Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220403
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1315220403.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej

veci navrhovateľky A. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. XX, S., proti odporcovi G. E., narodený
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu G.
E., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo G. E., narodeného 31.1.1973 a A. E., rodenej R., narodenej X.X.XXXX uzavreté dňa
XX.X.XXXX v K., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloletý G. E., narodený X.X.XXXX na čas po
rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 200 eur, počnúc dňom
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 02.10.2015 domáhala rozvodu manželstva s
odporcom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k
maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že medzi manželmi začali narastať

problémy v komunikácii medzi manželmi a došlo k postupnému citovému odcudzeniu a hádkam, ktorých
príčinou bol rozdielny prístup k rodine a osobným záujmom a vzťahom.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva ako aj dôvodmi rozpadu manželstva uvedenými
navrhovateľkou, v lete v 2014 si našiel mimomanželskú známosť, ktorá trvá.

Vo veci úpravy rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému účastníci

žiadali schváliť rodičovskú dohodu.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť nakoľko je v záujme
maloletého.Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva

a podľa §120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjmoch
oboch rodičov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé.
Manželom sa narodilo jedno dieťaťa G. E., narodený XX.XX.XXXX, manželia nežijú v spoločnej
domácnosti.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na

všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľa a odporkyne, ktorí
zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že
vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský
účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na

základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva
tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva,
súd ustálil problémy v komunikácii medzi manželmi, rozdielny prístup k rodine a osobným záujmom,
a mimomanželskú známosť odporcu, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a
nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania

požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní
uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným
zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie
a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie
spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo

bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je
ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť

tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Z manželstva účastníkov konania sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý F. U..Maloletý je žiakom 9. ročníka základnej školy, bude pokračovať v štúdiu na bilingválnom gymnáziu, je
zdravý. Priemerné mesačne výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu 270,- eur. Otec na výživu
maloletého prispieva sumou 200,- eur mesačne, s maloletým sa pravidelne stretáva.

Navrhovateľka je zamestnaná ako obchodný referent s priemerný čistým mesačným príjmom 135,- eur,
a tiež poberá podiel z predaja, čo je 200,- eur mesačne. S maloletým bývajú v prenajatom dvojizbovom
byte. Mesačné nájomné je 200,- eur. Navrhovateľka nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Odporca je zamestnaný ako čašník poberá minimálnu mzdu. Odporca býva so svojou partnerkou v jej
dvojizbovombyte,nákladynabývanieuhrádzapartnerka. Odporca nemáďalšiu vyživovaciupovinnosť.

Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a
muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné
prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju

ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo

vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť
rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky § 62 a § 75 Zákona o rodine, preto
súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami
maloletého ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva
účastníci výslovne vzdali v súlade s § 207 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný dňom jeho doručenia ( § 162 ods.

1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé

priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)