Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201019
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7011201019.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: L., občan Slovenskej
republiky, bytom E., zast. : W., s adresou Z., sestrou žalobcu, proti žalovanému : Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny so sídlom ul. Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
27. marca 2013 č. k. 7S/141/2011-26, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. marca 2013 č.k.
7S/141/2011-26 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

A)
1. Rozhodnutím č. j.: AA/2011/14773-OPHN zo dňa 08.09.2011 (súčasť administratívneho spisu)
žalovaný postupom podľa § 22 písm. b) zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejnaúčelyrozsudkulen„zák.č.599/2003
Z.z.“) v spojení s § 58 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej na účely rozsudku len
„prvostupňový orgán“) č. W/2011/08256/7 Bin zo dňa 16.06.2011 potvrdil.
Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku platí, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku platí, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení

alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

2. Pri svojom rozhodnutí žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol poberateľom dávky
v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 01.02.2007. Nakoľko žalobca bol od 30.07.2007
práceneschopný, vznikol mu preto od 01.08.2007 nárok na ochranný príspevok, ktorého výška do
31.12.2010 bola 63,07 € mesačne.

Od 01.01.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 543/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, v ktorom sa prostredníctvom č1. X zmenili podmienky pre vyplácanie
ochranného príspevku v nižšej sume, ako bolo žalobcovi poskytované, t. j. zákon ju stanovil na 34,69
€ mesačne (zmena v ust. § 14 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z.). Z uvedeného dôvodu, prvostupňovým
orgánom priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi bola po spočítaní ostatných dávok a príspevkov,
ustálená na sumu 97,19 € (t.j. 60,50 € dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca podľa § 10 ods. 2 písm.

a/ + 2,00 € príspevok na zdravotnú starostlivosť podľa § 11 ods. 2 + 34,69 € ochranný príspevok podľa
§ 14 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z.).3. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na priznanie príspevku na bývanie žalovaný stroho konštatoval
(strana 3 rozhodnutia), že tento príspevok žalobcovi nepatrí, lebo nemá splnenú podmienku podľa ust.

§ 13 ods. 3 a 4 zák. č. 599/2003 Z.z.

II.
Konanie na prvostupňovom správnom súde

A)
4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojej občianskej
zástupkyne žalobu zo 16.11.2011 na Krajský súd v Košiciach.

5. Podľa krajského súdu sa žalobca prostredníctvom žaloby najmä domáhal toho, aby mu bol poskytnutý
príspevok na bývanie, pretože všetky doklady správnemu orgánu predložil a na základe nich mal aj

rozhodnúť a tento príspevok priznať, ktorý mu však doposiaľ poskytnutý nebol. K otázke zníženia dávky
sa nemal vyjadriť.
Súčasne žiadal aj náhradu škody vo výške 2.865,86 €.

B)

6. Krajský súd v Košiciach ako prvostupňový súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. a zistil, že žaloba nebola dôvodná.

7. Čo sa týka náhrady škody uplatnenej v sume 2.865.86 €, krajský súd zdôraznil, že v tomto
preskúmavacom konaní, kde súdy rozhodujú o legalite vydaného správneho aktu verejnej správy,

správny súd nie je kompetentný prejednávať aj náhradu škody, preto v tejto časti súd rozhodol tak, že
vec postúpi Okresnému súdu Košice 1. po právoplatnosti rozsudku.

8. Nakoľko napadnuté rozhodnutie o znížení dávky a príspevku v hmotnej núdzi bolo podľa krajského
súdu v súlade so zákonom a žalobca o preskúmanie tejto výšky nežiadal, ale žiadal o iný príspevok, o

ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, tak krajský súd žalobu zamietol.

III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)
9. Včas podané odvolanie zo dňa 18.05.2013 (č.l. 30) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca
založil na nasledujúcich odvolacích dôvodoch:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností.
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a súčasne

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalobcu.

13. Žalobca najmä vytýkal:
- nevykonanie výsluchu občianskej zástupkyne (v rozpore s prílohami č. 1, 3 a 5 žaloby), nakoľko sa

obmedzil len na dokazovanie, ktoré sám uznal za potrebné, a to len vo veci zníženia dávky v hmotnej
núdzi,
- prvostupňový správny orgán nepriznal rozhodnutím č.: W/2007/06238/42/Balinto z 27.09.2008
požadovanú dávku (príspevok na bývanie), o ktorú požiadal žalobca dňa 20.08.2008,
- s podaním novej písomnej žiadosti zo dňa 05.10.2009 na priznanie príspevku na bývanie boli

správnemu orgánu predložené (podanie z 03.11.2009) aj požadované doklady, avšak prvostupňový
správny orgán rozhodnutím č. W/2011/08256/7 Bin zo 16.06.2011 nepriznal žalobcovi dávku,
- na podané odvolanie žalovaný rozhodnutím č. j. AA/2011/14773-OPHN zo dňa 08.09.2011 zamietol
odvolanie žalobcu.14. Žalobca vzhľadom na to, že žalovaný nepriznal žalobcovi (jeho občianskej zástupkyni) príspevok
na bývanie od 14.02.2007 do 01.09.2009, tým bola navrhovateľka bola poškodená na oprávnenom

nároku, čím jej vznikla škoda vo výške 1.526, 66 € a od 01.09.2009 až doposiaľ do 28.05.2013, škoda vo
výške 2.566,80 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania až do zaplatenia, ktorá pozostáva podľa výpočtu
jednotlivých platných právnych predpisov v tom ktorom období takto:
a) 262,56 € za obdobie od 14.02.2007 do 31.08.2007 (t.j. 7 x 1.130,-Sk),
b) 791,34 € za obdobie od 01.09.2007do 01.01.2009 (t.j. 16x 1.490,-Sk),

c) 416,96 € za obdobie od 01.01.2009 do 01.09.2009 (t.j. 8 x 52,12 €) a
d) 2.566,80 € za obdobie od 01.09.2009 do 28.05.2011 (t.j. 46 x 55,80 €),
teda celková škoda vo výške 4.037,66 €.

15.Záveromžalobcapožadoval,abyNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250jaods.3apostupom
podľa § 219 až § 221 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj obidvoch správnych

orgánov, priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 4.037,66,- € s 8.5 % úrokom z omeškania od
01.03.2007 až do zaplatenia spolu s priznaním náhrady trov konania z nasledovných dôvodov:

B)
16. Vo svojom vyjadrení zo 17.06.2013 (č.l. 38) sa žalovaný postupne vyjadril k jednotlivým odvolacím

námietkam žalobcu, ktoré rozčlenil do 5 skupín.
K nároku na priznanie náhrady škody v hore vyčíslenej sume žalovaný konštatoval, že v správnom
súdnictve podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa nepreskúmava náhrada škody.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby podľa

§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu.

IV.
Právne názory odvolacieho súdu

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s
§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že
ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie

prípustné,poneverejnejporadesenátubeznariadeniapojednávaniajednomyseľne(§3ods.9zákonač.
757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
V tejto súvislosti Najvyšší súd odkazuje na doterajšiu svoju rozhodovaciu činnosť (rozsudok sp.zn. 1 Sžr
52/2011 z 30.01.2012), podľa ktorej:

„Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je základnou prekážkou pre úspešné vykonanie a zavŕšenie
odvolacieho súdneho konania, ktoré predstavuje jednu zo zákonných záruk ústavného práva jednotlivca
na súdnu a inú ochranu v medziach článkov 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky. Preto na zmarenie
účelu odvolacieho súdneho konania súdom samotným je nutné nazerať ako na naplnenie skutkovej
podstaty, kedy sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, tzn. že takéto konanie

prvostupňového súdu je nutné vyhodnotiť ako zrušujúci dôvod vymedzený v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.“

19. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok
krajského súdu o zamietnutí žaloby, preto ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212
ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu,
či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v medziach žalobného petitu, a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

20. Najvyšší súd predovšetkým upozorňuje na osobitné procesné zásady, ktorými je správne súdnictvo,

vykonávané podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ovládané. V súvislosti s prejednávanou
vecou zohráva významnú úlohu dispozičná zásada, ktorá sa odvíja od ústavného práva jednotlivca na
poskytnutie súdnej ochrany jeho subjektívnych práv.Už prostredníctvom svojej doterajšej rozhodovacej činnosti (rozsudok sp. zn. 1 Sžd/28/2011 z
27.03.2012) Najvyšší súd konštatoval :
„Správne súdnictvo vykonávané podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku je najmä ovládané

dispozičnou zásadou (§ 250j ods. 1, § 250h ods. 2 O.s.p.) a zásadu koncentrácie súdneho prieskumu
rozhodnutí správnych orgánov (§ 250h ods. 1 O.s.p.).
Dispozičnú zásadu je možné stručne charakterizovať trojicou nasledujúcich otázok: 1/ „či vôbec“ ?, 2/
„čo konkrétne“ ? a 3/ „do kedy“?.“
Pričom odpoveď na otázku položenú v druhom poradí je nutné hľadať v petite žaloby, ktorý však nemusí

byť vždy účastníkom vždy vyslovený v závere žaloby.

21. Uvedená dispozičná zásada sa prejavuje uložením povinnosti správnemu súdu, aby v zmysle §
166 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. rozhodol vždy o celom predmete konania (veci). V prípade
zloženého žalobného petitu, t.j. procesnej kumulácie odlišných vecí, ktorých prejednanie spadá pod
právomoc funkčne odlišných súdov, zákonodarca ukladá povinnosť prvostupňovému správnemu súdu,

aby postupom podľa § 112 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. pred vytýčením pojednávania vo veci
samej procesne žalobu upravil tak, že niektorú vec vylúči na samostatné konanie.
Takto však krajský súd nekonal a tak v rozpore s citovanými ustanoveniami zaťažil odvolací súd
povinnosťou, aby v odvolacom konaní rozhodoval aj o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá sa rieši
v nachádzacom súdnom konaní pred okresným súdom.

22. Nič na tejto skutočnosti nemení ani prísľub krajského súdu (viď aj body č. 7 a 14), že
„v tejto časti [ide o nárok na náhradu škody v sume 2.865,86 €] súd rozhodol tak, že vec postúpi
Okresnému súdu Košice I, po právoplatnosti rozsudku.“
Takýmto postupom krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

23. Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p.) v medziach žalobného petitu, nie je možné v odvolacom konaní bez predchodzieho vylúčenia
veci, ktorá do právomoci správneho súdnictva nespadá, pokračovať.

V.

24.Nazákladevyslovenýchargumentovaprávnychnázorovakoajsprihliadnutímnazáveryobsiahnuté
v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach sp.zn. 1 Sžr 52/2011 a 1
Sžd 28/2011, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu
právnej istoty od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku uznesenia.
Bude preto úlohou krajského súdu, aby v ďalšom konaní upravil žalobu žalobcu tak, aby správny súd
mal právomoc o celom upravenom petite rozhodovať.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods.
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov
odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.
26. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).