Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209362
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213209362.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Y. L., F. L.

XX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. R. H., F. U. XX, proti žalovanému Agrodružstvo Tarnov, 086 01
Rokytov, IČO:36445690 zastúpeného JUDr. K. L., advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 45, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e ta.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcasažaloboupodanounaOkresnomsúdeBardejovdňa20.11.2013domáhalurčenia,žeokamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom zo dňa 13.9.2013 je neplatné. Svoj návrh

odôvodnil tým, že V žalovanej organizácii vykonával ošetrovanie a pasenie dojníc a ostatného hov.
dobytka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24. 7. 2006 a následného vykonávania práce so súhlasom
žalovanej organizácie po ukončení PN stálej pracovníčky. Dňa 25. septembra 2013 mu na pracovisku
žalovaný doručil výpisy z rozhodnutia Predstavenstva AD Tarnov konaného dňa 13. 9. 2013, Uznesenie
3/9/2013, bod 18 a bod 19, podľa ktorého predstavenstvo prejednalo záznam o jeho závažnom porušení
pracovnej disciplíny zo dňa 20. 7. 2013 spočívajúce v bezdôvodnom udretí do tváre p. F. - člena
predstavenstva družstva a spôsobení mu úrazu s dobou liečenia viac ako 7 dní, ako aj záznam o jeho

závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 18. 8. 2013 spočívajúce v nebezpečnom vyhrážaní p. F..
Zároveň vo výpise bolo uvedené, že jeho správanie na pracovisku je veľmi agresívne, vytvára atmosféru
strachu na pracovisku a ohrozuje zdravie a bezpečnosť ostatných pracovníkov. Predstavenstvo družstva
za toto závažné porušenie pracovnej disciplíny s ním okamžite končí pracovný pomer podľa ustanovenia
§ 68 odsek 1, písmeno b, Zákonníka práce. Taktiež vo výpise bolo uvedené, že jeho pracovný
pomer končí dňom doručenia uvedeného rozhodnutia. Večer toho istého dňa mu bolo do poštovej
schránky doručené Potvrdenie o zamestnaní a Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v

nezamestnanosti a od nasledujúceho dňa mu žalovaný neumožnil výkon práce podľa pracovnej zmluvy.
Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z toho dôvodu, že zamestnávateľ môže
pracovný pomer skončiť okamžite iba výnimočne, a to vtedy ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený
pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu, a to v dvojmesačnej lehote odo
dňa, kedy sa zamestnávateľ o porušení pracovnej disciplíny dozvedel. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uvedený v Uznesení Predstavenstva AD Tarnov nie je pravdivý. Dňa 20. 7. 2013
sa s p. F., členom predstavenstva pohádali, po tom, čo sa ho snažil vyprovokovať, aby ho udrel. V ten

deň vraj bol aj na lekárskom vyšetrení, avšak do práce chodil nasledujúcich 9 dní a až následne bol
práceneschopný viac ako 7 dní. Spolu s manželkou p. F. ho dlhšiu dobu provokovali a už mu je zrejme s
akým úmyslom. O nebezpečnom vyhrážaní p. F. dňa 18. 8. 2013 ani v iný deň vôbec nevie. Je to výmysel
p. F. a jej manžela. Dozvedel sa o tom až z vyššie uvedeného výpisu z rozhodnutia PredstavenstvaAD Tarnov. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a oznámenie, že trvá na ďalšom
zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve a to od dňa 26. 9. 2013 žalovanému
oznámil listom z uvedeného dňa, ktorý osobne v uvedený deň doručil predsedovi družstva Ing. H. S..

Vzhľadom na to, že po jeho prečítaní mu predseda povedal, že o tom musí rozhodnúť predstavenstvo
družstva a odmietol podpísať prevzatie uvedeného listu, zaslal list doporučene na adresu družstva.
Do dnešného dňa mu žiadna odpoveď neprišla. Vychádzajúc z toho, že p. F. úraz nespôsobil, p. F. sa
nebezpečne nevyhrážal, teda nebolo mu preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny, od 20. 7.
2013 do 25. 9. 2013 prešla dvojmesačná prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru,

pracovnú zmluvu s ním uzavrelo Agrodružstvo Tarnov a nie Predstavenstvo AD Tarnov a doručením
výpisu z rozhodnutia Predstavenstva AD Tarnov nebola dodržaná Zákonníkom práce predpísaná forma
okamžitého skončenia a okamžité skončenie pracovného pomeru mu zaslalo Predstavenstvo AD Tarnov
a nie zamestnávateľ, teda žalovaná organizácia.

Žalovaný sa k veci vyjadril dňa 16.12.2013. Uviedol, že presvedčení o nevyhnutnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a právne úkony boli vykonané v súlade so Zákonníkom práce.
Nároky žalobcu v návrhu v celom rozsahu neuznáva a navrhuje návrh zamietnuť ako nedôvodný.
Predstavenstvo družstva dňa 13.9.2013 prejednalo Záznam o porušení pracovnej disciplíny zo dňa
20.7.2013, keď asi o 5,30 hod. p. Y. L., Sveržov 80 po upozornení p. R. F.Á. - členom predstavenstva
družstva, menovaného bezdôvodne udrel do tváre a spôsobil mu úraz s dobou liečenia viac ako7 dní.

Po oznámení incidentu predsedovi družstva bola privolaná polícia, ktorá tento skutok začala riešiť ako
priestupok. Dňa 5.9.2013 Obvodný úrad PZ Bardejov vec postúpil okresnej prokuratúre. Tento skutok je
v štádiu vyšetrovania. Predstavenstvo družstva dňa 13.9.2013 prejednalo Záznam o porušení pracovnej
disciplíny zo dňa 18.8.2013. Pracovníci ŽV
Sveržov: E. F., R. F., Y. V. E. R.W. V. prišli do kancelárie predsedu družstva so sťažnosťou na nenormálne

správanie sa Y. L., a že sa boja o vlastnú bezpečnosť. Y. L. sa počas pracovnej zmeny dňa 18.8.2013
nebezpečne vyhrážal E. F., keď jej povedal ,, by sebe patrela svojeho miláčika /Poznámka: manžela -
R. F./, tomu ešče neje konec, ešče še mu pysky rozlecu“. Predstavenstvo družstva uznesením 3/9/2013
v bode 19 konštatovalo, že správanie sa p. Slamku na pracovisku je veľmi agresívne, vytvára atmosféru
strachu na pracovisku, ohrozuje zdravie a bezpečnosť ostatných spolupracovníkov. Predstavenstvo

družstva za toto závažné porušenie pracovnej disciplíny s p. Y. L. okamžite končí pracovný pomer
podľa § 68 odsek 1, písmeno b. Pracovný pomer sa končí dňom doručenia tohto rozhodnutia. Okamžité
skončenie pracovného pomeru je platné, pretože skutok sa stal 18.8.2013 a predstavenstvo rozhodlo
13.9.2013. Výpis z uznesenia predstavenstva bol p. Slamkovi doručený osobne dňa 25.9.2013, t.j. v
dvojmesačnej zákonnej lehote. Rozhodovanie o ukončení pracovného pomeru je v plnej kompetencií

predstavenstva družstva ako voleného orgánu členskej schôdze. Zároveň podotýka, že pri spísaní
Záznamu o porušení pracovnej disciplíny ako aj na rokovaní Predstavenstva družstva boli prítomní
členovia kontrolnej komisie p. Y. Q. a p. R. Y.. ako orgán, ktorý zvolila členská schôdza ako zástupcov
zamestnancov členov družstva a p. R. R., člen predstavenstva a referent pre BOZPP. Na základe toho
Predstavenstvo družstva rozhodlo o okamžitom skončení pracovného pomeru legitímne a zákonným

spôsobom. Ďalšie zamestnávanie p. Slamku by vážnym spôsobom ohrozovalo život a bezpečnosť
ostatných zamestnancov, preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Na pojednávanie vytýčené na deň 16.10.2014 sa ustanovili žalobca a jeho zástupca, žalovaný a jeho
právny zástupca žalovaného. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p. na deň 05.11.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením vyjadrení
zástupcov účastníkov konania a v spise pripojených listinných dôkazov a súdnych spisov, tak ako boli
oboznámené na pojednávaní ( viď zápisnica z pojednávania ) a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 24.07.2006 uzavrel žalovaný so žalobcom pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy. Pracovný
pomer bol uzavretý na dobu určitú od 25.7.2006 do skončenia PN stálej pracovníčky. Ako miesto

výkonu práce bol dohodnutý hospodárstvo Sveržov. Deň nástupu do zamestnania bol dohodnutý dňom
25.7.2006. Pracovná zmluva obsahuje potvrdenia oboznámenia sa zamestnanca s pracovnoprávnymi
predpismi a predpismi BOZP a PO, jeho záväzok vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa,
dodržiavať pracovnú disciplínu a pod..
Listom zo dňa 20.9.2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že Predstavenstvo AD Tarnov prejednalo záznam

o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 18.8.2013, keď v popoludňajších hodinách na
pracovisku sa nebezpečne žalobca vyhrážal p. F. ( citácia textu ako vyššie ). Pracovníci R.. F.,
E.. F., Y.. V. E. R.. V. poukázali na jeho nenormálne správanie a boja sa o svoju vlastnú bezpečnosť.
Predstavenstvo družstva konštatovalo, že jeho správanie na pracovisku je agresívne, vytvára atmosférustrachu na pracovisku a ohrozuje zdravie a bezpečnosť ostatných pracovníkov. Preto predstavenstvo
družstva rozhodlo za toto závažné porušenie pracovnej disciplíny s ním
okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b ) ZP. Pracovný pomer končí dňom doručenia

tohto rozhodnutia. List je adresovaný žalobcovi, podpísaný žalovaným s dodatkom Ing. H. S. - predseda
AD Tarnov plus dva nečitateľné podpisy. List je napísaný pod hlavičkou - Agrodružstvo Tarnov ( teda
zamestnávateľ ), vrátané odtlačku pečiatky družstva, po ktorým sa nachádza podpis predsedu a dva
nečitateľné podpisy. Nachádza sa tam aj uvedený dátum 25.9.2013. Porovnaním podpisov s prezenčnou
listinou z predstavenstva družstva konaného dňa 13.9.2013 je možné dôvodne vysloviť záver, že sa

jedná o podpisy predsedu družstva p. S. E. T.. R. - člena predstavenstva.
Listom zo dňa 20.9.2013 bolo žalobcovi tiež predložený výpis z rozhodnutia Predstavenstva AD Tarnov
zo dňa 13.9.2013 v ktorom sa udáva, že došlo k prejednaniu porušenia pracovnej disciplíny zo dňa
20.7.2013, kedy po upozornení p. F. - členom predstavenstva družstva žalobca ho bezdôvodne udrel
do tváre a spôsobil mu úraz s dobou liečenia viac ako 7 dní. Prizvaní boli p. Q. a predseda družstva,
pričom bola privolaná polícia a vykonala šetrenie prípadu.

Podaním zo dňa 26.9.2013 žalobca oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko dôvody ktoré
udávajúF.súnepravdivé,dlhodobohoprovokujú. Ukončeniepracovnéhopomerupovažujezaneplatné,
nakoľko p. F. úraz nespôsobil a p. F. sa nevyhrážal. K tomuto bol predložený doklad aj o zaslaní zásielky
dňa 1.10.2013.
Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že žalovaný vznikol dňa 7.4.1997,

právna forma družstvo, štatutárny orgán - predstavenstvo : Ing. H.. S. - predseda, členovia - p. Z.Á., T..
U. Q., T.. F., T.. R., T.. V., T.. Q.. Kontrolná komisia Y. Q., R. Y., Y. V..
Zo záznamu zo dňa 20.7.2013 o porušení pracovnej disciplíny bolo zistené, že sa prejednávalo konanie
zamestnanca žalobcu a to, že žalobca po upozornení p. F. a vzájomnej výmene názorov udrel p. F.
päsťou do tváre a odišiel ďalej pracovať. Následne prišli p. V. Q. a predseda a bola privolaná polícia.

Ako svedkovia boli podpísaní p. F., T.. W. E. T.. F.. Prítomní boli p. Q. a predseda p. S..
Zo záznamu zo dňa 19.8.2013 o porušení pracovnej disciplíny bolo zistené, že sa prejednávalo konanie
zamestnanca žalobcu a to, že žalobcovo správanie dňa 18.8.2013 a to vyhrážanie sa p. F. a svedkovia
vyslovili obavu o svoju bezpečnosť. Ako svedkovia boli podpísaní p. F., T.. V., T.. V. E. T.. F.. Prítomní
boli predseda p. S., za predstavenstvo p. R., za RK R. Y. E. T.. Y. Q..

Zo záznamu zo dňa 25.9.2013 bolo zistené, že žalobcovi boli doručované zásielky : výpisy z rozhodnutí
predstavenstva AD Tarnov zo dňa 13.9.2013 ( body 18,19 ). Menovanému ich odovzdal p. S.. Prítomní
boli p. R.X., T.. U.. Q. E. T.. Y.. Žalobca bol tiež upozornený na zákaz vstupu do areálu a aby
nezastrašoval pracovníkov. V dolnej časti sa nachádza poznámka, že žalobca písomnosť prevzal,
prečítal a odmietol ich podpísať.

Dňa 13.9.2013 sa konalo zasadnutie Predstavenstva AD Tarnov - prítomní - p. S., T.. R., T.. F., T.. Q.,
T.. Q., T.. V.Á., T.. Z.. Zo zápisnice
( bod 18, 19 ) vyplýva, že sa prejednávalo správanie sa žalobcu dňa 20.7.2013 ( napadnutie p. F. )
a zo dňa 18.8.2013 ( vyhrážanie sa p. F. ). Konštatovalo sa, že jeho správanie na pracovisku je veľmi
agresívne, vytvára atmosféru strachu a ohrozuje zdravie a bezpečnosť ostatných spolupracovníkov.

Preto predstavenstvo družstva rozhodlo o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1
písm. b ) ZP pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Prítomní ako prizvaní boli - Q. Y. E. Y. R..
Výsluchom žalobcu súd zistil, že P. F. ho provokoval už predtým, asi 2-3 roky. Aj asi 2-3 dni pred
incidentom ho tiež provokoval. V ten deň mu dal facku, ale úraz mu nespôsobil, ešte chodil do práce, až 9
deň mal PN, nevie, čo sa mu medzitým stalo. Až potom zistil, s akým úmyslom to robil. P. F. sa nemohol

vyhrážať, lebo sa s ňou nerozprával ani do 20.7.2013 a po tomto dátume už vôbec nie. Na pracovisku to
s p. F. nikdy nebolo dobré. Mal problémy aj predtým, aj s ostatnými, čo tu sú ako svedkovia. Vždy všetko
vedel. Ak by tam p. F. nebol, možno by to bolo dobré. Priznal sa, že som mu spôsobil úraz, aby na neho
p. F. stiahol žalobu, aj kvôli tomu, že bol vyhodený z práce. Priznal sa tiež z dôvodu, že advokátka
mu povedala, že ak sa prizná, že možno budú lepšie jednať na súde. Na otázku súdu, nech uvedie, kde

si prevzal a kedy listinu o skončení prac. pomeru, žalobca uviedol, že bolo to 25.9.2013, prišiel z poľa.
Vtedy ma p. predseda v blízkosti dvora oslovil s tým, že mi dal papier, nech to podpíšem. Ešte mu to
hodil na zem. Tak ešte išiel do kancelárie, kde si to prečítal. On to nepodpísal, ale listinu mu nechali.
Bol tam p. predseda, člen predstavenstva, mal tam byť aj vedúci dvora, ale ten tam nebol, aj keď je
tam podpísaný. Na otázku súdu, prečo nepodpísal prevzatie listiny, žalobca uviedol, že s tým nesúhlasil.

Na otázku PZ žalovaného na žalobcu, nech súdu uvedie, aký extrémne závažný dôvod mal na to, aby
napadol p. F., čo také povedal, resp. čo sa také závažné stalo, žalobca uviedol, že to bolo psychické
týranie, buzérovanie, stupňovanie každým dňom. Na otázku PZ žalovaného na žalobcu, nech uvedie,
aké zaradenie má p. F. v družstve a akým spôsobom chápal jeho usmernenia, či ako usmernenia alebobuzeráciu, ako sám uviedol, žalobca uviedol, že je členom predstavenstva, vedel o tom. Pracovne bol
však zaradený ako ja, krmič. Všetko chápal ako buzeráciu.
Z vyjadrení zástupcu žalobcu vyplýva, že trvajú na podanej žalobe, táto je dôvodná. Majú za to, že

okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podané predčasne. Okamžité skončenie pracovného
pomeru nespĺňa formálne a obsahové náležitosti. Konanie p. F. a zamestnávateľa smerovalo len k
tomu, aby dostali žalobcu za mreže, aby ho dostali z práce. Prerokovať to mala komisia, to, že tam boli,
neznamená to, že sa to udialo.
Z vyjadrení zástupcu žalovaného vyplýva, že so vzhľadom k tomu, že žalobca bol odsúdený pre

spáchanie trestného činu, je to len ďalší dôvod pre skončenie pracovného pomeru. Žalobca vo svojej
žalobe udáva, že nevie, čo sa stalo p. F., že všetko je nepravdivé, avšak v trestnom konaní bol
preukázaný opak. Žalovaný po incidente z júla 2013 a následne po vyhrážaní sa v auguste 2013
postupoval správne. Skončenie pracovného pomeru sa udialo v súlade s ust. zákonníka práce, preto
navrhujeme žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Čo sa týka prítomných svedkov, tak v
trestnom konaní sa vyjadrovali k incidentu zo dňa 23.7.2013 s tým, že sme ich navrhovali vypočuť aj k

tomu vyhrážaniu, ktoré sa uskutočnilo v auguste 2013. Po tomto incidente si zamestnanci povedali dosť
a uviedli, že nie sú ochotní ďalej pracovať v takýchto podmienkach. Takýto stav pretrvával, žalobca sa
slovne vyhrážal. Aj z týchto dôvodov chcú zamestnanci vysloviť svoj
názor. Právoplatné odsúdenie je tiež jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný ( predseda družstva ) na pojednávaní uviedol, že už pred niekoľkými rokmi došlo k násiliu

na pracovisko a to medzi p. Slamkom a p. Z., pričom vtedy to skončilo opačne. P. Z. to nevydržal. P. L.
vtedy nechcel žiadne vyšetrovanie. S p. Z. sa ukončil pracovný pomer dohodou a ukončilo sa to. Je mu
ľúto, že p. L. neakceptoval žiadnu dohodu s nami. On bol pravidelne agresívny, aj mne sa pravidelne
vyhrážal. Nevyužil možnosť dohody. V tomto prípade sa ináč rozhodnúť nedalo. Zamestnanci uviedli, že
ak by nastúpil do práce, tak nechcú pracovať. Obávajú sa o svoju bezpečnosť. Dodržiavanie pracovných

predpisov vyplýva z pracovnej zmluvy. V tomto prípade došlo k hrubému porušeniu pracovnej zmluvy.
Ak by ho súd prijal späť do zamestnania, tak by hrozilo nebezpečenstvo, nedá sa udržať bezpečnosť.
Žalobca nikdy nič nepodpísal, ani nič nepodpíše. Verejne sa tým aj prezentuje. Preto som vtedy pri
doručení zobral aj ostatných, lebo nikto mu sám nechcel sám odovzdať listiny. Veľakrát sme sa aj
rozprávali, prosil som ho, aj sme sa chlapsky dohodli, no nestalo sa tak. Keď sa mu to doručovalo, tak

chlapi boli pri ňom. Ešte čakal 5-10 minút, kým si to prečíta. Opýtal sa ho, či to podpíše s tým, že uviedol,
že nič nepodpíše. Dodal k prvému incidentu v roku 2010, že tam bol problém, ktorý tu neodznel. Osobne
žalovaného odviezol do nemocnice, na jeho žiadosť nebola volaná polícia. V starých stanovách družstve
bola zriadená komisia pre zamestnancov, tak došlo k zmene obch. zákonníka a pôsobnosť prešlo na
predstavenstvo, ktoré plnilo aj funkciu odborov v malých družstvách. Volili sa členovia predstavenstva

aj kontrolná komisia. Iný odborový orgán tam nie je. Všetci boli prítomní pri prejednaní a rozhodnutí o
tom, že je nutné skončiť pracovný pomer. Žalobca sa mal možnosť odvolať na predstavenstvo, neurobil
tak. Ak by sa odvolal, tak by sme ho určite predvolali.
Výsluchom svedka R. F., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, bolo zistené, že v deň incidentu
ho upozornil, že zle podojil kravy. Na to ho začal urážať, vykrikoval. Tak sa ukľudnil, ale o chvíľku to

bolo zasa, tak mu jednu vrazil. Mal problémy, mesiac maródoval. Asi po 2 týždňoch PN prišla domov
manželka, že sa jej vyhrážal, že to nie je koniec, že je to len začiatok. On prítomný nebol. Vtedy sa
už zišli aj zamestnanci s predsedom, že po nich p. Slamka kričí, vyhráža, aby ho prepustil, že s ním
pracovať nebudú.
Na otázku súdu nech svedok uvedie, akým spôsobom sa žalobca správal na pracovisku, svedok uviedol,

že viac ako pol roka tam kričal, keď ho na niečo upozornili, vulgárne nadával.
Na otázku súdu na svedka, aké je jeho pracovné zaradenie a či má funkciu v družstve, svedok uviedol,
že pracuje ako ošetrovateľ hovädzieho dobytka a je členom predstavenstva družstva. Po tomto incidente
mal zlý pocit, keď išiel do práce a nevedel, čo sa bude diať. Na otázku súdu, či sa žalobca ospravedlnil
svedkovi, svedok uviedol, že prišiel za ním asi po 6 mesiacoch, keď mali ísť na súd a povedal, že ak

ide len o to, tak prepáč.
Na otázku súdu na svedka, či mu bola vyplatená zo strany žalobcu náhrada škody, svedok uviedol, že
nebola.
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, kto bol prítomný pri spisovaní záznamov o porušenie pracovnej
disciplíny, svedok uviedol, že pri tom druhom bol prítomný on, jeho manželka, p. V.. p. V. a predseda.

Pri prvom boli prítomní aj členovia predstavenstva.Na otázku súdu, či sa takýmto spôsobom správal žalobca aj voči iným zamestnancom, svedok uviedol,
že áno aj voči iným. Keď prišiel niečo riešiť predseda, tak sa správal aj k nemu. Len kričal a nikoho
nepripustil k slovu.

Na otázku súdu, či mal obavy o bezpečnosť na pracovisku za prítomnosti žalobcu svedok uviedol, že
áno. Po tomto incidente mal zlý pocit, keď som išiel do práce a nevedel som, čo sa bude diať.
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, čo je jeho prac. náplňou, svedok uviedol, že dojiť kravy, pásť,
kŕmiť. Na doplňujúcu otázku, či to isté, ako p. L., svedok uviedol, že áno.

Výsluchom svedkyne F. E., W.. XX.X.XXXX, bytom L. XX, bolo zistené, že počula a videla pri dojení
kráv, že manžel p. Slamkovi hovorí, že bolo zlé mlieko. Na čo mu p. Slamka povedal, prečo ho len
vždy upozorňuje, vymieňali si svoje názory. Potom sa odišla napiť. Nebola tam vtedy, keď mu vrazil. Len
počula krik a keď sa vrátila, tak manžel bol červený. Pýtala sa ho, čo má na líci a povedal jej, že mu
p. L. vrazil. Potom chodila so strachom do práce, zosmiešňoval ich, vyhrážal sa. Je to arogantný, drzý
chlap. Do práce chodil neskoro.

Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, či sa takýmto spôsobom správal aj k iným na pracovisku,
svedkyňa uviedla, že áno aj k iným, vždy hulákal, aj po jej mužovi.
Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, či mal konflikty aj s inými na pracovisku, svedkyňa uviedla, že
áno, sťažovali sa. Potom zašli aj na družstvo za predsedom, že buď tam ostane on, ale oni.
Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, za akých okolností došlo k vyhrážaniu, ktoré udáva, svedkyňa

uviedla, že ráno bola v práci, robila. Púšťali kravy. On pustil kravu, čo sa mala oteliť. Potom sa otelila
vonku, bolo to všetko na ňu. Potom sa ho pýtala, že kto tú kravu pustil, načo sa rozčúlil, že on nie a
potom to povedal.
Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, či mala obavy o bezpečnosť, svedkyňa uviedla, že áno, mala
obavy. Muž ešte chodil po lekároch a on už začal zasa.

Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, komu ohlásili ten incident, svedkyňa uviedla, že predsedovi, aj
z predstavenstva tam boli. Políciu nevolali.
Na otázku zástupcu žalobcu, nech svedkyňa uvedie, ako dlho trvalo to vyhrážanie, svedkyňa uviedla,
že vtedy je to povedal, potom už nie. S ním sa nerozprávala, ani na neho nepozerala.
Na otázku zástupcu žalobcu, nech svedkyňa uvedie, či to bolo až tak závažné, že musel žalobca odísť

z práce a prečo nevolala políciu, svedkyňa uviedla, že on úmyselne ublížil manželovi. Vyhrážal sa jej.
Povedali, že s ním už nechcú robiť. Oznámila to, myslela, že to stačí, keď to povedia na družstve. On
bol arogantný človek.
Na otázku zástupcu žalobcu, ktorý bol prítomný dňa 19.8.2013, kedy sa to hlásilo, svedkyňa uviedla, že
ona, V., jej manžel, predseda, p. S., myslí, že p. R., T.. Y. R.. Pri prvom to riešili aj policajti, aj predseda.

Výsluchom svedkyne V. Y., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, bolo zistené, že P. Slamka bol konfliktný
človek nielen vo vzťahu k Banásovi, ale aj k ostatným. Vyhrážal sa aj jeho manželke. Toto počula aj ona,
nech si dáva pozor na miláčika, bo to ešte nie je koniec. Vtedy už išli za predsedom a povedali mu, že
s takým človekom sa robiť nedá. Do práce nechodil načas, museli aj za neho robiť.

Na otázku súdu, ako sa žalobca správal na pracovisku, svedkyňa uviedla, že bol sám svoj, ignoroval
všetko. Len on všetko robil dobre.
Na otázku súdu, či bol aj agresívny, svedkyňa uviedla, že vo vzťahu k nej nie.

Na otázku súdu, či žalobca svedkyni niekedy nadával, svedkyňa uviedla, že jej rovno nie, ale vždy si

povedal svoje, aká je.
Na otázku súdu, či svedkyňa bola pritom a čo sa udialo, keď sa udial incident s p. F., svedkyňa uviedla,
že áno bola. Nič sa také neudialo, len sa jej vyhrážal.
Na otázku súdu na svedkyňu, či mala obavy zo správania žalobcu, svedkyňa uviedla, že áno, chodila
so strachom do práce, lebo nevedela, čo ju čaká.

Na otázku zástupcu žalobcu, akú dlhú dobu bol žalobca agresívny, svedkyňa uviedla, že bol agresívny.
Zo začiatku, keď nastúpil tak nebol. Bolo to asi pred 4 rokmi. Asi po dvoch rokoch sa úplne zmenil.
Na otázku zástupcu. žalobcu, nech svedkyňa uvedie, prečo sa bála chodiť do práce, keď voči nech
žalobca nebol agresívny, svedkyňa uviedla, že lebo nevedela, čo v ten deň sa stane. Vždy boli konflikty.
Jej síce nadával, ale nie takým agresívnym tónom, ako F..

Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, nech uvedie, kedy vyústil jej pocit strachu o
bezpečnosť v práci, či to bolo po fyzickom útoku žalobcu a vyhrážaní, či predtým, svedkyňa uviedla,
že sa to stalo až potom.Výsluchom svedka Q. U., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. M. XX, súd zistil, že pracuje ako vedúci. Má
inú pracovnú dobu, ako ostatní zamestnanci. Nebol prítomný ani pri jednom incidente. Zamestnanci sa
mu však sťažovali, že sa im vyhráža. Bol samoľúby, nevypočítateľný. Človek nevedel, ako sa k nemu

správať. Do práce tiež chodil s obavami, so strachom, v akej bude nálade. O incidente s p. F. vie od p.
F.. Ten mu povedal, že ho udrel. On o tom informoval predsedu a potom zavolal políciu.
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, či tá obava strachu, ktorú udáva, bola až taká, že bolo nutné so
žalobcom skončiť pracovný pomer, svedok uviedol, že vtedy bola taká atmosféra, že sa bál, akú bude
mať náladu, ako sa k nemu správať.

Na otázku súdu na svedka, či mal nejaké konflikty s p. L., svedok uviedol, že áno povadili sa, mal iné
názory. Keď potreboval pomôcť, tak mu neprišiel pomôcť.
Na otázku súdu na svedka, či má vedomosť o tom, ako sa žalobca správal na pracovisku, svedok
uviedol, že bol samoľúby, nevypočítateľný. Človek nevedel, ako sa k nemu správať. Do práce tiež
chodil s obavami, so strachom, v akej bude nálade.
Na otázku súdu na svedka, či bol žalobca agresívny, svedok uviedol, že na neho nie. Priamo nevidel,

či aj k ostatným. O incidente s p. F.Á. vie od p. F.. Ten mu povedal, že ho udrel. Informoval predsedu
a potom zavolal políciu.
Na otázku súdu na svedka, či pri spomínaných konfliktoch so žalobcom došlo aj k vulgárnym nadávkam,
svedok uviedol, že áno, ale aj z jeho strany.
Na otázku súdu na svedka, či svedok niekedy riešil konflikt medzi zamestnancami a p. Slamkom, svedok

uviedol, že nie, nemá na to právomoc to riešiť, ale zamestnanci sa mu sťažovali na konflikty s ním, že
sa im vyhrážal, že zle parkoval a iné veci. On to potom ďalej hlásil predsedovi.
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, ktorý zamestnanci sa sťažovali na žalobcu, svedok uviedol,
že F. a V..
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, či sa používali vulgarizmy na pracovisku, svedok uviedol, že

na pracovisku sa rozprávajú po šarišsky, aj sa nadávalo, ale napr. momentálne sa vôbec nenadáva.
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, či tá obava strachu, ktorú udáva, bola až taká, že bolo nutné so
žalobcom skončiť pracovný pomer, svedok uviedol, že vtedy bola taká atmosféra, že sa bál, akú bude
mať náladu, ako sa k nemu správať. Teraz, keď príde, tak si na dvore spievajú, asi tak by to prirovnal.

Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, odkedy pracuje na družstve, svedok uviedol, že od roku 1986.
Na otázku zástupcu žalobcu, či má svedok informáciu o incidente v roku 2010, kedy bol žalobca
napadnutý, svedok uviedol, že o tom nemá vedomosť, vtedy tam nepracoval.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, nech uvedie, či pocit strachu pociťoval dlhšiu
dobu, alebo až po incidentoch v júli a v auguste 2013, svedok uviedol, že bolo to skôr, ako sa stali

incidenty. Nezhody boli aj predtým.

Výsluchom svedka Y. R., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, súd zistil, že je členom revíznej
komisie a bol pozvaný, keď sa zamestnanci sťažovali, že tam nebudú robiť, že tam boli nejaké vyhrážky.
Bolo to už skôr, si presne nepamätá, o čo išlo, stretli sa v kancelárii predsedu.

Na otázku súdu na svedka, kto tam bol prítomný, uviedol, že boli tam spolupracovníci, ktorí sú tu ako
svedkovia, predseda, podpredseda.
Na otázku súdu, či bol prítomný aj p. L., svedok uviedol, že nie nebol.
Na otázku súdu, či bol svedok prítomný pri doručovaní listín p. L. svedok uviedol, že áno, bol prítomný.
Boli tam aj predseda a vedúci. Pán L. papier zobral, ale povedal, že to nepodpíše.

Na otázku súdu na svedka, v akej atmosfére sa to udialo, svedok uviedol, že to bolo kľudné.

Na otázku súdu na svedka, či má vedomosť o tom, aké listiny sa doručovali, svedok uviedol, že výpoveď
z pracovného pomeru.
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, nech uvedie, kde pracuje, svedok uviedol, že v Rokytove.

Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, kedy bol p. L. prítomný, či pri odovzdávaní listín, či aj inde,
svedok uviedol, že tam, kde bol prítomný, bol prítomný len pri odovzdávaní listín, inde asi nie.

Žalovaný uviedol, že pán Y. bol prítomný pri odovzdávaní listín, pri prejednaní porušenia pracovnej
disciplíny a na zasadnutí predstavenstva.

Výsluchom svedka V. R., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, súd zistil, že nebol prítomný tam, kedy
došlo k napadnutiu p. F. a k vyhrážaniu p. F.. Vždy sa žalobcu báli, vždy sa pýtali, kto robí. Keď robilp. L., tam sa to nedalo, teraz chodia s kľudom do roboty. Keď zbil p. F., tak sa každý bál. On mal vždy
svoju pravdu. Pravdu mal len on.
Na otázku súdu, či bol žalobca agresívny a vulgárny na pracovisku, svedok uviedol, že on sa s ním

nebavil, nekomunikoval s ním, tak mu dal potom pokoj.
Na doplňujúcu otázku súdu, aký bol žalobca k ostatným zamestnancom, svedok uviedol, že na každej
zmene vždy niečo bolo, ale on sa s ním nebavil, tak mal od neho pokoj.

Výsluchom svedka W. C., W.. X.X.XXXX, trvale bytom L. XX, bolo zistené, že incidenty v práci raz

boli, raz neboli. Ak mal p. L. dobrú náladu, bolo dobré, ak zlú náladu, bolo zle. Ak mal zlú náladu, tak
bol agresívny ku každému.
Na otázku súdu nech svedok uvedie, či bol svedok prítomný pri incidente pána žalobcu s p. F., svedok
uviedol, že bol od nich pár metrov. Nevidel, ako ho buchol, ale počul ľapnutie, otočil som sa a p. F. mal
červené líco, tak ho musel buchnúť. Oni sa

tam vtedy hádali, kričali po sebe. Ešte aj potom do seba drgali, musel ich oddeľovať, až potom išiel
každý na svoju stranu.
Uviedol, že pri incidente žalobcu s p. F. nebol, počul to len z rečí. P. L. sa k zamestnancom správal
podľa nálady.
Na otázku súdu, či bol žalobca agresívny, či nadával ostatným, svedok uviedol, že to bolo pomaly

pravidelné.
Na otázku súdu, či aj medzi ním a žalobcom došlo ku konfliktu, svedok uviedol, že áno mali menší
konflikt, došlo k slovnej výmene, ale nič vážne.
Na otázku súdu na svedka, či mal na pracovisku pocit ohrozenia o bezpečnosť, svedok uviedol, že
niekedy, keď neviete, čo z koho vyletí. Teraz majú na pracovisku kľud.

Na otázku súdu, či bol tento pocit spôsobený žalobcom alebo niekým iným, svedok uviedol, že áno
žalobcom.
Na otázku zástupcu žalobcu na svedka, čo si svedok predstavuje pod pojmom agresívne správanie,
ktoré udával, svedok uviedol, že si to predstavuje, že ak sa ku vám niekto rozbehne a ide vás udrieť,
tak to je agresívne. S ním taký konflikt mal a čakal, kedy rozbije tú sánku jemu.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, či pocit nebezpečia a neistoty vyvrcholil po
incidentoch v júli a v auguste 2013, či bol aj skôr, svedok uviedol, že spočiatku nie, potom sa to
stupňovalo a vyvrcholilo to po incidentoch.
Zástupca žalobcu uviedol, že zo samotných výpovedi svedkov vyplýva, že všetko sa robilo bez
žalobcu, všetky zápisy, jednania. Nebolo preukázané, aby sa vyhrážal p. F., aby sa stal ten druhý

skutok. Zamestnávateľ nedal zamestnancovi možnosť sa obhájiť. Bol tam jasný cieľ, ako ochrániť člena
predstavenstva. V roku 2010 bol žalobca napadnutý železnou tyčou, vtedy predseda postupoval ináč,
nevolal políciu. Poukazuje na čl. 1 ZP a § 13 ZP a to, že sa s ním rovnako nezaobchádzalo. Na skončenie
pracovného pomeru nie sú splnené pracovné podmienky. Žalobcovi bol doručený len výpis z uznesenia
predstavenstva, aj to po 2 mesačnej prekluzívnej lehote. Chýba prerokovanie so zástupcami. Druhý

skutok je nepreukázaný, preto sa ani nevolala polícia, ani sa to nerieši ako priestupok. Preto to nemôže
byť ani zvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny. Taktiež za prvý skutok nemôže byť žalobca 2x
postihnutý, preto trvá na podanej žalobe.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že ich písomných stanovísk a výpovedi svedkov vyplýva, že
žaloba nie je dôvodná. Tvrdenia žalobcu sa nepreukázali. Žalovaný postupoval správne, preto navrhujú

žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 27.2.2014 vyplýva, že medzi
navrhovateľom a odporcom došlo dňa 24.07.2006 k uzatvoreniu pracovnej zmluvy v zmysle § 42 zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) - deň nástupu do práce bol určený na deň 25.07.2006.
Správanie navrhovateľa počas celej doby trvania pracovného pomeru bolo arogantné, agresívne a

veľakrát sa stalo, že neuposlúchol pracovný príkaz zo strany nadriadených. Na pracovisku permanentne
svojim správaním vytváral „dusnú atmosféru“ a väčšina pracovníkov odporcu - Agrodružstva Tarnov
chodila do zamestnania pravidelne s obavami nielen o svoje psychické ale aj fyzické zdravie a
bezpečnosť. Nevhodné správanie navrhovateľa na pracovisku vyvrcholilo dňa 20.07.2013 v čase
cca 05.30 hod. v priestoroch maštaľné odporcu počas vykonávania prác pri dojení kráv, kde po

predchádzajúcej slovnej výmene názorov navrhovateľ pristúpil k p. R. F., W..: XX.XX.XXXX, F. L. XX,
a fyzicky ho napadol tak, že ho udrel jedenkrát päsťou pravej ruky do oblasti ľavej časti tváre, čím mu
spôsobil zranenie, a to zlomeninu kĺbového výbežkusánky vľavo bez posunu úlomkov, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia viac ako 7 dní - od 21.07.2013 do
31.08.2013 a zároveň práceneschopnosť v trvaní od 29.07.2013 do 31.08.2013. O tomto „incidente“
bol spísaný Záznam o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 20.07.2013, ktorý podpísali ako svedkovia

vedúci živočíšnej výroby - p. Q. a predseda družstva - Ing. S., ktorí sa dostavili na miesto
uvedenej roztržky. O vyhotovení predmetného záznamu vedel aj sám navrhovateľ, avšak tento ho
odmietol prevziať. Bezprostredne po tomto násilnom správaní navrhovateľa voči svojmu kolegovi/
spolupracovníkovi bola privolaná aj policajná hliadka OO PZ Kurov. Uvedené konanie navrhovateľa je
toho času predmetom trestného stíhania, ktoré bolo vo veci začaté uznesením č.: CVS: I.-XXX/KU-F.-

XXXX zo dňa 21.11.2013 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre prečin Ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona na základe Opatrenia Okresnej prokuratúry v Bardejove č. lPn 365/13
zo dňa 19.11.2013. Vzhľadom na to, že sa uvedenou záležitosťou zaoberali/zaoberajú orgány činné v
trestnom konaní odporca ako zamestnávateľ voči navrhovateľovi ako zamestnancovi ďalej/zatiaľ túto
vec neriešil, resp. nezaoberal sa ňou a pracovný vzťah medzi nimi naďalej riadne trval/pokračoval. V
súvislosti s uvedeným odporca chce súdu poukázať na skutočnosť, že po tejto udalosti sa správanie

navrhovateľa nijakým spôsobom nezlepšilo. Navrhovateľ nad svojim činom neprejavil žiadnu ľútosť,
naopak „tváril sa“ akoby sa nič vážne nestalo a aj naďalej voči svojmu okoliu vystupoval agresívne a
neznášanlivo. Na ostatných zamestnancoch, resp. spolupracovníkoch jeho správanie neblaho vplývalo,
báli sa ho a odmietali s ním spolupracovať. Ďalší „incident“ na pracovisku navrhovateľ vyvolal dňa
18.08.2013, v popoludňajších hodinách nebezpečne vyhrážal p. F. (manželka p. F. - napadnutý zo strany

navrhovateľa dňa 20.07.2013), keď jej povedal: „By sebe patrela svojeho miláčka, tonu nie je koniec,
žeby še mu ešče pysky nerozleceli“ a to ešte pred ďalšími troma (3) spolupracovníkmi - svedkami.
O tejto mimoriadne udalosti bol v ten istý deň, t. j. 18.08.2013, opäť spísaný Záznam o porušení
pracovnej disciplíny (navrhovateľ ho znovu odmietol prevziať). Vzhľadom na uvedené odporca chce dať
do pozornosti súdu najmä skutočnosť, že po neprístojnom excese (jeden z mnohých) na pracovisku

zo strany navrhovateľa, bola p. F. vo veľmi zlom psychickom stave. Do kancelárie vedenia odporcu -
Agrodružstva Tarnov, prišli s ďalšími svedkami tejto udalosti v šoku, uplakaná, vystrašená a s obavami
nielen o zdravie a život, ale aj o život a zdravie svojho manžela (vzhľadom na výtržnosť navrhovateľa
dňa 20.07.2013, ktorej obeťou bol jej manžel - p. F.). Tak ako p. F. aj ďalší zamestnanci odporcu, ktorý
mali v ten deň zmenu poukázali na dlhodobé a pravidelne sa opakujúce nenormálne správanie sa

navrhovateľa, ktoré sa toho času neustále stupňuje nielen vo vyvíjaní psychického nátlaku, ale prerastá
až do fyzických útokov navrhovateľa voči jeho kolegom/ spolupracovníkom. Prítomní zamestnanci
vzhľadom na fyzicky útok navrhovateľa na p. F. a následný verbálny útok na p. F.Ú. mali strach a
odmietali pracovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa na zasadnutí Predstavenstva AD
Tarnov dňa 13.09.2014 v bode 7 ods. 18 a 19 prejednal záznam o závažnom porušení pracovnej

disciplíny navrhovateľa zo dňa 20.07.2013 a zo dňa 18.08.2013. Predstavenstvo družstva v bode 7
ods. 19 s poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu skonštatovalo, že správanie sa navrhovateľa - p.
Slamku na pracovisku je veľmi agresívne, vytvára atmosféru strachu na pracovisku a ohrozuje zdravie
a bezpečnosť ostatných spolupracovníkov. Predstavenstvo družstva za toto preukázané závažné
porušenie pracovnej disciplíny a okamžite skončilo pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1

písm. b) ZP. V súvislosti s hore uvedenými zákonnými podmienkami okamžitého skončenia pracovného
pomeru odporca uvádza, že si tieto zákonom dané požiadavky platného skončenia pracovného pomeru
riadne splnil. Ďalej poukazuje aj na to, že rozhodovanie o ukončení pracovného pomeru je v plnej
kompetencii predstavenstva družstva ako voleného orgánu členskej schôdze. Zároveň podotýka, že pri
spísaní záznamov o

porušenípracovnejdisciplínyzodňa20.07.2013azodňa18.08.2013akoajprirokovaníPredstavenstva
Agrodružstva Tarnov boli prítomní členovia kontrolnej komisie p. Y. Q. E. T.. R. Y.Š. - orgán, ktorý
zvolila členská schôdza ako zástupcu zamestnancov a členov družstva a zároveň p. R. R. - člen
predstavenstva a referent pre BOZP. Taktiež bola dodržaná aj zákonná lehota v zmysle 8 68 ods. 2
ZP. nakoľko predmetné závažné porušenie pracovnej disciplíny ( v nadväznosti na ďalšie opakujúce sa

neprístojné správanie navrhovateľa) sa uskutočnilo dňa 18.08.2013 a odporca o veci platne rozhodol
dňa 13.09.2013. Uvedené písomné rozhodnutie odporcu bolo navrhovateľovi riadne doručené, čo
preukazujeajZáznamodoručenídoporučenýchzásielok(+priloženéprílohy)zodňa25.09.2013.Takýto
postup odporca musel zvoliť z dôvodu, že sa predmetné dokumenty predseda Agrodružstva Tarnov (Ing.
S.)rozhodoldoručiťnavrhovateľoviosobnedovlastnýchrúkspolusďalšímitroma(3)svedkami(p.R.R.,

T.. U. Q., T.. R. Y.), nakoľko po predchádzajúcich zlých skúsenostiach s agresívnou a nevypočítateľnou
povahou/ správaním navrhovateľa dbal o svoju bezpečnosť. Navrhovateľ - p. Slamka predmetné
dokumenty prečítal, prevzal ich avšak tak, ako aj v prípade záznamov o porušení pracovnej disciplíny,
odmietol ich prevzatie potvrdiť svojim podpisom. Odporca chce upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť,že následne po doručení rozhodnutia Predstavenstva Agrodružstva Tarnov o okamžitom skončení
pracovného pomeru si navrhovateľ ešte v ten istý deň prišiel osobne do kancelárie odporcu vyžiadať
všetky podklady, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru

(potvrdenie o zamestnaní, resp. zápočtový list; potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku
v nezamestnanosti a pod.). Tieto dokumenty mu však neboli odovzdané hneď, ale po ich vypracovaní
mu toho večera boli vložené do poštovej schránky v mieste trvalého bydliska. Z uvedeného je teda
možné usúdiť, že navrhovateľ okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov, ktoré sú uvedené v
rozhodnutíPredstavenstvaakceptoval.Vzhľadomnavyššieuvedenéokolnostiodporcanepredpokladal,

že by navrhovateľ trval na ďalšom zamestnávaní a to až do doručenia listu zo dňa 26.09.2013, v
ktorom navrhovateľ popiera všetky skutočnosti, ktoré viedli k okamžitému skončeniu jeho pracovného
pomeru s odporcom a zároveň v ktorom odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žiadosť
navrhovateľa o ďalšie zamestnávanie odporca považuje za neopodstatnenú a irelevantnú a zároveň
poukazuje na to, že bez ohľadu na rozhodnutie súdu v tejto veci, odporca nezamýšľa navrhovateľa
ďalej zamestnávať, nakoľko dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie

pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa považuje za platné a dostatočne odôvodnené a zároveň
preukázané. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nemal záujem o zmierlivé vyriešenie tejto záležitosti, preto
odporca trvá na platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom. V súvislosti s
tým odporca žiada súd, aby prihliadol na doterajšie agresívne a neznášanlivé správanie sa navrhovateľa
nielen voči svojim spolupracovníkom, ale aj voči samotnému odporcovi, resp. svojim nadriadeným,

kedy okrem iného viackrát úmyselne neuposlúchol ich pokyny, čím sa dopustil porušenia základných
povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z § 81 písm. a) ZP : „zamestnanec je povinný najmä pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, nadriadeným je
aj predstavený podľa osobitného predpisu. “ Odporca si uvedomuje, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnávateľa je výnimočným spôsobom skončenie pracovného pomeru a preto uplatňovať

len v obzvlášť ojedinelých prípadoch. Odporca sa však k tomuto riešeniu, vzhľadom na všetky vyššie
špecifikované dlhodobé a permanentne neprístojné správanie navrhovateľa na pracovisku, uchýlil
preto, nakoľko ide o takú výnimočnú situáciu, keď by nebolo spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať,
aby zamestnanca, ktorý už fyzický napadol iného zamestnanca ďalej sa vyhrážal a tým vytváral
potenciálnu hrozbu ďalšieho útoku voči zamestnancom a tým aj pocit strachu

na pracovisku. Podľa Rozsudku NS ČR, sp. zn.: 21 Cdo 617/2005: „Pre posúdenie, či zamestnanec
porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, zákon
neustanovuje z akých hľadísk má súd vychádzať. V ZP ani v ostatných pracovnoprávnych predpisoch
niesútietopojmydefinované,pričomnaichvymedzenízávisímožnosťarozsahpostihuzamestnancaza
porušenie pracovnej disciplíny. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí teda v každom konkrétnom

prípade od úvahy súdu; súd môže prihliadnuť pri skúmaní intenzitu porušenia pracovnej disciplíny k
osobe zamestnanca, k funkcii ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju k pracovných úloh, k dobe a
situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplínu, k miere zavinenia zamestnanca, ku spôsobu a
intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplínu
pre zamestnávateľa, k tomu, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod.

Zákon tu ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, rozhodnutie o platnosti rozviazania pracovného
pomeru okamžitým skončením alebo výpoveďou zodpovedalo tomu, či od zamestnávateľa možno
spravodlivo požadovať, pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval. Preto navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Bardejov zo dňa 2.5.2014, sp. zn. 2T 73/2014 bolo zistené, že
Maximilián S l a m k a ( žalobca ) bol uznaný za vinného, že dňa 20.07.2013 v čase okolo 05,30 hod.
v priestore maštaľne na hospodárskom dvore v obci Sveržov, okr. Bardejov, počas vykonávania prác pri
dojení kráv a po predchádzajúcej vzájomnej slovnej výmene názorov, pristúpil k R. F., W.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. Č.. XX, okr. Bardejov a toho po slovách, cit. „co teľo frajeruješ, mam ci prijebac teraz abo

potom“, fyzicky napadol tak, že ho udrel jeden krát päsťou pravej ruky do oblasti ľavej časti tváre, čím
mu takto spôsobil zranenie a to zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo bez posunu úlomkov, ktoré si
vyžiadalo dobu liečenia od 21.07.2013 do 31.08.2013 a práceneschopnosť v trvaní od 29.07.2013 do
31.08.2013, teda inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 /šiestich/ mesiacov,

pričom sa výkon uloženého trestu obvinenému podmienečne odkladá a určila sa skúšobná doba v trvaní
1 /jedného/ roka. Trestný rozkaz je právoplatný dňom 23.5.2014. Opravný prostriedok podaný nebol.Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. (ďalej len ZP, účinného v čase trvania a skončenia
pracovného pomeru ) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 38 ods. 1, 2 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia

byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku. Písomnosti
doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako

doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa § 11a ZP § 11a ( Zástupcovia zamestnancov ) zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový
orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

podľa osobitného predpisu. V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k
družstvu, je na účely tohto zákona zástupcom zamestnancov osobitný orgán družstva volený členskou
schôdzou.

Podľa § 74 ZP ( Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru ) výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do
siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončeniepracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa Čl. 2 ZP pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby
a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber
zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva,
ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v

súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa čl. 1 ZP fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé
a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov

osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez
akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,
sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej

činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou
činnostívykonávanýchvzamestnaníalebookolnosťami,zaktorýchsatietočinnostivykonávajú,aktento
dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny
a požiadavka primeraná.

Podľa § 13 ZP zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov
osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V pracovnoprávnych vzťahoch

sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,
sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej
činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí

byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v
súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na
iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa

narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že
ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými
zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy
a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza
kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob

jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej
uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania. Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť
v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním
podmienok podľa odsekov 3 a 4; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť
zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a

odstrániťjehonásledky. Zamestnanec,ktorýsadomnieva,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa
odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na

pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 4,
môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ZP je výnimočným spôsobom skončenia -
rozviazania pracovného pomeru. Jedná sa o jednostranný úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku
skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia

zamestnancovi. Zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer so zamestnancom len v
subjektívnej lehote dvoch mesiacov, kedy sa o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru
dozvedel, najneskôr v objektívnej lehote jedného roka odo dňa vzniku dôvodu. Neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru možno uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť / § 77 ZP /. Obe uvedené lehoty sú lehotami prekluzívnymi, pričom

neuplatnením práv v týchto lehotách, dochádza k zániku nárokov / nároku zamestnávateľa ukončiť
okamžite pracovný pomer so zamestnancom a nároku zamestnanca uplatniť neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru na súde/. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú taxatívne uvedené
v zákone. Jedným zo spôsobov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca. Musí sa jednať o zavinené porušenie
pracovných povinností vyplývajúce z pracovnej zmluvy a musí sa jednať o takú intenzitu a charakter

porušenia, ktorý by odôvodňoval postih vo forme okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru
musí zamestnávateľ urobiť písomne a stanovenej lehote ho musí doručiť druhému účastníkovi -
teda v tomto prípade zamestnancovi - žalobcovi. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí

medzi základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82]. Na okamžité skončenie
pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z
nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu
za porušenie pracovnej disciplíny. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napr.

opakovanú neospravedlnenú neúčasť v práci, napadnutie nadriadeného, či spoluzamestnanca a pod..
Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sa musia uplatniť v lehote 2 mesiacov odo dňa,
kedy sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel ( prekluzívna lehota ). Zamestnávateľ je povinný okamžité
skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je jeho skončenie
neplatné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že pracovný pomer žalobcu
so žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy 24.7.2006. Ako miesto výkonu práce bol dohodnutý
Sveržov. Deň nástupu do zamestnania bol dohodnutý dňom 25.07.2006.

Čo sa týka doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi uskutočneného listami
žalovaného zo dňa 20.9.2013 súd poukazuje na doklady predložené žalobcom aj žalovaným ( výpisy
z rozhodnutí predstavenstva družstva - ako štatutárneho orgánu ), pričom samotný žalobca konštatuje

vo svojej žalobe ich doručenie dňa 25.9.2013 na pracovisku. Teda súd ma za to, že mu listiny boli
riadne doručované v súlade s 38 ods. 1 ZP. Preto deň 25.09.2013 súd považoval za deň doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a tým pádom za deň skončenia pracovného
pomeru ( keďže účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú dňom jeho doručenia
druhému účastníkovi ) a týmto dňom začala plynúť žalobcovi lehota na podanie žaloby na súd o

neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola na súde uplatnená včas, teda v dvojmesačnej lehote
odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť v zmysle § 77 ZP, keďže pracovný pomer skončil dňom
25.09.2013 a žaloba bola podaná na súde dňa 20.11.2013.

Z vykonaného dokazovania ( predložených listín žalovaným, čiastočne žalobcom a výpoveďami svedkov
a trestného spisu ) ďalej vyplýva, že dňa 20.7.2013 došlo k fyzickému útoku na p. F. zo strany žalobcu.
Zauvedenékonaniebolžalobcaprávoplatneodsúdený(viďrozhodnutiesp.zn.2T73/2004). Následne
sa žalobca dňa 18.8.2013 nevhodne správal k p. F., čo potvrdili opätovne aj svedkovia. Uvedené
správanie sa žalobcu bolo prejednané dňa 20.7.2013 a 19.8.2013 - záznamom a dňa 13.9.2013

prejednané na zasadnutí predstavenstva žalovaného ( štatutárneho orgánu družstva ) za prítomnosti
väčšiny jeho členov, aj za prítomnosti člena revíznej komisie. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bolo
oznámené nevhodné správanie a jeho riešenie a to formou okamžitého skončenia pracovného pomeru
až dňa 25.9.2013, pre posúdenie splnenia podmienok včasnosti v zmysle § 68 ods. 2 ZP, bolo potrebnésa zaoberať jeho nevhodným správaním sa ( závažným porušením pracovnej disciplíny ) dňa 18.8.2013.
Pri skutku zo dňa 20.7.2013 ( č. 1 ) uplynula 2 - mesačná prekluzívna lehota. Samozrejme s ohľadom na
nevhodnosť a neadekvátnosť tohto správania žalobcu na pracovisku, súd prihliadal aj na toto porušenie

pracovnej disciplíny závažným spôsobom vo vzťahu k následkom, ktoré toto nehodné agresívne
správanie sa žalobcu vyvolalo u žalovaného - zástupcov aj jeho ďalších spolupracovníkov a to obavy
o svoju bezpečnosť a zdravie, ako to vyplýva z ich svedeckých výpovedi. To znamená, že fyzický
útok žalobcu na p. F. mohol objektívne vyvolať u ostatných zamestnancov túto obavu a tým pádom aj
nevhodné slovné vyjadrenia sa žalobcu vo vzťahu k p. F., ktoré súd považuje výpoveďami svedkov

za preukázané, mohlo spôsobiť u ostatných zamestnancov a u p. F. vyššiu mieru ostražitosti a zvýšiť
citlivosť na takéto správanie sa. Podľa názoru súdu bolo v konaní objektívne preukázané, že žalobca
sa správal nevhodne k svojim spolupracovníkom, najmä k manželom F., čo vyústilo do napadnutia p.
F. ( o čom súd nemá žiadne pochybnosti vzhľadom na právoplatné odsúdenie žalobcu ) a následne do
nevhodného slovného útoku na p. F. vo vzťahu k jej manželovi ako je vyššie udávané ( v preklade ,,
ešte nie je koniec, že sa mu ústa rozletia ,,, ďalej ako skutok č. 2 ). Svedkovia potvrdili jeho nenáležité

správanie sa na pracovisku, konflikty s ním pripustili aj iní zamestnanci. Žalobca žiadnym dôkazom
nepreukázal, že sa takto nevhodne nesprával. Súd pokladá takéto správanie sa na pracovisku za
úplne nemiestne, neadekvátne a za správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s morálkou a
všeobecnými zásadami správania sa medzi ľuďmi. Súd nemôže akceptovať takéto konanie a pokladá
ho za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takéto správanie je neakceptovateľné na ktoromkoľvek

mieste, nie len na pracovisku. Súd sa preto nestotožnil
s námietkou žalobcu, že ku skutku č. 2 nedošlo, že nebol prejednaný v rámci 2 - mesačnej prekluzívnej
lehoty danej § 68 ods. 2 ZP a že sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako
nemožno prisvedčiť námietke, že sa nemôže jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže
uvedený slovný útok žalobcu na p. F. nebol ohlásený na polícii ako priestupok, či trestný čin a že

sa v tejto veci nevedie žiadne správne či trestné konanie. Uvedené neznamená, že konanie žalobcu
nenapĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Vo vzťahu k náležitostiam okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.9.2013 má súd za to, že
spĺňa zákonom stanovené náležitosti dané § 68 ods. 1 písm. b ) ZP a § 70 ZP a teda 1/ písomná forma,

2/ uvedenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého došlo k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru - § 68 ods. 1 písm. b ) ZP, 3/ skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru - závažné porušenie pracovnej disciplíny s presným popísaním správania sa žalovaného a
obáv ostatných pracovníkov o bezpečnosť a zdravie, 4/ doručenie žalobcovi v stanovenej lehote v § 68
ods. 2 ZP, 5/ prerokovanie oprávneným orgánom družstva - zamestnávateľa žalobcu, predstavenstvom

( štatutárnym orgánom ) za prítomnosti členov revíznej komisie a podpísanie listín tak predsedom
družstva a dvoma členmi predstavenstva ( tak ako to vyžaduje Obch. zákonník v § 243 ). Správanie
žalobcu sa prejednalo aj s ostatnými zamestnancami ako to vyplýva zo záznamov o porušení pracovnej
disciplíny. Zároveň k prejednaniu skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom súd dodáva, že
v priebehu konania nebolo zistené, aby u zamestnávateľa pôsobil odborový orgán, či zamestnanecký

dôverník, u ktorého by bolo možné žiadať o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
so žalobcom. Porušenie pracovnej disciplíny žalobcu bolo dňa 19.8.2013 prejednané aj členmi revíznej
komisie volenej členskou schôdzou. Menovaná členovia revíznej komisie boli prítomní aj pri prejednaní
skončenia pracovného pomeru so žalobcom na zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa 13.9.2013.
Preto súd považuje podmienku danú § 74 ZP za splnenú. V tomto sa tiež žiada uviesť, že so žalobcom

skončilo okamžite pracovný pomer družstvo, t.j. zamestnávateľ, nie predstavenstvo. Predstavenstvo je
štatutárnym orgánom družstva a pri písomných právnych úkonoch sa vyžaduje podpis jeho dvoch členov
(uvedenápodmienkajesplnená). Okamžitéskončeniepracovnéhopomerupretoprerokovaloprávnený
orgán - štatutárny orgán družstva - jeho predstavenstvo Uvedené vyplýva priamo z predložených listín.
Je samozrejmé, že listiny podpisoval za družstvo jeho predseda ( § 243 ods. 6 Obch. zák. ). V listinách zo

dňa 20.9.2013 bol žalobca presne oboznámený s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu o diskriminácii ani, že bol potrestaný dvakrát za ten istý skutok
nakoľko diskriminácia žalobcu ako zamestnanca nebola zistená, práve naopak skôr sám žalobca svojim
správaním vytváral nevhodné pracovné prostredie, ako to potvrdili jeho spolupracovníci, ktorí odmietali
kvôli nemu chodiť do práce. Vo vzťahu k dvojitému potrestaniu za ten istý skutok ( zrejme vo vzťahu

k trestnému konaniu žalobcu ) súd dodáva, že u žalobcu došlo k skončeniu pracovného pomeru na
základe slovného útoku na p. F., ako je vyššie konštatované.Zuvedenýchdôvodovsúdpovažujeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru danéžalobcovižalovaným
listom zo dňa 20.9.2013 za platné a preto bola žaloba zamietnutá.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.