Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613214904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613214904.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r.
o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: E. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, S., zast. Gabrielom Erdélyim, zamestnancom Okresného súdu Lučenec, o
vymoženie 668,52 € s prísl., na odvolanie oprávneného zo dňa 22. 12. 2015 proti uzneseniu Okresného

súdu Lučenec č. k. 14Er/707/2013-58 zo dňa 25. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením procesný súd zastavil exekúciu vykonávanú exekútorkou JUDr. Eleonórou
Noskovou pod sp. zn. EX/750/2013.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu pôvodného
oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 05.08.2013, čím sa exekučné konanie začalo.

Uznesením č.k. 14Er/707/2013-22 zo dňa 20.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2015
súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že do konania vstúpil ako oprávnený
spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp. zn. IA-C/0512/0151 zo dňa
09.11.2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 3833408110, ktorú
uzavreli pôvodný oprávnený s povinným dňa 19.05.2010. Podľa čl. 3 ods. 6 predmetnej zmluvy o úvere,
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,

platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II.
Časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok,
banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov alebo
vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy. Podľa
bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok, ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu

a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa
za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.5 Všeobecných obchodných podmienok, Banka a klient sa ďalej
dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán.

V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku
nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho

oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia.Podľa § 57 ods.1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), je spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z

článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6

ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano

Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).

Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,
resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,

ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.

Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy
o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú
v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej

zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej
zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto
zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených
ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to,

aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na

svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť,
resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V
konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v
smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej

vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho
bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomostialebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom

Predpokladom exekúcie voči povinnému je vykonateľný exekučný titul. Exekučný súd v rámci svojej
prieskumnej činnosti skúma, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je
materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní. Súd môže v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, v každom jeho štádiu, na návrh
účastníkakonaniaaleboajbezjehonávrhuavprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnej

a formálnej vykonateľnosti, môže súd exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano
Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ
účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul,

sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa
judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v
zmluváchnezaväzovalispotrebiteľovaprihliadajúcexoffokichneplatnostidosiahnuťodradzujúciúčinok
prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd

považoval exekučný titul od počiatku za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za
neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 57 ods. 1
písm. a) EP exekúciu zastavil z dôvodu neexistencie vykonateľného rozhodnutia.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením“.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva podľa § 205 ods. 2 písm. d)
OSP s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) tým, že účastníkovi konania -

oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Okrem vymenovania zákonných ustanovení oprávnený uvádza, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Znamená to, že rozsudkom rozhodcovského súdu
jeExekučnýsúdviazanýrovnako,akojeviazanýrozsudkomvšeobecnéhosúdu.Exekučnýsúdpretonie

je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani
rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodcovské
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

Naviac, oprávnený zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo svojom odôvodnení

nepreskúmateľné.

V ďalšom je vytýkaná okresnému súdu nesprávna aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka. Na
rozdiel od úpravy účinnej od 01. 01. 2008 Občiansky zákonník v znení aplikovateľnom v prerokovanej
veci, žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve neprezumoval.

Preto musela byť neprijateľnosť podmienky pred súdom pozitívne dokázaná a na tom nič nemení ani
prípad, keď súd takýto dôkaz vykonáva z úradnej moci.

V ďalšom sa odvolanie zameriava na tvrdenia o svojvoľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a cituje
aj nálezy Ústavného súdu SR, ktoré uvádzajú kedy je rozhodnutie nepreskúmateľné. Oprávnený preto

žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods.
1 OSP ako vo výroku vecne správne.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď exekúciu zastavil.
Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 OSP).

Na doplnenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa ale najmä k dôvodom podaného odvolania
krajský súd uvádza.

Odvolateľ dôvodí, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a
právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je

potrebné zdôrazniť, že prvostupňový exekučný súd v žiadnom prípade nepreskúmaval vecnú správnosť
rozhodnutia rozhodcovského súdu, ale konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne a preto je neplatná. Predpokladom exekúcie voči povinnému je
vykonateľný exekučný titul. Ak exekučný titul bol vydaní síce orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať,
ale na rozhodovanie v konkrétnom prípade nebol oprávnený (neplatná rozhodcovská doložka) faktický
exekučný titul neexistuje. Nešlo teda o žiadne skúmanie materiálnej správnosti rozhodnutia exekučného

súdu.

Odvolateľ tiež tvrdil, že rozhodnutie vo svojom odôvodnení nie je preskúmateľné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ním zastávaný názor, ktorý vychádza inak z publikácie

Pavla Vrchu „Odůvodnění civilního rozsudku“ z ktorej jednoznačne vyplýva: „V písomnom vyhotovení
rozhodnutia má sudca vyložiť všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol
rozsudok presvedčivý. Nie aby rozsudok bol presvedčivý pre účastníkov, jeho potenciálnych „čitateľov“,
ale jednoducho, aby bol jasný, zrozumiteľný a presvedčivý.
Presvedčivosť sa však nedosiahne kvetnatým štýlom, ani poňatím odôvodnia ako stručnejšej dizertačnej

práce, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých najzásadnejších
momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd k vydaniu rozhodnutia“.

Znamená to, že ak účastník aj nepochopí rozhodnutie súdu, neznamená, že je nepreskúmateľné.

Naviac, tvrdenie o onej nepreskúmateľnosti najmä ak ho používa právne vzdelaná osoba, býva obyčajne
účelové. Za takého ho považuje v tomto prípade aj krajský súd. Podľa názoru odvolacieho súdu je
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné. Táto preskúmateľnosť sa
vzťahuje k podstate a dôvodom rozhodnutia. Odvolací súd pripúšťa, že preskúmateľnosť rozhodnutia
súdu prvého stupňa sa nemusí vzťahovať k otázkam, ktoré nastoľuje oprávnený v odvolaní, ale tie

nemajú žiadny súvis k podstate preskúmavanej veci.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.