Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Eva Kerecmanová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/516/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513220184
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kerecmanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513220184.1

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľa Š. T., L.. XX.X.XXXX, M. D., P. J. T. G. XX
zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom so sídlom Mlynská 1, Košice proti odporkyni
C. T., L.. XX.X.XXXX, M. D., P. J. T. G. XX zastúpenej JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom so
sídlom Vojenská 5, Košice, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn.
15C/256/2005 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 15C/256/2005
z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 209,73 eura na účet
zástupcu odporkyne JUDr. Ing. Petra Holéczyho, advokáta so sídlom Vojenská 5, Košice do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice - okolie dňa 21.11.2013 domáhal, aby súd
povolil obnovu konania o určenie manželského výživného vedeného voči navrhovateľovi (v pôvodnom
konaní odporcovi) na základe návrhu odporkyne (v pôvodnom konaní navrhovateľky) zo 7.10.2005
Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 15C/256/2005 a po prejednaní veci návrh o určenie
manželského výživného zamietol, odporkyňu zaviazal navrhovateľovi nahradiť trovy konania a nariadil

odklad vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/256/2005 a poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. 5806057665 zo dňa 5.12.2012. Návrh odôvodnil tým, že: vyjadrenia
odporkyne a svedkov v pôvodnom konaní boli zavádzajúce, neboli ničím preukázané a zdôvodnené,
navrhovateľ nemohol riadne obhajovať svoje práva, nakoľko o jednostrannom ukončení zastúpenia
advokátom nemal vedomosť, súd pre rozhodnutie o výživnom za roky 2005 - 2008 vychádzal z
listinných dôkazov o jeho príjmoch v rokoch 1995 - 1996, teda z dokladov, ktoré sú pre uvedené obdobie

irelevantné, súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že všetky ušetrené finančné prostriedky, v rokoch 1996 -
2007 v celkovej výške 64.750,- USD, posielal rodine, k rukám detí, pričom v období 12/2005 až 4/2007
k rukám dcéry I. T. poslal finančné prostriedky spolu vo výške cca 6.500,- USD (mailová komunikácia
medzi navrhovateľom a dcérou z 12.7.2007 a 21.1.2013; doklady banky), prispel dvom deťom na svadby
po70.000,-Sk,odporkyňavkonaníourčeniemanželskéhovýživnéhovrámcizisťovaniajejmajetkových
pomerov súdu neuviedla a nepreukázala, že v roku 2001 nadobudla do výlučného vlastníctva byt v

Košiciach (čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, okres Košice IV, obec Košice - Nad Jazerom,
katastrálne územie Jazero), z prenájmu ktorého v súčasnosti profituje odporkyňa, avšak byt mal byť
kúpený pre syna. O tejto skutočnosti navrhovateľ mal vedomosť a na kúpu bytu prispel sumou 300.000,-
Sk. Ďalším dôvodom obnovy konania je skutočnosť, že v rozhodnom období od 7.10.2005 do 27.5.2008
navrhovateľ nemal stále zamestnanie a v mieste bydliska nevlastnil majetok vyššej hodnoty. Na bývanie
a ostatné výdavky vynakladal sumu 2.200,- USD mesačne, na zdravotnú starostlivosť v roku 2008

viac ako 10.000,- USD (výpisy z účtu navrhovateľa v zdravotnej poisťovni v roku 2008). Navrhovateľ
predložil lekársku správu z 20.11.2013, podľa ktorej je od apríla 2003 pacientom MUDr. A. Aniska,diplomovaného pracovníka americkej rady interného lekárstva. Zo správy vyplýva, že navrhovateľ trpí
viacerýmichronickýmiochoreniami,ktorévyžadujúneustálydohľadalekárskeošetrenia.Vroku2007po
prekonanominfarktemyokarduabsolvovalotvorenúoperáciusrdca;liečisanazvýšenýtlak.Odôvodoch

obnovy konania sa navrhovateľ dozvedel v októbri 2013, kedy z internetového prehliadača zistil, že na
LV č. XXX, T.. úz. Košická Polianka je zapísaná poznámka o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
patriacej navrhovateľovi (výpis z listu vlastníctva č. XXX, okres Košice - okolie, obec Košická Polianka,
kat.úz.KošickáPolianka;upovedomenieozačatíexekúciezn.EX910/12z27.12.2012aupovedomenie
o začatí exekúcie zn. EX 910/12 z 22.1.2013 o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti vydané na

základe rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie č.k. 16C/256/2005-125 z 20.9.2002). Právne návrh
na obnovu konania odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p..

Odporkyňa žiadala, aby súd návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 15C/256/2005 zamietol.
V pôvodnom konaní súd nerozhodoval len na základe vyjadrení odporkyne a svedkov ale aj na

základe relevantných listinných dôkazov (doklady o priznaní invalidity odporkyni a výške invalidného
dôchodku 133,- eur mesačne; doklady o výške inkasa, daní z nehnuteľností). Súdom priznané výživné
za obdobie od 7.10.2005 do 27.5.2008, v súlade s návrhom odporkyne vo výške 298,75 eura
mesačne, bolo pod výškou preukázaného príjmu navrhovateľa cca 1.200,- USD mesačne /v tom čase
cca 1.000,- eur/. Navrhovateľ úmyselne maril priebeh konania o určenie výživného a jeho trvanie

predlžoval, nakoľko sa nezúčastňoval pojednávaní, zámerne utajoval adresu svojho pobytu a s právnym
zástupcom komunikoval len prostredníctvom iných osôb alebo telefonicky. Práva navrhovateľa neboli
porušené, nakoľko počas konania bol päť rokov zastúpený advokátom, ktorému plnomocenstvo sám
vypovedal, a na poslednom pojednávaní opatrovníkom ustanoveným súdom. Odporkyňa má za to, že
uvedené zavinené konanie sa snaží navrhovateľ svojím návrhom na obnovu konania úmyselne zneužiť.

Navrhovateľ podľa odporkyne zavádza súd, keď tvrdí, že platby zasielané ako výživné maloletým deťom
považoval za príspevky na výživu pre odporkyňu. V rozhodnom období 7.10.2005 - 27.5.2008, kedy
životná úroveň účastníkov bola podstatne rozdielna, navrhovateľ na výživu odporkyne neprispel. Na
výživu deťom dosiahnutím ich plnoletosti prestal prispievať. Taktiež tvrdenia, že v období rokov 1996
až 2005 prispel deťom na svadby považuje odporkyňa za irelevantné. K bytu v Košiciach Nad Jazerom

odporkyňa uviedla, že sumu 300.000,- Sk poslal navrhovateľ synovi ako dar pri príležitosti svadby.
Odporkyňa na kúpu bytu prispela sumou 300.000,- Sk a po telefonickej dohode s navrhovateľom byt
kúpila na svoje meno, nakoľko syn ho v tom čase nemohol kúpiť a ani navrhovateľ s kúpou bytu na
synovo meno nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľa, že v rozhodnom období nemal stále zamestnanie
považuje odporkyňa za účelové a nepreukázané. Po 10-ročnom pobyte v USA boli navrhovateľovi

dostatočne známe tamojšie pomery, priaznivejšie ako v SR, o čom svedčí aj skutočnosť, že podal
návrh na rozvod manželstva s úmyslom zotrvať v zahraničí. Odporkyňa ďalej zdôraznila, že prípadná
obnova pôvodného konania by nepriniesla pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko
vychádzajúc z navrhovateľom uvádzaných vtedajších bežných výdavkov 2.200,- USD mesačne (+
10.000,- USD ročne na zdravotnú starostlivosť) možno predpokladať, že jeho príjem bol podstatne vyšší

(3.000,-USDaviac). Odporkyňa by tak mala nárok na výživné vo výške934,-eurmesačne.Všetky
skutočnostiuvádzanévnávrhunaobnovukonanianavrhovateľmoholvpôvodnomkonanípoužiť,taktiež
predložiť v súčasnosti uvádzané dôkazy.

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 23.10.1974 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Košice - okolie zo dňa 7.8.2006 č.k. 11C/78/2005-65, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Košiciachč.k.8CoP/337/2006-87z14.2.2008.Rozhodnutievovecinadobudloprávoplatnosť27.5.2008.

Konanie o určenie výživného pre manželku vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.

zn. 16C/256/2005 bolo začaté na základe návrhu odporkyne doručeného súdu dňa 7.10.2005.
Dňa 20.12.2005 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Juraja Martona
(plnomocenstvo na zastupovanie z 29.11.2004) k návrhu písomne vyjadril. Dňa 23.12.2005 bolo
súdu predložené všeobecné plnomocenstvo z 5.12.2005 udelené navrhovateľom advokátom JUDr. J.
Martonovi a JUDr. F. Chlustovi. V podaní navrhovateľa urobenom prostredníctvom advokáta navrhovateľ

uviedol, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení a „v prípade žiadosti o ďalšie informácie v tejto
veci odmietne spolupracovať“. Dňa 19.10.2009 bolo JUDr. Martonovi doručené uznesenie súdu z
24.9.2009, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na predloženie alebo označenie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení týkajúcich sa jeho osobných, majetkových a finančných pomerov. JUDr. Marton dňa26.10.2009 súdu písomne oznámil, že navrhovateľ mu odňal plnú moc a preto nie je oprávnený ho
ďalej zastupovať. Dňa 7.12.2009 JUDr. Marton písomne oznámil, že navrhovateľ mu odňatie plnej moci
oznámil v auguste 2009 telefonicky. Nakoľko sa v tom čase navrhovateľ zdržiaval v USA, advokát

nemohol súdu doručiť písomný doklad o skončení právneho zastupovania. Keďže navrhovateľovi nebolo
možné doručiť písomnosti na známu adresu v cudzine, súd mu podľa § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením
č.k. 16C/256/2005-104 z 26.7.2010 ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníčku JUDr. Sandru
MrukviovúTomiovú.Rozsudkomč.k.16C/256/2005-125z20.9.2010súduložilnavrhovateľovipovinnosť
1/ prispievať odporkyni na výživu sumou 298,75 eura mesačne od 7.10.2005 do 27.5.2008, 2/ splatné

výživné za obdobie od 7.10.2005 do 27.5.2008 v sume 9.463,78 eura zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a 3/ nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 1.505,87 eura na účet zástupcu. Rozsudok
sa stal právoplatným 24.11.2010 a vykonateľným 30.11.2010. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci
navrhovateľ svoje tvrdenia, že odporkyňou požadované výživné nemá z čoho platiť, pretože pracuje
len príležitostne a má zdravotné problémy, ani napriek výzve súdu ničím nepreukázal, nezdokladoval
svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. V konaní nepredložil ani dôkazy preukazujúce tvrdenie,

že jeho príjem sa znížil, ani dôkazy preukazujúce jeho zdravotný stav. Pri rozhodovaní vo veci súd preto
vychádzal z príjmov a výdavkov odporcu uvádzaných v jeho listoch adresovaných odporkyni v období
rokov 1995 - 1996; a keďže životná úroveň účastníkov v posudzovanom období nebola rovnaká, súd
návrhu odporkyne vyhovel.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho

času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého

sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno-právnych predpisov
zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné

Podľa § 232 ods. 1 a 2 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.Podľa § 233 O.s.p. ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa § 234 ods. 1 a 3 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívnych stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej

zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania.

V predmetnom prípade trojročná (objektívna) lehota pre podanie návrhu na obnovu konania začala
navrhovateľovi plynúť právoplatnosťou napádaného rozhodnutia, t.j. dňa 24.11.2010 a uplynula by dňa
24.11.2013. Navrhovateľ podal návrh dňa 21.11.2013, t.j. pred uplynutím objektívnej lehoty. Začiatok

trojmesačnejlehotynapodanienávrhuvzmysle§230ods.1O.s.p.,tzv.subjektívnejlehoty,jestanovený
subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od
ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Navrhovateľ ako dôvody obnovy konania uviedol
dôvody stanovené v § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p.. Súd má za to, že tieto zákonné dôvody obnovy
konania nie sú splnené.

Dikcia ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) predpokladá, že existujúce skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy
spĺňali kumulatívne tieto podmienky: 1/ účastník pôvodného konania ich nemohol bez svojej viny použiť
v pôvodnom konaní o určenie manželského výživného, čo znamená, že tieto skutočnosti a dôkazy

objektívne v čase pôvodného konania existovali a účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd
s nimi nemohol oboznámiť a 2/ sú spôsobilé privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Existencia dôvodu obnovy konania stanoveného v § 228 ods. 1 písm. b) vychádza z predpokladu, že
účastník v pôvodnom konaní riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, čo
znamená, že riadne označil dôkazy, ktoré navrhol vykonať avšak z dôvodov objektívnej povahy takéto

dôkazy nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať.

V predmetnom prípade dôvod na obnovu konania o určenie manželského výživného vedeného pod sp.
zn. 16C/256/2005 stanovený v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. neexistuje, nakoľko nie sú kumulatívne

splnené vyššie uvedené podmienky. Navrhovateľ ako odporca v pôvodnom konaní dôkazy, na ktoré
sa odvoláva v konaní o obnovu konania, a ktoré v čase pôvodného konania preukázateľne existovali,
súdu v pôvodnom konaní nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol ich vykonanie. O skutočnostiach
o ktorých tvrdí, že sú dôvodom obnovy konania navrhovateľ v pôvodnom konaní nespochybniteľne
vedel (to znamená, že musel mať vedomosť o svojich osobných, majetkových, finančných a iných

pomeroch, zdravotnom stave) a dôkazy na ich preukázanie (doklady banky o prevodoch finančných
prostriedkov, lekárska správa, výpis z listu vlastníctva, listová a mailová komunikácia, a pod.) mohol
v tomto konaní uplatniť a súd ich mohol vykonať. Navrhovateľ nepreukázal, že skutočnosti a dôkazy
nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a vychádzajúc zo spisu zn. 16C/256/2005 dokonca
možno vyvodiť záver, že navrhovateľ svojím správaním - nereagovaním na výzvy súdu, absenciou

komunikácie so svojím právnym zástupcom, nepreberaním súdnych zásielok, zavinil, že súd sa s
dôkazmi nemohol oboznámiť. Taktiež neobstojí argument navrhovateľa, že nemohol účinne hájiť svoje
práva, nakoľko došlo k ukončeniu právneho zastúpenia a v konaní ho ďalej zastupoval opatrovník.
Doručením písomného oznámenia advokáta o skončení právneho zastupovania odňatím plnej moci
navrhovateľom nastali účinky odvolania plnomocenstva voči súdu v zmysle § 28 ods. 3 O.s.p.. Súd

bol povinný na uvedený úkon prihliadať, avšak nemal povinnosť o následkoch ukončenia právneho
zastupovania navrhovateľa poučiť. Navrhovateľ vedel o prebiehajúcom konaní, a aj napriek tomu si
nezvolil nového zástupcu v konaní pred súdom resp. neoznámil súdu adresu, na ktorej by si písomnosti
v cudzine preberal. Súd má za to, že navrhovateľ svoje právo na konanie a účinné hájenie svojich
práv pred súdom nevyužil. Nakoľko mu nebolo možné doručiť písomnosti na známu adresu v cudzine,

súd konal s ustanoveným opatrovníkom navrhovateľa, ktorý chránil jeho práva. Pôvodné konanie teda
prebehlo v súlade s procesnými predpismi.Taktiež nie je splnená podmienka obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko
navrhovateľ v pôvodnom konaní dôkazy riadne neoznačil a nenavrhol ich vykonať a poukazujúc na
vyššie uvedené neexistovali ani dôvody objektívnej povahy, pre ktoré ich nebolo možné v pôvodnom

konaní vykonať.

Nakoľko neboli naplnené zákonom stanovené dôvody obnovy konania, súd návrh navrhovateľa na
obnovu konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 16C/256/2005

zamietol.

Odporkyňažiadalapriznaťnáhradutrovkonaniavovýške736,14euravzmyslevyúčtovaniadoručeného
súdu dňa 17.4.2014.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 24.2.2014, písomné podanie súdu -
vyjadrenie k návrhu z 24.2.2014, účasť na pojednávaní 16.4.2014) á 61,87 eura / úkon podľa § 11 ods.
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), d), § 14 ods. 5 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov a režijného paušálu 3 x 8,04

eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky , t.j. trovy spolu 209,73 eura.

Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony právnej služby súd vychádzal z ustanovenia §
11 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. nakoľko hodnotu veci/práva v tomto prípade nie je možné

vyjadriť v peniazoch; a odmenu za úkon právnej služby určil vo výške 1/13 výpočtového základu. Súd
konal o povolení obnovy konania a nie o samotnej vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi konania,
a preto nemohol pri výpočte trov právneho zastúpenia aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 Vyhl. č.
655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie, v písomnej forme a v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.