavení oplotenia adresovanú krajskému úradu, ktorú doručoval dňa 22. 09. 2000, pričom sa jednalo
o žiadosť aj pre odporkyňu 2/. V tej dobe už mala táto postavený plot. Tento stál už v čase žiadosti o
úpravu hraníc v chránenej oblasti, ktorú dával s dátumom 22. 06. 1999. Svedok ďalej uviedol, že nikdy

nevidel, že by odporkyňa 2/ stavala iný plot, než ten, ktorý tam stojí aj v súčasnej dobe. On sám, keď
staval plot, nepremeriaval, či sú kolíky v správnej polohe.

N.. J. W., manželka navrhovateľa 1/, uviedla, že sa skontaktovala telefonicky v roku 2005 s odporkyňou
2/ z dôvodu, že jej príbuzný mal záujem o kúpu pozemku, ktorý patril odporkyni 1/. Stretli sa u odporkyne

2/ a nedošlo ku dohode o predaji. Naopak odporkyňa 2/ jej zatelefonovala, či nemá záujem odpredať
spodný pozemok pod domom. Odvtedy spolu nekomunikovali.
Koncom roka 2010 alebo začiatkom roka 2011 hľadala odporkyňu 2/ v advokátskej kancelárii a snažila
sa vyriešiť zistený skutkový stav s tým, že táto zaberá časť ich pozemku. Nezastihla ju, tak jej nechávala
písomné odkazy u jej kolegyne.

V písomnom podaní zo dňa 14. 01. 2013 svedkyňa uviedla, ako doplnenie jej výpovede, že pri stretnutí
v roku 2005 odporkyňu 2/ upozornila, že oplotením zasahuje do pozemku č. 3684/378, na ktoré
upozornenie odporkyňa nereagovala.

Svedok N.. P. C. uviedol, že robil vytýčenie stavby rodinného domu odporkyne 2/ s tým, že pozemok

už bol vytýčený. V tej dobe nebol postavený plot, takže nemal prečo zisťovať nezrovnalosť vo vytýčení
pozemku. Mal vedomosť o tom, že N.. L., ktorý vytyčoval pozemky v danej lokalite, všetky posunul o pol
metra, čo zistil on sám pri vytyčovaní cesty. Chybu odstránil on sám. Vytýčil správne, len popri ceste a
ostatné pozemky, kto chcel. Odporkyňa 2/ ho o toto nepožiadala. Geometrický plán N.. L. bol urobený
správne, len bol nesprávne vytýčený. Svedok ďalej uviedol, že aj susedia P. majú posunutú hranicu

smerom do pozemku navrhovateľov.

N.. Y. L., geodet, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na základe požiadavky pána V. a pána X. v
zmysle územného plánu vyhotovoval geometrický plán pre územie T. skalky. Z pôvodných parciel mal
vyčleniť stavebné pozemky tak, aby boli odčlenené vždy z jedného celku vlastníkov. Mala byť zachovaná

hranica chráneného územia. Zameranie bolo problematické, lebo bolo všetko zarastené. Následne
vytyčoval lomové body. Bolo potrebné pozemky v teréne vykosiť krovinorezom. Urobil to človek, ktorého
mu dal k dispozícii pán V., tak, že vykosil hranicu pozemkov krovinorezom a ostatná časť pozemkov
ostala nevykosená. Nebol volaný opätovne na vytýčenie pozemkov. Nemal vedomosť ani o tom, že by
sa muselo územie znovu premeriavať z dôvodu jeho vadného zamerania. V čase zameriavania neboli

v teréne viditeľné prírodné alebo umelé hranice. Následne na tento pozemok už nechodil. Pokiaľ ho aj
zavolali na opätovné vytýčenie hranice z dôvodu, že boli povytŕhané kolíky, bolo to v inej časti pozemkov,
nie v tejto.

Predmetom sporu bolo vydanie časti pozemkov navrhovateľov odporkyňami v 1/ a 2/ rade.

Svoj návrh navrhovatelia podali na tunajší súd z dôvodu ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle
§ 126 O. z.

Podľa § 126 ods. 1 O. z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Ods. 2, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Odporkyne v konaní vzniesli vzájomný návrh, ktorým sa domáhali určenia, že vlastníčkami predmetného
pozemku sú ony, pričom nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP na požadovanom určení preukázali tým, že bez
tohto určenia nemôže dôjsť ku zosúladeniu faktického stavu s právnym.

V konaní bolo potom predovšetkým potrebné posúdiť otázku, či odporkyne 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke

právo k predmetnému pozemku vydržaním.

Podľa § 132 ods. 1 O. z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Právna teória pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ktoré predstavuje originárny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva, vyžaduje spôsobilý predmet vydržania, nepretržitú oprávnenú držbu,
dobromyseľnosť a uplynutie vydržacej doby. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
bol upravený už v Uhorskom obyčajovom práve a následne bol do Občianskeho zákonníka opätovne
zavedený zákonom č. 131/82 Zb. s účinnosťou od 01. 04. 1983.

Oprávnená držba je faktické ovládanie vecí alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako

so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria.
Skutočnosť, či držiteľ je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, je potrebné hodnotiť objektívne, keďže
dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno naň len usudzovať z
okolností, ako sa tento stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu
dobromyseľnosti, musí preukázať držiteľ veci, pričom v prípade pochybností o tom, či ide o držbu

oprávnenú, sa predpokladá, t. j. platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom
prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázaní neoprávnenej
držby.

Ku strate dobrej viery držiteľa dochádza okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska

objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí.
Významom oprávnenej držby je najmä to, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym vzťahom a
to v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok (ustanovenie § 134 O. z.). Nie je potom pravdou
v tejto súvislosti tvrdenie odporcu v 3/ rade, že právo vlastníka je silnejšie ako právo držiteľa. Vlastník
totiž nemá len právo vec užívať, ale vlastnícke právo aj zaväzuje starať sa o predmet vlastníctva.

V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, na rozdiel od preukazovania vlastníctva, nie je
potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia.

Nie vždy sa k oprávnenej držbe vyžaduje existujúci ale neplatný právny titulu. Právo nevyžaduje
k oprávnenej držbe žiaden titul, ale aby bolo preukázané, že držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Spravidla teda bude jednať v skutkovom omyle. V prípade,
ak niekto kúpi pozemok, ktorý začne užívať aj s časťou susedného pozemku, čo je daný prípad, je
titulom, na základe ktorého sa osoba chopila držby, kúpna zmluva, aj keď sa na túto časť susedného

pozemku nevzťahuje. V takom prípade vlastne titul nie je, ale vzhľadom k okolnostiam prípadu držiteľ
môže byť v dobrej viere, že o takýto titul ide.

V danom prípade si odporkyne v 1/ a 2/ rade odvodzovali svoju oprávnenú držbu od kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporkyňou v 2/ rade a jej manželom v roku

1999. Nebolo v konaní sporné, že na základe tejto kúpnej zmluvy vstúpila odporkyňa v 2/ rade do úžitku
väčšieho rozsahu pozemkov, než ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve.

Rozsah tohto užívania bol v priebehu konania ustálený medzi účastníkmi tak, ako je zakreslený v
citovaných geometrických plánoch N.. T. XX.XX. zo dňa 19.12. 2012 a firmy Valentíny s. r. o. zo dňa

26. 10. 2012. Sporný pozemok bol ohraničený plotom vystavaným svedkom L. najneskôr v roku 2000,
pričom k prvému preukázateľnému domáhaniu sa jeho vydania došlo zo strany navrhovateľa v 1/ rade
dňa 29. 03. 2011 a zo strany navrhovateľov v 2/ a 3/ rade 11. 11. 2011. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že
upozorňovali odporkyne na neoprávnený zásah ešte pred týmto dátumom, svoje tvrdenia hodnoverne
nepreukázali. Odporkyne tieto tvrdenia popreli. O tom, že sa jednalo len o účelové tvrdenie, svedčí aj

samotná doba, ktorá uplynula od údajného upozornenia na neoprávnený zásah do podania žaloby, či
už to malo byť v roku 2005 zo strany manželky navrhovateľa v 1/ rade alebo v roku 2008 zo strany
právnych predchodcov navrhovateľov v 2/ a v 3/ rade. Písomné vyjadrenie manželky navrhovateľa v 1/
rade - svedkyne W., súd nepovažoval za hodnoverné vzhľadom k jej blízkemu vzťahu k navrhovateľoviv 1/ rade, ako aj k tej skutočnosti, že toto tvrdenie neuviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní, ale až
dodatočne písomne. Svedkyňa potvrdila, že v roku 2005 sa stretla s odporkyňou v 2/ rade z dôvodu
záujmu jej príbuzného o kúpu pozemku odporkyne v 1/ rade. Účelom tohto stretnutia teda nebolo

domáhanie sa vydania neoprávnene zabraného pozemku. Podľa tvrdenia navrhovateľa v 3/ rade sa
mal dozvedieť o rozsahu záberu až v roku 2008 z geometrického plánu, ktorý si dal vypracovať. Ani
po tomto dátume však preukázateľným spôsobom sa nedomáhal výkonu svojho vlastníckeho práva.
Súd potom považoval za nesporné, že odporkyňa v 2/ rade a následne odporkyňa v 1/ rade užívali
predmetné pozemky ako vlastné po dobu viac než 10 rokov, t. j. do roku 2010, nikým nerušene. Ďalej

mal súd za preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy medzi odporkyňou v 2/ rade a jej
manželom ohľadom predmetných pozemkov v roku 1999 boli tieto pozemky vedené na liste vlastníctva,
ktorá skutočnosť vyplýva priamo z pripojenej kúpnej zmluvy zástupkyňou navrhovateľov. Vzhľadom
k tomu, že geometrické plány, na ktoré táto kúpna zmluva zároveň odkazovala a ktoré boli rovnako
pripojené právnou zástupkyňou navrhovateľov na poslednom pojednávaní, boli vypracované pre celú
lokalitu, nielen pre predmetné pozemky, pričom odporkyňa v 2/ rade bola prvou záujemkyňou o ich kúpu,

súd uveril jej tvrdeniu, že tento geometrický plán jej nebol daný k dispozícii, keďže v tej dobe sa mal
nachádzať na správe katastra z dôvodu zapísania listov vlastníctva celej lokality. Opak navrhovateľmi
nebol preukázaný. Navyše nebolo sporné, že kúpa týchto pozemkov bola realizovaná developerskou
firmou pre účely jej podnikateľskej činnosti, ktorá dala vypracovať tieto geometrické plány a zabezpečila
vytýčenie hraníc stavebných pozemkov v teréne ešte pred realizáciu kúpy odporkyňou v 2/ rade.

Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že terén predmetných pozemkov bol v čase kúpy neudržiavaný,
zarastený kríkmi, dokonca tak, že pre účely vytýčenia hraníc bolo potrebné tieto vyznačiť krovinorezom
(výpoveď N.. L., geodeta). Z ohliadky na mieste samom mal súd za preukázané, že sa jednalo o značné
výškové prevýšenie tohto terénu pozemku na hranici chránenej krajinnej oblasti. Plot bol vybudovaný
svedkom L., ktorý uviedol, že vychádzal z vyznačených vytyčovacích bodov v teréne. Vo vzťahu ku

skúmaniu dobromyseľnosti odporkyne v 2/ rade pri vstupe do úžitku predmetných pozemkov súd
vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že odporkyňa v 2/ rade vstúpila do ich úžitku v dobrej viere, že užíva
pozemky v rozsahu takom, ako ich zakúpila, pričom nemala možnosť ani dôvod premeriavať správnosť
vytýčených hraníc v teréne, prípadne ich porovnávať s geometrickým plánom, ktorý nemala k dispozícii.
Vzhľadom k polohe a výmere týchto pozemkov (parcela č. KN XXXX/XX o výmere 1321 m2 a parcela č.

KN XXXX/XX o výmere 1179 m2) nemohla objektívne ani voľným okom zistiť, či a v akom rozsahu došlo
k tomuto zásahu, keď sa jednalo o zásah po šírke hranice týchto pozemkov. Nebolo preukázané, že
by odporkyňa v 2/ rade svojvoľne posunula tieto hranice. Naopak v konaní vyšlo najavo, že aj susedné
pozemkyvovlastníctverodinyP.zasahujúobdobnýmsmeromdopozemkovnavrhovateľav1/rade,baaj
do pozemku odporkyne v 1/ rade. Zjavne teda ani u susedov P. nedošlo k premeraniu hraníc pozemkov,

rovnako tak nekonal ani ďalší sused svedok X. W., ktorý bol zároveň aj spoločníkom a konateľom firmy
Reality Market, ktorá zabezpečovala predaj týchto pozemkov. Vzhľadom k výpovediam svedkov X. W. a
N.. C. P., geodeta, sa súdu skôr javí, že k posunu hraníc mohlo dôjsť v dôsledku nesprávneho zamerania
terénu geodetmi, prípadne zásahom tretích osôb.

Skutočnosť, či odporkyňa v 2/ rade požiadala o vydanie stavebného povolenia oplotenia ako drobnej
stavby, nie je právne významná pre otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku.

Z uvedených dôvodov mal súd potom za preukázané splnenie všetkých troch zákonom požadovaných
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vydržaním v zmysle

ustanovenia § 134 ods. 1 O. z, ako aj odporkyne v 1/ rade, ktorá vstúpila do oprávnenej držby svojej
právnej predchodkyne v roku 2003. Ako už bolo uvedené, k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo
uplynutím 10-ročnej doby nerušeného užívania najneskôr v roku 2010. Súd potom vzájomnému návrhu
odporkýň v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom
odporkyňami 1/, 2/, súd návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali vydania sporných pozemkov a
odstránenia oplotení podľa § 126 O. z., zamietol ako bezdôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni v 2/ rade priznal náhradu

trov konania predstavujúcu trovy zaplateného súdneho poplatku za vzájomný návrh vo výške 99,50 Eur.Odporkyňa v 1/ rade bola oslobodená od poplatkovej povinnosti. Bola v konaní úspešná, a preto súd
zaviazal navrhovateľa v 1/ rade zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh v zmysle ustanovenia § 2
ods. 2 zákona 71/1992 Zb.

O trovách štátu predstavujúcich trovy ohliadky vo výške 8,37 Eur bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1
OSP.

O trovách právneho zastúpenia odporkyne v 1/ rade súd v tomto rozhodnutí nerozhodol vzhľadom k

tomu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku tieto neboli vyčíslené.“

Proti rozhodnutiu okresného súdu navrhovatelia v súlade s § 204 ods. 1 OSP podali odvolanie. Žiadali,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v súlade s ich návrhom uložil odporcom vydať
navrhovateľom nehnuteľnosti a odstrániť z nich oplotenie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania
alternatívne vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovatelia uviedli, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, nesprávne aplikoval zákonné
ustanovenie § 130 OZ a nasl. o držbe nehnuteľnej veci a inštitútu vydržania. Spornou je skutočnosť, či
odporkyňa v 2/ rade, ako aj právna predchodkyňa odporkyne v 1/ rade mala, alebo mohla mať dokonalú

vedomosť o priebehu hraníc jej pozemkov. Odporkyňa trvala na tom, že toto nemohla vedieť, ani pri
vynaložení odbornejstarostlivosti,avšakpritomgeometrickýplánsvyznačenýmihranicamibolpovinnou
súčasťou kúpnej zmluvy, a tento bol predložený aj na pojednávaní. Ťažko uveriť tvrdeniu odporkyne
2/, nakoľko ide o osobu právne vzdelanú, že nemala k dispozícii geometrický plán, ak kupujúci nemá
pri podpise kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, k dispozícii geometrický plán, tento je

povinnouprílohounávrhunavkladvlastníckehoprávadopríslušnéhokatastranehnuteľnosti.Odporkyňa
2/ mala vedomosť o susediacich pozemkoch a ich vlastníkoch. Ak odporkyňa 2/ poukázala na nejasné
vyznačenie hraníc, bolo jej povinnosťou pri plánovaní a výstavbe oplotenia zabezpečiť dostatočne
presné vyznačenie hraníc. Ak vznikol spor, že tieto boli vyznačené nesprávne, resp. boli priebežne
narušené vplyvom tretích osôb, alebo vytrhávané venčenými psami, tomuto nemožno uveriť, lebo na

príslušných geometrických plánoch katastra sa uvádza, že hranice boli vyznačené kovovými rúrkami,
kolíkmi a plotom. Tieto hranice neboli nikým spochybňované. Až v roku 2008 na podnet navrhovateľa
1/ spolu s manželkou zistil svedok N.. C. P. žalovaný skutkový stav, teda logicky muselo dôjsť zo strany
odporkyne 2/ k úmyselnému konaniu a síce k narušeniu pôvodne vyznačených hraníc a ich posunutiu
o celkovej výmere 569 m2. Odporkyňa nevedela preukázať dostatočne v akom rozsahu a na základe

akej dokumentácie zadávala výstavbu drobnej stavby. Pri výstavbe plota sa od stavebníka predpokladá,
že vie predložiť súhlas susediacich vlastníkov nehnuteľností, odporkyňa 2/ uviedla, že takýto súhlas
nemusela od susedov požadovať, nakoľko sa jedná a tzv. ochranné pásmo.

Navrhovatelia namietajú dobromyseľnosť a oprávnenosť držby odporcami. Uviedli, že na jednej strane

je tu právny titul - kúpna zmluva medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporkyňou 2/ a jej
manželom, no na druhej strane je tu skutočnosť, či odporkyňa 2/ mala dostatočnú odbornú vedomosť o
priebehuhranícjejpozemku,resp.čistarostlivovyčerpalavšetkydostupnéajprávneprostriedky,ktomu,
aby zistila správny a právny skutkový stav. Navrhovatelia s ohľadom na vzdelanie, postavenie a sociálny
status odporkyne 2/ nemali dôvod predpokladať, že bude postupovať proti ich zákonným právam a

záujmom. Navrhovateľ 1/ až po istej dobe, a po overení si skutočnosti prostredníctvom N.. P. zistil zásah
do jeho vlastníckeho práva. Navrhovatelia sa proti zásahu bránili už v roku 2005, kedy sa navrhovatelia
2/ a 3/ domáhali mimosúdneho riešenia vzniknutého sporu. Nepredpokladali, že odporkyňa 2/ zo svojho
konania neupustí. Nemôže byť na ujmu vlastníka, ktorý nie je schopný pravidelne pozemok zveľaďovať
(kosiť...), aby vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti prešlo na toho, ktorý sa dokáže oň starať. Je možné sa

domnievať, že odporkyňa v 2/ rade investovala do nehnuteľnosti zo špekulatívnych dôvodov, nakoľko
predpokladala, že skutoční vlastníci sa nebudú svojich práv domáhať z rešpektu voči jej osobe, alebo s
ohľadom na ich vek a osobné pomery, nebudú schopní svoje práva brániť.

Prvostupňový súd jednoznačne zamietol ich tvrdenie o tom, že namietali konanie odporkyne 2/ a 1/

vo vzťahu k držbe sporných pozemkov, že sa dožadovali nápravy a uvedenia do pôvodného stavu.
Nevyporiadal sa s tvrdením navrhovateľa 2/, že odporkyňa 2/ už v roku 2005 mala vedomosť o zásahu
do vlastníckych práv iných fyzických osôb, že opakovane kontaktovali odporkyňu 2/ s tým, aby sporné
pozemky uviedla do pôvodného stavu. Súd neuveril ani svedkyni W. manželke navrhovateľa o tom,že upozornila odporkyňu 2/ v roku 2005 na zásah do pozemku jej manžela. V tejto časti považovali
odvolatelia rozsudok prvostupňového súdu za nejasný a nepreskúmateľný.

Priznanie požadovaného nároku odporkyniam po zohľadnení všetkých skutočností považujú za
nespravodlivé, odporujúce dobrým mravom.

Po uplynutí lehoty na podanie odvolania navrhovatelia doplnili odvolanie proti rozsudku okresného súdu,
a poukázali na to, že odporkyňa v 2/ rade nebola dobromyseľnou držiteľkou, pretože nezachovala

náležitú opatrnosť, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, na každom subjekte
považovať. Odporkyňa 2/ bola povinná už z pozície právne vzdelanej osoby zachovať náležitú opatrnosť
pri kúpe a vytyčovaní pozemku. Odporkyňa 1/ nemôže vydržať vlastníctvo, z dôvodu, že jej právny
predchodca nebol v oprávnenej držbe. Odporkyňa 2/ nevedela v konaní preukázať, že v súvislosti
so stavebným konaním pri stavbe oplotenia, mala súhlas priameho suseda - navrhovateľa 1/. Je tu
minimálne porušená dobromyseľnosť odporkyne 2/, ktorá musela v čase realizácie oplotenia vedieť, aké

sú hranice jej pozemku. Pri splnení si všetkých povinností na strane odporkyne 2/, by k danej situácii
vôbec nedošlo. Poukázali na to, že odporkyňa 2/ pri výstavbe oplotenia oplotila výmeru pozemku o cca
27 % väčšiu, než si zakúpila. Je nepravdepodobné, že by si takýto obrovský rozdiel staviteľ nevšimol,
pričom si všimla, že susedia osadili plot o 20 cm ďalej od svojej parcely, čo je len zlomok percenta,
a osadenie svojho plotu o približne 8 m ďalej od svojej parcely by si nevšimla. Podľa výpovede

navrhovateľa 3, v roku 2005, najneskôr v roku 2008, odporkyňa 2/ vedela, že užíva aj časť cudzej
parcely, žiaľ toto tvrdenie nie je možné overiť. Išlo o úradne známe vlastnícke vzťahy, kde nebola žiadna
pochybnosťopôvodeaexistenciiprávvlastníkanastranenavrhovateľov.Tedaodporkyňa1/a2/nemohli
byť vnútorne presvedčené a dobromyseľné v uplatnení práva patriaceho tretím osobám.

Navrhovatelia výroky, ktorými bolo určené, že odporkyňa 1/ a 2/ sú výlučnými vlastníčkami nehnuteľností
nenavrhli zmeniť, ani zrušiť.

V podaní došlom súdu dňa 09. 06.2015 navrhovatelia uviedli, že podľa ich nových zistení vykonal
Okresný úrad Banská Bystrica prostredníctvom Katastrálneho odboru, so sídlom ČSA 7, Banská

Bystrica, obnovu evidencie pozemkov, a to na základe Rozhodnutia SK-BB č. 601-187/2005 z 02. 03.
2005 o schválení ROEP. Zápis do KN bol vykonaný dňa 06. 09. 2006 pod čz 543/2006. Teda hranice
týkajúce sa predmetu sporu v konaní krajského súdu ostali od roku 1928 nezmenené.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov odporkyňa 1/ žiadala rozsudok potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania od navrhovateľa 1/, uviedla, že navrhovatelia nenamietali dobromyseľnosť a
oprávnenosť držby odporkyne 1/, len uviedli, že nemôže nadväzovať na neoprávnenú držbu odporkyne
2/. Pokiaľ ide o svedkyňu N.. J. W., táto účelovo zmenila výpoveď písomným doplnením výpovede zo
dňa 14. 01. 2013, keď si uvedomila, že svojou bezprostrednou, ústnou výpoveďou na ohliadke konanej

dňa 25. 10. 2012, len potvrdila skutočnosti uvádzané odporkyňou 2/. Odporkyňa 2/ bola presvedčená
až do začatia súdneho sporu, že vlastnícke právo k zakúpeným nehnuteľnostiam nadobudla spolu s
manželom kúpnou zmluvou zavkladovanou dňa 30. 03. 1999, zakúpené pozemky následne oplotila.
Kúpu pozemkov sprostredkovala realitná kancelária, ktorá predávala geodetmi rozparcelované a v
teréne vyznačené, t.j. vykolíkované pozemky. Odporkyňa 2/ bola prvou kupujúcou pozemkov v lokalite.

Ani majiteľ a konateľ realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala predaj pozemkov - svedok N.. W., ktorý
si tiež zakúpil pozemok v danej lokalite v susedstve odporkyne 2/, si pozemok po kúpe nepremeriaval
a si ho oplotil v geodetmi vyznačených hraniciach. Odporkyňa 2/ sa spoľahla na odbornú profesionalitu
týchto odborníkov a podľa osadených kolíkov si nechala postaviť oplotenie svojho pozemku. Odporkyňa
2/ vstúpila do užívania pozemkov, bola presvedčená, že jej patria, až po začatí súdneho konania, si na

vlastné náklady dala premerať pozemok geodetom N.. P., a tento zistil, že do pozemkov navrhovateľa
1/ zasiahli aj ďalší priami susedia odporkyne 1/ manželia P.. Odporkyňa 1/ vstúpila do oprávnenej
držby nehnuteľnosti v roku 2003, kedy na ňu rodičia ako právni predchodcovia darovacou zmluvou
zavkladovanou dňa 05. 12. 2003 previedli časť pozemku, a to v súvislosti s vysporiadaním BSM.
Poukázala na to, že terén zakupovaného pozemku bol značene nerovnomerný, s výmoľami, skalami,

rôznymi priehlbinami t. j. veľkými prevýšeniami, zarastený bujnou vegetáciou, z čoho vyplýva, že
odporkyňa 2/ vzhľadom na veľkú členitosť terénu si nemohla pri kúpe všimnúť, rozdiel medzi výmerou
uvedenouvkúpenejzmluve(2500m2)amedziplochouvytýčenougeodetmianáslednetaktooplotenou.
Pri takto členitom teréne by voľným okom žiadny laik, možno ani odborník nebol schopný rozpoznaťrozdiel ( poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 06. 10. 2004 sp. zn. 22 Cdo 488/2004 ). Práve
kultivácia uvedeného pozemku svedčí o tom, že odporkyňa 2/ a neskôr aj odporkyňa 1/ neuvažovali
nad tým, že by im niečo z ich pozemkov nepatrilo. Nikto po celú dobu 12 rokov t.j. od kúpy až do

podania žaloby, odporkyne nerušil vo výkone vlastníckeho práva k sporným pozemkom, navrhovatelia
rešpektovali vlastnícku hranicu pozemkov oddelených vybudovaným oplotením.

Samotný navrhovateľ 1/ uviedol, že o zásahu do svojich pozemkov odporkyňou 1/ sa dozvedel až
v roku 2008, keď si dal urobiť zameranie všetkých svojich pozemkov v lokalite. Nijakým spôsobom

sa nekontaktoval s odporkyňou 1/, aby ju o jej zásahu do jej pozemku oboznámil. Neobstojí žiadne
tvrdenie v tom smere, že rešpektovali zaneprázdnenosť odporkyne 2/ s tým, že odporkyne upustia od
svojho konania. Pokiaľ v odvolaní navrhovatelia namietajú, že odporkyne si nevšimli svoj zásah do ich
pozemkov, ale všimli si, že susedia P. si osadzujú začiatok plota o 20 cm ďalej od parcely, tak táto
skutočnosť vyšla najavo až pri geodetickom zameraní N.. P., ktorý to uviedol. Práve naopak i z tohto
vyplýva, že odporkyňa 2/ si osadila plot v hraniciach, ktoré vytýčili pôvodne geodeti v roku 1999, inak by

sa sama nepripravila o značnú plochu a neosadila si plot v dĺžke cca 9 m a o šírke 20-30 cm menej.

Odporkyňa 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že v súlade s § 205 ods. 3 OSP rozsah
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie, a teda na doplnenie odvolania nemožno prihliadať. Navrhovatelia nevyložili, v čom súd

nesprávne vyložil právny predpis. Poukázala na to, že žiadala o doručenie geometrického plánu, pretože
ak nie je založený list vlastníctva v registri C , potom musí byť kúpna zmluva zviazaná s geometrickým
plánom. Realitnou kanceláriou jej vtedy bolo povedané, že pozemky sa prevádzali na základe listu
vlastníctva a sú vykolíkované a teda nie je pre ňu potrebné dostať geometrický plán, pretože je zapísaný.
Preto geometrický plán nemusel byť zviazaný s príslušnou kúpnou zmluvou. Vlastníci susediacich

pozemkov - navrhovatelia neboli vyznačení v evidencii a ani veľká susedná parcela nebola rozdelená v
prospechterajšíchvlastníkov,pretožepretýchtobolaparcelarozčlenenáažpoukončení ROEP-uvroku
2008.DovtedypozemkybolinakatastrivyznačenéakoCHAvspráveštátu.Vlastnícisamohlipoprvýkrát
dozvedieť o svojich hraniciach pozemkov, až po ukončení ROEP-u, čo korešponduje spontánnej prvej
výpovedi pána W.. V roku 2005 ešte navrhovatelia nemali vedomosť o presných hraniciach.

Jej hranice s pánom Kováčikom, ako aj s pánom D. a predchodcom pána N.. N., neboli nikdy sporné
a za hranicu všetci považovali plot. Na žiadne zásahy do pozemkov navrhovateľov 2/, 3/ nebola nimi
upozornená. O zásahu sa dozvedela až doručením návrhu.

Navrhovatelia v podaní došlo súdu dňa 17. 03. 2014, uviedli, že v súlade s § 205 ods. 2 písm. e/ OSP
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené. Dňa 11. 03. 2014 sa dozvedel na základe vyžiadania leteckej snímky od spoločnosti
Geodis.sk, že nehnuteľnosť odporkyne 2/ a následne odporkyne 1/ v roku 2002 nebola ani v štádiu
hrubej stavby a bez oplotenia.

Odporkyňa v 1/ rade k tomuto uviedla, že práve z tejto snímky je zistiteľné, že plot už stál.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil, ako vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súlade s § 205 ods. 3 OSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Vzhľadom na to, že počas odvolacieho konania došlo k zmene vlastníckych vzťahov, súd na návrh
odporkyne 2/ rozhodnutím zo dňa 28. 07. 2015 pripustil vo veci protinávrhu odporkyne 2/ zmenu
účastníka.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

Predmetom konania je návrh navrhovateľa 1/, ktorým sa dožaduje uloženia povinnosti odporkyni v 1/
vydania konkrétnej plochy - pozemku, a odstránenia oplotenia na tomto pozemku.

Protinávrhom sa odporkyňa v 1/ rade domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorého

vydania sa domáha voči nej navrhovateľ 1/.

Navrhovatelia v 2/ a v 3/ sa domáhali uloženia povinnosti odporkyni v 2/ rade vydania konkrétnej plochy
- pozemku, a odstránenia oplotenia na tomto pozemku a odstránenia oplotenia na tomto pozemku.

Protinávrhom sa odporkyňa v 2/ rade domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorého

vydania sa domáha voči nej navrhovateľ 2/ a 3/.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že sporná časť nehnuteľností je v katastri nehnuteľností vedená na

navrhovateľov, odporkyne uviedli, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nadobudli vydržaním.
Odporkyňa v 2/ rade ako aj jej právna nástupkyňa odporkyňa v 1/ rade uviedli, že ich držba bola
oprávnená, pričom nerušené užívanie nehnuteľnosti trvalo od kúpy nehnuteľnosti dňa 30. 03. 1999.

Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 130 OZ .

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon

právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Pokiaľ ide o aplikáciu právnej normy, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd túto správne
interpretoval a vyložil vzhľadom na zistený skutkový stav.

Vlastníctvo je v právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Obsah vlastníckeho
práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v
medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plodu a úžitky
(ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi).

Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide
o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom

určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu.

K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto
zákonné predpoklady:

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby,
c) spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec alebo právo patrí.

Pre posúdenie veci, či odporkyne nadobudli vlastníctvo sporného pozemku, a navrhovatelia stratili
vlastnícke právo a tým aj aktívnu legitimáciu v žalobe na vydanie pozemku a odstránenia oplotenia natomto pozemku je rozhodujúce, či odporcovia boli oprávnenými držiteľmi pozemku, či splnili predpoklady
pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Zákonodarca teda koncipoval vyvrátiteľnú právnu domnienku, a v pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená. Z hľadiska procesného dokazovania sa predpokladá
dobromyseľnosť držiteľa a dôkazné bremeno nedobromyseľnosti držby je prenesené na toho, kto

namieta voči oprávnenosti držby.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu taký právny titul svedčí.

Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí
byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Dobrú vieru je treba vždy

hodnotiť objektívne, nie len zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka,
je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu na každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa
držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec po

práve patrí.

Právna teória, aj prax v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí
držby časti susediaceho pozemku, i keď ide o tzv. putatívny titul, tento považuje za postačujúci (napr.
rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 1398/2000 z 27.2.2002). Ani samotná skutočnosť, že držiteľ nenechal vytýčiť

hranice ním držaných pozemkov a nezistil tak, že drží aj časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je,
nevylučuje jeho oprávnenú držbu (napr. rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 2211/2000 z 22.5.2002). Kritériom
pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu je aj pomer plôch kúpeného a skutočne držaného pozemku,
záleží napr. na tvare pozemkov, umiestnenia v teréne.... Zákon nerieši otázku, ako veľkého pozemku
(časti) sa môže držiteľ chopiť, aby jeho omyl ohľadne rozporu medzi tým, čo skutočne nadobudol, a

čoho sa uchopil, bol ospravedlniteľný a jeho držba bola oprávnená. V súlade s judikatúrou oprávnenú
držbu nemožno vylúčiť ani v prípade, že výmera držaného pozemku dosahuje až 50 % výmery pozemku
kúpeného, výnimočne aj viac (napr. ak ide o pozemok nepravideľného tvaru v neprehľadnom teréne,
alebo bol držiteľ do omylu uvedený znalcom - rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 1594/2004 z 8.3.2005).
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu na každom požadovať.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosť držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla

treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje.

Prvostupňový súd správne právne posúdil vec, zistený skutkový stav správne vyhodnotil.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery súduprvého stupňa sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení je koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný
záver. Prvostupňový súd dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam.

Prvostupňový súd sa správne zameral aj na to, či odporkyňa 2/ bola v dobrej viere a dobromyseľná pri
vstupe do držby, či zachovala obvyklú opatrnosť, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu na každom subjekte požadovať, (čo v odvolaní namietali navrhovatelia) a dospel k záveru, že
so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľná v tom, že jej vec resp. právo patrí. Navrhovatelia

poukázali v odvolaní na to, že odporkyňa v 2/ rade vzhľadom na nejasnosť vyznačených hraníc bola
povinná pri plánovaní a výstavbe oplotenia zabezpečiť dostatočné presné vyznačenie hraníc, mala
dostatočnúodbornúvedomosťopriebehuhranícjejpozemku,malastarostlivovyčerpaťvšetkydostupné
aj právne prostriedky, k tomu, aby zistila správny a právny skutkový stav.

Odvolací súd poukazuje na to, že okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú dobromyseľnosť

navrhovateľky v 2/ rade pri vstupe do držby a aj odporkyne v 1/ rade. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia odvolací súd udáva, že odporkyne si odvodzovali svoju oprávnenú držbu od kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi právnymi predchodcami navrhovateľov 2/, 3/ a odporkyňou v 2/ rade a jej manželom
v roku 1999. Na základe tejto kúpnej zmluvy vstúpila odporkyňa v 2/ rade do užívania väčšieho
rozsahu pozemkov, než ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve. Kúpa týchto pozemkov bola realizovaná

sprostredkovateľskou firmou, ktorá sprostredkúvala predaj pozemkov (okrem iných) aj pre právnych
predchodcov navrhovateľov 2 /, 3/ od ktorých kúpila nehnuteľnosť odporkyňa 2/ s manželom v roku
1999. Sprostredkovateľská firma dala vypracovať geometrické plány a zabezpečila vytýčenie hraníc
stavebných pozemkov v teréne ešte pred realizáciu kúpy odporkyňou v 2/ rade. Sprostredkovateľská
firmu pri realizácii predaja pozemku odporkyni 2/ presne v teréne označila body vytyčujúce hranice

predávaného pozemku (svedok Hano). Odporkyňa 2/ postavila plot v súlade s vytýčením lomových
bodov hraníc sprostredkovateľom, tak ako jej boli v teréne ukázané a v teréne vytýčené kolíkmi. Plot
bol vybudovaný svedkom L., ktorý uviedol, že vychádzal z vyznačených vytyčovacích bodov v teréne, z
výpovedí svedkov bolo zistené, že plot bol postavený najneskôr v roku 2000. Aj vlastníci susediacich
pozemkov, tak ako zistil prvostupňový súd postupovali pri oplocovaní pozemkov obdobne, čo poukazuje

na to, že sa domnievali, že pozemky sú riadne zamerané a vytýčené. Terén predmetných pozemkov
bol v čase kúpy neudržiavaný, zarastený kríkmi. Z ohliadky na mieste samom prvostupňový súd zistil,
že sa jednalo o značné výškové prevýšenie tohto terénu. Súd správne vyhodnotil skutkové zistenia,
tak , že odporkyňa v 2/ rade vstúpila do užívania nehnuteľnosti v dobrej viere, že užíva pozemky v
rozsahu takom, ako ich zakúpila, pričom zachovala obvyklú opatrnosť, nemala dôvod premeriavať

správnosť vytýčených hraníc a ukázaných jej sprostredkovateľom v teréne, prípadne ich porovnávať
s geometrickým plánom (GP nebol súčasťou kúpnej zmluvy). Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že
odporkyňa v 2/ rade mala dostatočnú odbornú vedomosť o priebehu hraníc. Súd poukazuje na to, že
odporkyňa v 2/ rade má právnické vzdelanie, avšak pokiaľ ide o skutočnosť, že hranice, ktoré jej boli
priamo v teréne ukázané sú v rozpore so skutočným stavom, vzhľadom k polohe a výmere pozemkov

nemohla objektívne ani voľným okom zistiť, v tomto smere nemala ani špeciálnu odbornosť. Odporkyňa
1/ vstúpila do držby na základe prevodu v roku 2003, v tom čase už bol pozemok oplotený, a užívaný
jej právnymi predchodcami v rozsahu oplotenia.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri pochybnostiach o dobromyseľnosti držiteľa sa

predpokladá, že držba je oprávnená. Platí teda vyvrátiteľná právna domnienka, a v pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená. Z hľadiska procesného dokazovania sa predpokladá
dobromyseľnosť držiteľa a dôkazné bremeno nedobromyseľnosti držby je prenesené na toho, kto
namieta voči oprávnenosti držby.

V konaní nebolo preukázané, že by došlo ku strate dobrej viery držiteľov - odporkýň, že by sa
im stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u nich dôvodne
vyvolať pochybnosti, že im vec alebo právo patrí. K prvému preukázateľnému domáhaniu sa vydania
nehnuteľnosti došlo zo strany navrhovateľa v 1/ rade dňa 29. 03. 2011 a zo strany navrhovateľov v
2/ a 3/ rade 11. 11. 2011. Navrhovatelia nepreukázali, že odporkyňa 2/ už v roku 2005, resp. 2008

mala vedomosť o zásahu do ich vlastníckych práv. V odvolaní a v doplnení odvolania navrhovatelia
uviedli, že až v roku 2008 na podnet navrhovateľa 1/ spolu s manželkou zistil svedok N.. P. žalovaný
skutkový stav. Toto tvrdenie potvrdzuje záver prvostupňového súdu, že písomné doplnenie výpovede
manželky navrhovateľa 1/ správne prvostupňový súd vyhodnotil, naviac navrhovateľ 1/ na pojednávaníuviedol, že o postavení plota sa dozvedel až pred rokom (v lete 2010), následne sa snažil písomne
skontaktovať s odporkyňou. V doplnení odvolania navrhovatelia uviedli, že tvrdenie navrhovateľa 3/, že
v roku 2005, najneskôr v roku 2008, odporkyňa 2/ vedela, že užíva časť cudzej parcely, nie je možné

overiť, pretože právny predchodca navrhovateľky 2/ pán D. a právny predchodca navrhovateľa 3/ sú
už mŕtvy. Správny je potom záver prvostupňového súdu, že pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že upozorňovali
odporkyne na neoprávnený zásah, svoje tvrdenia hodnoverne nepreukázali.

Závery prvostupňového súdu, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by odporkyňa v 1/ a 2/ rade

boli rušená v užívaní predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľmi, alebo by vedeli o tom, že vec nie je v
ich vlastníctve sú správne a vychádzajú zo zisteného skutkového stavu.

Podľa § 70 zák. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak,
teda ani tvrdenie navrhovateľov, že od roku 1928 hranice týkajúce sa predmetu sporu sú tak ako uvádzali
aj podľa katastrálnej mapy by nemali vplyv na iné rozhodnutie.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 OSP. Navrhovatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto navrhovateľom právo na
náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní. Odporkyňa
1/ siuplatnilanáhradutrovkonaniavpísomnomvyjadreníkodvolaniuprotinavrhovateľovi1/.Odporkyňa

2/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Na základe uvedeného odvolací súd zaviazal navrhovateľa v 1/ rade na náhradu trov odvolacieho
konania odporkyni 1/ vo výške 139,82 € (za 2 úkony právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie k
doplneniuodvolania),1úkonprávnejpomocipredstavujesumuvovýške61,87€a2xrežijnýpaušál8,04

€(podľavyúčtovaniavsúladesvyhl.655/2004základnásadzbatarifnejodmenyurčenázhodnotysporu
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí podľa 13a ods. 1 písm. c/ za úkony právnej služby: písomné podanie na
súd, alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúcej sa veci samej ) .

Odporkyni v 2/ rade súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.