Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/608/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610212888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6610212888.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú
koná: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, 975 66 Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038
351, zast. splnomocnenou advokátkou: JUDr. Irena Sopková, Advokátska kancelária 040 01 Košice,
Hlavná 25, proti žalovanej: Obec Lentvora, 985 13 Ábelová, IČO: 00 316 164, zast. splnomocneným
advokátom: Ing. JUDr. Vojtech Keselý, CSc., Advokátska kancelária 821 08 Bratislava, Košická 56,

o určenie vlastníctva k lesným pozemkom, na odvolanie žalobcu zo dňa 21. 06. 2013 proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/146/2010-340 zo dňa 14. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol. Rozhodol, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd konštatoval,

že mal v konaní preukázané, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom sporu, na základe protokolu o prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam z vlastníctva
Slovenskej republiky, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národného výboru ku dňu 24. 11. 1990 do
vlastníctva miest a obcí okresu Lučenec podľa zákona č. 18/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších
predpisov (delimitačný protokol) podpísaný dňa 30. 04. 2003. Protokol bol daný na zápis na Správu
katastra Lučenec, na základe protokolu bolo zapísané približne 1 ha neknihovaného majetku a majetku

uvedeného v priloženom zozname k protokolu, v ktorom bolo uvedených aj 333 ha lesnej pôdy.

Pôvodne boli uvedené nehnuteľnosti zapísané pre kat. úz. F. v pozemkovoknižnej vložke č. 6 a ich
vlastníkom bol Drevopriemysel, v. s. o., v Prievidzi. Dňa 03. 02. 1948 bola v pozemkovoknižnej vložke č.
6 vykonaná poznámka, že sú nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. predmetom revízie. Dňa
02. 02. 1951 bola v pozemkovoknižnej vložke č. 6 vykonaná poznámka o vykonaní výkupu podľa § 10

ods. 2 zák. č. 46/1948 Zb.

Žalobca vykonáva správu k 330 ha lesných pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. F., zapísaných na
LV č. XXX, zapísaný vlastník týchto nehnuteľností je Obec F..

Súd zistil, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku sa uvádzajú v protokole a sú

predmetom tohto sporu. Predmetom protokolu vyhotoveného podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí v znení neskorších predpisov je odovzdanie a prevzatie nehnuteľností z vlastníctva
Slovenskej republiky, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národných výborov ku dňu 24. 11. 1992
do vlastníctva miest a obcí okresu Lučenec. Odovzdávajúcou organizáciou je Slovenská republika,
Okresný úrad Lučenec a preberajúcou organizáciou je Obec Lentvora. Protokol bol podpísaný
zástupcami odovzdávajúcej a preberajúcej organizácie dňa 30. 04. 2003, prílohou k tomuto protokolu

je zoznam nehnuteľností, pozemkovoknižná vložka č. 9, 1, 6, 3, 35, 37, 60, 61 a 162 a identifikácia
parciel. Okresný súd konštatoval, že civilný súd sa nemôže zaoberať a riešiť hmotnoprávne vzťahy,ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli na základe zákona, zo zákona, v súlade so zákonom. Na základe
protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľností z vlastníctva Slovenskej republiky prešli nehnuteľnosti
do odovzdávajúcej organizácie Slovenská republika v zastúpení Okresným úradom Lučenec na

preberajúcu organizáciu Obec Lentvora.

V danom prípade bola založená existencia právneho vzťahu, tento právny vzťah je aj faktický vzťah,
v danom prípade návrh navrhovateľa o zosúladenie faktického stavu so stavom právnym, ktorým sa
domáhal touto žalobou určenia jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nedôvodný.

Delimitačný protokol bol administratívnoprávny akt, ktorým bol vlastne vykonávaný zákon. Súd je
týmto viazaný, správny orgán v tomto prípade Okresný úrad Lučenec, ktorý zastupoval Slovenskú
republiku, aplikoval vydaným protokolom zo dňa 30. 04. 20063 zákon v rámci jemu vymedzených
kompetencií. Rozhodnutia správnych orgánov sú individuálne právne akty, to znamená akty aplikácie
práva vzťahujúce sa na jednotlivé prípady. Autoritatívnosť takýchto rozhodnutí vyjadruje ich záväznosť

nie len pre účastníkov konania, ale i pre ďalšie subjekty a orgány.

V danom prípade išlo o občianskohmotnoprávne vzťahy, ktorých riešenie a rozhodovanie bolo zverené
správnemu orgánu. Správny orgán Okresný úrad Lučenec v rámci svojich zákonom vymedzených
kompetencií na základe zákona č. 138/1991 Zb., ktorý aplikoval, vyhotovil protokol o prechode

vlastníctva nehnuteľností z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva miest a obcí. V súlade s
citovaným zákonom bola založená existencia právneho vzťahu, ktorý aj civilnoprocesný súd musí
rešpektovať a z neho vychádzať. Na základe vykonaného dokazovania v zmysle ust. § 132 OZ súd
dospelkzáveruastotožnilsa správnymnázoromprávnehozástupcužalovanéhostým,žeObčianskym
zákonníkom vymedzené dôvody nadobudnutia vlastníctva sú rovnocenné, majú rovnakú právnu povahu

a dôsledky. Pokiaľ sú tieto zákonné dôvody nadobudnutia platné, nemôže ani súd ani iný štátny orgán
rozhodnúť o zmene vlastníctva k veci.

Správny orgán vydal delimitačný protokol v súlade so zákonom, na základe zákona a v rámci zákonom
vymedzených právomocí.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Poukázal na
súdom konštatovaný právny názor. Uviedol, že tento je nesprávny, neobstojí a najmä vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý odporuje príslušným ustanoveniam OZ a tiež zákonu č.
138/1991 Zb. Rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, arbitrárny, z jeho dôvodov nie je zrejmé

ako sa vyporiadal s tvrdeniami žalobcu a s predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca doručil súdu
podanie zo dňa 14. 09. 2012, toto nechal súd bez povšimnutia a nezaujal k nemu právny názor.

Tvrdenie súdu, že protokol o prechode vlastníckeho práva je rozhodnutím v správnom konaní, ktoré súd
musí akceptovať je mylné, nezákonné a nesprávne.

Predpokladom prechodu pozemkov z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obcí je existencia
práva hospodárenia, ktoré patrilo príslušnému národnému výboru ku dňu 24. 11. 1990. Protokol spísaný
odovzdávajúcou a nadobúdajúcou právnickou osobou podľa § 14 zák. č. 138/1991 Zb. nie je právnym
úkonom, ale administratívnym aktom. Nezákonným a nesprávnym výkladom súd nemôže zastávať

právny názor, že tento protokol vydal správny orgán, ktorým založil existenciu právneho vzťahu a iba v
prípade jeho zrušenia by súd mohol posúdiť podstatu žalobného návrhu, ktorým je určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam. Súd mal v súlade s naliehavým právnym záujmom na základe
predložených dokladov konať a zisťovať, či predmetné pozemky prešli z vlastníctva Slovenskej republiky
do vlastníctva obce, tak ako to má na mysli zákon č. 138/1991 Zb., teda či k 24. 11 1990 patrilo právo

hospodárenia národným výborom.

Z predložených dokladov žalobca preukázal, že pôvodný vlastník predmetných nehnuteľností bol
Drevopriemysel, v. o. s., v Prievidzi. Dňa 03. 02. 1948 bola v pozemkovoknižnej vložke č. 6 vykonaná
poznámka, že nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. sú predmetom revízie. Dňa 02. 02. 1951

bola v pozemkovoknižnej vložke č. X k. ú. F. vykonaná poznámka o vykonaní výkupu podľa § 10 ods.
2 zák. č. 46/1948 Zb. Dňa 21. 02. 1958 bol vykonaný na základe návrhu Odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci zo dňa 18. 10. 1957 vklad vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam pre Československý štát v správe Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstvaONV v Lučenci. Vlastnícke právo nikdy neprešlo na Obec F., pretože sporné nehnuteľnosti mala vo
vlastníctve Slovenská republika, v správe príslušný lesný úrad organizácie.

Žalovaný nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve obce k 31. 12. 1949 tak ako
si to vyžaduje zákon. Bolo preukázané, že štát predmetné nehnuteľnosti prevzal, potom čo ich od
pôvodného vlastníka vykúpil a ich obhospodarovanie zveril svojej lesnej odbornej organizácii, ktorá
ich stále obhospodarovala. Toto sú podstatné skutočnosti, ktorými sa mal súd zaoberať a ktorými sa
nezaoberal. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe
zákona, pričom nehnuteľnosti boli identifikované rozhodnutím orgánu verejnej správy. Toto rozhodnutie
je právoplatné a zrušené môže byť iba v konaní o správnom súdnictve podľa § 224 a nasl. OSP.

Pre žalovaného nie je ľahostajné ani posúdenie otázky aktívnej legitimácie „odporcu“, na ktorú existujú

dve protichodné rozhodnutia krajského súdu v Banskej Bystrici, jedno pod č. k. 14Co/29/2008 zo dňa
22. 06. 2008 a druhé pod č. k. 13Co/299/2011 zo dňa 28. 10. 2011. Krajský súd uznesením č. k.
13Co/299/2011 zo dňa 28. 10. 2011 oprel svoj právny názor o ust. § 50 ods. 3 zákona o lesoch, ktorý
platil aj v čase rozhodnutia krajského súdu č. k. 14Co/29/2008 zo dňa 22. 06. 2008 v tej istej sporovej
veci. Súd má k dispozícii dva právne názory odvolacieho súdu v tej istej veci. Žalovaný poukázal na

svoje vyjadrenie zo dňa 20. 06. 2012, ktoré doplnil o nasledujúce skutočnosti a síce § 34 ods. 1 zák.
č. 330/1991 Zb. za bodkočiarkou uvádza: „obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov
vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Podľa tohto ustanovenia by
aktívna legitimácia žalobcu mohla vzniknúť len v prípade, ak by preukázal, že v čase podania žaloby bol
správcom pozemkov a pozemky boli vo vlastníctve štátu alebo neznámych vlastníkov. Iba kumulatívne

splnenie týchto dvoch podmienok by mohlo byť predpokladom jeho aktívnej legitimácie. Žalobca nebol
v čase podania žaloby správcom pozemkov (spravovanie pozemkov známych vlastníkov bez zmluvy je
zo zákona vylúčené) a sporné pozemky neboli vo vlastníctve štátu ani neznámych vlastníkov.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a

rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP
vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

Žalobca v podanom návrhu uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v
katastri nehnuteľností pre okres Lučenec, obec F., kat. úz. F., na liste vlastníctva č. XXX (v žalobe

konkretizoval nehnuteľnosti podľa parcelného čísla, druhu pozemku a výmery). Žalovaný si dal k týmto
nehnuteľnostiam zapísať vlastnícke právo žiadosťou o zapísanie nehnuteľností do KN zo dňa 01. 04.
2003 na základe protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľností z vlastníctva SR, ku ktorým patrilo
právo hospodárenia NV ku dňu 24. 11. 1990 do vlastníctva miest a obcí okresu Lučenec zo dňa 30. 04.
2003 podľa zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Protokol bol daný na zápis na Správu

katastra Lučenec ako záznamová listina, kataster neskúma obsah listiny ale len formu podania, ktorá
bola podľa všetkého dodržaná. Ďalej v návrhu uviedol, že Okresný úrad Lučenec nebol nikdy vlastníkom
predmetných nehnuteľností a tieto neboli do 31. 12. 1949 vo vlastníctve obce, preto prevod vlastníctva
sporných nehnuteľností Slovenskej republiky do vlastníctva obce F. bol nezákonný a neoprávnený.
Sporné nehnuteľnosti mal vždy v správe ako vlastníctvo predtým Československej republiky, teraz

Slovenskej republiky žalobca, nakoľko tieto nehnuteľnosti boli a sú súčasťou lesného fondu.

Žalobca žiadal určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré konkretizoval uvedením katastrálneho
územia, čísla listu vlastníctva, parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dňa 30. 04. 2003 bol vydaný protokol o prechode vlastníctva
nehnuteľností z vlastníctva SR, ku ktorým patrilo právo hospodárenia NV ku dňu 24. 11. 1990 do
vlastníctva miest a obcí okresu Lučenec podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších
predpisov. Predmetom protokolu vyhotoveného podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v
znení neskorších predpisov je odovzdanie a prevzatie nehnuteľností z vlastníctva SR, ku ktorým patrilo

právo hospodárenia NV ku dňu 24. 11. 1990 do vlastníctva miest a obcí okresu Lučenec. Odovzdávajú a
preberajú sa nehnuteľnosti podľa zoznamu, ktorý tvorí súčasť tohto protokolu. Na protokole je uvedená
organizácia: SR - Okresný úrad Lučenec zastúpený prednostom (s uvedením mena) a ako preberajúca
organizácia: Obec F. zastúpená starostom (s uvedením mena) - č. l. 13 - 17 spisu.Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že delimitačný protokol bol
administratívnoprávny akt, ktorým bol vlastne vykonaný zákon. Súd je týmto viazaný, správny orgán

v tomto prípade Okresný úrad Lučenec, ktorý zastupoval Slovenskú republiku, aplikoval vydaným
protokolom zo dňa 30. 04. 2003 zákon v rámci jemu vymedzených kompetencií. Rozhodnutia správnych
orgánov sú individuálne právne akty t. j. akty aplikácie práva vzťahujúce sa na jednotlivé prípady.
Autoritatívnosť takýchto rozhodnutí vyjadruje ich záväznosť nie len pre účastníkov konania, ale i pre
ďalšie subjekty a orgány. V danom prípade išlo o občianskohmotnoprávne vzťahy, ktorých riešenie a

rozhodovanie bolo zverené správnemu orgánu. Správny orgán Okresný úrad Lučenec v rámci svojich
zákonom vymedzených kompetencií na základe zákona č. 138/1991 Zb., ktorý aplikoval, vyhotovil
protokol o prechode vlastníctva nehnuteľností z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva miest a
obcí, v súlade s citovaným zákonom bola založená existencia právneho vzťahu, ktorý aj civilnoprocesný
súd musí rešpektovať a z neho vychádzať.

Uvedené právne posúdenie okresného súdu ale nie je správne.

Podľa ust. § 47 zák. č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len SP) upravuje náležitosti rozhodnutia. Upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia a to
obsahové, ktorými sú výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, (ods. 1 - 4) a formálne náležitosti

písomného vyhotovenia rozhodnutia (ods. 5) a tiež postup pri oprave chýb v rozhodnutí (ods. 6).
Rozhodnutie vydané v správnom konaní je výsledkom a záverom celého správneho konania. Svojou
povahou je individuálnym správnym aktom, ktorý vydáva správny orgán v konkrétnej veci fyzickej osoby
alebo právnickej osoby v oblasti štátnej správy a samosprávy, ktorým sa upravujú konkrétne právne
pomery účastníkov správneho konania. Rozhodnutie má právne účinky, ktorými zasahuje do právneho

postavenia účastníkov konania. Rozhodnutím sa buď určitý stav, právo alebo povinnosť zakladá, mení
alebo ruší (ide o tzv. rozhodnutie konštitutívne), alebo sa ním určité právo či povinnosť vyhlasujú za
existujúce alebo neexistujúce (tzv. rozhodnutia deklaratórne).

Protokol o prechode vlastníctva nehnuteľností z vlastníctva SR, ku ktorým patrilo právo hospodárenia

NVkudňu24.11.1990dovlastníctvamiestaobcíokresuLučenec,podľazák.č.138/1991Zb.omajetku
obci v znení neskorších predpisov ale nie je rozhodnutím s náležitosťami podľa ust. § 46 a 47 SP.

Podľa ust. 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať

predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

V súdenej veci ale protokol , ktorý okresný súd posúdil ako administratívnoprávny akt, a ktorým je podľa

okresnéhosúdusúdviazaný,riešiobčianskohmotnoprávnevzťahy,ktorýchriešeniearozhodovaniebolo
zverené správnemu orgánu a „nemôže ani súd ani iný štátny orgán rozhodnúť o zmene vlastníctva k
veci“ nie je rozhodnutím, ktoré spĺňa náležitosti ust. § 46 a 47 SP.

Podľa ust. § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKN) práva k

nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k
nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv,
zozmlúvoprevodesprávymajetkuštátu,alebozinýchskutočnostísvedčiacichozverenísprávymajetku
obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na

základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody
záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku

ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.Práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb., teda do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu
právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, sa zapisujú do katastra

nehnuteľností záznamom.

Zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností záznamom nie je ale rozhodnutím správy
katastra s konštitutívnymi účinkami, ale iba úkonom správy s deklaratórnymi účinkami. Takýto zápis je
potom spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti a to vo forme nezákonného zásahu.

Ak potom žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že „toto rozhodnutie (protokol o
prechode vlastníctva a nehnuteľností z vlastníctva SR ...) je právoplatné a zrušené môže byť iba v
konaní o správnom súdnictve podľa § 224 a nasl. OSP“ jeho tvrdenie je právne bezvýznamné. Odvolací
súd opakovane poukazuje, že vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je rozhodnutím správneho
orgánu v zmysle § 244 ods. 3 OSP a preto takýto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže byť

predmetom preskúmania súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Takýto právny názor je v
súlade aj s rozsudkom NS SR č. k. 3Sžo 9/2011 zo dňa 05. 04. 2011. V citovanom rozsudku najvyšší súd
tiež uvádza, že najvyšší súd v súlade s ústavne konformným výkladom jednotlivých ustanovení piatej
časti OSP usúdil, že v danom prípade nejde ani o „rozhodnutie“ ale o „zásah“ orgánu verejnej správy, ku
ktorému došlo vykonaním záznamu v katastri nehnuteľností, keďže v súlade s existujúcou judikatúrou

vykonanie zápisu záznamom nie je rozhodnutím správneho orgánu.

V súdenej veci ide o spor o vlastníctvo medzi štátom a obcou, teda o rozdielny právny názor štátu a obce
na otázku prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa § 2 ods.
1 zák. č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý môže znamenať zmenu v osobe vlastníka.

Potom aj s poukazom na ust. § 7 ods. 1 OSP, podľa ktorého aj rozhodovanie vlastníckych sporov k
nehnuteľnostiam patrí do právomoci súdu a nie je žiadnou právnou úpravou zverené správnemu orgánu,
ide o spor o určenie vlastníckeho práva.

Pokiaľ žalovaná poukazuje na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, odvolací súd v tejto súvislosti

konštatuje,žeaktívnalegitimáciažalobcuužbolavtomtokonaníriešenáatouznesenímKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici č. k. 13Co/299/2011-166 zo dňa 28. 10. 2011. V tomto uznesení bolo konštatované,
že v súdenej veci ide o vlastnícky spor k lesným pozemkom v extraviláne obce medzi evidovanou
vlastníčkou v katastri nehnuteľností v liste vlastníctva č.XX a štátom (Slovenskou republikou). Za štát v
takomto spore má pred súdom konať „právnická osoba“, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu

(§ 21 ods. 4 OSP). Základným „osobitným predpisom“ je zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom
fondeaopozemkovýchspoločenstváchvzneníneskoršíchpredpisov.Tenvust.§34ods.4hovorí,žeza
štát koná pred súdom v prípade sporu o vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku „pozemkový fond“;
ak ide o lesný pozemok „obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu“.

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v ust. § 50 ods. 6 upresňuje, že „správca
zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu je sporné“. Potom
treba mať za to, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica sú právnickou osobou
oprávnenou konať za štát - Slovenskú republiku v spore o určenie vlastníctva k lesným pozemkom ako
sú tieto vymedzené v ust. § 3 zák. č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. V tomto uznesení

krajský súd tiež konštatuje, že pokiaľ žalovaná poukazuje na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
č. k. 14Co/29/2008-125 zo dňa 22. 04. 2008 nejde o res judicata. Jednak preto, že ide o uznesenie
formálnoprocesnej povahy, ktoré neuložilo účastníkom žiadnu reálnu povinnosť a teda súd ním nie je
viazaný, ale tiež preto, že vychádza z inej účinnej právnej úpravy.

O trovách konania rozhodne prvostupňový súd postupom podľa ust. § 224 ods. 3 OSP.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.