Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 5T/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010126
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Ginelliová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515010126.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Ginelliovej a

prísediacich Jolany Takáčovej a Marty Bakšiovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 v
Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
K.. S. T. - R.. XX.XX.XXXX C. J., D. Č., B.. U. Č.. XX, V. J. - V., T.. Č.. C. C. T. C. Ú. O. Ú. J. - Š.O.,

j e v i n n ý , že

- dňa 16.12.2014 okolo 8,30 hod. v obci Z., okres Košice - okolie, po vzájomnej dohode s maloletým
A. U. vošli do rodinného domu č. 6, na ulici J. tak, že kameňom rozbil sklenenú výplň na vchodových
dverách rodinného domu, následne vošli do izby, kde násilím prevalil na posteli ležiaceho imobilného
invalidného dôchodcu Martina Vargu a spod neho mu odcudzil mobilný telefón zn. Samsung GT - C
3750, zo stolíka odcudzil hotovosť v sume 18 €, pričom maloletý A.C. U. z príručnej taštičky odcudzil
mobilný telefón zn. Nokia Asha 210, čím majiteľovi K. C. spôsobili škodu vo výške 132,87 €,
t e d a

- použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Trestného zákona,

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, 4,
8, § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 40 ( štyridsať ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený K. C., R.. XX.XX.XXXX C. Z., D. Z.O., B.. J. Č..
X, okres Košice - okolie, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku.
Uviedol, že kritického dňa bol s kamarátmi do 6-tej rána na benínke a potom doma spal. Zobudili ho až
policajti a zobrali na výsluch. Tvrdil, že poškodeného ani svedka T. nepozná. Na hlavnom pojednávaní

dodal, že A. U. pozná, ale v uvedený deň sa s ním nestretol a nevie vysvetliť, prečo ho zo spáchania
predmetnej trestnej činnosti usvedčuje.

Poškodený K. C. vypovedal, že kritického dňa boli u neho na návšteve S.Q. T. O. F. T.. Potom ako od
neho odišli niekto zazvonil a počul neznámy hlas. Hneď zatelefonoval S. T., ale už počul rinčať sklo a

zbadal dvoch páchateľov ako idú dnu, preto rýchlo pustil telefón pod seba. Jeden z nich prišiel k nemu,
zobral mu zo stolíka 20,- eur, potom ho sotil a vybral spod neho mobilný telefón. Druhý menší páchateľ
mu zobral z taštičky druhý mobil a dve karty. Následne vyšší páchateľ povedal aby išli preč a obaja
utiekli. Dodal, že je invalidný dôchodca, má imobilné dolné končatiny a je odkázaný na invalidný vozík.
Na hlavnom pojednávaní s istotou potvrdil, že páchateľom je prítomný obžalovaný S. T.. V konaní pred

súdom si uplatnil náhradu škody v sume 150,- eur.

Zo svedeckej výpovede S. T. vyplýva, že tak ako každé ráno bol pri poškodenom a pili kávu. Potom
ako odišiel na poštu mu zavolal poškodený, že sú tam cigáni, preto hneď sadol na bicykel a uháňal
k nemu. Videl ako z dverí vybehli dve osoby, preto išiel za nimi na bicykli a chcel ich chytiť. V uličke

jedného dobehol, zložil bicykel a vtedy hodil do neho drevo a cez záhradu mu ušiel. Dodal, že menšieho
páchateľa si nevšímal, chcel chytiť toho väčšieho, ktorý mal oblečenú tmavú bundu, bol vyšší a mal
krátke vlasy. Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že spoznáva páchateľa a ukázal na prítomného
obžalovaného.

Svedkyňa K. T., matka obžalovaného v konaní pred súdom vypovedala, že v uvedený deň bol jej syn s
kamarátmi na benzínke a keď prišiel ráno o 6-tej domov, išiel spať. Tvrdila, že skutok nemohol spáchať,
lebo o 9-tej, keď k ním prišiel Zdeno Turták ešte spal. Potom prišli policajti a zobrali ho na výsluch.
Dodala, že syn prišiel ráno domov s K., ktorý potom odišiel.

V konaní pred súdom svedok K. K. využil svoje právo v zmysle ust. § 130 ods. 2 Tr. por. ( sestra
obžalovaného žije s jeho bratom a jeho ujmu by pociťoval ako vlastnú - vzťah obdobný švagrovstvu)
a nevypovedal. V prípravnom konaní uviedol, že k skutku sa nevie vôbec vyjadriť a dňa 16.12.2015
obžalovaného nevidel a ani u nich nebol.

Svedok O. K. uviedol, že bol s obžalovaným na benzínke na Gyňovskej ulici od 23.00 hod. do 6-tej
ráno a potom išli domov. Dodal, že obžalovaný odchádzal s ním, pretože bývajú v spoločnej osade,
ale nie v jednom dome. Išiel potom spať a predpokladá, že aj obžalovaný. Rozpor ohľadom prítomnosti
kamarátky E. na benzínovej pumpe vysvetlil tak, že o nej nevypovedal lebo odišla domov skôr. Tvrdil,
že v osade potom nebol žiaden cirkus.

Zo svedeckej výpovede U. T. vyplýva, že obžalovaný je jeho synovec a keď sa mu pokazilo auto, išiel z
Nižnej Myšle kde býva do Čane, aby mu pomohol s opravou. Prišiel k nim okolo 7.30 hod. a všetci ešte
spali, zobudil jeho matku a asi za 5 minút prišli policajti, pričom obžalovaný vtedy ešte spal. Na otázku
predsedníčky senátu, kedy sa mal skutok stať svedok tvrdil, že to bolo v lete.

Svedok A. U. v prípravnom konaní vypovedal, že sa ráno stretol s S. T., ktorého prezývajú „I.“ a ten
mu povedal, že pôjdu do jedného domu kde býva ujo a zoberú mu telefóny. Následne prišli k domu pri
kostole v Geči, I. zobral do ruky kameň ktorým rozbil sklo na dverách, prepchal ruku cez dieru a kľučkou
otvoril dvere. Potom vošli do bytu, kde v posteli ležal starý ujo, ktorý nemá nohy a I. zobral dva telefóny,

nevedel sa vyjadriť či zobral aj nejaké peniaze. Dodal, že on nič nezobral, v byte boli krátko, s ujomnerobili nič a potom ako ukradli telefóny išli preč. Cestou ich začal naháňať nejaký pán na bicykli preto
sa rozdelili, on utekal domov a ujo na bicykli naháňal I.. Pri výsluchu konanom dňa 29.1.2015 zotrval
na svojej výpovedi zo dňa 16.12.2014 ale tvrdil, že potom ako I. rozbil kameňom sklo, otvoril dvere a

vošiel dnu, on ostal vonku pred domom a keď vyšiel I. von, práve prichádzal pán na bicykli, ktorý ich
začal naháňať. I. mu ešte predtým ukázal dva mobilné telefóny a hovoril že sú značky NOKIA, jeden bol
červený a druhý čierny. Dodal, že keď pribehol domov, I. už bol v osade, bývajú na spoločnom dvore.
Následne prišli policajti, nevedel však povedať, kde dal Satan telefóny. Tvrdil, že poškodeného nepozná
ale ešte pred krádežou sa od I. dozvedel, že v dome býva nejaký starý ujo, ktorý nemá nohy. Na hlavnom

pojednávaní súd vzhľadom k jeho veku upustil od výsluchu maloletého a na návrh prokurátora prečítal
jeho výpovede z prípravného konania.

Svedkyňa K.. S. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je triedna učiteľka maloletého A. U. a bola
prítomná pri jeho výsluchu, ktorý prebehol v kľude, vypočúvajúci sa k nemu pekne správali, nezvyšovali
hlas a on odpovedal. Pokiaľ sa nevedel presne vyjadriť napomohli mu ako to má sformulovať. Na otázku

prokurátora uviedla, že nevypovedal spontánne, ale len na položené otázky a ako pedagóg pri výsluchu
nemusela nijako zasahovať. Charakterizovala ho ako náladového ale šikovného žiaka, ktorý občas
vybuchne, avšak nie sú s ním veľké problémy. V škole sa javí ako suverénny pokiaľ učivo vie, ak nevie
tak je tichší.

Zo svedeckej výpovede K.. W. H. vyplýva, že ako pedagogický pracovník bola pri výsluchu maloletého
A. U., ktorý počas výsluchu sa javil skôr utiahnutý a bol s ním problém komunikovať. Na otázku, či
počas výsluchu bol na neho vyvíjaný nátlak a či vypovedal spontánne uviedla, že odpovedal len na
položené otázky, nebol však na neho vyvíjaný žiaden nátlak, pamätá si, že policajt konštatoval, že
pri prvej výpovedi v nejakej časti vypovedal inak. Dodala, že je zástupkyňa riaditeľa školy, pričom

vypočúvaný je žiakom šiestej triedy variantu B, kde sú zaradené deti, ktoré z hľadiska rozumových
schopností nezvládajú variant A. Pokiaľ ide o jeho správanie, neboli s ním zásadné problémy, je však
náladový a trucovitý. Uviedla, že výsluch maloletého prebiehal na škole v informačnej miestnosti, kde
bol okrem nej a maloletého aj prokurátor.

Na návrh obhajcu bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológie na posúdenie osoby
maloletého A. U.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pamäťové schopnosti ( v úmyselnej
pamäti) má rozvinuté na úrovni pamäťového defektu a s ohľadom na jeho vek, nie je spôsobilý si
zapamätať a správne reprodukovať v dostatočnej kvalite a hlavne kvantite vnímané podnety. Zážitkovú
pamäť má lepšie komponovanú, o prežitých udalostiach môže vypovedať lepšie aj s podrobnosťami,

ktoré boli v tom čase pre neho osobne významné. Má však problém pri reprodukcii deja, vyjadruje sa
stručne a ťažšie. Nevylúčila pri jeho výpovediach kombináciu účelového vyjadrenia so zabúdaním a tiež
sklon ku konfabulovaniu. Podľa jeho spôsobilosti a typu osobnosti je vysoko pravdepodobné, že hneď
pri prvom výsluchu vypovedal v súlade so skutočným priebehom udalosti a neskôr už v dôsledku porúch
pamäti a možno aj ovplyvnenia, môže byť jeho výpoveď nestabilná a to aj neúmyselne. Nie je schopný

si sám vymyslieť takto sformulovaný dej. Napriek nižšiemu intelektu má vytvorenú hierarchiu hodnôt a
dokáže si uvedomiť spoločenskú nebezpečnosť trestnej činnosti. Je ľahko ovplyvniteľný. Znalkyňa na
hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku a dodala, že jeho výpoveď
zo dňa 16.12.2014 z psychologického hľadiska je možné s vysokou pravdepodobnosťou posúdiť ako
hodnovernú.

Zozápisniceorekogníciiapriloženejfotodokumentáciezodňa17.12.2014vyplýva,žepoškodenýMartin
Varga po prehliadke fotoalbumu, kde mu boli predložené fotografie šiestich osôb (mužov rómskeho
pôvodu približne rovnakého veku a typológie), opakovane a bez váhania opoznal a ukázal ako páchateľa
S. T..

Skutkový stav je objektivizovaný znaleckým posudkom z odboru elektrotechnika, znaleckým posudkom
z odboru kriminalistika, odbornými vyjadreniami, zápisnicou o vydaní a prevzatí veci, úradnými
záznamami, identifikáciou mobilných telefónov a zápisnicou z ohliadky miesta činu.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrne bolo preukázané, že obžalovaný po stránke
subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1,
2 písm. d/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Tr. zák., pretože dňa16.12.2014 okolo 8,30 hod. v obci Geča, okres Košice - okolie, po vzájomnej dohode s maloletým A. U.
vošli do rodinného domu Č.. X R. B. J.Á. tak, že kameňom rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách
rodinného domu, následne vošli do izby, kde ležiaceho imobilného invalidného dôchodcu K. C. násilím

odsotil a spod neho vybral mobilný telefón zn. Samsung GT, zo stolíka zobral hotovosť v sume 18 €,
ktoré odcudzil, pričom maloletý U.o z príručnej taštičky odcudzil mobilný telefón zn. Nokia Asha 210, čím
majiteľovi Martinovi Vargovi spôsobili škodu vo výške 132,87 €. Skutok spáchal na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku a chorej osobe ( podľa §139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., § 127 ods.3 Tr. zák. osobou
vyššieho veku sa rozumie osoba staršia ako 60 rokov a podľa § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák., § 127 ods. 6

Tr. zák. chorou osobou sa rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou alebo duševnou chorobou, ako
aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, je invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím) a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. - prekonaním
prekážky, účelom ktorej je zabrániť vniknutiu a ods. 3 písm. a/ voči chránenej osobe (§ 139ods. 1 písm.
e/, písm. f/ Tr. por.).

Obranu obžalovaného že skutok nespáchal a kritického dňa nebol v byte poškodeného súd hodnotil ako
účelovú. V konaní bola vyvrátená výpoveďou maloletého spolupáchateľa A. U. ktorý potvrdil, že práve
obžalovaný ho nahovoril aby išli do domu poškodeného vediac, že je starší a bez nôh, kde sa vlámal
potom ako rozbil okennú výplň a odcudzil mu dva mobilné telefóny, pričom hodnovernosť tejto výpovede
potvrdzuje aj znalkyňa z odboru psychológie. V zhode s výpoveďou maloletého je aj svedecká výpoveď

poškodeného K. C. J. skutok obdobne popísal a páchateľa jednoznačne opoznal pri rekognícii ako aj na
hlavnom pojednávaní a svedeckou výpoveďou S. T., ktorý potvrdil, že potom ako mu poškodený zavolal,
že sú u neho cigáni, sadol na bicykel a uháňal k nemu kde videl ako z dverí vybehli dve osoby, pričom
na pojednávaní uviedol, že spoznáva staršieho páchateľa ktorého naháňal a ukázal na prítomného
obžalovaného. Tvrdenie matky obžalovaného K. T., že v čase skutku jej syn doma spal a môžu to

potvrdiť svedkovia U. T. O. K. v konaní nebolo preukázané, pretože Marek K. uviedol, dňa 16.12.2015
obžalovaného nevidel ani u nebol nich doma a z výpovede svedka U. T. vyplýva, že sa mu pokazilo
auto preto prišiel ráno o 7.30 hod. za obžalovaným aby mu pomohol s opravou ale tvrdil, že to bolo
v lete. Svedok O. K. síce uviedol, že bol s obžalovaným na benzínke od 23.00 hod. do 6-tej ráno a
domov išli spolu, pretože bývajú v spoločnej osade, ale či šiel potom spať nevie, nebývajú v jednom

dome, teda nevedel čo obžalovaný robil v čase okolo 8.30 hod.

Obžalovaný konal v priamom úmysle v intenciách ustanovenia § 15 písm.a/ Tr.zák.

Obec Čaňa obžalovaného hodnotí iba všeobecne, doposiaľ nebol prejednávaný komisiou verejného

poriadku.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovaný pochádza, z manželstva
zosnulého S.Q. T. a K. T., žije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrami. Rodina býva v rómskej
komunite v chatrči pozostávajúcej z jednej miestnosti bez príslušenstva. Matka má s mladistvým

dlhodobé výchovné problémy, pričom tunajší úrad vykonával opakované príslušné opatrenia. V
školskom roku 2012/2013 ukončil povinnú školskú dochádzku, kde dosahoval slabé výsledky, preto
ročníky opakoval. V príprave na budúce povolanie z osobných dôvodov nepokračoval. Viackrát bol
uznaný za vinného zo spáchania priestupku voči majetku, za ktorý však pre nedostatok veku nebol
potrestaný. Opakovane bol odsúdený aj v trestnom konaní za krádeže, pričom ako mladistvý si vykonal

nepodmienečný trest v trvaní 5 mesiacov. Počas výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne
odmenený ani potrestaný, mal problémy s adaptáciou sa na podmienky výkonu trestu a jeho správanie
nebolo v súlade s ústavným poriadkom. Správanie voči odsúdeným sa javilo ako manipulatívne, ťažšie
sa podriaďuje vplyvu iných a jeho celkové správanie počas pobytu v ústave nebolo na požadovanej
úrovni. Tieto zistenia vyplývajú z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Martine na

obžalovaného.

V registri trestov má sedem záznamov, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice -
okolie sp. zn. 2T/149/2013 zo dňa 2.10.2014, ktorým mu bol pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr.
zák. a iné uložený trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov so zaradením do ústavu pre mladistvých.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T/97/2012 zo dňa 6.5.2015 bol uznaný za vinného podľa
§ 245 ods. 2 Tr. zák. a súd upustil od uloženia súhrnného trestu k rozsudku sp. zn. 2T/149/2013.Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/137/2012 bolo zistené, že uznesením
zo dňa 1.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Tos 8/2016 zo dňa
29.1.2016 bolo vyslovené, že obžalovaný sa v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia

neosvedčil a trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/137/2012 zo dňa 25.1.2013
v trvaní 36 mesiacov si vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pri určení druhu a výmery trestu súd zhodnotil všetky rozhodné skutočnosti v zmysle § 36, § 37 a §
38, § 41 ods. 1 a § 117 ods. 1 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri polovici trestnej

sadzby. Na strane obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúci okolnosti, priťažovalo mu, že spáchal
viac trestných činov a v minulosti už bol viackrát odsúdený. Trest mu bol uložený po zohľadnení §
117 ods. 1 Tr. zák., pretože skutok spáchal ako mladistvý, čím je trestná sadzba obmedzená výmerov
2 až 7 rokov, resp. znížením trestných sadzieb na polovicu v danom prípade výmerou 2 až 6 rokov.
Vzhľadom k zisteniu, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa majetkových deliktov, pričom jeho agresivita
sa zvyšuje a aj uloženie nepodmienečných trestov odňatia slobody nemalo zrejme vplyv na zamedzenie

v páchaní jeho ďalšej trestnej činnosti, podľa názoru súdu aj po zohľadnení § 117 ods. 2 Tr. por. v danom
prípade uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody by zjavne neviedlo k dosiahnutiu
účelu trestu podľa tohto zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené mu bol uložený úhrnný trest v trvaní 40
mesiacov, pričom súd pri výmere trestu u obžalovaného zohľadnil aj skutočnosť, že dňa 29.1.2016 mu
bol nariadený výkon trestu odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov vo veci Okresného súdu Košice II sp.

zn. 7T/137/2012.

Pre výkon trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ ods. 4 Tr. zák.
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože aj keď zo spisu Okresného súdu Košice -okolie
sp. zn. 2T 149/13 vyplýva, že bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný

trestný čin, ale tento si vykonával v ústave pre mladistvých a s poukazom na vek obžalovaného má súd
za to, že v ústave s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava a prevýchova lepšie zaručená.

Poškodený K. C. si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 150,- eur. Súd preskúmal
jeho návrh a zistil, že bol uplatnený včas, ale keďže sa protizákonného konania dopustili ako osoba

mladistvá spolu s maloletým bude potrebné skúmať aj zodpovednosť ich zákonných zástupcov, čo by
podstatne oddialilo rozhodnutie o vine a treste, preto súd poškodeného s týmto nárokom odkázal na
občianskoprávne konanie v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. poriadku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.