Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208191
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215208191.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, v právnej veci navrhovateľa: ÁTRIUM

REAL s.r.o., Komárnická 11, 821 03 Bratislava, IČO: 36 746 771, právne zastúpený : JUDr. Mária Čierna,
advokátka, Furdekova 19, 851 04 Bratislava, proti odporcovi: HomePro Správcovská s.r.o., Hálkova 1/A,
831 03 Bratislava, IČO : 44 934 556 právne zastúpený : Advokátska kancelária Nagyová Tenkač s.r.o.,
so sídlom Ružinovská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36862169, o určenie neplatnosti schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia k rukám jeho právneho
zástupcu v sume 268,49 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ ako vlastník nebytového priestoru č. 1-16 nachádzajúceho sa na 1. posch. Bytového domu
súpisné číslo XXXXX, na G. X.. Č.. XX S. N. sa návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2015 domáhal
voči odporcovi určenia neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
ÁTRIUM na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave ako aj určenia neplatnosti uznesení prijatých na tejto
schôdzi.

Následne podaním doručeným súdu dňa 2.7.2015 navrhovateľ rozšíril návrh voči odporcovi o určenie
neplatnosti písomného hlasovania k otázke "Schválenie podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej
dražby".

Uznesením zo dňa 22.10.2015 č.k. 11C/184/2015-36 súd pripustil zmenu petitu návrhu na začatie
konania v požadovanom znení. Súčasne však súd zastavil konanie v časti určenia, že uznesenie prijaté
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu ÁTRIUM na Komárnickej ul. č. 11

v Bratislave, konanej dňa 19.03.2015 je neplatné, ako je

neplatné i písomné hlasovanie k otázke Schválenia návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, a to z
dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2015 v
časti výroku o pripustení zmeny návrhu a dňa 19.11.2015 v časti zastavovacieho výroku. Predmetom
konania tak zostalo určenie neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome ÁTRIUM na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave.

Svoj návrh v časti určenia neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome ÁTRIUM na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave navrhovateľ zdôvodnil tým, že dňa 19.03.2015 o
17:30 hod. sa uskutočnila v priestoroch objektu Átrium na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave schôdzavlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu, ktorým je odporca. Na schôdzi vlastníkov, ktorých
je viac ako 50 sa zúčastnilo spolu len 13 vlastníkov, ktorí hlasovaním v pomere 7:6 prijali uznesenie
uvedené v zápisnici z predmetnej schôdze. Oznámenie o konaní schôdze spolu s programom malo

byť podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. doručené v písomnej forme všetkým vlastníkom bytov
a nebytových priestorov najneskôr 5 pracovných dní predo dňom konania schôdze, t.j. dňa 12.03.2015.
Napriek uvedenému odporca ako správca a zvolávateľ schôdze túto zákonnú povinnosť porušil, keď
oznámenie o konaní schôdze spolu s programom viacerým vlastníkom vôbec nedoručil a ostatným
ho doručil až dňa 13.03.2015, tzn. 4 pracovné dni pred dňom konania schôdze. Vlastníkom bytov a

nebytových priestorov bol tak znemožnený výkon práva zúčastňovať sa na správe domu a rozhodovať
na schôdzi vlastníkov tak, ako im to umožňuje zákon. Spoločnosti navrhovateľa bolo oznámenie o
konaní schôdze spolu s programom doručené len elektronicky, a to dňa 13.03.2015 o 14.56 hod. na
mailovú adresu jej splnomocneného zástupcu. Elektronické doručovanie však nenahrádza písomnú
formu, keď elektronickú formu ako spôsob oznámenia v dome obvyklý môže použiť správca, resp.
zvolávateľ schôdze len pri iných oznamoch, resp. pri oznamovaní výsledkov hlasovania ( § 14 ods. 1

cit. zák.). Navrhovateľ predpokladá, že aj pri ostatných vlastníkoch bola porušená zákonom predpísaná
forma oznamovania o schôdzi vlastníkov, nakoľko na tejto schôdzi z viac ako 50 vlastníkov sa zúčastnilo
len 13 vlastníkov. Schôdza vlastníkov bola zvolaná v rozpore so zákonom a teda aj výsledky hlasovania
rovnako ako aj priebeh celej schôdze je neplatný. Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vidí v tom, že nebolo všetkým obyvateľom domu Átrium umožnené sa zúčastniť na

schôdzi, a tým vyjadriť svoj názor a využiť možnosť hlasovania. V podaní zo dňa 24.6.2015, doručenom
súdu dňa 2.7.2015, navrhovateľ poukázal na to, že dochádza zo strany odporcu k plneniu uznesení
prijatých na schôdzi, ktorá bola zvolaná v rozpore so zákonom, keď sa vykonáva písomné hlasovanie k
otázke schválenia podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 1.2.2016 uviedol, že koná ako správca v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave,
pričom v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri
správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Ďalej poukázal na

svoje povinnosti ako správcu vyplývajúce z cit. ustanovenia, a to najmä podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa §
15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Konanie odporcu, na ktoré poukazuje navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 24.6.2015, je
v súlade so zákonom a v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, nakoľko ku

dňu 19.05.2015 predstavoval dlh navrhovateľa na úhradách za užívanie nebytových priestorov sumu
vo výške 11.583,39 Eur. Navrhovateľ uvádza, že písomné hlasovanie sa koná v nadväznosti na
rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté na schôdzi konanej dňa 19.03.2015. V tejto
súvislosti odporca poukazuje na skutočnosť, že mu v danom prípade žiadna okolnosť nebránila, aby
ako správca vyhlásil písomné hlasovanie podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., a to bez ohľadu

na závery predmetnej schôdze. Písomné hlasovanie, vyhlásené odporcom ako správcom bytového
domu za účelom vykonania dobrovoľnej dražby, sa konalo v záujme ochrany všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a boli pri ňom dodržané všetky zákonné náležitosti. Odporca z uvedených
dôvodov žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal doručenie
predvolaniariadnevykázané,napojednávaniesanedostavil,svojuneprítomnosťvopredneospravedlnil.
Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou
účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je len oprávnený ale aj povinný
prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania

zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti
účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa
§ 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav resp. iná vážna prekážka na strane
účastníka). V prejednávanej veci nebol súdu známy ani zistený žiadny z dôležitých dôvodov, pre ktorý
by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Dodatočné telefonické ospravedlnenie sa právnej zástupkyne

navrhovateľa, ktorá zmeškala termín pojednávania zo subjektívneho dôvodu na jej strane (omyl o čase
jeho začiatku), už nemalo a ani nemohlo mať na postup súdu vo veci žiadny vplyv.Právna zástupkyňa odporcu v konaní pred súdom poukázala na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko konaním schôdze neboli nijako porušené
alebo ohrozené jeho práva. Na schôdzi správca informoval vlastníkov o postupe pri vymáhaní

nedoplatku od navrhovateľa s tým, že bolo rozhodnuté o písomnom hlasovaní. Odporca však zdôraznil,
žeakosprávcamázákonomdanéoprávnenievyhlásiťpísomnéhlasovanieajbezrozhodnutiavlastníkov
na schôdzi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov zúčastnených strán, oboznámením

sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z oznamu o schôdzi vlastníkov, ktorá bola prílohou mailovej správy zaslanej odporcom navrhovateľovi
dňa 13.3.2015 o 14:55 hod. súd zistil, že na deň 19.03.2015 o 17:30 hod. bola odporcom ako správcom
bytového domu na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave zvolaná schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, programom ktorej malo byť aj prerokovanie návrhu na dobrovoľnú dražbu ( neoznačených )
priestorov s poznámkou "neplatiči".

Z prezenčnej listiny zo schôdze konanej dňa 19.03.2015 o 18:30 hod. v polyfunkčnom bytovom dome
ATRIUM na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave súd zistil, že tejto schôdze sa zúčastnilo 13 vlastníkov
bytov a nebytových priestorov vrátane zástupcu navrhovateľa.

Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave
súdzistil,ženapredmetnejschôdzibolhlasovanímschválenýjejprogramanáslednesprávcainformoval
vlastníkov o krokoch, ktoré boli uskutočnené pri vymáhaní nedoplatku od spoločnosti navrhovateľa s
tým, že dňa 30.09.2014 bola uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa dlžník zaviazal zaplatiť
sumu 16.054,94 Eur z titulu nedoplatku na úhradách spojených s užívaním nebytového priestoru, ktorý

má vo svojom vlastníctve, a tiež do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. V ten istý deň
dlžník predložil notársku zápisnicu- vyhlásenie dlžníka ako osoby povinnej o súhlase s vykonateľnosťou
notárskejzápisnice,nazákladektorejsa zaviazalzaplatiťdlžnúsumunajneskôrdo90dníodpodpísania
dohody o urovnaní. Nestalo sa tak, dlžník uhradil dňa 15.1.2015 čiastku 1.000,-Eur. Správca ďalej
informoval prítomných, že pri vymáhaní pohľadávok od dlžníkov sú vlastníci bytov a nebytových

priestorov v dome oprávnení využiť realizáciu zákonného záložného práva a formou dobrovoľnej dražby
a/alebo exekúcie uspokojiť pohľadávku voči dlžníkovi. Ďalej z uvedenej zápisnice súd zistil, že M..
O. Č. ako splnomocnenec spoločnosti navrhovateľa navrhla vlastníkom , že uvedená spoločnosť dá
vybudovať kontajnerové stojisko a vymaľovať chodby spoločných priestorov domu na vlastný náklad,
o ktorý sa zníži dlh voči bytovému domu. Vlastníci s týmto návrhom nesúhlasili a požadovali zaplatiť

dlžnú sumu na účet domu. M.. O. Č. požiadala vlastníkov v mene spoločnosti navrhovateľa o trpezlivosť,
nakoľko spoločnosť predajom nehnuteľnosti získa potrebné finančné prostriedky a uhradí dlh najneskôr
do 30.4.2015. Správca navrhol vlastníkom pokračovať v obidvoch možnostiach s tým, že ak bude dlh
uhradený, zastaví všetky právne kroky ohľadom jeho vymáhania. Následne vlastníci hlasovali o tom, či
správca zabezpečí písomné hlasovanie o návrhu dobrovoľnej dražby, pričom pomerom hlasov 7:6 túto

povinnosť správcu odsúhlasili.

Z oznámenia o písomnom hlasovaní súd zistil, že toto bolo správcom vyhlásené na obdobie od 4.6.2015
do 30.6.2015, a to k otázke : " Schválenie podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby podľa
ustanovenia § 8b ods. 2 písm. i) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov" na predaj tam

špecifikovaných nebytových priestorov za účelom uspokojenia pohľadávky ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a za účelom splnomocnenia správcu domu na výkon záložného práva
zriadeného na týchto nebytových priestoroch.

Podľa § 8b ods. 2 písm. g) Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom

znení, správca zvoláva schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení od 1.10.2014
do 31.12.2015 vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na
správedomuanaschôdzivlastníkovhlasovanímrozhodovaťakospoluvlastníkovšetkýchveciach,ktoré

sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze
musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome
minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, ktoschôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v
dome obvyklým.

Podľa § 14 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení od 1.10.2014
do 31.12.2015 písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca
alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome aj hlasovaním podľa odseku 3.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
od 1.10.2014 do 31.12.2015 prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak
jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na

príslušnomsúdedomáhaťdočasnéhopozastaveniaúčinnostirozhodnutiavlastníkovbytovanebytových
priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina
podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového
priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala
nimi splnomocnená osoba.

Z citovaného ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že prehlasovaný vlastník má
právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom

rozhodol, pričom skladba a formulácia petitu žaloby je ponechaná na vôli navrhovateľa ( Valachovič, M.,
Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha. C.H.Beck,
2012, 911 s.). Svojho nároku sa môže domáhať len vlastník bytu (alebo nebytového priestoru), ktorý
je oprávnený na schôdzi hlasovať a ktorého práva, či právom chránené záujmy ostatných vlastníkov
boli rozhodnutím ostatných vlastníkov bytov a spoluvlastníkov spoločných zariadení podľa jeho názoru

nejakým spôsobom dotknuté alebo porušené. Nositeľom prejavu vôle, ktorá sa transformuje do podoby
uznesení (rozhodnutí) prijatých na schôdzi sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Zákon
nedovoľuje iným osobám ako vlastníkom bytov návrhom podľa cit. ust. § 14 ods. 8 zasahovať do
vnútorných pomerov a rozhodnutí vlastníkov prijatých na schôdzi či zhromaždení vlastníkov. Z toho
vyplýva, že návrh musí smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome bez

ohľadu na to, či boli, alebo neboli prítomní na schôdzi, na ktorej bolo prijaté napadnuté uznesenie.
Správca bytov je subjekt odlišný od vlastníkov, ktorý iba vykonáva správu v ich mene a na ich účet a z
toho dôvodu nemá žiadne oprávnenia spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov. Navrhovateľ sa
môže preto domáhať svojho nároku podľa cit. ustanovenia, napríklad neplatnosti uznesenia prijatého
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ich schôdzi či zhromaždení, len voči ostatným vlastníkom

bytov a nebytových priestorov a správca by v spore nebol pasívne legitimovaným.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem je procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a bude daný spravidla vtedy, ak by bez

tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Určovacia žaloba má preventívny charakter a bude opodstatnená najmä v
prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané,
možno spravidla žalovať priamo na reparáciu škodlivých právnych následkov zo strany odporcu. Aj v
takýchto prípadoch bude daný naliehavý právny záujem spravidla vtedy, ak určovacia žaloba stanoví

pevný právny základ medzi účastníkmi konania, naplní svoj preventívny charakter a zabráni prípadným
sporom medzi účastníkmi.
Ak teda v prejednávanej veci navrhovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti schôdze, nešlo o žalobu
podľa zákona č. 182/1993 Z.z., pretože podanie takejto žaloby nemá oporu v tomto zákone, keď podľa §
14 ods. 8 cit. zák. môže prehlasovaný vlastník bytu podať žalobu o neplatnosť uznesenia (rozhodnutia)

prijatého na schôdzi vlastníkov bytov, pričom návrh musí smerovať voči ostatným vlastníkom bytov.
Navrhovateľ však takúto žalobu nepodal. Podal žalobu o určenie neplatnosti schôdze, preto je takúto
žalobu potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu za určovaciu žalobu podanú podľa
§ 80 písm. c) O.s.p. a navrhovateľ musí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanomurčení, narozdiel od žaloby podľa zákona č. 182/1993 Z.z., kde sa nevyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome ÁTRIUM na Komárnickej ul. č. 11 v Bratislave konanej dňa
19.3.2015. Z ustanovenia § 80 písm. c) vyplýva, že v konaní pred súdom sa možno domáhať určenia,
či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby sa navrhovateľ v konaní pred súdom mohol úspešne
domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, musia byť naplnené súčasne dva základné predpoklady.
Predovšetkým musí ísť o právny úkon a zároveň z ustáleného skutkového stavu, prípadne priamo
z právneho predpisu musí vyplývať, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto
právneho úkonu. Neplatnosť schôdze vlastníkov posudzoval súd vo vzťahu k príslušným ustanoveniam

zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení ako aj Občianskeho
zákonníka, z ktorých je zrejmé, že schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome
nemožno považovať za právny úkon, schôdza vlastníkov sama o sebe nespôsobuje vznik, zmenu alebo
zánik práv, či povinností, čiže absentuje jedna zložka zo základných pojmových znakov právneho úkonu.

Je teda zrejmé, že uvedená žaloba nemá oporu tak v hmotnom ( § 34 OZ) ako ani v procesnom práve
( § 80 O.s.p. ). Keďže schôdza vlastníkov nie je právnym úkonom, nie je preukázaný ani naliehavý
právny záujem na určení jej neplatnosti. Ani prípadné kladné rozhodnutie súdu by nenastolilo pevný
právny základ medzi účastníkmi konania. Takýmto rozhodnutím by totiž navrhovateľ nedosiahol právne
následky, ktoré návrhom zrejme dosiahnuť zamýšľal, a to určenie neplatnosti rozhodnutí prijatých na

schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Posúdenie splnenia zákonných podmienok zvolania
schôdze je len predbežnou otázkou vo vzťahu k prípadnému určeniu platnosti rozhodnutí prijatých na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom v prejednávanej veci bolo konanie v časti
určenia neplatnosti uznesenia prijatého na schôdzi zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

S ohľadom na to, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemá povahu právneho úkonu
a s tým súvisiaci nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení jej neplatnosti ako aj s ohľadom
na nedostatok pasívnej legitimácie odporcu ako správcu bytového domu, súd návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v prípade, ak súd zistí, že v spore nie je
účastník konania pasívne, resp. aktívne legitimovaný, alebo že na žiadanom určení nie je naliehavý

právny záujem, návrh hneď zamietne bez toho, aby vykonával dokazovanie o iných navrhovaných
skutočnostiach. Aj v prejednávanej veci súd z tohto dôvodu nevykonával dokazovanie zamerané na
zistenie, či odporca konal, resp. nekonal pri zvolávaní schôdze vlastníkov bytov v súlade, resp. v rozpore
so zákonom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia
odporcu advokátom, a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci, v celkovej výške 268,49 Eur za 3 úkony právnej pomoci po 66,- Eur , a to:
- príprava a prevzatie zastúpenia -18.01.2016

- vyjadrenie k návrh na začatie konania zo dňa 28.01.2016
- účasť na pojednávaní dňa 31.05.2016
t.j. spolu v sume 198,- Eur. K tomu režijný paušál v sume 25,74 Eur (3 x po 8,58 Eur), ako aj 20%
DPH v sume 44,75 Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.