Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314214777
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314214777.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: C. M. B., J..S..Z.., so sídlom Q., E. XX, O.: XX XXX XXX zastúpený I., J..S..Z.., so sídlom Q., Q.
XX/XXXX, O.: XX XXX XXX proti žalovanému: I. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. I. X, zastúpená opatrovníčkou
pre konanie D.. I.I. J. zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda o zaplatenie 1.130,78 euro s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.130,78 euro za obdobie
od 01.01.2015 do zaplatenia zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou došlou na súd 11.06.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1130 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom
na to, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 24.05.2006 zmluvu o bežnom účte
pričom žalovaná prekročila rámec povoleného prečerpania, čím boli porušené obchodné podmienky
a následne právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte zo dňa 29.07.2010 v ktorej

vyčíslil výšku pohľadávky vyplývajúcej z nepovoleného prečerpania s tým, že žalovaná bola vyzvaná
aby pohľadávku zaplatila v lehote 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia. Právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči žalovanej postúpila na žalobcu zmluvou zo dňa 27.09.2013.
Žalovaná sa zdržuje na neznámom mieste a preto jej bol ustanovený opatrovník pre konanie, ktorý
napriek riadne vykázanému doručeniu sa na pojednávanie nedostavil a súd v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013, Zmluvou o

bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.05.2006, Výpoveďou zo zmluvy zo dňa 29.07.2010,
Všeobecnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav veci.
Žalobca je v konaní aktívne legitimovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE
zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom.
Dňa 24.05.2006 uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s. ako právny predchodca žalobcu so žalovanou

Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a
poskytnutie povoleného prečerpania. Touto zmluvou o bežnom účte sa žalovaný okrem iného zaviazal
dodržiavať všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 01.08.2002 a obchodné
podmienky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní od 01.07.2007.Žalovaná prekročením rámca povoleného prečerpania porušilo obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne na základe čoho právnemu predchodcovi žalobcu vznikla pohľadávka voči žalovanej z
nepovoleného prečerpania. Na základe toho Slovenská sporiteľňa zaslala žalovanej výpoveď zo

zmluvy o bežnom účte zo dňa 29.07.2010 v ktorej zároveň vyčíslila výšku pohľadávky vyplývajúcej z
nepovoleného prečerpania s tým, že žalovanú vyzvala, aby pohľadávku zaplatila v lehote 7 dní odo dňa
doručenia odstúpenia.
Ku dňu postúpenia pohľadávky činil nárok žalobcu istinu vo výške 1130,78 euro a príslušenstvo ku dňu
27.09.2013 činilo 104,10 euro.

Žalobca ako nový vlastník pohľadávky výzvou zo dňa 21.11.2013 opätovne vyzval žalovanú na
zaplatenie.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu konania vzal žalobu späť v časti úrok z
omeškania vo výške 5% zo sumy 1130,78 euro a súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 3 Občianskeho
súdneho poriadku v tejto časti konanie zastavil.
Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania - z obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so
žalovaným zmluvu o úvere. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že túto zmluvu je nutné
považovať za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalobca má v predmete svojej podnikateľskej činnosti
poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že sa

jedná o spotrebiteľskú zmluvu má súd z úradnej povinnosti skúmať premlčanie v zmysle § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby,
ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú premlčaciu
dobu. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov a plynie odo dňa, keď právo bolo
možné uplatniť podaním žaloby na súde. Vo väčšine prípadov nastáva splatnosť dlhu, t.j. dňom keď mal

dlžník začať s plnením dlhu.
Na plynutie premlčacej doby nemá vplyv ani zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka. Právny nástupca
subjektuurčitéhoprávaalebopovinnostipreberátotoprávoalebopovinnosťvstavevakomsanachádza
v okamihu zmeny subjektov a nie je pritom rozhodujúce z akého dôvodu k zmene subjektu dochádza.
Premlčanie sa definuje ako plynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, aby sa právo bolo vykonalo v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť tomu, že sa právo
premlčalo.
Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím nemožno priznať.
V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 v aplikačnej praxi

súdov nemožno mať žiadne pochybnosti o použití občianskeho právnej úpravy, premlčania nárokov z
absolútnych obchodov uzatvorených v režime B2C (vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom), ktoré
je plne v súlade s právnom Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).
Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka,

aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká
odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované,
pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri
zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru Ústavného súdu SR za diskriminačný možnopovažovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že nastalo okamžitá splatnosť úveru a že žalovaný mal žalovanú

sumu zaplatiť do7dní od doručenia oznámenia. Na druhý deň po tomto dátume začína plynúť premlčacia
doba a končí sa uplynutím troch rokov. Žalobca si mal možnosť právo uplatniť na súde do konca 3 ročnej
premlčacej doby, čo však neučinil a teda došlo k premlčaniu jeho práva a z tohto dôvodu súd žalobu
zamietol.
V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaná ako úspešná účastníčka v konaní by mala právo

na náhradu trov konania, avšak trovy konania si neuplatňovala, a preto jej súd nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.