Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200691
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115200691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu UK Profit, spol. s.r.o., so sídlom
Hornočermanská 797/59, Nitra IČO: 35937815, zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom
Bratislava, Zámocká 30 p r o t i žalovanej: C. J., rod. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G., K
D. tehelni XX, t.č. na neznámom mieste zastúpená opatrovníčkou R. Orokockou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, o zaplatenie 117,11 Eur a prísl. o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.05.2015 č.k. 11C/14/2015 - 59 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázanú skutočnosť, že dňa 25.01.2008
bola uzavretá zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX medzi D. sporiteľňou a.s. a žalovanou.
Predmetom zmluvy bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených

v obchodných podmienkach banky, ktoré sú účinné od 1.7.2007. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že
k jeho zrušeniu došlo 21.10.2011. K uvedenému dňu istina (čerpaný úver) predstavovala 177,11 eur.
Predmetom žaloby sú aj sumy 0,23 eur a 0,04 eur, ktoré žalobca v žalobe označil ako úrok a poplatky,
ako aj kapitalizovaný úrok z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 32,17 Eur.

Listom zo dňa 17.10.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. odstúpila od zmluvy o bežnom účte uzavretej so
žalovanou a to v súlade s obchodnými podmienkami. Na výzvu súdu prvého stupňa právna zástupkyňa

žalobcu oznámila, že toto odstúpenie od zmluvy je účinné a preto ku dňu 21.10.2011 bol účet žalovanej
zrušený.

Dňa 27.09.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.
a spoločnosťou DPS financial consulting s.r.o, jej predmetom bola aj sporná pohľadávka. Neskôr
spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. pohľadávku postúpila ďalšej spoločnosti - žalobcovi zmluvou
zo dňa 08.09.2014 a tento právny úkon postupca oznámil žalovanej listom zo dňa 25.09.2014.

V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúce z §
3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda Slovenskej sporiteľne a.s., pričom priabsencii tohto postupu zmluva by pre rozpor so zákonom bola absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

Prvostupňový súd konštatoval, že zmluvu o bežnom účte uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu, ako to vyplýva z § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Spotrebiteľské zmluvy sú zaradené do
Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, ak sú uzavreté podľa Obchodného zákonníka a preto majú
občianskoprávnycharakter.TentozávervyplývazviacerosúdnychrozhodnutíKrajskéhosúduvPrešove

napr. 1Co 154/2014 zo dňa 08.10.2014, 8Co 15/13 zo dňa 16.12.2013, 6Co 81/12 zo dňa 14.02.2013,
Krajského súdu v Trnave 11Co 47/14 zo dňa 22.10.2014. Súdy v týchto rozhodnutiach vyslovili názor
u nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka, či už v otázke premlčania alebo posúdenia odstúpenia od
zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 21Co 116/13 zo dňa
15.04.14 alebo 6Co 105/13 zo dňa 10.12.2013).

Vychádzal z toho, že úprava odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa
výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, preto odstúpenie od zmluvy je potrebné posúdiť podľa
§ 48 Občianskeho zákonníka. S poukazom na § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa teda zmluva o
bežnom účte zrušila od začiatku (ex tunc) a preto účastníci sa majú vyporiadať podľa zásad o vydaní
bezdôvodného obohatenia a to konkrétne podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

S účinnosťou od 01.05.2014 súdy sú povinné ex offo pri spotrebiteľských veciach posúdiť aj možnosť
premlčania nároku (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení zákona č. 102/2014 Z.z.)

Pre vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobcovi vo forme poskytnutých finančných

prostriedkov žalovanej, platí teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa po
odstúpení od zmluvy a od zrušenia účtu, k čomu v danom prípade došlo dňa 21.10.2011. Premlčania
doba tak uplynula 21.10.2013 a keďže žaloba bola podaná až 06.10.2014, súd prvého stupňa aplikujúc §
107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na premlčanie uplatneného nároku žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania bol odvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 177,11 Eur spolu s úrokom vo výške
0,23 Eur, poplatkami vo výške 0,04 Eur, úrokom z omeškania 32,17 Eur a úrokom vo výške 5,15

% ročne zo sumy 177,11 Eur od 09.09.2014 do zaplatenia a trovy konania. Alternatívne požadoval
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol a nesprávne
vyhodnotil dôkazy. Výpisy z úveru a výpisy z účtu poskytnuté bankou majú správne uvedené údaje. Úrok
z omeškania vo výške 32,17 Eur je úrok zákonný vypočítaný od odstúpenia od zmluvy po postúpenie
pohľadávky, nejde o kapitalizovaný úrok z omeškania. Mal za to, že pravo žalobcu na zaplatenie

pohľadávky voči žalovanej ku dňu podania návrhu na podanie platobného rozkazu nebolo premlčané.
Uviedol, že zo strany právneho predchodcu žalobcu bola zmluva ukončená odstúpením od zmluvy ku
dňu21.10.2011vsúladesustanovenímObchodnýmpodmienokbanky.Odstúpenímodzmluvynezaniká
záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Po odstúpení od zmluvy si zmluvné strany nebudú vracať
plnenia poskytnuté do odstúpenia. K zrušeniu zmluvy teda nedošlo od počiatku. Nárok žalobcu na

vrátenie dlžnej sumy nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre vymáhanie pohľadávky
žalobcu platí všeobecná 3 -ročná premlčacia doba. Žalobný návrh bol podaný dňa 30.09.2014.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli súdu dňa 31.05.2016 zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Podstata odvolacieho dôvodu, kedy sa namieta, že prvostupňovy súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,

ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Žalobca nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní a odstúpení na právny vzťah založený medzi účastníkmi konania a žiada
aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná uzavrela dňa 25.01.2008 s pôvodným veriteľom
Slovenskou sporiteľnou, a.s., zmluvu o bežnom účte č. 0333886460/0900 (čl. 7), ktorej predmetom
bolo zriadenie bežného účtu pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení
podmienok uvedených k Obchodných podmienkach Banky. Písomným listom zo dňa 17.10.2011 (č.l. 8)
Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanej odstúpenie od zmluvy na základe ktorej bolo žalovanej

poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. 0333886460/0900 s výškou pohľadávky ku dňu
17.10.2011 177,22 Eur. Z výpisu z účtu č. 0333886460/0900 (čl.45) vyplýva, že predmetný účet bol
ku dňu 21.10.2011 zrušený zo zostávajúcou istinou vo výške 177,11 Eur. Žaloba bola podaná dňa
06.10.2014.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase
uzatvorenia zmluvy o bežnom učte č. 0333886460/0900 bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení §
2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo v inej právnej forme.

Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Jednou zo základných čŕt spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalovanou
túto charakteristiku spĺňa.

Okrem toho ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá i v Občianskom zákonníku.

Podľa ust. § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách,aleajvšetkyinéustanovenia,t.j.iustanoveniaObčianskehozákonníkaoodstúpeníodzmluvy
sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a
to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníka.

Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
Tentoprávnypredpisvustanovení§351ods.1umožňuje,abyurčitéustanoveniamohlipodľaprejavenej
vôlestránalebovzhľadomnasvojupovahutrvaťajpoukončenízmluvy.Priúverovejzmluveustanovenie
§ 506 Obchodného zákonníka umožňovalo veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s

vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od
dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od
zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovanú výhodnejšia a tejto výhodnejšej
úpravy sa žalovaná vzdať nemohla.

Aj keď ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom
zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená
ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od
začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností
zmluvné postavenie žalovanej zhoršuje.

Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od

občiansko-právnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aObčianskeho
zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu, vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Správnosť záveru o potrebe aplikácie občiansko-právnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z
ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k
tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka.

Odstúpenie od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu tak mohlo byť posúdené iba podľa § 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka a jeho dôsledkom je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku.

Obdobná situácia existuje aj pri právnej úprave premlčania. Obchodný zákonník pri právach vzniknutých
odstúpením od zmluvy určuje v ustanovení § 397 4 - ročnú premlčaciu dobu. Na rozdiel od tejto

úpravy je pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého odstúpením od zmluvy
stanovená v Občianskom zákonníku 2 - ročná subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1 ) a 3 - ročná
objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2). Táto výhodnejšie právna úpravy premlčania v Občianskom
zákonníku je dôvodom, prečo sa jej žalovaná vzdať nemôže.

V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR
vo veci 5MCdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský
právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01.01.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.

Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho
novým ust. § 54 ods. 1, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods.
1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej

úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto
zákonu.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať

(od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na konštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v
zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

Uvedené závery prijal aj Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.02.2013,
ktoré rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou. Následne Ústavný súd v uznesení I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 predmetnú sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť a
uzavrel, že „nezistil možnosť porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu“.

Odvolací súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci
8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval,
že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka
je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj

keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto
ustanovenia, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v

rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

Za týchto okolností (a predovšetkým pri správnej aplikácii ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na zmluvný vzťah účastníkov tohto konania) je potrebné konštatovať, že žaloba žalobcu
nemôže byť dôvodná a správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ ju zamietol.

Keďže správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny je
výrok napadnutého rozhodnutia aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody
uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešná žalovaná si náhradu trov ani nežiadala priznať, preto on ich nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.