Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225499.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H., s.r.o., so sídlom H. XX, T., IČO: 35 807 598,
právne zastúpený JUDr. Advokátskou kanceláriou M. H., s.r.o., so sídlom G. č. 4, T., proti odporcovi:
J. S. - E. J. SR, so sídlom W. F. XX, T., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. decembra 2014, č.k.
12C/253/2012-128, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania.
Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom čo do veci samej domáha zaplatenia majetkovej škody voči
odporcovi a nemajetkovej ujmy z titulu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zák.č. 514/2003
Z.z.. V rámci tohto podania navrhovateľa zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu

Trenčín. Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení rozhodol tak, že sudca Okresného súdu, ktorému
bola vec pridelená, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. Následne navrhovateľ
požiadal o prerušenie konania a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednaním veci. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 109 ods. 1 písm.

b/ O.s.p., § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 7 ods. 2 O.s.p.. Po preskúmaní návrhu na prerušenie konania
dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ vo svojom podaní neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť postupu súdu konať nestranne a bez prieťahov. Hypotetické
a riadne neodôvodnené možnosti, na ktoré poukázal navrhovateľ, nemôžu byť podkladom na prerušenie
konania. Tento ničím neodôvodnil ako zákonný sudca môže byť svojim rozhodnutím priamo dotknutý vo
svojich právach, aké konkrétne poznatky mal získať mimo dokazovania a z akého dôvodu by mal byť k

účastníkom konania vo vzťahu k ekonomickej závislosti. Žaloby dotknutých osôb podľa zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú vždy nárokmi voči štátu a táto
skutočnosť nezakladá pochybnosti o tom, že sudca bude postupovať nestranne a nezávisle. Samotné
podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd SR automaticky nemôže byť dôvodom na prerušenie
konania. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Do úvahy neprichádza ani možnosť prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 25 ods. 4 zák. č.

514/2009 Z. z., má príslušný okresný súd právomoc riešiť spor a v súčasnosti neprebieha žiadne iné
konanie, od výsledku ktorého by bolo rozhodnutie tohto súdu závisle, resp. sa nerieši otázka, ktorú tento
súd nie je oprávnený riešiť sám.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na “opätovné prejednanie“. Uviedol, že

napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za arbitrárne a tým aj za ústavne neakceptovateľné. Zo
zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutiao otázke neprerušenia konania zodpovedala požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o
možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Súd musí posudzovať procesné
návrhy účastníkov podľa ich obsahu. Žalobca podal návrh na zrušenie vytýčeného pojednávania a

návrh na prerušenie konania spolu s prílohou, teda ústavnou sťažnosťou. Riadne a včas požiadal o
prerušenie konania. Podľa § 15 O.s.p. súd môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Zároveň uskutočnil podanie, z ktorého vyplýva, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
je potrebné z konania vylúčiť. Poukázal na rozhodnutia iných Krajských súdov v obdobných veciach.
Rovnako poukázal na základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

Listiny základných práv a slobôd ako aj Ústavy SR. Uviedol preto, že názor krajského súdu vo veci
nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných Krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí. Preto podal navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
Nie je preto prípustné, aby sa v konaní pokračovalo. Konanie by malo byť prerušené až do rozhodnutia
Ústavného súdu v otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu ako to žiada navrhovateľ. Z doterajšej

judikatúry Ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci
nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu. Právo
na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré je zaručené nielen ústavou,
ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nestranný súd poskytuje všetkým
účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,

pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dá na takéto konanie podnet.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa návrhom čo do veci samej domáha náhrady
škody voči odporcovi titulom zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejne moci.

Rovnako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vec bola pridelená na prejednanie sudkyni JUDr.

D. P., o zaujatosti ktorého na základe námietky zo strany navrhovateľa rozhodoval Krajský súd v
Trenčíne uznesením zo dňa 19.10.2012, kde krajský súd konštatoval, že táto sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Z tohto teda vyplýva, že o danej vznesenej námietke zaujatosti už nadriadený súd rozhodoval a

na svojom názore nemá dôvod nič meniť a preto neobstoja námietky zo strany navrhovateľa v tom
smere, že týmto postupom ako prvostupňového, tak odvolacieho súdu boli porušené práva navrhovateľa
na zákonného sudcu. Subjektívny názor navrhovateľa o zaujatosti zákonného sudcu nič nemení na
skutočnosti, že o takomto jeho návrhu už bolo Krajským súdom v Trenčíne rozhodované, týmto
rozhodnutím sú viazaní účastníci konania s tým, že obsahom samotnej vznesenej námietky zaujatosti

sa krajský súd zaoberal už vo svojom rozhodnutí založenom v tomto konaní vedenom pod sp.zn.
14NcC/170/2012, preto navrhovateľova žiadosť o prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1
písm. b/ neobstojí, nakoľko o jeho vznesenej námietke zaujatosti už bolo krajským súdom rozhodnuté a
nejedná sa preto o otázku ktorú nie je v tomto konaní oprávnený krajský súd riešiť.Čo sa týka prípadného dôvodu konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. odvolací súd poukazuje
na tú skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia občianskeho

súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v ust. § 109
ods. 1 písm. b/ O.s.p. čo však nie je prejednávaný prípad prvá veta, kedy je povinný prerušiť svoje
konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť), nemusí
(nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Okrem toho, podanie sťažnosti na ústavný súd

predstavuje mimoriadny opravný prostriedok s tým, že konanie pred Ústavným súdom nespadá pod
definíciu „prebiehajúceho občianskeho súdneho konania“ tak, ako to deklaruje § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p.. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nepreruší
konanie, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p..

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na iné názory iných krajských súdov v obdobných veciach, odvolací súd
zdôrazňuje, že takýmito inými rozhodnutiami Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Vo zvyšku krajský súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvého stupňa, na ktoré v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje s tým, že čo sa týka

samotnej námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne pod
sp.zn. 4NcC/170/2012, v rámci ktorého sa krajský súd zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti zo
strany navrhovateľa voči JUDr. D. P., ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie zo dňa
19.10.2012.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .